Ľudské telo je domovom pre rozsiahly a komplexný ekosystém mikroorganizmov, známy ako mikrobióm. Tento mikrobióm, ktorý zahŕňa baktérie, vírusy, huby a iné mikroorganizmy, zohráva kľúčovú úlohu v mnohých aspektoch ľudského zdravia, od trávenia a imunity až po duševnú pohodu. U dospelého človeka sa odhaduje, že v tele žije približne 39 biliónov baktérií, s celkovou hmotnosťou 0,2 - 2 kg. Hoci sa v minulosti uvádzal pomer baktérií k ľudským bunkám 10:1, novšie výskumy naznačujú, že je bližší 1:1, čo znamená, že počet baktérií a ľudských buniek v tele je približne rovnaký (30-40 biliónov). Najväčšia koncentrácia baktérií sa nachádza v tráviacom trakte, predovšetkým v hrubom čreve, kde črevný mikrobióm obsahuje tisíce druhov baktérií. Tieto baktérie pomáhajú pri trávení potravy, regulácii imunitného systému a syntéze vitamínov. Významné množstvo baktérií sa nachádza aj na koži, v ústnej dutine, nose, dýchacích cestách a na slizniciach pohlavných orgánov.
Väčšina baktérií v ľudskom tele je prospešná alebo neškodná. Problémy nastávajú, keď sa naruší rovnováha medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami alebo keď sa baktérie dostanú na miesta, kde nemajú byť, čo môže viesť k infekciám, zápalom a iným zdravotným problémom.
Bakteriálne infekcie: Najčastejšie patogény
Nasleduje prehľad najčastejších baktérií spojených s bakteriálnymi infekciami:
E. coli (Escherichia coli)
E. coli prirodzene žije v črevách a väčšina kmeňov je neškodná a dokonca prospešná, pomáha pri trávení a udržiava rovnováhu črevnej mikroflóry. Niektoré patogénne kmene, ako napríklad E. coli O157, však môžu spôsobiť závažné tráviace ťažkosti a po prenose do močového traktu infekcie močových ciest. Tento kmeň baktérie môže v tráviacom trakte vyvolať závažnú infekciu, ktorá poškodzuje črevné steny, čo často vedie k bolestivej stolici s prímesou krvi. Spôsobuje tiež infekčnú gastroenteritídu, ktorá sa prejavuje kŕčmi v bruchu, hnačkou a zvracaním. Okrem tráviacich problémov je častým vinníkom infekcií močových ciest, najmä u žien. E. coli O157 sa do tela najčastejšie dostáva prostredníctvom kontaminovanej potravy, ako je nedostatočne tepelne spracované mäso, nepasterizované mlieko a surová zelenina. U žien môže baktéria preniknúť do močových ciest aj v dôsledku nesprávnej intímnej hygieny.
Prečítajte si tiež: Odporúčané očkovania na Slovensku
Chlamýdie (Chlamydia)
Chlamýdie potrebujú pre svoj život hostiteľské bunky, do ktorých sa "ukryjú" a využívajú ich na svoj rast a množenie. Baktérie po určitom čase donútia bunku prasknúť, čím sa do organizmu uvoľní veľké množstvo infekčných teliesok, ktoré následne napádajú ďalšie bunky, čím umožňujú rýchle šírenie infekcie a pretrvávajúci kolobeh poškodzovania tkanív. Medzi najznámejšie druhy patria Chlamydia trachomatis a Chlamydia pneumoniae. Chlamydia trachomatis sa zvyčajne spája s pohlavne prenosnými infekciami, ale môže postihnúť aj oči, kde spôsobuje trachóm, závažné ochorenie vedúce k slepote, ak sa nelieči. Pri infekcii pohlavného ústrojenstva sa často prejavuje nepríjemným svrbením, bolesťou pri močení, krvácaním mimo menštruácie u žien a citlivými semenníkmi u mužov. Neliečená infekcia môže viesť k zápalu panvových orgánov, neplodnosti či mimomaternicovému tehotenstvu. Chlamydia pneumoniae spôsobuje respiračné ochorenia, prejavuje sa ako mierna až stredne ťažká infekcia dýchacích ciest, najmä zápal priedušiek (bronchitída), zápal hltanu (faryngitída) alebo zápal pľúc. Chlamydia trachomatis sa najčastejšie šíri pohlavným stykom s nakazeným partnerom, zriedkavejšie pri pôrode z matky na dieťa. Druhy napádajúce oči sa do tela dostanú ich trením či dotykom kontaminovaných rúk alebo predmetov. Chlamydia pneumoniae sa šíri kvapôčkovou infekciou, podobne ako chrípka, a najviac postihuje deti a mladých dospelých.
