Diéta DNA: Ako genetika ovplyvňuje našu výživu a zdravie

Článkov o zdravej výžive je neúrekom, no mnohé z nich si protirečia. Ako sa v tom vyznať? Vedci sa zaoberajú účinkom stravy na molekulovej úrovni, konkrétne tým, ako súvisia naše gény s potravou. Vďaka ich práci by raz mohli byť zásady zdravého stravovania jasnejšie. Tento článok sa zaoberá vzťahom medzi genetikou a stravou, známym ako nutrigenomika, a jej potenciálnym vplyvom na naše zdravie.

Hra s génmi a nutrigenomika

Minulý týždeň ste si mohli prečítať článok o tom, ako môže „hra s génmi“ ovplyvniť život človeka. Písali sme v ňom o genetickom inžinierstve, ktoré mení gény ľudí ale aj iných organizmov, či už rastlín alebo ľudí a zvierat, v náš prospech. Je to však možné aj v obrátenom garde? Dokáže strava, ktorú konzumujeme, zmeniť naše gény? Odpovede na tieto otázky sa snaží nájsť nutrigenomika alebo inak nutričná genomika. Je to vedný odbor, ktorý sa venuje práve vzťahu medzi výživou, ľudskými génmi a následným vznikom ochorení.

DNA: Náš genetický kód

Deoxyribonukleová kyselina, v skratke DNA, sa nachádza takmer v každej jednej bunke nášho tela. Funguje ako „dátové úložisko“, v ktorom sa nachádzajú naše genetické informácie. Vďaka nim sa dá určiť napríklad to, kto sú naši rodičia, ale napríklad aj identifikovať obete živelných katastrof. Zároveň je v DNA zapísaná aj iná cenná informácia - genetické predispozície na mnohé typy ochorení. Nejde o zanedbateľné ochorenia: z DNA sa dá vyčítať, či žene hrozí obávaná rakovina prsníka či vaječníkov. Ak už viete, aké ochorenie v budúcnosti hrozí, máte šancu sa mu vyhnúť. Prípadne pracovať na tom, aby ste toto riziko znížili. Informácie o zdravotných rizikách, predispozíciách k rôznym ochoreniam, o intoleranciách na potraviny a športových predispozíciách ponúka analýza DNA, ktorú môžete získať už aj na Slovensku.

Personalizovaná výživa: Jedálniček na mieru

Každý z nás je iný a každý z nás má tiež inú genetickú výbavu. Na základe jej poznania je možné vyskladať jedálniček na mieru. Neexistuje totiž univerzálna diéta, ktorá by vyhovovala každému. Na základe nutrigenomického testovania je teda v praxi možné rozhodnúť o určitých stravovacích návykoch, ktoré pacientovi môžu pomôcť alebo naopak nebudú robiť dobre. Zvýšenú pravdepodobnosť rozvoja vysokého tlaku a cholesterolu - na základe takýchto výsledkov môžu pacienti dodržať kroky v stravovaní, ktoré im pomôžu znížiť pravdepodobnosť vzniku týchto ochorení. Efektívnejšie spaľovanie tukov pomocou silového alebo kardio tréningu - vďaka týmto výsledkom si ľudia dokážu prispôsobiť tréning svojim požiadavkám a zlepšiť jeho efektivitu.

Priebeh nutrigenomických testov

DNA nutrigenomické testy sa vyhodnocujú z obyčajného výteru z úst. Vzorka sa posiela na laboratórny rozbor, pričom výsledky sú známe približne do týždňa. Výsledky testov teda vypichnú určité zložky v stravovacích návykoch, ktoré majú najväčší vplyv na zdravie daného človeka.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

FTO a obezita

Obezita patrí medzi chronické civilizačné ochorenia. Za jej vznikom stojí mnoho vonkajších faktorov, najmä zlá životospráva - nedostatok pohybu a nadmerný energetický príjem. Za jej vznikom však do veľkej miery stojí aj dedičnosť. Jedným z takýchto génov je gén pre FTO (fat mass and obesity associated protein). Presný spôsob, akým FTO pôsobí na rozvoj nadváhy doposiaľ nie je známy. Súvisí však s metabolizmom, výdajom energie a celkovou energetickou bilanciou, čo ovplyvňuje reguláciu adipozity, teda ukladanie tuku v organizme. FTO má vplyv na metabolizmus tukov a bielkovín. S tým súvisí aj rozvoj ďalších ochorení, ako je diabetes mellitus 2.

