Detská Netrpezlivosť a Rady pre Rodičov: Ako Zvládnuť Obdobie Vzdoru

Dieťa, ktoré sa hádže o zem, kričí a jeduje sa na celú ulicu alebo v obchode - takúto situáciu zrejme pozná väčšina rodičov malých detí, obzvlášť v období medzi prvými narodeninami a nástupom do škôlky. Toto obdobie, často spojené s detským vzdorom, predstavuje pre rodičov výzvu. Ako si zachovať pokoj, keď by sme najradšej malé dieťa potrestali od zlosti? Sú na mieste tresty alebo ústupky? V princípe by sme na agresiu dieťaťa nemali reagovať agresiou.

Ako Reagovať na Záchvaty Zlosti?

Keď sa dieťa hádže o zem, nemalo by za to dostať po zadku. Jedno z odporúčaní hovorí, že pokiaľ dieťa kričí a hádže sa o zem, dospelý by nemal v tej chvíli hovoriť nič, iba dieťa chytiť, aby si neublížilo, prípadne ho objať a počkať, kým sa upokojí. Slová v takejto chvíli skôr dráždia a stupňujú odpor dieťaťa. Keď sa dieťa upokojí, môže mu dospelý niečo povedať.

Podľa Mgr., „Spočiatku ide o to, že dieťa sa nedokáže emocionálne vyrovnať s tým, že jeho túžba nebude naplnená. Neskôr, keď dieťa sa naučí, že na mamu alebo tatina to zaberá, môže to opakovať ako metódu dosiahnutia toho, čo chce.“ Čo teda robiť?

Stratégie pre Rodičov

  1. Premyslené Hranice: Vopred je potrebné mať premyslené, na čom chceme trvať a na čo nie, aby nás správanie dieťaťa neovplyvňovalo, lebo potom posilňujeme to správanie, ktoré nechceme. Tiež môžeme dieťaťu na rovinu povedať: „Nepáči sa mi, keď si zmrzlinu pýtaš krikom.“
  2. Empatia a Pochopenie: Ak na niečom musíme trvať, môžeme dieťaťu pomôcť vyjadrením pochopenia, napr.: „Ja viem, že sa ti tá bábika veľmi páči.“, namiesto neustáleho opakovania, že mu ju nekúpime, keď už to raz dieťa počulo. Ak dieťa cíti, že mu rozumieme a zároveň jeho túžbu či pocit pomenujeme („Si veľmi smutný, že sa nemôžeš hrať s vláčikom…“), pomáha mu to sa upokojiť a zároveň ho to do budúcnosti učí ukazovať svoje pocity inak.
  3. Testovanie Hraníc: Dieťa testuje hranice. To, čo nazývame detským vzdorom, sa objavuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov. Niektoré deti vytrápia rodičov vzdorovaním dlhšie, no treba vedieť, že je to vo svoje podstate záležitosť fyziologická.

Psychologička Lucia Lenícká hovorí, že „cieľom tohto obdobia nie je naučiť sa vzdorovať, ale zistiť, kto som, akú mám moc a kde sú hranice medzi mnou a ostatnými, alebo teda, kde moja moc až siaha. Toto obdobie je obdobím separácie, budovania autonómie dieťaťa a svojím správaním testuje hranice - niekedy veľmi tvrdo.“ Vzdorovanie dieťaťa sa môže prejavovať rôzne, od prostého, ale jasného NIE na čokoľvek, čo dieťaťu povieme, až po spomenuté plesknutie sa o zem.

Ako Reagovať na Poznámky Okolia?

Najmä z úst predavačiek v obchode, kde sa vaše dieťa hodilo o zem, alebo staršej pani susedy, keď dieťa vrieska na chodníku pred domom, že ešte nechce ísť domov, často zaznievajú otázky: „Čo to vaše dieťa robí?“, „To sa ako správaš?“ Ako reagovať na takéto poznámky zo strany okolia?

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Psychologička radí: „Je dobré byť pripravení, že na verejnosti sme náchylnejší od hanby alebo iných zlých pocitov radšej ustúpiť, aby sa dieťa upokojilo. A lepšie pre nás aj pre dieťa môže byť to, že radšej z toho ihriska alebo obchodu odídeme, čo povieme aj dieťaťu. Ja myslím, že mnohokrát ani nemusia byť reakcie okolia až také prísne, ale aj sám rodič môže mať pocit, že zlyhal. Ak ide o priame komentáre, či „pomáhanie“, možno zaujať jasné stanovisko: „Prosím, nechajte nás.“

Pochopenie Detského Vzdoru

„Vzdorovanie sa u detí môže objaviť už okolo jedného roka, častejšie však neskôr, vo veku dva až tri roky. Súvisí to s tým, že dieťa si začína uvedomovať seba (ja a tí druhí), snaží sa presadiť svoje požiadavky a priania (toto chcem - toto nechcem). Z tohto hľadiska je to významné vývinové obdobie,“ vysvetľuje PhDr. Detský vzdor je teda prirodzený, ale spôsob, akým ho dieťa niekedy vyjadruje, je pre rodičov veľkou výzvou. Krik, plač, hnev, trucovanie, hádzanie sa na zem, negativizmus, ktorý sa prejavuje vetami ako: „Nie. Nechcem.“

„Súvisí to s nevyzretosťou nervovej sústavy, dieťa nedokáže ovládať emócie, nevie odložiť splnenie svojho priania, reaguje inštinktívne, skratkovito, nedokáže posúdiť adekvátnosť či neadekvátnosť svojho správania, prispôsobiť sa danej skutočnosti,“ vysvetľuje psychologička. Dieťa jednoducho nie je schopné urobiť to, čo od neho žiadate: „Počkaj, teraz to nie je možné.“

Ako Zvládnuť Vzdorovité Správanie?

Rodičov niekedy privádza do nepríjemnej situácie, ak sa vzdorovité správanie prejaví na verejnosti, na ulici, v obchode. Dieťa chce niekam ísť či naopak nejsť. Vyžaduje, aby ste mu niečo kúpili. Doma sa odmieta obliecť, nechce niečo jesť. „Prejavy môžu byť až agresívne - dieťa rozhadzuje, ničí veci, bije, kope okolo seba. Ako to zvládnuť?“

Podľa Evy Farkašovej si treba uvedomiť, že nie je jeden recept, ktorý by zabral spoľahlivo a vždy u každého dieťaťa. „Vyplýva to aj z odlišnosti povahových čŕt, temperamentu, emocionálneho stavu všetkých účastníkov, veku dieťaťa, miesta a okolností, kde sa vzdor prejaví. U malého dieťaťa pravdepodobne nezaberie dohováranie, vysvetľovanie. Pri kriku a plači má dieťa vypnuté počúvanie, nie je prístupné rozumným, logickým argumentom,“ upozorňuje odborníčka.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Čo Nerobiť?

Sú to predovšetkým rodičia, ktorí musia ovládnuť svoje emócie, stlmiť impulzívnosť, vyhnúť sa zvyšovaniu hlasu, hrešeniu dieťaťa za „zlé“ správanie, vyhrážať sa potrestaním. Neprimerané je izolovať dieťa zatvorením v miestnosti. „Samozrejme, že nie je vhodné podľahnúť nátlaku a splniť zakaždým dieťaťu jeho prianie. Takýto prístup povedie k posilneniu správania, ktorým si dieťa vydobyje svoje. Osvedčilo sa mi to, znovu to budem robiť, mamina či ocino poslúchne,“ hovorí Eva Farkašová. V takýchto prípadoch neprimerané správanie môže pokračovať aj vo vyššom veku, zasahovať až do školského obdobia. Mení len svoj obsah i formu, nároky a presadzovanie požiadaviek sa stupňujú.

Dôslednosť a Pravidlá

Dieťa by sa malo naučiť, že existujú určité pravidlá, ktoré má dodržiavať a hranice, ktoré nemá prekračovať. „Súvisí to aj s výchovou k prosociálnemu správaniu, ktoré vedie k pochopeniu, že treba rešpektovať druhých (súrodencov, kamarátov, spolužiakov, dospelých zo svojho okolia), ktorí majú rovnaký nárok na splnenie prianí a svojich potrieb ako ono. V požiadavkách a stanovených pravidlách potom treba byť dôsledný, hoci nie striktný a za každú cenu,“ vraví odborníčka. Veta „Povedal/a som a dosť!“ by mala byť zakázaná.