Kampylobakter (Campylobacter)
Kampylobakter sa bežne vyskytuje v telách takmer všetkých hospodárskych zvierat a mnohých voľne žijúcich druhov. Má pozoruhodnú odolnosť - dokáže prežiť v mrazoch, vo vode či na truse. Jeho jediným spoľahlivým nepriateľom je vysoká teplota. Spolu so salmonelou patrí medzi najčastejšie príčiny črevných infekcií. Baktéria vyvoláva kampylobakteriózu, ochorenie podobné salmonelóze, ktoré sa prejavuje akútnymi hnačkami, ktoré sprevádzajú bolesti brucha a horúčka. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže táto baktéria spôsobiť autoimunitné ochorenie známe ako Guillain-Barrého syndróm, ktoré môže viesť k dočasnému ochrnutiu. Najčastejším spôsobom prenosu je konzumácia nedostatočne tepelne spracovanej hydiny alebo vajec. Nákaza však môže pochádzať aj z kontaminovanej vody či priameho kontaktu s infikovanými zvieratami. Keďže na prenos stačí malé množstvo baktérií, šíriť ju môže dokonca hmyz alebo prachové častice.
Klostrídie (Clostridium difficile)
Prečítajte si tiež: Všetko o pôrodnici vo Vranove nad Topľou
Klostrídie môžu spôsobovať širokú škálu infekcií - od miernych tráviacich ťažkostí až po závažné a život ohrozujúce ochorenia. Približne 5 % svetovej populácie má tieto baktérie prirodzene prítomné v hrubom čreve. V bežných podmienkach sú neškodné a žijú v harmónii s ostatnými mikroorganizmami črevnej mikroflóry, dokážu však využiť oslabený organizmus alebo narušenú rovnováhu mikroflóry, čo môže viesť k prepuknutiu infekcie. Klostrídie sú tiež známe svojou mimoriadnou odolnosťou voči antibiotikám, čo liečbu týchto infekcií výrazne komplikuje. Infekcia Clostridium difficile sa najčastejšie prejavuje ako závažná hnačka, pri ktorej môže postihnutý navštíviť toaletu 10- až 15-krát denne. Niektoré kmene, ako napríklad Clostridium botulinum a Clostridium tetani, však spôsobujú oveľa vážnejšie ochorenia - botulizmus a tetanus. Klostrídie sa najčastejšie dostanú do organizmu cez kontaminované potraviny alebo dotykom s infikovanými povrchmi, ako je pôda. Táto baktéria je hojne rozšírená v prírode, no pre ľudský organizmus sa stáva hrozbou predovšetkým vtedy, ak dôjde k narušeniu črevnej mikroflóry, napríklad po užívaní antibiotík.
Mykoplazmy (Mycoplasma)
Mykoplazmy sú jedny z najmenších a najjednoduchších známych baktérií. Nemajú bunkovú stenu, čo im poskytuje mimoriadnu flexibilitu a vyššiu odolnosť voči určitým typom antibiotík, najmä tým, ktoré cielia práve na bunkovú stenu baktérií. Táto vlastnosť im zároveň umožňuje ľahšie prenikať do ľudského tela a infikovať rôzne orgány. Medzi najčastejšie druhy patria Mycoplasma pneumoniae a Mycoplasma genitalium. Tieto baktérie sú spúšťačom mykoplazmózy, ktorá môže postihnúť dýchacie cesty i pohlavné ústrojenstvo. Mycoplasma pneumoniae spôsobuje takzvanú atypickú pneumóniu, ktorá sa prejavuje bolesťou hrdla, výtokom z nosa, kašľom či zápalom mandlí. Naopak, Mycoplasma genitalium býva častým pôvodcom pohlavných infekcií, ktoré sa u mužov prejavujú bolesťou pri močení alebo zápalom močovej trubice a u žien nepríjemnými pocitmi vo vagíne, bolesťou počas pohlavného styku či krvácaním mimo menštruácie. K prenosu mykoplazmy môže dôjsť jednak pri pohlavnom styku s nakazenou osobou, alebo kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní, či rozprávaní.
