Rozvod predstavuje jednu z najkomplexnejších a najťažších životných skúšok, ktorá má rozsiahle sociálne, etické, právne, emočné a psychologické dôsledky. V súčasnej spoločnosti nie je rozvod ojedinelým javom, ale skôr realitou, ktorá sa dotýka mnohých rodín. Hoci rozvod môže priniesť úľavu pre dospelých, pre deti predstavuje mimoriadne náročné obdobie plné neistoty a zmien. Je dôležité si uvedomiť, že rozvod rodičov má na deti hlboký vplyv, pričom len veľmi malé percento detí by rozvod rodičov negatívne nezasiahol.
Fázy Rodinného Rozvratu
Proces rozpadu rodiny prechádza niekoľkými fázami:
- Manželský/rodinný nesúlad: Počiatočné problémy a nezhody v manželstve.
- Manželský/rodinný rozvrat: Podstatné ovplyvnenie základných rodinných funkcií, ako sú emocionálna, ekonomická a výchovná.
- Rozvod: Formálne právne ukončenie manželského vzťahu, krajné riešenie v procese rozvratu manželstva.
Ako Deti Reagujú na Rozvod v Rôznych Vývinových Obdobiach
Reakcie detí na rozvod rodičov sú rôznorodé a závisia od ich veku a vývinového štádia. Nie je možné presne predvídať, ako dieťa zareaguje, ale dospelí by mali byť vnímaví k signálom, ktoré im dieťa vysiela.
- Predškolský vek: Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a formuje sa u neho vedomie vlastného ja. Potrebuje vzťah s oboma rodičmi. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale vníma neprítomnosť jedného z rodičov a môže si myslieť, že to zavinilo ono. Potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť, aby sa uistilo, že ho majú obaja stále radi a aby pochopilo, že sa k sebe nevrátia.
- Školský vek: Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky a do popredia sa dostávajú kamaráti. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov a potrebujú hľadať a označiť vinníka. Prežívajú stratu ilúzií, hnev a cítia sa opustené. Môžu využívať zníženú energiu rodičov a snažia sa získať nad nimi kontrolu alebo s nimi manipulovať. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
- Dospievanie: V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. Obracajú sa k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám a k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Vo viacerých výskumoch sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.
Adaptačné Fázy Detí na Rozvod
Deti reagujú na rozvod alebo presťahovanie jedného z rodičov podobne ako na úmrtie blízkej osoby alebo inú traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:
Prečítajte si tiež: Kráľovská rodina sa rozrástla
- Popieranie: V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. Deti nemôžu uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží, alebo obviňujú rodičov alebo seba. Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
- Hnev: V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Vyrovnávanie sa: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.
Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Otvorená Komunikácia o Rozvode
Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov.
Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu detí. Obávajú sa, že učiteľ' bude s dieťaťom zaobchádzať inak ako s ostatnými deťmi a urobí z neho “zvláštny prípad”, čo podnieti neželateľnú pozornosť spolužiakov. Možno sa obávajú i toho, že učiteľ bude dieťaťu klásť nepríjemné otázky pred celou triedou. Alebo sa boja toho, že učiteľ bude mať voči dieťaťu predsudky, ktoré sa v súvislosti s rozvodom u ľudí často objavujú. Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít , čim trochu zmierni jeho utrpenie. Tí, čo chcú utajiť rozvod pred učiteľom, si neuvedomujú, že je to prakticky nemožné dlhší čas tajiť. I keď dieťa nič nepovie, učiteľ sa to vždy nejako dozvie. Niekto o tom vie, napr. deti od susedov, povie to ďalej a správa sa rozšíri po celom okolí. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami.
Psychologické Mechanizmy a Smútok
Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou. Človek sa chráni pred následkami napr. rozvodu tým, že “vymaže" zo svojho vedomia už samotnú existenciu príčiny. Zvyčajne to neprebieha vedome - ide o nevedomý proces. Ako ľahko sa rozbehne tento mechanizmus u dieťaťa, to závisí od toho, ako často sa k nemu ľudia okolo dieťaťa, najmä členovia rodiny, uchyľujú. Určité osobnostné charakteristiky a spôsoby zaobchádzania s dieťaťom jednoznačne prispievajú k vzniku popretia ako reakcie na rozchod rodičov. Niektorí rodičia sú napr. presvedčení, že pre deti je veľmi nebezpečné, ak sú svedkami ich “súbojov". Hoci majú vážne rozpory, prísne sa vyhýbajú zrážkam v prítomnosti detí. Hádky pred deťmi pokladajú za čosi veľmi zlé. Mali by si však uvedomiť, že ak sú deti občas svedkami hádok rodičov, samozrejme nie násilných, môže to byť pre ne užitočná skúsenosť. Ľahšie pochopia, že nikto na svete nie je dokonalý a že v každom manželstve sa občas vyskytujú konflikty a nedorozumenia. Niektorým deťom rodičia podrobne rozprávajú, ako to bude po rozvode. Aj napriek tomu snívajú a hovoria o návrate neprítomného rodiča. Všetci musíme občas niečo odmietnuť alebo poprieť, ak chceme ostať zdraví. Keby sme jasne videli každé nebezpečenstvo a citovo reagovali na všetky nešťastia, pravdepodobne by sme si nedokázali uchovať duševné zdravie. V niektorých prípadoch by nebolo dobré brať dieťaťu obranné mechanizmy. Popretie ho môže totiž pripraviť o možnosť účinnej liečby. Hoci mechanizmus do určitej miery chráni pred duševným utrpením, jeho použitie nie je “bežným” riešením problémov. Ak totiž tento mechanizmus pretrváva, nedovoľuje "nástup" zdravších spôsobov prispôsobenia sa rozchodu.. Dospelí (či už rodičia alebo učitelia), ktorí na to pôjdu priamo, zistia, že deti sa budú ešte pevnejšie pridržiavať svojho obranného mechanizmu. V takýchto prípadoch je potrebná zo strany dospelých veľká trpezlivosť. Odborníci, ktorí pracujú s deťmi, dobre vedia, že deti ochotnejšie hovoria o svojich ťažkostiach, keď v rozprávaní nahradia seba samých niekým iným (napr. Niektoré príbehy sú však také priezračné, že im môžu porozumieť aj iní dospelí ako rodičia, napr.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť zimnicu u dojčiat
Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko.Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp. Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. Neteší ich hra, obľúbený program v televízii, nepoteší ich ani najlepší kamarát, ktorému sa dokonca začnú vyhýbať. V ich hrách sa zjavuje často akési hľadanie stratenej osoby alebo zázračné nájdenie niekoho, kto zmizol. Deti chodia "ako bez duše" a oddávajú sa dennému sneniu. Mnohým sa darí naďalej dobre prospievať v škole, no keď' sa vrátia domov, opäť podliehajú smútku. Niektoré deti sa usilujú popierať smútok siláckymi výrokmi, napr. "vôbec mi to nevadí", "som úplne pokojný" a pod. U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam. Smútok sa stratí tak rýchlo, ako rýchlo prejaví neprítomný rodič o dieťa záujem.
Depresia a Sebapoškodzovanie
Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť' plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu, prestávajú dbať na svoju bezpečnosť a niekedy sa dokonca o samovraždu skutočne pokúsia. Samozrejme, pri depresii sa nemusia vyskytovať všetky tieto príznaky - depresia ma rozličné stupne intenzity. Deti so svojou prirodzenou bezstarostnosťou nepodliehajú depresii tak rýchlo ako dospelí. Ďalším faktorom, ktorý prehlbuje depresiu dieťaťa, je depresia rodiča, najmä toho, s ktorým dieťa zostalo žiť. Ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, rozvod uvíta a pokladá ho za príležitosť začať nový život, je pravdepodobné, že k nemu zaujme pozitívnejší postoj aj dieťa. U niektorých detí sa prejavuje depresia sklonmi k sebapoškodzovaniu a dokonca samovražednými sklonmi. Deti z neúplných rodín majú veľký podiel na počte vážnych pokusov o samovraždu. No často je v tom i pomsta. Napríklad chlapec si predstavuje, že rodičia, ktorí sa ho podľa neho vzdali, budú mať obrovské výčitky svedomia za to, ako sa k nemu správali. Môže snívať aj o tom, ako budú plakať nad jeho hrobom a ako si budú želať, aby mu mohli ešte aspoň raz ukázať svoju lásku. Ale už je neskoro! Niekedy sa pokus o samovraždu spája s túžbou po smrti a znovuzrodení do nového, lepšieho života s naozaj milujúcimi rodičmi - s rodičmi, ktorí sa nikdy nerozídu. Faktorov, ktoré k tomuto kroku prispievajú, je veľa. Útek z domova je predovšetkým taký čin, ktorý vzbudí pozornosť a záujem rodičov. Je to vlastne najsilnejší prostriedok na upútanie pozornosti, ktorý majú deti k dispozícii. Taký záujem dieťa ubezpečí, že rodičia ho ešte stále berú, že ho úplne neodmietli. Strach z odmietnutia sa teda zmenší. Podobnému ubezpečeniu sa dieťa teší, keď sa konečne vráti domov. Pri pátraní môže pomôcť polícia a niekedy i televízia alebo tlač. Keď potom dieťa slávnostne príde domov alebo ho za dramatických okolností nájdu, dieťaťu sa potvrdí, že je stále milované, že sa o neho všetci boja. Hoci ho niekedy po radostnom zvítaní neminie ani trest, ciel' dosiah…
Rodičovstvo ako Výzva a Zmena
V domácnosti je po jeho príchode veľa nových povinností a rodičia sa musia prispôsobovať novému životu, pričom dieťa všetku tú námahu zo začiatku nevracia. Problémom môžu byť aj negatívne očakávania a strachy, že to bude náročné, čo na nikoho nevplýva dobre. Mnohí čakajú, že im bábätko stmelí vzťah alebo žene-matke prinesie pocit naplnenia. Lenže potom príde stret s realitou, ktorá často neladí s predchádzajúcimi romantickými predstavami. Akousi predprípravou je iba to, čo v detstve dostaneme pri výchove. Horšie však je, keď niekto pochádza z toxických alebo rozpadnutých rodín, kde nevládla harmónia, lebo rodičia sa neustále hádali. Rodičovstvo kladie na každého rodiča veľké nároky. Mnohí ale na túto životnú zmenu nie sú úplne pripravení a v podstate nevedia, do čoho idú. Lenže nezrelosť súvisí práve s osobnou históriou, ktorej dôsledkom môže byť práve to, že niektorí ľudia nedostali do vienka správny príklad a dobrý vzor správania. Nemajú sa preto veľmi o čo oprieť, a tak sa v roli otca alebo matky často trápia. Negatívne sa prejaví aj to, ak má niekto nenaplnené vývinové potreby. Trpel napríklad nedostatkom lásky. Vtedy sa to neraz prejaví tým, že chýbajúcu lásku začne vyžadovať od svojho dieťaťa a stane sa od nej doslova závislý. Takého človeka potom môže vykoľajiť napríklad aj to, že keď syn alebo dcéra chcú dostať v obchode hračku a oni mu ju nekúpia, deti sa môžu na rodiča nahnevať a chvíľu ho aj intenzívne neznášať. Táto situácia je ale v poriadku, zrelý rodič nie je závislý a nelipne na nonstop láske svojho dieťaťa. Jeho negatívne emócie chápe, aj fakt, že sú dočasné. Nezrelý rodič, ktorému ale chýbala láska otca alebo mamy, nemusí mať pre ne porozumenie a začne ich odmietať či potláčať, dokonca môže byť k dieťaťu zlý. Mnohí ľudia nevedia, že majú tieto problémy, lebo sú potlačené niekde v podvedomí. V tom je dieťa práve akýmsi katalyzátorom. Ak človek rástol v zdravom prostredí, vtedy s ním zvyčajne hlboko neotrasie ani táto udalosť. Keď si však z domu nesieme negatívne skúsenosti, nenaplnené vývinové potreby, všetko je ťažšie a časom neraz ešte horšie. A prečo nie skôr? Po príchode dieťaťa sa však negatívne skúsenosti a návyky z minulosti zvyknú prejaviť naplno. Z domu prevzaté správanie zrazu ukazuje slabiny a novopečený rodič môže byť konfrontovaný s nedostatkami. V takom prípade by to bolo dobré riešiť s psychológom alebo koučom v oblasti rodičovstva. Je dobré vnímať svoje slabiny a byť otvorený zmene. Dieťa vždy stimuluje osobnostný rast. Čo v prípade, ak rodičia nechcú na sebe pracovať? Myslia si, že oni nemajú problém alebo sa ho boja. Prečo? Pre seba a svojich najbližších. Pre harmóniu doma. Naše tiene sa často prejavia práve po narodení potomka. Veľa problémov môže odzrkadliť už aj partner, ale pri deťoch je to výraznejšie. Všetko, čo vedia sa naučili od nás, rodičov, alebo si to osvojili popri nás. Keď si s tým nevedia rady, zverila by som sa do rúk odborníkov. Už aj preto, aby sme dieťaťu neodovzdali disfunkčný model správania. A ešte lepšie by bolo neutekať pred sebou a pomoc psychológa vyhľadať predtým, ako sa niekto rozhodne stať rodičom. Len sčasti. Vďaka tomu sa síce dá vypestovať návyk opatrovania a trochu sa ukáže aj to, či sa vieme prispôsobiť inému živému tvorovi.
Vplyv Dieťaťa na Partnerský Vzťah
Veľa mužov sa sťažuje, že si ich ženy po narodení potomka prestali všímať. Môže to vzniknúť práve vtedy, ak má čerstvý otec prázdny takzvaný „pohár lásky“ a nemá z čoho dávať. Vtedy možno pociťuje frustráciu. Môže sa však stať aj to, že sa žena veľmi vžije do novej roly matky a muž je zrazu na okraji. Pre partnera zvykne byť ten čas náročnejší, rovnako ako sú aj pre ženu náročné prvé týždne s malinkým tvorom, ale zrelý muž, ktorý nie je závislý od lásky, túto fázu ustojí. Chápe, že teraz hrá prím dieťa. A týmto svojím zrelým postojom si svoju partnerku neraz akoby nanovo získava.