Predchádzanie Detskému Vzdoru

Podľa Evy Farkašovej je najvhodnejšie vzdorovitému správaniu predchádzať. Uvedomiť si, v akej situácii, za akých okolností sa zvykne objaviť. „V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému, aktivitu. Rodičia „trucovitých“ detí majú odskúšané rôzne postupy, ktoré u nich zväčša zaberajú.“ V niektorých prípadoch pomáha nevšímať si vrieskajúce dieťa, nereagovať, odísť do inej miestnosti a počkať, kým sa upokojí. Potom treba pokračovať v komunikácii akoby nič, bez výčitiek, poúčania, ironizovania a posmievania sa.

Socializácia a Trpezlivosť

Dobrou správou podľa Evy Farkašovej je, že dieťa sa postupne socializuje, učí sa orientovať v prostredí a vo vzťahoch, zvládať rôzne situácie. „Od rodičov to vyžaduje trpezlivosť, systematickosť, často vynaliezavosť a tvorivosť pri aplikovaní doposiaľ neodskúšaných postupov.“

Praktické Rady pre Rodičov

  • Organizujte činnosti v domácnosti tak, aby sa na nich dieťa mohlo podieľať (pomôcť, mať na starosti…).
  • Ak je u vás doma na hlavnom programe dňa odpoveď NIE, dieťa skúša vašu trpezlivosť, hádže sa o zem a trucovito plače, je dobré mať v zálohe nasledujúce postupy. Pomôžu vám toto náročné obdobie vzdoru zvládnuť.

Kedy a Prečo Obdobie Vzdoru Prichádza?

Do prvej „puberty“ sa dieťa dostáva približne vo veku 1,5 - 4 roky. Z dovtedy malého zlatíčka sa stáva premenlivá búrka citov a nikdy neviete, čo ho nazlostí najbližšie. Aj keď nadobudnete pocit, že dieťa iba skúša vaše hranice, podľa psychológov ide o prirodzenú vývojovú fázu. Dieťa si viac začína uvedomovať svoju osobnosť, zároveň však jeho nervová sústava nie je dostatočne zrelá na to, aby si vedelo so silnými emóciami poradiť. Verte, že ide o ťažké obdobie nielen pre vás, ale aj pre vášho potomka.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Prijmite Túto Etapu

Aj vaše dieťa sa už hodilo v obchode na zem, lebo ste mu zakázali čokoládu tesne pred obedom? Potom zrejme poznáte hanbu a stres z ľudí okolo, ktorí si vás v lepšom prípade akože nevšímajú, v horšom vám začnú dávať výchovné rady a ponaučenia. Mnoho rodičov bojuje s vlastným pocitom, že vo výchove zlyhávajú, a to dokonca aj na očiach verejnosti. Skúste sa zhlboka nadýchnuť a upokojiť sa. Vaše dieťa nie je nevychované, zlé či panovačné. Hľadá svoje miesto, spoznáva nové reakcie a učí sa pracovať s pocitmi, zlepšuje sa jeho myslenie aj slovná zásoba. Ak nájdete vzájomné pochopenie a vhodné spôsoby, ako reagovať na jeho hnev, dá sa obdobie vzdoru prekonať bez väčších škrabancov na duši. Existuje niekoľko stratégií, ktoré môžete vyskúšať. Uvidíte, ktorá zaberie práve na vášho potomka.