Salmonela (Salmonella)
Salmonela patrí medzi najčastejších pôvodcov tráviacich ťažkostí bakteriálneho pôvodu. Hoci zdravý organizmus si s nimi vo väčšine prípadov poradí, tieto baktérie dokážu preniknúť žalúdočnou kyselinou a spôsobiť celý rad nepríjemných problémov. Najčastejším prejavom infekcie salmonelou je salmonelóza, ktorá svojimi príznakmi pripomína otravu jedlom. Postihnutý človek trpí žalúdočnými kŕčmi, zvracaním, hnačkami a často aj horúčkou či bolesťami hlavy. Baktériám salmonely sa najlepšie darí v organizmoch vtákov a hydiny, odkiaľ sa môžu preniesť na človeka. Riziko nákazy hrozí najmä pri konzumácii nedostatočne tepelne upravených vajec alebo mäsa.
Prečítajte si tiež: Pôrodnica Spišská Nová Ves
Zlatý stafylokok (Staphylococcus aureus)
Guľovité baktérie stafylokoku pod mikroskopom pripomínajú strapce hrozna. Na rozdiel od tohto sladkého ovocia môžu priniesť poriadne horké zdravotné problémy. Rod Staphylococcus zahŕňa približne 40 druhov baktérií. Mnohé z nich neškodne prebývajú na ľudskej pokožke alebo v sliznici nosa. Niektoré sú však obávanými patogénmi, ktoré môžu spôsobiť závažné komplikácie, najmä ak oslabia organizmus. Stafylokokové infekcie sa najčastejšie prejavujú na koži. Medzi typické infekcie patrí impetigo, ktoré sprevádzajú bolestivé vyrážky, pľuzgiere, hnisavé ložiská alebo hrčky. Baktéria však dokáže spôsobiť aj otravu jedlom, dýchacie ťažkosti a zápalové ochorenia, ako sú zápaly pľúc, kĺbov či dokonca mozgových blán. Zlatý stafylokok je majster prenosu prostredníctvom priameho kontaktu, stačí dotyk s infikovanou kožou alebo hnisavým ložiskom. Navyše dokáže kontaminovať aj bežné predmety, ako sú uteráky, žiletky, vreckovky či zubné kefky, čím výrazne zvyšuje riziko šírenia.
Streptokoky (Streptococcus)
Mimoriadne infekčné retiazkovité baktérie streptokoka patria spolu so stafylokokmi medzi najrozšírenejšie patogény. Do rodu Streptococcus patrí viac než 50 druhov baktérií a vyše pätina z nich predstavuje pre ľudské zdravie riziko. Hoci streptokoky si väčšinou spájame s infekciami dýchacích ciest, ich pôsobenie môže byť oveľa rozmanitejšie a závažnejšie. Najčastejším ochorením je takzvaná streptokoková angína, ktorú môže sprevádzať horúčka, bolesti hrdla a opuchnuté mandle. Medzi pridružené ochorenia patria zápal priedušiek, zápal pľúc (pneumónia) či zápal prínosových dutín. Baktéria však môže postihnúť aj pokožku, čo sa prejavuje ochoreniami ako šarlach (začervenanie s vyrážkami) alebo impetigo. V závažnejších prípadoch môže streptokok spôsobiť zápal mozgových blán (meningitídu), poškodenie obličiek či reumatickú horúčku, ktorá môže viesť k vážnym komplikáciám v oblasti srdca a kĺbov. Streptokoky sa šíria predovšetkým kvapôčkami, ktoré môžu prežiť na povrchoch predmetov aj niekoľko dní.