Úloha partnera v tom období spočíva hlavne v tom, aby sa postaral o rodinu, aby ju živil a bol matke oporou. Pre čerstvú mamičku je totiž starostlivosť o bábätko náročná skúška a potrebuje podporu okolia, najmä svojho partnera. Mal by okrem iného chápať, že také ťažké, ako krátko po narodení bábätka, to nebude stále. V našej spoločnosti, žiaľ, ešte stále vládne nastavenie, že bežná žena si nechce dať pomôcť, pretože je väčšinou vychovávaná tak, aby všetko zvládala sama, domácnosť aj novorodenca a ešte by mala byť zvodná partnerka. Preto odporúčam, aby sa ženy naučili požiadať o pomoc a vedeli ju prijať. Pomôže, ak si na jeden deň matka zaobstará opateru pre dieťa a trochu si oddýchne, alebo raz za týždeň či dva, ide s partnerom na rande. Vzťahu to prospeje. Treba si totiž uvedomiť, že rodičia sú aj partnermi, preto je v poriadku nájsť si pomoc do domácnosti alebo si nechať pomôcť od rodinných príslušníkov. Môžu napríklad kočíkovať dieťa alebo ho časom nechajú prespať u starých rodičov. Je to aj prejav sebalásky, ktorú by žena mala v sebe počas materstva pestovať. Chráni tým nielen seba, ale aj bábätko. Nesmie si totiž dovoliť vyplytvať všetky svoje sily.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca pre rodičov: Spánok bábätiek
Množstvo čerstvých rodičov sa háda, lebo sú vystresovaní a unavení pod náporom nových povinností. Na hádky nie je jedno univerzálne riešenie, ktoré vyrieši všetky konflikty. Ak je dôvodom únava, platí to, čo som odporúčala vyššie. Vytvoriť si podmienky na oddych je kľúčové a fyzickému aj psychickému zdraviu prospešné. Na druhej strane, hádky väčšinou svedčia o tom, že niečo na spoločnom či individuálnom fungovaní si pýta zmenu. Preto je potrebné hľadať spôsob, aby sa obaja v partnerstve cítili dobre. Na začiatku sa často môže objaviť kríza, ale vďaka nej si pár môže vytvoriť nové normy, ktoré vzťahu prospejú. Nemali by však ísť na úkor nikoho zo zúčastnených. Na zmenu preto musia byť dvaja.
Ďalšia oblasť, ktorá môže trochu utrpieť je intimita. Tiež na to nemám jednoznačnú odpoveď. Žena je v tomto období unavená, neraz musí v noci viackrát vstávať k dieťaťu. Je to skrátka náročné obdobie. Muž by mal byť v tom čase toleratný. Koniec - koncov, tiež býva unavený a vie, že vtedy idú veci ťažšie a libido dole. Ale tiež nie je dobré, ak žena dlhodobo intimitu odmieta. Mala som klientku, ktorá sa s mužom nemilovala rok, a to už určite nie je v poriadku. Že žena je na pokraji fyzických síl, úplne sa oddala a obetovala materstvu a muža zredukovala na niekoho, kto splnil svoju historickú rolu, keď „ju urobil matkou”. Alebo vzťah narazil a zatiaľ neprekonal krízu po príchode bábätka. Ako som spomínala, dieťa prinesie do života zmenu, ktorá zvýrazní rôzne, často už predtým existujúce problémy. Možno sa partneri zrazu viac hádajú, lebo muž nepomáha svojej žene v domácnosti alebo je stále v práci či s kamarátmi. V takom prípade môže mať partnerka aj pocit krivdy, že je nepomerne viac povinností na nej, kým on si užíva viac voľnosti a zábavy. Ak je ale vzťah zdravý, žena túži po intimite, pravdepodobne už nie tak často ako pred narodením dieťaťa, ale chce ju. V tomto prípade nie je potrebné špekulovať nad nejakými zložitými riešeniami. Stačí mať ochotu si navzájom pomôcť, vyjsť si v ústrety a na problémy nachádzať spoločne riešenia. Aby som však bola férová, neraz zlyháva aj žena. Môže odmietať prijať pomoc, problémy neadresuje správnym smerom, je ticho a iba trpí. Navyše ju neraz vyčerpáva jej perfekcionizmus, nedostatočne vníma a opatruje svoje potreby.