Stratégie na Zvládnutie Obdobia Vzdoru

  1. Vyhýbajte sa Problémovým Situáciám: Ako rodič poznáte svoje dieťa najlepšie, a preto ho zbytočne nevystavujte hraničným emóciám. Všímajte si, kde a za akých okolností najčastejšie nastane problém, a myslite vopred.
  2. Zmeňte Miesto: Ak pravidelne prichádza do konfliktu s deťmi na pieskovisku, skúste na pár týždňov vymyslieť nový program. Vyberte sa miesto toho na prechádzku a rozprávajte sa o zvieratách a rastlinách, ktoré cestou vidíte.
  3. Sledujte, Či Má Dostatok Energie: Unavené dieťa je náchylnejšie podľahnúť negatívnym emóciám.
  4. Znížte Nároky: Dieťa môže znervózňovať aj činnosť, v ktorej sa mu nedarí. Neklaďte naň prehnané nároky. Ak vidíte, že mu ešte niečo nejde, zabudnite na kritiku alebo porovnávanie. Úspešne tak predídete jednému zo zbytočných konfliktov.
  5. Dajte Dieťaťu na Výber: Na dieťa v období vzdoru výborne zaberá jednoduchý trik - dovoľte mu, aby si vybralo z dvoch či troch možností. Samozrejme, vždy vyberajte alternatívy, ktoré vyhovujú aj vám. Bude sa mu páčiť, že o sebe rozhoduje a nie je mu nanútený iba váš názor. Ráno pripravte niekoľko variantov oblečenia, spýtajte sa ho, či chce ísť výťahom alebo po schodoch, či si dá na desiatu banán alebo jablko.
  6. Objať, Alebo Poslať do Izby? Skúsiť ju môžete, no nesiľte to. Z úplne opačnej strany je postup, keď rozčúlené plačúce dieťa pošle rodič do izby s tým, že sa môže vrátiť, až keď sa upokojí. V kritickej situácii dohliadnite, aby bol okolo dieťaťa bezpečný priestor, a skúste mu dať úplne jednoduché otázky: „Čo ťa nahnevalo?“ alebo „Čo sa ti nepáčilo?“ Potrebuje cítiť váš záujem a ochotu počúvať.
  7. Priveľa Pozornosti Môže Byť Problém: Keď dieťa v scéne stále pokračuje a vám tiež stúpa tlak, dožičte jemu aj sebe trochu odstupu. Vyjadrite spoluúčasť, napríklad slovami „mrzí ma, že si taký nahnevaný“, a ustúpte bokom, uvarte si napríklad čaj. Verte, že je to lepšie, ako keby ste začali kričať, plakať či búchať dverami.
  8. Stanovte Hranice: Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, dieťa viac ako inokedy potrebuje, aby ste vo svojich pravidlách boli konzistentní a nemenili ich len pod vplyvom okolností. Plač a scéna mu teda priniesli odmenu - a preto správanie takmer určite zopakuje. Porušili ste pravidlá, ktoré dovtedy dávali význam. Aj vzdorovité dieťa potrebuje vo výchove nemenné istoty.
  9. Dodržte Slovo: Ak mu sľúbite, že sa s ním zahráte alebo pôjdete von, urobte pre to maximum. Nabudúce si aj váš drobec uprace hračky, pretože vie, že čo sa sľúbi, treba aj dodržať.

Obdobie Vzdoru Pominie

Majte na pamäti, že toto obdobie bude už onedlho minulosťou. Buďte vnímaví k potrebám svojho dieťaťa a dovoľte mu rásť správnym smerom. Presný návod na výchovu detí asi nenájdeme. Každý rodič je iný, každé dieťa je iné. Zhodneme sa však na tom, že výchova detí si vyžaduje obrovskú trpezlivosť - to je absolútne jasné. Vyžaduje však aj porozumenie a toleranciu. Je potrebné myslieť na to, že dieťa nie je iba objektom, ktorý nás bude počúvať na slovo. Aj dieťa má svoje potreby, ale aj dobré a zlé dni, ktoré súvisia zase s tým ako sa v daný deň cíti, čo aktuálne prežíva, resp. čo musí riešiť.