Meningokok (Neisseria meningitidis)
Baktéria meningokoka je obávaná nielen pre svoju schopnosť rýchlo sa šíriť medzi ľuďmi, ale aj pre svoju mimoriadnu schopnosť unikať imunitnému systému. Najzávažnejšia forma meningokokového ochorenia je meningokoková sepsa (septikémia), infekcia krvi, ktorá môže rýchlo spôsobiť šok, multiorgánové zlyhanie a krvácanie pod kožou (purpurové škvrny). Nebezpečná je aj meningitída (zápal mozgových blán), ktorá zasahuje mozgové a miechové blany. Meningokok sa šíri kvapôčkovou infekciou, najmä kašľaním, kýchaním alebo blízkym kontaktom, napríklad bozkávaním či spoločným používaním riadu.
Liečba bakteriálnych ochorení
Správnu liečbu bakteriálnej infekcie určí lekár. Nie všetky bakteriálne ochorenia si vyžadujú nasadenie antibiotickej liečby a dajú sa zvládnuť s voľnopredajnými liekmi. Liečba antibiotikami je síce účinnou zbraňou proti baktériám, s ich používaním sa však spájajú aj riziká. Baktérie si môžu vybudovať odolnosť, čo spôsobí, že lieky postupne prestanú fungovať. Nadmerné užívanie antibiotík narúša črevnú mikroflóru, ktorá je prirodzenou ochranou tela. Preto je počas liečby vhodné užívať probiotiká, ktoré pomáhajú obnoviť rovnováhu črevného prostredia, podporujú trávenie a znižujú riziko ďalších komplikácií.
Prevencia bakteriálnych infekcií
Keďže baktérie prenikajú do tela rôznymi cesta, prevencia sa odvíja od spôsobu šírenia. Kľúčová je správna hygiena rúk a vyhýbanie sa zdieľaniu osobných hygienických potrieb. Ak je niekto v okolí chorý, obmedzte kontakt na minimum. Chorý človek by mal byť ohľaduplný a zakrývať si ústa pri kašľaní a kýchaní. Pohlavne prenosné baktérie si vyžadujú bariérovú antikoncepciu. Dôležité je priebežné budovanie obranyschopnosti organizmu.
Probiotiká: Podpora zdravia črevnej mikroflóry
Henri Tissier, francúzsky pediater, už v rokoch 1905-1906 pozoroval, že v stolici detí s hnačkami sa nachádza málo mikroorganizmov v tvare Y „bifidus“, ktoré sa však v stolici zdravých detí vyskytovali hojne. Predpokladal, že ak dodá deťom s hnačkou tieto „rozštiepené“ baktérie, vylieči u nich hnačku. Počas celého 20. storočia prebiehali laboratórne experimenty a klinické pokusy, v ktorých sa zisťovala funkcia probiotík, ich komunikácia so štruktúrami tráviaceho traktu a imunitného systému, ich preventívne pôsobenie a terapeutické účinky. Hľadali sa najvhodnejšie kmene probiotík a vznikli synbiotiká.
Črevná mikroflóra sa aj u človeka vytvára v závislosti od zloženia stravy a dodávky „mikróbov“. Nezastupiteľné miesto tu má dojčenie aspoň do 4 až 6 mesiacov veku dieťaťa. Kolonizácia hlavnými mikrobiálnymi kmeňmi u človeka má svoju dynamiku v zastúpení a vo vzájomných pomeroch jednotlivých kmeňov počas života človeka. Za fyziologických podmienok je celá tráviaca sústava osídlená prirodzenou „priateľskou“ mikroflórou. Črevná mikroflóra môže svojho hostiteľa ovplyvňovať prospešne alebo škodlivo a to i na základe bezprostredného kontaktu čriev s lokálnym imunitným systémom, ktorý predstavuje lymfoidné tkanivo združené s črevom GALT. Črevné baktérie, črevný epitel a GALT vedú medzi sebou neustály „trialóg“. Funkčná porucha v jednej z troch zložiek má za následok nedostatočnú obranu proti patogénnym mikroorganizmom, nedostatočnú imunologickú toleranciu na potravinové antigény prospešných mikroorganizmov vyúsťujúcich naopak do nadmernej imunitnej odpovede prejavujúcej sa v rôznych ochoreniach (napr. alergické choroby, atopický ekzém, potravinové alergie).
