Spánok je pre deti kľúčový pre ich zdravý vývoj, no mnohí rodičia sa stretávajú s problémom, keď dieťa odmieta spať vo vlastnej izbe. Tento článok sa zameriava na príčiny tohto správania a ponúka užitočné rady, ako túto situáciu zvládnuť.
Pochopenie detského spánku
Spánok dojčaťa a dieťaťa mladšieho ako tri roky je silne ovplyvnený okolitými faktormi a prostredím. Od narodenia do troch rokov spánok dieťaťa dozrieva a usporiadava sa, čo súvisí s psycho-afektívnymi podmienkami a sociálno-rodinnými zvyklosťami. Rytmus spánku sa mení s vekom, a preto by sa mal aj postoj rodičov k spánku dieťaťa v jednotlivých fázach líšiť.
Obdobia vývoja spánku
- Novorodenec (0-1 mesiac): Spí obvykle 2,5 až 4 hodiny s časom bdenia medzi spánkami. Nebudí ho len hlad, ale aj jeho biologické hodiny. Prvá fáza spánku býva nepokojná, čo je pre tento vek dôležité. Dieťa netreba budiť na jedenie a netreba nad jeho spánkom bdieť. V miestnosti by nemalo byť príliš teplo ani hlučno a dieťa potrebuje stálosť a stabilitu vzťahov.
- 1-4 mesiac: Objavujú sa prvé "paroxystické výkriky", hlavne večer a v noci, ale netreba sa ich obávať. Postupne sa vytvára rytmus "deň-noc". Rodičia môžu pomôcť:
- V noci používať slabé osvetlenie a tienidlá, málo sa s dieťaťom rozprávať a obmedziť starostlivosť na minimum.
- Zachovávať stabilitu vzťahov a podmienky zaspávania meniť čo najmenej.
- Byť flexibilní na potreby a požiadavky dieťaťa.
- Vyhýbať sa veľkému hluku.
- 4-18 mesiacov: Približne v treťom mesiaci spí 70 % dojčiat v noci 8 hodín nepretržite, ale dĺžka denného bdenia rastie. Okolo štvrtého mesiaca dieťa zaspáva pokojným spánkom, ktorý je ale prvých dvadsať minút veľmi plytký, preto, ak je to možné, nechajte dieťa spať vo vlastnej izbe. V tomto období je dobré začať s časovými ukazovateľmi:
- Zobúdzať dieťa ráno vždy v rovnakú hodinu, aj v nedeľu.
- Dávať mu jesť na obed v rovnakom čase.
- Počet spánkov počas dňa medzi 3. - 4. mesiacom až 1. rokom klesá. Denný spánok trvá približne 60 minút.
- Večerné zaspávanie sa stáva dôležitým momentom, preto je vhodné nájsť rovnaký postup pri ukladaní dieťaťa na spánok (tzv. spánkový rituál) v pokojnej atmosfére a len s jednou obľúbenou hračkou.
- 18 mesiacov - 3 roky: Nočný spánok je v prvých štyroch hodinách tvrdý a pomalý. Potom nastáva etapa spánku, keď dieťa bez toho, aby sa zobudilo, môže plakať, vzlykať a byť rozrušené. V tomto období vykazuje dieťa veľkú psychologickú nestabilitu: je rozrušené zo získavania samostatnosti a objavovania sveta, je nespokojné a nepokojné z poznávania vlastných hraníc a závislostí, začína protirečiť (známe “nie”). Často sa konštatujú poruchy spánku a zaspávania: dieťa kladie odpor pri ukladaní na spánok, má spánkové fóbie (zasvietené svetlo - otvorené dvere) a potrebuje mať svoj rytmus zaspávania (cmúľanie palca, kolísanie). V tejto etape vývoja spánku treba dbať na dodržiavanie vlastného rytmu dieťaťa, ale uprednostňovať siestu čo najdlhšie, ako je to možné. Pozor na pozeranie televízie! Byť pozorný na potreby dieťaťa, pomáhať mu ich poznať a pomôcť mu, aby sa samo stalo “tvorcom” svojho spánku.