Rady pre Rodičov: Ako Zachovať Pokoj

  1. Myslite Skôr, Ako Začnete Hovoriť: Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite skôr, ako budete reagovať. Pamätajte na to, že ak raz niečo vyslovíte, nebudete to môcť vziať už nikdy späť.
  2. Pamätajte, že Veci Sú Nahraditeľné, Ale Deti Nie: Každá vec vo vašej domácnosti i mimo nej je nahraditeľná. Myslite na to, keď budete dieťa karhať.
  3. Dodržte Svoje Slová: Pred tým, ako niečo vyslovíte, buďte si istí, že to dokážete splniť a predovšetkým, že to aj splníte.
  4. Táto Neposlušnosť Nie Je Osobný Útok Voči Vám: Ich nevhodné správanie nie je namierené voči vám, ale voči situácii, s ktorou nič nedokážu urobiť.
  5. Malé Deti Vždy Hovoria Nevhodné Veci v Najnevhodnejší Čas: Pamätáte sa, ako ste naposledy v hneve vyslovili niečo, za čo sa ešte stále hanbíte?
  6. Občas Opustite Izbu a Len sa Schlaďte: Je to určite lepšie riešenie, ako by ste mali ublížiť vášmu vzťahu, ktorý roky budujete a chcete, aby bol krásny. Nehovorte, že je dieťa „zlé“, „protivné“ a podobne. Vždy sa sústreďte na konkrétne správanie, ktoré chcete zmeniť a zlepšovať.
  7. Neočakávajte Viac, Ako Sú Vaše Deti Schopné Zvládnuť: Nevyžadujte preto od detí to, čo nie je v ich schopnostiach a predovšetkým ich za to netrestajte.
  8. Pamätajte, že Aj Keď Vám To Teraz Vôbec Nepríde Smiešne, O Pár Rokov Určite Bude: Učte sa na situáciách smiať a neberte všetko smrteľne vážne.

Ako Predchádzať Záchvatom Hnevu?

Ak zostane rodič pokojný, dieťa situáciu zvládne oveľa ľahšie, než keď na neho vyjdeme a začneme kričať. Tresty v takej chvíli rozhodne nie sú namieste. Naša rada: objímte ho. Keď dieťa chytí zlosť, samo vlastne nevie, čo sa s ním deje, zmietajú ním emócie, ktoré nevie tak celkom identifikovať a potrebuje s nimi pomôcť. Skúste mu v tej chvíli ponúknuť náruč, pohladenie a trebárs ho zababušte do jeho obľúbenej deky, podajte mu plyšovú hračku a zaspievajte uspávanku.

Alternatívne Riešenia

  • Nechajte dieťa vyzlostiť sa osamote.
  • Ponúknite kompromis v podobe pár minútiek hrania navyše s prísľubom, že po uplynutí tejto doby dieťa urobí to, čo po ňom chcete.
  • Nezabúdajte, že deti sú odrazom nás, rodičov. Ak budete kričať pred nimi, budú robiť presne to isté. Snažte sa teda riešiť situácie bez zdvihnutého hlasu a kriku.

Ako Vychovať Nezávislé Dieťa?

Mať sebavedomé a nezávislé dieťa je snom každého rodiča. Vybrali sme niektoré triky a tipy, ktoré by vám k ceste za najlepším receptom, pardon - výchovnou metódou mohli pomôcť.

  1. Nerobte Veci Za Deti: Naša trpezlivosť a čas, ktorý sme im ochotní dať, im dodáva silu, trpezlivosť, snahu, motiváciu, tým pádom aj sebavedomie, uistenie o vlastnej dôležitosti, teda hodnote a napokon aj nezávislosti.
  2. Oslavujte Malé Úspechy Každý Deň: To, čo sa nám zdá malé, je pre deti „veľké“.
  3. Nechajte Ich Pomáhať s Domácimi Prácami: Dáte im šancu cítiť sa dôležití a zodpovední, napokon aj spokojní.
  4. Nechajte Ich Robiť Malé Rozhodnutia: Deti podporíte nahlas povedať, čo si myslia pred vami, dospelými - a nám to uľahčí život.
  5. Popremýšľajte Nad Domácim Zvieratkom: Maznáčikovia predstavujú výbornú šancu na učenie sa zodpovednosti.
  6. Pravidelne Nová Výzva: Čeliť novým výzvam je dôležité pre sebavedomie detí.
  7. Trpezlivosť a Prehltnutá Kritika: Každý pokus sa predsa ráta a chyby sú dôležitá súčasť učenia.
  8. Učte Ich, AKO Splniť Povinnosť: Nebojte sa spýtať - vieš, kde je chyba - v čom si spravil chybu? Vieš, ako to spraviť inak?
  9. Počúvajte Pozorne a Vysvetľujte Bez Posudzovania: Neodmietajte ich strachy, pretože z nejakého dôvodu ich majú. Radšej ich vypočujme a ubezpečme, že je všetko v poriadku a je to normálne.
  10. Ukážte Im, že Im Veríte: Ak sami rodičia veria deťom, uveria aj deti sami v seba.

tags: #dieta #nema #trpezlivost