Ľudský zrak je komplexný systém, ktorý nám umožňuje vnímať svet v celej jeho farebnej kráse. Avšak, nie každý má to šťastie vidieť plné spektrum farieb. Poruchy farebného videnia, známe aj ako farbosleposť, postihujú značnú časť populácie, najmä mužov. Tento článok sa zaoberá príčinami, typmi, diagnostikou a dôsledkami farbosleposti, a tiež možnosťami, ako sa s ňou vyrovnať.
Ako Funguje Farebné Videnie?
Ľudské oko je zložitý orgán, ktorý sa skladá z dvoch hlavných systémov. Prvý systém vytvára obraz pomocou rohovky, zrenice a šošovky. Druhý systém, transdukčný, premieňa tento obraz na elektrické impulzy, ktoré putujú do mozgu.
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú dva typy receptorov: tyčinky a čapíky. Tyčinky sú zodpovedné za nočné videnie a čiernobiele videnie pri nízkych svetelných intenzitách. Čapíky umožňujú farebné videnie počas dňa.
Oba typy receptorov obsahujú fotoreceptory, chemické látky, ktoré pohlcujú svetlo. Pohltením svetla sa spúšťa proces premeny svetla na elektrický signál, ktorý sa prenáša cez bipolárne bunky na neuróny, nazývané gangliové bunky. Axóny gangliových buniek vytvárajú zrakový nerv, ktorý vedie do mozgu.
Citlivosť zraku je ovplyvnená rozdielnym spojením tyčiniek a čapíkov s gangliovými bunkami. Jedna gangliová bunka je spojená s viacerými tyčinkami, čo zvyšuje citlivosť na svetlo. Okrem toho, rozmiestnenie tyčiniek a čapíkov v sietnici je nerovnomerné. Najviac čapíkov sa nachádza v žltej škvrne, čo je oblasť najostrejšieho videnia.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť bolesť prsníkov v tehotenstve
Vnímanie farieb je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzikálne a fenomenologické aspekty. Sýtosť farby určuje jej čistotu, zatiaľ čo jas a odtieň sú ďalšie dôležité charakteristiky.
Teórie Vnímania Farieb
V minulosti vznikli dve hlavné teórie vnímania farieb:
Trichromatická teória: Pôvodne ju vytvoril Thomas Young v roku 1807 a neskôr ju rozvinul Hermann von Helmholtz. Táto teória tvrdí, že na vnímanie farieb slúžia tri typy receptorov (čapíkov), z ktorých každý je najcitlivejší na inú vlnovú dĺžku svetla. Vnímanie rôznych farieb je určené vzájomným spolupôsobením týchto troch receptorov.
Teória opozičných procesov: Ewald Hering v roku 1878 navrhol, že v zrakovej sústave existujú dva typy jednotiek na vnímanie farieb: červeno-zelená a modro-žltá. Každá jednotka reaguje opačným spôsobom na svoje dve protikladné farby.
Obe teórie sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú nám lepšie pochopiť komplexný proces vnímania farieb.
Prečítajte si tiež: O diéte uväznenej v ľudskom tele
Vplyv Farieb na Náš Život
Farby ovplyvňujú náš každodenný život. Sú dôležité nielen pre estetické cítenie a emocionalitu človeka, ale aj pre každodenné úkony nevyhnutné pre prácu a prežitie. Farby nám uľahčujú rozpoznávať jednotlivé objekty od ich pozadia - teda detekovať objekty. V prírode sa farby využívajú rovnako na odlíšenie od okolia (nápadné sfarbenie kvetov alebo živočíchov) ako aj na čo najväčšie pripodobnenie k okoliu (rôzne maskovania živočíchov), pričom obidvoje pomáha prežitiu.
Typy Porúch Farebného Videnia
Neporušené rozoznávanie farieb sa nazýva trichromázia. I v rámci normálneho videnia sa prejavujú drobné rozdiely vo farbocite jednotlivcov. Keď je citlivosť na niektorú zo základných farieb oslabená, hovoríme o anomálii, pri úplnej nefunkčnosti niektorého systému nastáva príslušná anopia.
Trichromázia: Normálny farbocit, ale patrí pod ňu aj protanomália (znížená citlivosť na červenú), deuteranomália (znížená citlivosť na zelenú) a tritanomália (znížená citlivosť na modrú).
Dichromázia: Neschopnosť vnímať jednu zo základných farieb (červenú, zelenú, modrú), tzn. dva typy čapíkov z troch typov fungujú.