Vplyv stravy na gény a budúce generácie

Vedci, ktorí sa venujú nutrigenomike, predpokladajú, že nie len gény ovplyvňujú nami prijatú stravu, ale aj strava ovplyvňuje gény. Dokonca tvrdia, že nami konzumované jedlo môže ovplyvniť ešte aj naše vnúčatá. Aj na základe toho majú niektorí z nás väčšiu predispozíciu na rozvoj niektorých ochorení, napríklad rakoviny hrubého čreva. Je však nutné povedať, že štúdie doposiaľ prebehli len na zvieracích modeloch, ako sú včely.

Genetika a životný štýl: Komplexný pohľad na zdravie

Poznanie toho, ako sme geneticky predurčení na spracovanie určitých živín a náchylní na rozvoj niektorých ochorení, je nepochybne cennou informáciou. Avšak zdravie človeka pozostáva z komplexu rôznych faktorov. Okrem genetiky hrá veľkú rolu to, čo jeme, či máme dostatok pohybu a spánku.

Dna: Ochorenie kráľov a genetika

Dna alebo ochorenie kráľov je vážne ochorenie kĺbov a mäkkých tkanív, ktoré sprevádza zvýšená hladina kyseliny močovej v tele. Dna sa v stredoveku označovala za „ochorenie kráľov“ či „ochorenie bohatých“, pretože sa spájala s nadmernou konzumáciou mäsa a alkoholu, ktoré si predtým mohli dovoliť len majetnejší ľudia a šľachtici. Presná príčina dny bola objavená ale až neskôr.

Príčina a riziká dny

Príčinou dny je ukladanie kryštálov kyseliny močovej (urátov) v tele. Ide o metabolické ochorenie spôsobené nedostatočnosťou enzýmu ureáza, ktorý pomáha premeniť relatívne nerozpustnú kyselinu močovú na vysoko rozpustnú látku. Pokiaľ tento enzým nefunguje ako má, dochádza k hromadeniu kyseliny močovej v tele a k jej kryštalizácii. Kryštály kyseliny močovej sa usádzajú najmä v kĺboch a šľachách, ale môžu sa ukladať aj vo vnútorných orgánoch, predovšetkým v obličkách. V týchto miestach môžu uviaznuť a svojím ostrým hrotom sa zabodávať, čím spôsobujú mnoho komplikácií. Dna je veľmi závažné ochorenie, ktoré prináša riziko mnohých ďalších zdravotných problémov vrátane zápalu kĺbov, cukrovky 2.typu, vysokého krvného tlaku a cholesterolu, metabolického syndrómu, srdcovo-cievnych chorôb a ochorení obličiek. V horších prípadoch môže viesť aj k trvalému poškodeniu kĺbov alebo zlyhaniu obličiek.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Príznaky a diagnostika dny

Toto ochorenie sa pritom nemusí dlho prejaviť, pretože dna spočiatku prebieha postupne a mnohokrát bez akýchkoľvek príznakov. Prvými príznakmi dny sú väčšinou bolesti a opuchy kĺbov, ktoré sa postupne zosilňujú. Mnoho ľudí ale nevie aj celé roky, že trpí dnou, a pritom majú vysokú hladinu kyseliny močovej v tele. Intenzívna bolesť kĺbov: Dna sa prejavuje predovšetkým silnou bolesťou niektorých kĺbov, ku ktorej dochádza najčastejšie v noci a skoro ráno. Začervenanie a opuch kĺbov: Oblasť v okolí postihnutých kĺbov býva začervenaná, opuchnutá a citlivá na dotyk. Vzhľad k tomu, že mnoho pacientov nepociťuje žiadne príznaky, sa pre diagnostiku dny používa laboratórne vyšetrenie hladiny kyseliny močovej v krvi. Pravidelným meraním kyseliny močovej sa dá navyše lepšie predchádzať ochoreniu dna a prípadným komplikáciám.

Aká je normálna hladina kyseliny močovej v krvi?

  • ženy - 119 - 357 µmol/l
  • muži - 178 - 416 µmol/l

Genetika a životný štýl pri vzniku dny

K nedostatočnosti enzýmu urikáza, ktorý rozkladá kyselinu močovú na rozpustnú látku a pomáha ju vylučovať z tela, došlo v priebehu evolúcie. Z tohto dôvodu je dnes toto nebezpečné ochorenie pomerne časté. Na vzniku dny sa síce podieľa aj genetika, ale omnoho vyššou mierou k ochoreniu prispieva nevhodný životný štýl - najmä nezdravý jedálniček, nedostatok pohybu a nadmerná spotreba alkoholu. Diéta pri dne by sa mala dodržiavať len za predpokladu, že ju odporučil lekár na základe zdravotného stavu a laboratórneho vyšetrenia hladiny kyseliny močovej. Skladbu diéty je ďalej dôležité konzultovať s odborníkom na liečebnú výživu, teda s nutričným terapeutom (špecialistom) alebo dietológom. Diétu pri dne nie je vhodné dodržiavať preventívne bez odporúčania odborníka, pretože pri nej môžu chýbať niektoré dôležité živiny a nemusí byť nutrične vyvážená. Neuvážené dodržiavanie tejto diéty môže nakoniec priniesť viac škody ako úžitku.