Príčiny odmietania spánku vo vlastnej izbe
Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa nechce spať samo vo svojej izbe. Medzi najčastejšie patria:
- Strach z tmy: Tma a ticho vyvolávajú u malého dieťaťa neistotu a strašidelné myšlienky, ktoré mu potom bránia zaspať.
- Separačná úzkosť: Dieťa sa bojí odlúčenia od rodičov a potrebuje ich blízkosť pre pocit bezpečia. Separačná úzkosť vrcholí okolo 18-tich mesiacov. Môže sa objaviť a zase zmiznúť, až do obdobia 5-6 rokov. V dvoch rokoch separačná úzkosť pramení zo skutočného strachu. Vaše dvojročné dieťatko sa bojí toho, že ostane samotné alebo s ľuďmi, ktorých nepozná. Táto úzkosť sa môže objaviť aj preto, že si jednoducho nechce nechať ujsť zábavu.
- Zmena prostredia: Sťahovanie sa do väčšej postele alebo zmena izby môže byť pre dieťa stresujúca. Hoci viac detí prechádza touto zmenou okolo troch rokov, niektorí rodičia urobia tento veľký krok v dvoch rokoch. Pre vášho drobca môže byť ťažšie spinkať počas noci a cez deň nerušene, pretože nová posteľ je pre neho neznáma. Dokonca sa môže stať, že začne využívať výhody postele a slobodu, ktorú mu ponúka. A to aj napriek tomu, že mu budete opakovať stále dookola, aby v nej ostal.
- Nočné mory a desy: Zlé sny môžu dieťa vystrašiť a spôsobiť, že sa bude báť spať samo.
- Nedostatok rutiny: Nepravidelný spánkový režim môže narušiť prirodzené spánkové cykly dieťaťa.
- Príliš veľa podnetov: Zahltenie zmyslovými podnetmi vie deťom brániť v spánku.
- Vývinové míľniky: Motorický alebo kognitívny pokrok (napr. učenie sa chodiť).
- Strach z premeškania (FOMO): Deti sa môžu báť zaspať, aby o niečo neprišli, zatiaľ čo budú spať.
Riešenia a stratégie
Ako teda pomôcť dieťaťu prekonať strach a začať spávať vo vlastnej izbe?
1. Vytvorte príjemné prostredie:
- Detská izba: Urobte čo najviac, čo sa týka výzdoby jeho izby: použite farby na steny, ktoré má dieťa rado alebo milú tapetu, na stenu zavesme obrázok s detským motívom, na stolíku nechajme svoju zarámovanú fotografiu, v blízkosti postele milé malé hračky tzv. nočných strážcov ako napr. plyšového psíka… Čím lepšie sa bude dieťa vo svojej izbe cítiť, o to radšej tam bude tráviť čas. Nikdy ho do nej nezamykajme za trest!
- Tma: Ak má dieťa strach z tmy, nechajte mu zasvietenú malú nočnú lampičku. Osvedčili sa aj fosforeskujúce hviezdičky na “plafónnej oblohe”.
- Bezpečie: Uistite sa, že je izba bezpečná a pohodlná.
2. Zaveďte spánkovú rutinu:
- Pravidelnosť: Dodržiavajte rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa… Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať. Všetko je to len o zvyku.
- Relaxácia: Dobrý kúpeľ, čítanie obľúbenej knižky, výber oblečenia na ďalší deň, tiché hranie sa s obľúbenou hračkou a bozk na dobrú noc určite pomôžu dieťatku lepšie zaspať. Dokonca mu môžeme navrhnúť tému, o čom sa mu má snívať: o vyhranom futbalovom zápase, o koníkovi z rozprávky, o anjeličkoch, o novom bicykli, o veselom šašovi…
- Predvídateľnosť: Konzistentný rozvrh pred spaním pomáha deťom cítiť sa bezpečne a organizovane. Pokojná alebo akčná predspánková rutina: Opakovateľná séria aktivít (napr. kúpeľ, masáž, čítanie knižky, uspávanie). Niektoré, najmä temperamentnejšie deti potrebujú aj rovnako akčnú rutinu, aby vybili prebytočnú energiu. Následne je aj zaspávanie pokojnejšie.
- Obmedzte obrazovky: Nevystavujte deti obrazovkám aspoň hodinu pred spaním.
3. Riešte strachy a úzkosti:
- Rozhovor: Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť. Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava.