Monochromázia: Veľmi zriedkavý typ poruchy, pri ktorej človek nedokáže vnímať dve zo základných farieb a vidí v prostredí iba rozdiely v svetlosti. Existujú dva typy: tyčinková (žiadne funkčné čapíky) a čapíková (iba jeden typ čapíkov, najčastejšie modré).
Prečítajte si tiež: Dovolenka s deťmi zadarmo
U väčšiny foriem farboslepoty sietnica oka má normálny počet čapíkov, avšak oko sa správa akoby malo iba 2 typy čapíkov namiesto troch. Pravdepodobne preto, že niektorý fotopigment chýba alebo je nefunkčný.
Príčiny Farbosleposti
Príčinou vrodenej farbosleposti je genetická chyba. Dedí sa cez recesívny gén na X chromozóme, takže ženy môžu rovnako byť postihnuté, ako aj byť prenášačkami génu a mať zároveň normálne videnie, kým muži sú buď “čistí” alebo postihnutí, nemôžu byť prenášačmi. Preto je farbosleposť u mužov omnoho častejšia.
Okrem vrodenej farbosleposti existuje aj získaná. Farebné videnie môžu zmeniť rôzne intraokulárne a cerebrálne choroby, prípadne úrazy. Napr. diabetes môže poškodiť modré čapíky alebo spôsobiť iné zmeny na sietnici. Iné abnormality farebného videnia môžu mať pôvod v optickom nerve: napr. alkoholici, ktorí nemajú dostatok vitamínu B12, čo spôsobuje zníženú citlivosť na dlhé vlnové dĺžky, takže červenú vidia ako tmavú a málo sýtu. Takisto niektoré otravy sa prejavujú zmenami vo farebnom videní.
Diagnostika a Liečba Farbosleposti
Na diagnostiku farbosleposti sa využívajú predovšetkým obrazové testy (pseudoizochromatické obrazce, napr. Ishihara test) a anomaloskop. Obrazové testy sú farebné vzory zostavené z bodiek, ktoré sú usporiadané tak do obrázku alebo čísla tak, aby ich ľudia buď s normálnym videním alebo s defektným nemohli vidieť. Farebné bodky sa líšia vo farebnom tóne, nie však v jasnosti. Anomaloskop je prístroj na diagnostiku rôznych typov farbosleposti. Vyšetrovaný sa díva na testovacie pole, kde svetlo vytvára dve polovice kruhu. Jednu polovicu vytvára červené a zelené svetlo formujúce žltú, druhú polovicu monochromatické žlté svetlo. Vyšetrovaný nastavuje pomer intenzity červeného a zeleného svetla, až kým nevidí celý kruh jednej farby. Podľa nimi nastaveného červeno-zeleného pomeru sa potom vyhodnocuje.
Možnosti liečenia farboslepoty sú malé. Pri získanej farboslepote sa liečba riadi podľa príčiny.
Dôsledky Farbosleposti
Okrem samotnej farboslepoty môžu postihnutí mať mnoho iných príznakov, ktoré sťažujú ich život. Monochromati, hlavne tí, čo nemajú žiadne čapíky, často trpia zvýšenou senzitivitou na svetlo, pretože tyčinky, ktorými vlastne vidia, sú určené na videnie v nižších svetelných intenzitách. Často majú aj veľmi zhoršenú ostrosť zraku a trpia nystagmom.
V ľudskej civilizácii je veľmi mnoho informácií viazaných na farbu. Farboslepí môžu mať ťažkosti s porozumením týmto informáciám. Od akýchkoľvek farebne označených textov, obrázkov, grafov, máp atď., cez lieky rozlišované farbou, farby semaforu… kdekoľvek, kde je informácia viazaná na farbu, sa môže vynoriť problém.
V sociálnom styku môže farbosleposť tiež veľa ovplyvniť. Farboslepí sa často musia spoliehať na okolie pri výbere oblečenia, aby predišli čudáckym farebným kombináciám. Omyly vo farbách môžu často spôsobovať nedorozumenia.
Farbosleposť postihnutým dáva vedľa mnohých nevýhod i isté výhody: postihnutí mávajú lepší zrak v noci. Keďže farboslepí viac informácií získavajú z línií a obrysov, nedajú sa ľahko zmiasť kamuflážou.
