Rodičia detí s rôznymi vývinovými ťažkosťami, vrátane porúch autistického spektra (PAS), sa často stretávajú s výzvami pri hľadaní účinných spôsobov, ako zlepšiť kvalitu života svojich detí. Jednou z metód, ktorá sa niekedy používa, je diéta. Avšak, nie vždy je diéta účinná, a rodičia sa potom pýtajú, prečo. V diagnostike autizmu moderná medicína stále tápe, a keďže sa detský organizmus rýchlo vyvíja, "vypínač" v detskom mozgu sa môže prepnúť hocikedy a nečakane. Často sa stáva, že rodičia si kladú otázku, prečo diéta, ktorú ich dieťa dodržiava, neprináša očakávané výsledky. Tento článok sa zameriava na možné príčiny, prečo diéta nemusí fungovať, a ako rozpoznať príznaky, ktoré by mali rodičov znepokojiť.
Úvod do Problému Nereagujúcej Diéty
Rodičia detí s rôznymi vývinovými ťažkosťami, vrátane porúch autistického spektra (PAS), často hľadajú spôsoby, ako zlepšiť kvalitu života svojich detí. Jednou z metód, ktorá sa niekedy používa, je diéta. Avšak, nie vždy je diéta účinná, a rodičia sa potom pýtajú, prečo.
Prečo Diéta Nereaguje?
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť účinnosť diéty u detí s PAS a inými vývinovými ťažkosťami:
Nesprávna Diagnóza: Moderná medicína stále tápe v diagnostike autizmu. Aj jeden autistický rys môže znamenať diagnózu.
Individuálne Rozdiely: Každé dieťa je iné a má individuálne potreby. To, čo funguje u jedného dieťaťa, nemusí fungovať u iného. Deti s autizmom sa môžu líšiť v obraze konkrétnych príznakov, preto sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ďalšie Pridružené Problémy: Deti s PAS môžu mať aj iné zdravotné problémy, ako napríklad poruchy imunitného systému, tráviace ťažkosti, poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou (ADHD), úzkostné poruchy alebo problémy so spánkom. Tieto problémy môžu ovplyvniť účinnosť diéty.
Nedostatočná Komplexnosť: Autizmus vyžaduje zvýšené nároky na čas, ktorý je potrebné dieťaťu venovať, nároky na schopnosť emocionálne zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti. Samotná diéta nemusí byť dostatočná na riešenie všetkých aspektov autizmu.
Skreslená Predstava o Autizme: Rodičia majú častokrát skreslenú predstavu o tom, čo autizmus je. Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov.
Nerealistické Očakávania: Rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať.
Genetika: Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu, veku rodičky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nedostatočná alebo nesprávna intervencia: Na kvalitu života dieťaťa s PAS bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie, teda terapie ušitej na mieru - behaviorálnej, fyzickej, logopedickej. Pretože sa hovorí, že každé dieťa s PAS je iné, unikátne.
Ako Rozpoznať Príznaky Autizmu
Je dôležité si všímať prvé varovné príznaky, ktoré môžu byť prítomné už v prvých mesiacoch života. Príznaky u detí s poruchami autistického spektra:
Reč dieťaťa: Dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá, hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou, opakuje riekanky a pesničky, ale nevie reč použiť v bežnej situácii.
Reakcia na vlastné meno: Dieťa nereaguje na oslovenie, neobráti sa, keď ho zavoláte menom.
Nerozumenie inštrukciám: Dieťaťu je ťažké vysvetliť niektoré situácie, nerozumie abstraktným pojmom, nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Žiadny očný kontakt: Dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo.
Nevyužívanie gest: Dieťa nezdieľa svoj záujem ukazovaním prstom, nevyužíva gestá ako mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku.
Nesledovanie predmetov očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom.
Problémy s kontaktom s druhými deťmi: Dieťa nevyhľadáva spoločnú hru, je sociálne neobratné, nie je schopné nadväzovať priateľstvá.
Samota: Dieťa reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nezapája sa do ponúkaných aktivít, vystačí si samé so sebou.
Nehra: Dieťa sa nedokáže s ničím zabaviť na dlhší čas, trávi voľný čas pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, nejde o hru v pravom zmysle slova.
Stereotypné činnosti: Dieťa dáva prednosť stereotypným činnostiam, alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov, s hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé), odmieta iný typ potravín, prejavuje silný odpor.
Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne, stereotypné vzorce správania, reaguje silným odporom v prípade akejkoľvek zmeny, je neflexibilné.
Nereagovanie na dotyky: Dieťa nemá dotyky rado, vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
Nenapodobňovanie výrazov tváre: Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, alebo sú jeho gestá a mimika tváre prehnaná či nevhodná pre udalosť alebo situáciu.
Necítenie empatie: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže sa vcítiť.
Nezvyčajné pohyby: Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu.
Diagnostika a Pomoc
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má poruchu autistického spektra, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Odborníci, ktorých môžete kontaktovať:
- Pediatra
- Centrum včasnej intervencie
- Detského psychiatra a psychológa
- Pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu
Čo Radiť Rodičom?
Ak ide o dieťa, podchytené v ranom veku, osobitne v prípade, ak nerozpráva, tak je asi najdôležitejšie nastúpiť včas na intervencie. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti. Odporúča sa, aby sa rodičia spojili s inými rodičmi napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti.
Terapie a Intervencie
Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Používané intervencie sú tak postavené na psychologickom základe. Jedným z najpoužívanejších a najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na základe takzvaných princípoch ABA. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Príbeh Rodiča
Jozef Bednár, otec dospelého autistického syna Mareka, napísal veľmi inšpiratívnu knihu Nezlomní, v ktorej opisuje, čo všetko rodiny s autistickými deťmi prežívajú. Jeho skúsenosti ukazujú, že s deťmi trpiacimi autizmom by sa malo začať pracovať čo najskôr.
Syn Jozefa Bednára, Marek, mal na začiatku absentujúcu reč, dokonca vôbec nereagoval na slová iných ľudí. Neskôr sa reč tvrdým tréningom spustila a už je aj spontánna.
Detský vzdor
Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady.
Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.
Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Obdobie vzdoru
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Vzdor - riešenia
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše…). Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Vzdor u malých detí
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť. Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).
Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Rozhodne sa nenechať biť
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Dať presne opačný povel
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
Naučiť ich povedať, čo chcú
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Určiť mentálny vek dieťaťa
Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.
Hovoriť s nimi ako s partnermi
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.