Podľa rady expertov je potrebné, aby probiotické mikroorganizmy určené k použitiu do potravín boli schopné množiť sa deliť sa v črevách. To znamená, že musia byť rezistentné na žalúdočné šťavy a prežívať v prítomnosti žlče. Probiotiká sa musia konzumovať v potravinovom nosiči, ktorý im umožňuje prežiť prechod medzi žalúdkom a účinkami žlče. Bifidobaktérie, ktoré sú súčasťou fyziologickej flóry, sú sacharolytické mikroorganizmy, produkujúce okrem iného kyselinu mliečnu, preto sa nazývajú aj baktériami mliečneho kvasenia. Novorodenec, zvlášť ak je výlučne dojčený, sa kolonizuje bifidobaktériami do niekoľkých dní.
V posledných 50, no najmä 15-20 rokoch vplýva na ľudský organizmus (o to viac na vyvíjajúci sa, často nezrelý a prudko rastúci detský organizmus) množstvo vplyvov, ktoré sa vo fylogenéze nevyskytovali a ak, tak len v podstatne nižšej miere. Po (ideálne) výhradnom období dojčenia a „ochrany udržiavania eubiózy čreva“ dojčaťa, na stáva v období okolo 4. mesiaca veku fyziologický prechod ku zmiešanej strave a deti sa dostávajú stá le viac do kontaktu s vonkajším prostredím. Mnohé z nich už prestali, či prestávajú byť dojčené, čo má vplyv na zloženie črevnej mikroflóry a je teda vhod né, aby bolo zabezpečené pokračovanie ochranného efektu cez pôsobenie vyváženej črevnej mikroflóry. Z tohto dôvodu bola spoločnosťami zaoberajúcimi sa dojčenskou výživou vyvinutá pokračovacia dojčenská mliečna výživa obsahujúca probiotické baktérie.
Podávanie probiotík pri infekčných hnačkách do jčiat, ako aj pri antibiotikami indukovanej hnačke u detí je efektívne. Významný preventívny vplyv má používanie probiotík od najnižších vekových skupín v prevencii rozvoja alergických ochorení. Dokázaný imunomodulačný vplyv probiotík ich zaraďuje do palety prirodzených prostriedkov prevencie niektorých nádorových ochorení a tiež neinfekčných kardiovaskulárnych chorôb. Keďže probiotiká sú živé množiace sa organizmy, potrebujú „stravu“, teda prebiotiká a zároveň sú to citlivé mikroorganizmy (na ktoré negatívne vplýva viacero faktorov), potrebujú pre svoju existenciu, rast, či množenie dodávku nových kolónií a prebiotík.
Ako si vybrať najlepšie probiotiká pre bábätká?
Pri výbere probiotík pre bábätká je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
- CFU (Colony Forming Units): Najlepšie probiotiká majú rozmedzie CFU medzi 0,5 - 20 miliárd, pričom ideálne je, ak pripadá 1 miliarda životaschopných baktérií na 1 kmeň. Pre bábätká sú vhodné probiotiká s nižším počtom CFU.
- Rozmanitosť kmeňov: Pre bábätká sú najdôležitejšie kmene Bifidobacterium bifidum, Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium lactis a Lactobacillus rheuteri. Mnohé probiotiká pre deti obsahujú len 1 kmeň, čo je pre ne postačujúce.
- Stabilita a účinnosť: Vyberajte si probiotiká, ktoré zaručujú účinnosť počas celej doby použiteľnosti.
- Kvalitný výrobca: Uprednostňujte probiotiká od overených výrobcov, ktoré obsahujú čo najmenej chemikálií a iných zložiek, ktoré by mohli potenciálne narušiť tráviaci trakt.
Medzi kvalitné probiotiká pre bábätká patria:
- PROBIOMAXÍK BABY (obsahuje Lactobacillus reuteri)
- BioGaia ProTectis (obsahuje Limosilactobacillus reuteri)
- INFANTS Dophilus Plus (obsahuje Bifidobacterium bifidum a Bifidobacterium infantis)
- PROBIO-FIX BABY (obsahuje Bifidobacterium lactis BB-12)
Ako užívať probiotiká pre bábätká?
Dávkovanie probiotík pre bábätká sa líši v závislosti od konkrétneho produktu. Vždy sa riaďte pokynmi výrobcu. Deťom do jedného roka sa neodporúča podávať tablety kvôli riziku vdýchnutia. Ideálne sú pre ne kvapky, ktoré by ste mali zmiešať s trochou mlieka alebo jogurtu.
Infekcie močového ústrojenstva u detí
Infekcie močového ústrojenstva patria medzi veľmi časté bakteriálne infekcie u dospelých, ale aj u detí. U detí ich delíme na infekcie horných a dolných močových ciest. Baktérií, ktoré dokážu spôsobiť zápal v močovom systéme je pomerne veľa. Najčastejším pôvodcom je baktéria Escherichia coli. Častejšie sa infekcie močových ciest vyskytujú u dievčat, ktorých močová rúra je kratšia a bližšie ku konečníku.
Najväčším problémom infekcie močových ciest u malých detí je, že infekcia nemusí mať v tomto období žiadne špecifické príznaky. Nešpecifickými zostávajú príznaky zhruba do dvoch rokov života, kedy je najčastejším príznakom horúčka. Po druhom roku sa už príznaky menia na špecifické pre infekciu. Pre zápal močového mechúra a močovej rúry je zas typická bolesť za lonovou kosťou, bolestivé močenie, časté močenie a nutkanie na močenie, zapáchajúci moč, ktorý môže byť sfarbený dočervena.
Základným vyšetrením je vyšetrenie moču. Terapia infekcie močových ciest je antibiotická. U novorodencov je nutná vo forme infúzie, teda s hospitalizáciou, rovnako ako u pacientov so zápalom obličky. U malých detí je veľmi dôležitá pravidelná výmena plienok, u starších detí zase správna hygiena po toalete. Neodporúča sa ani veľmi tesná bielizeň a oblečenie. Zabúdať netreba ani na správny posed dieťaťa na toalete, malo by mať podopreté nohy, aby sa svaly panvového dna dostatočne uvoľnili a dieťa vymočilo celý obsah močového mechúra.
SIBO (Syndróm bakteriálneho prerastenia tenkého čreva)
Syndróm bakteriálneho prerastenia tenkého čreva, tzv. SIBO, označuje stav, pri ktorom baktérie z hrubého čreva prerastajú do tenkého čreva. Prirodzené baktérie ľudského tela vytvárajú spolu so svojimi produktami mikrobiont, známejší aj pod názvom mikroflóra. Mikrobiont je v podstate svetom baktérií v ľudskom tele. Nemusíte sa však báť, ide o tzv. dobré baktérie, ktoré sú pre človeka potrebné. Tento mikrobiont osídľuje pokožku, nosovú sliznicu, močovo-pohlavný a tráviaci trakt. Najpočetnejšie zastúpenie baktérií je práve v črevách. Črevný mikrobiont pozostáva z 500 rôznych bakteriálnych druhov. Konkrétne črevná mikroflóra zohráva nezastupiteľnú úlohu v trávení a absorpcii živín v tráviacom trakte. V tenkom čreve je výskyt baktérií oveľa menší ako v hrubom čreve, pričom zriedka prekračuje 1000 mikroorganizmov na jeden mililiter.
SIBO môže byť spôsobený zlou životosprávou, chronickým stresom, nedostatkom vlákniny a zlými stravovacími návykmi. Často sa SIBO rozvinie aj v dôsledku iného ochorenia, ako je napríklad syndróm dráždivého čreva, chronická pakreatitída, diabete mellitus, hypotyreóza, postradiačná enteropatia alebo sklerodermia. V súčasnosti sa vyšetrenie SIBO stalo predmetom diferenciálnej diagnostiky gastrointestinálnych ťažkostí. Zlatým štandardom testovania SIBO je kultivácia obsahu tenkého čreva. V súčasnosti sa volí skôr dychový test, ktorý je neinvazívny, lacný a rýchly. V prípade pozitívneho testu, kedy koncentrácia vodíka stúpne nad 10 ppm, gastroenterológ pacientovi predpíše antibiotiká. Pre pacienta so SIBO je veľmi prospešné, keď upraví svoju životosprávu a stravuje sa podľa diétneho režimu s nízkym obsahom sacharidov, tzv. FODMAP.