Veľmi významne sa farbosleposť prejavuje v živote ľudí postihnutých ťažšími formami farboslepoty. Tyčinkoví monochromati trpia svetelnou averziou, ktorá ich v plnom dennom svetle takmer oslepuje. Postihnuté deti už od útleho detstva javia tendenciu zdržiavať sa v tme a vychádzať von až za súmraku. Vytvárajú sa u nich obranné mechanizmy proti prudkému svetlu: žmurkanie, návyk pozerať sa neustále s privretými očami. Sami postihnutí niekedy považujú tito návyky /a ich následky, ktorými sa prejavujú na sociálnom okolí/ za nepríjemnejšie a viac im sťažujúce život ako samotná farbosleposť.
U získaných foriem farboslepoty nastáva ďalší psychologický problém, ktorý sa objavuje o každého postihnutého, ktorého zrak sa rapídne zhoršilo: musí sa učiť používať znova efektívne svoj zrak, vyrovnať sa so zhoršenými možnosťami…
Mnohé povolania sú pre farboslepých takmer alebo úplne nedostupné: všetky povolania vyžadujúce ovládanie motorových vozidiel a lietadiel, vyžadujúce presnú a rýchlu priestorovú orientáciu, vyžadujúce hodnotenie a rozhodovanie na základe farieb.
Preventívne Prehliadky a Starostlivosť o Zrak
V detstve nám zvykli rodičia hovoriť, že treba jesť veľa mrkvy, neskôr ako superpotravina pre oči pribudli aj čučoriedky. V prvom rade, dieťa má mať vyváženú stravu.
Od škôlkarského veku existujú u nás povinné prehliadky u pediatra. Náš zdravotný systém tieto kontroly má. Deti sú sledované u svojho pediatra, majú tam pravidelné preventívne prehliadky, v rámci ktorých majú vyšetrovaný aj vizus. Prvé vyšetrenie vizu je vo veku asi troch rokov, keď už dieťa dostatočne spolupracuje a vie „prečítať“ obrázky, ktoré mu lekár na tabuli ukazuje. Staršie deti už „čítajú“ čísla alebo písmená.
Dieťa, ktoré vidí horšie, zvlášť oboma očami, nevie, že vidí horšie. Lepší stav nepozná, takže žiadne sťažovanie sa nebude. Môže sa stať, že pri hre náhodne rodič zistí, že dieťa vidí horšie. Ale takéto náhody sú zriedkavé. Iný prípad je, keď dieťa začne škúliť. Ďalšou zo situácií, keď je dobré navštíviť očného lekára s dieťaťom, sú ochorenia očí rodičov.
Sú aj indície, ktoré rodičovi vyslovene napovedia, že má dieťa problém so zrakom? Chodenie k televízii bližšie môže byť jeden z príznakov. Ale k tomu treba dodať, že deti rady chodia k televízoru bližšie, aj keď dobre vidia, čo je vo veľkej väčšine prípadov. Poznáme prípady, keď deti privierajú oči alebo oko, keď sa u nich začína objavovať škúlenie. Vo všeobecnosti však šúchanie a žmurkanie nebýva príčina porúch videnia, skôr ide o zápaly očí, alergie a u malých detí cudzie telieska - zrnká piesku, mihalnice. Môže ísť aj o zriedkavejšie vážnejšie ochorenia. Samozrejme, počas školskej dochádzky je to často učiteľ, ktorý upozorní, že dieťa nevidí dobre.
Keď deti každého veku, aj malé, zistia, že vďaka okuliarom vidia, prijímajú ich a nosia ich. Choroby oka sa môžu prejaviť v každom veku, teda aj v období puberty. Krátkozrakosť rastie v období základnej školy určite najviac. Neskôr, v období strednej školy, v 14-15 rokoch, je už progresia menšia. Čo sa týka ďalekozrakosti, tá rastom dieťaťa, a teda aj jeho oka, klesá. Takže v období puberty sa môže stať, že okuliare už skladáme.
Čo sa týka krátkozrakosti, po prvé - bez okuliarov deti nevidia. Čo sa týka nosenia okuliarov, v poslednom čase sa pri krátkozrakosti odporúča nosiť okuliare stále, aspoň v období rýchleho rastu. V dnešnej dobe sa už s krátkozrakosťou bojuje ďalej, nie sú to len obyčajné sklá pre krátkozraké oko, máme špeciálne okuliarové sklá a špeciálne kontaktné šošovky, ktoré majú špeciálne vlastnosti na to, aby krátkozrakosť neprogredovala.