- Istota: Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
- Ochrana: Využite techniku Bubliny bezpečia. Tento nástroj na podporu emocionálnej odolnosti objavila pri svojej práci s klientami, terapeutka a autorka detského bestselleru Som skvelé dieťa, Miška Ray. Ide o imaginárnu ochrannú bublinu okolo tela dieťatka, ktorú si budete spoločne pred spaním predstavovať.
- Rešpekt: Ak sa dieťa predsa len zobudí, pokojne ho znova uložme do postele a keď sme sa uistili, že všetky mu nič nechýba, požadujme od neho, aby z postele nevstávalo, ale ostalo tam ležať aj keď je hore.
4. Postupný prechod:
- Kontroly: Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie.
- Blízkosť: Prvé noci s dieťaťom môžete spať v jeho novej izbe, aby sa necítilo samé.
- Odmena: Netrestajte, ale chváľte a odmeňujte: Dieťa sa vám nesnaží robiť naprieky, nezaspať preň nie je žiadna prefíkaná stratégia, ako vás oklamať. Nemôže za to. Preto ho netrestajte, naopak; keď zostane v posteli alebo zaspí bez vašej pomoci, pochváľte ho. Vytvorte motiváciu: Podporte motiváciu napríklad vo forme tabuľky, ktorú si nalepíte na nástenku alebo na chladničku, kde môže dieťa sledovať svoje úspechy. Zakaždým, keď úspešne samo zaspí, nechajte ho nalepiť nálepku alebo akokoľvek inak označiť úspech do pripravenej kolónky ku každému dňu.
5. Riešenie nočných môr:
- Ubezpečenie: Ak budeme v noci počuť krik či náreky, choďme dieťa bez otáľania pozrieť. Ak budeme pri ňom, keď sa bude zo zlého sna zobúdzať, bude mať menej problémov znovu zaspať.
- Rozhovor: Povzbuďme ho, aby o zlej nočnej more hovoril cez deň.
- Šťastný koniec: Spolu domyslime šťastný koniec zlému snu, ktorý sa často opakuje.
- Vyhnite sa akčným filmom: Vyhnime sa tomu, aby dieťa pozeralo strašidelné a akčné filmy.
- Pediatria: Upovedomme nášho pediatra, ak zlé sny narúšajú jeho normálnu dennú aktivitu.
6. Trpezlivosť a pochopenie:
- Individuálny prístup: Každé dieťa je individuálne a potrebuje iný čas na prispôsobenie sa novej situácii.
- Netlačte na dieťa: Najhoršie, čo môžete urobiť, je kričať na dieťa, stresovať ho alebo naň tlačiť.
- Buďte oporou: Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.
Čo robiť, ak dieťa nechce zaspať na obed?
Okolo dvoch rokov niektoré batoľatá začnú náhle odmietať poobedňajší šlofík. Môže sa stať, že uložíte vášho veľkáča do postieľky a celú hodinu sa zabáva, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie šlofíkov sa deje preto, lebo váš drobec nechce nič zmeškať. Čoraz viac si začína uvedomovať čo chce. Takže ak si nechce ľahnúť, aby si oddýchlo, začne vám to dávať patrične najavo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože veľa detičiek sa nechce vzdať šlofíka až do 3-4 rokov. Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a šlofík ešte nerušiť. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať.
Základom je tento spánok ponúkať stále a naďalej. Ak aj vaše dieťa nezaspí, doprajte mu každý deň kľudovú aktivitu v prítmí. Dajte pozor na to, aby sa nestávalo to, že vám dieťatko zaspí o 15-16 hodine na hodinu a pod. to by totiž okrem iného spôsobilo večierku po 22 hodine a dostalo by vás to do začarovaného kruhu posunutého režimu.
Dôležitosť spánku pre deti
Spánok hrá dôležitú úlohu v mozgu a pri fyzickom vývoji. Rané detstvo je rozhodujúcim obdobím neurologického vývoja a nedostatok spánku môže mať celoživotný dopad. Nedostatočná kvalita alebo kvantita spánku môže ovplyvniť správanie, výkony v škole a spôsobiť emocionálne problémy. Je tiež spojená s prírastkom hmotnosti a obezitou.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM