Šikana je fenomén, ktorý sa často bagatelizuje ako bežná detská záležitosť, no v skutočnosti zanecháva trvalé následky na obetiach. Mnohí si myslia, že obeť šikana zocelí, no psychológovia varujú, že nikto, komu by šikana pomohla, neexistuje. Ako teda proti šikane bojovať a ako rozpoznať jej príčiny?
Šikana začína v školských laviciach
Šikana sa často začína už v školských laviciach, kde sa z nevinných "srandičiek" vyvinie systematické ubližovanie. Agresorovi paradoxne chýba sebavedomie a chce seba aj okolie presvedčiť, že je silný a sebavedomý. Klinická psychologička PhDr. radí deťom používať takzvané JA vety, aby vyjadrili svoje pocity a želania.
Ako sa brániť šikane?
- Používajte JA vety: Vyjadrite, ako sa cítite a čo si želáte. Napríklad: „Neželám si, aby si ma volal tučko, to nie je moje meno, otravuje ma to.“
- Nereagujte na prezývky: Nekomentujte prejavy agresora.
- Pri fyzickej agresii sa vyjadrujte jasne: „Chcem, aby si ma pustil, bolí ma ruka, ak mi ju takto držíš…“
- Sebavedomo odíďte: Opustite priestor, kde dochádza k šikane.
Dodržať postup týchto troch bodov - zastav sa, premýšľaj a konaj - je však na začiatku veľmi ťažké. Nie sme nastavení čakať, že by nám mal niekto ubližovať, vysmievať sa alebo inak nás ponižovať.
Príčiny šikany
Neexistuje jednoduchá poučka, ktorá by odhalila rizikových jedincov. Predpokladá sa istá emočná nezrelosť, neschopnosť primeraného sebapresadzovania sa v rovesníckom prostredí pri narušenej sebaistote.
Vplyv rodiny
Rodičia môžu prispieť k tomu, že ich deti sa stanú obeťami šikany, napríklad nadmernou starostlivosťou a neprimeranými ochranárskymi reakciami na požiadavky okolia. Keď dieťaťu zoberú na ihrisku rovesníci hračku, alebo mu nedajú sladkosti, často rodič okamžite zasahuje a neustále všetko rieši za dieťa on. Prípadne učí dieťa, že svet a ľudia okolo sú zlí a nebezpeční.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Práve tým môžu vznikať takzvané maladaptívne formy správania, čiže zlá schopnosť prispôsobiť sa situácii v dospievajúcom a dospelom veku. Začneme sa totiž riadiť rôznymi naučenými kognitívnymi omylmi, čo by nám malo patriť alebo ako by sa druhí k nám mali správať.
Ako rozpoznať, že je dieťa šikanované?
Dieťa môže byť podráždené, nerado rozpráva o škole, dochádza u neho k náhlym výbuchom hnevu, je tichšie, zhoršuje sa mu správanie a prospech v škole. Sú však aj deti, ktoré boli tichšie vždy, a preto rodič fakt, že sa ešte viac uzatvárajú do seba, nemusí vôbec spozorovať. Tu sa oplatí investovať čas do vzťahu a rozhovorov s dieťaťom o tom, ako vníma svet.
Čo robiť, ak zistíme, že je dieťa šikanované?
Závisí to od rozsahu šikany, jej dĺžky, trvania a presahov do rôznych oblastí života dieťaťa. Je dôležité dieťa podporiť, poskytnúť mu možnosť porozumieť prežívaným emóciám, podporiť sociálnu klímu v triede. Ak dochádzalo k agresívnym prejavom, zvoliť primerané postupné zvládanie situácie.
Nie je vhodné napríklad útočníkovi nadávať či podpichovať ho. Vo vyhrotených situáciách áno. Ak sa však dieťa neposilní vo vlastnom správaní voči podobným nevhodným reakciám zo strany rovesníkov, je predpoklad opakovaného zažívania šikany.
Dôležité je zrozumiteľne v školskom prostredí odsudzovať takéto správanie, neprivierať oči nad začiatkami vo forme posmeškov, vysmievania sa a nadávok. Na druhej strane, ľudia okolo nás sa vždy budú správať rôzne, je na mieste mať vlastnú výbavu reakcií, ktoré sú v súlade s nami.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Svedkovia šikany
Mnohí, ktorí sa prizerajú šikane, sa začnú správať zvláštne, akoby nevidia, nepočujú alebo akoby si vôbec nevedeli spomenúť na situáciu, ktorej boli svedkami. Ešte náročnejšie je to vtedy, ak šikanuje niekto z našich kamarátov iného v našej skupine. Vystúpiť voči nemu v skupine je ťažké i pre dospelých.
No aj keď je to náš kamarát, je vhodné mu povedať o správaní, ktoré je zraňujúce. Opísať, čo obeť zrejme prežíva, nehodnotiť jeho ako osobu. Ak nás následne vylúčia z partie a nič sa nezmení, prehodnotiť, či je naozaj táto skupina o kamarátstve a rovnocennosti vzťahov.
Kde hľadať pomoc?
Najlepšie je začať hľadať v školskom prostredí. Aktuálne sa vytvárajú miesta pre školských psychológov. Zasiahnuť však môže aj triedny učiteľ, alebo učiteľ, ku ktorému má dieťa najväčšiu dôveru. Pre detské obete navyše existujú špeciálne stránky, ktoré sa venujú priamo šikane, chatovému poradenstvu, telefonickej podpore.
Stáva sa však, že pedagógovia a často aj vedenie školy sú voči tomuto problému akoby slepí. Existuje viacero možností, napríklad obrátiť sa na externé inštitúcie, ako sú školská inšpekcia, zriaďovateľ školy, polícia.
Dôsledky šikany
Keďže sebavedomie a sebadôvera sa posilňujú práve v školskom období a v období dospievania, môže sa u človeka prejaviť v neskorších rokoch závislé správanie - neustále sa fixuje na jednu osobu a dožaduje sa prejavov náklonnosti a uisťovania o svojej hodnote, čo vzťah postupne naruší. Opačnou reakciou na skúsenosť so šikanou v detstve je zase strach vstupovať do vzťahov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Mechanizmy, ktoré sa podieľajú na našich sociálnych schopnostiach, sú však formované aj našou genetickou výbavou, raným detstvom a následne sociálnym zrením. Takže toho, koho výbava v zmysle zraniteľnosti je silná, prejavy v školskom prostredí natoľko neovplyvnia. Sebadôvera je ovplyvňovaná aj aktuálnym zdravotným stavom, psychickou pohodou a životnými výzvami, ktoré aktuálne žijeme.
Z obete agresorom?
Mechanizmus zmeny pozície z obete na útočníka je síce prítomný, ale nie vo všetkých prípadoch. Je to otázka rodinného zázemia, osobnostnej výbavy a aktuálnych podmienok.