Ďalekozraké deti pri čítaní, písaní svoje oči namáhajú oveľa viac ako deti so zdravým okom. Vtedy ponúkame kontaktné šošovky. Tie sú výborná vec. Dievčatá od 10.-11. roku sú veľmi šikovné, samy si vedia kontaktné šošovky aplikovať. Pokiaľ rodič povie, že sa môže na dieťa spoľahnúť vo veci čistoty rúk, kontaktné šošovky odporúčame. Aj chlapci sa ich vedia naučiť aplikovať, ale v trošku vyššom veku. Šošovky sú vždy doplnkom k okuliarom. Keď ma šošovky dráždia, musia ísť von a nasadzujem si okuliare. Sú však situácie, keď ich neodporúčame.
Rodičom sa snažím všetko vysvetliť, pretože keď rodič pochopí, o čo nám spoločne ide, vtedy je určite spolupráca lepšia. Sú rodičia, ktorí nechcú deťom ani podať kvapky na rozšírenie zreničiek. Pokiaľ rodič nesúhlasí, nemôžeme robiť nič, ale nevieme im teda ani pomôcť. Avšak máme veľa šikovných rodičov, ktorí si nechajú situáciu vysvetliť, spoločne hľadáme čo najlepší postup. Mnoho liečby, zvlášť v našej strabologickej ambulancii, je presúvanej na rodiča a na domácu liečbu. To, čo kedysi cvičila s deťmi sestra počas hospitalizácie, teraz cvičia rodičia s deťmi sami. Nie je to jednoduché ani pre nich. Deti máme veľmi zlaté, aj keď je každé iné, všetky sú vyšetriteľné.
Očných lekárov, ktorí sa zaoberajú detským okom, je veľmi málo, veľmi pociťujeme ich nedostatok a detí s očnými ťažkosťami je veľmi veľa. Oční lekári sa bránia vyšetrovať deti, aj keď si myslím, že spolupracujúce školopovinné dieťa by nemalo byť pre žiadneho oftalmológa problém. V našej ambulancii vyšetríme každý deň okolo 20 detí, jeden deň máme rezervovaný na operatívu. V rámci strabológie pociťujeme na Slovensku absolútny deficit zo strany ortoptických sestier. Chýbajú nám sestry ortoptistky, ktoré sa špecializujú na pacientov, ktorí škúlia. Sestra je v strabologickej ambulancii rovnocenný partner. Cvičí správne postavenie očí, spoluprácu, tupozrakosť.
Moderné Hrozby pre Detský Zrak
Dnešná doba plná mobilov, tabletov a práce do blízka je pre oči veľmi namáhavá. Deti trávia príliš veľa času pri obrazovkách a málo času na dennom svetle. Tento životný štýl môže viesť k vzniku krátkozrakosti, ktorej výskyt v Európe stále stúpa.
Je dôležité obmedziť prácu očí do blízka a zabezpečiť deťom dostatok pobytu na dennom svetle. Známe pravidlo 20-20-20 odporúča každých 20 minút sa na 20 sekúnd pozrieť do vzdialenosti aspoň 20 stôp (6 metrov), aby sa nám oči uvoľnili. Takisto často žmurkať, hovoríme o takzvanej hygiene práce s počítačom.
Denné svetlo má protektívny účinok na detské oko. Ide o širokospektrálne svetlo, v ktorom sú zastúpené všetky farby. Čím je dieťa dlhšie na dennom svetle, tým je jeho ochranný účinok vyšší.
Riešenia pre Progresiu Krátkozrakosti
V dnešnej dobe sa už s krátkozrakosťou bojuje ďalej, nie sú to len obyčajné sklá pre krátkozraké oko, máme špeciálne okuliarové sklá a špeciálne kontaktné šošovky, ktoré majú špeciálne vlastnosti na to, aby krátkozrakosť neprogredovala.
Vďaka novej generácii okuliarových šošoviek dokážeme riadiť detskú myopiu. Stredná časť šošoviek na kontrolu myopie (krátkozrakosti) je rovnaká ako pri normálnej okuliarovej šošovke, cez nej vidí nositeľ ostro. Po okrajoch ale vedci vytvorili takzvanú defokus zónu, ktorá nasmeruje svetelné lúče na pozadie oka. Kritická časť očného pozadia je tak stimulovaná a nežiaduci rast oka sa spomalí.
Podľa štúdií šošovky na riadenie detskej myopie dokážu spomaliť rast oka o 67%, čo znamená, že namiesto kritickej dioptrie -6 ostaneme v dospelosti len okolo -2.