Princípy diéty pri dne

Hlavným princípom diéty pri dne je obmedzenie konzumácie potravín bohatých na puríny. Puríny sú zlúčeniny v niektorých potravinách a ich odpadovým produktom je kyselina močová. Medzi najbohatšie zdroje purínov v strave patrí červené mäso, mastné výrobky, vnútornosti, niektoré ryby a morské plody, strukoviny, huby a kakao.

Menšie porcie a úprava jedál

Strava by mala byť rozdelená do 5 - 6 menších porcií v pravidelných intervaloch (približne po 2 až 3 hodinách). Dôležitú rolu hrá aj spôsob prípravy jedál. Vhodné je varenie, dusenie na pare, pečenie v rúre bez tuku, pečenie v alobale alebo príprava pomocou teplovzdušnej fritézy. Nevhodné je naopak smaženie, grilovanie a fritovanie na väčšom množstve tuku. Neodporúčajú sa ani ostré a príliš korenené jedlá.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Obmedzenie tukov a pitný režim

Navyše sa odporúča znížiť celkový príjem tukov a preferovať v jedálničku tuky s obsahom nenasýtených mastných kyselín (kvalitné rastlinné oleje, orechy, olivy, avokádo) na úkor tukov s obsahom nasýtených mastných kyselín (maslo, sadlo, slanina, tučné údeniny, tučné mäso a tučné mliečne výrobky). Dôležité je dodržiavať aj dostatočný pitný režim - ideálne aspoň 30 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti. Najvhodnejším nápojom je pitná voda alebo ovocný čaj, naopak nevhodné sú alkoholické nápoje. Dobré je obmedziť aj konzumáciu kávy.

Povolené a zakázané potraviny pri dne

V rámci diéty pri dne nie je nutné vyradiť z jedálnička všetky potraviny s vyšším obsahom purínov, ale omnoho dôležitejšie je strážiť si celkový príjem purínov v strave. Diéta pri dne by nemala prekročiť príjem 400 mg purínov za deň. Kvôli vysokému obsahu purínov sa odporúča jesť mäso len raz denne a bielkoviny čerpať skôr z iných zdrojov (mlieko a mliečne výrobky, vajcia, obilniny). Pri akútnom záchvate dny je nutné dodržiavať úplne bezmäsitú diétu a do odznenia príznakov vyberať len potraviny s nízkym obsahom purínov.

Množstvo purínov v potravinách:

Potraviny s nízkym obsahom purínov (0 - 50 mg/100 g)Potraviny so stredným obsahom purínov (50 - 150 mg/100 g)Potraviny s vysokým obsahom purínov (nad 150 mg/100 g)
ovocie - jablká, hrušky, maliny, čučoriedky, jahody, broskyne, pomaranče, čerešne, ríbezle, kiwi, ananás, olivy, avokádo, hrozno, egreše, slivkyniektoré druhy ovocia - banán, melón, marhule, sušené figyvnútornosti
zelenina - listová zelenina, paradajky, cuketa, cvikla, mrkva, tekvica, cibuľa, kapusta, špargľa, zeler, uhorka, kel, reďkovky, kaleráb, zemiakyniektoré druhy zeleniny - karfiol, brokolica, špenát, artičoky, paprikamäsové výrobky - paštéty, salámy a pod.
obilniny, celozrnné obilniny a výrobky z nichmäsomäsové extrakty
mlieko, mliečne výrobky a syrystrukoviny a arašidykvasnice a droždie
vajcianiektoré ryby a morské plody - treska, zubáč, krevety, ustrice, mušleryby a morské plody - tuniak, losos, sardinky, pstruh, kapor, halibut, sleď, makrela, homár, rak, ančovičky, šproty, kaviár
tuky - rastlinné oleje, maslohuby
orechy - mandle, lieskové orechy, vlašské orechy, paraorechy - kešu
džemy a marmelády
tofu

Vhodné potraviny pri dne

Základ stravy pri dne tvorí zelenina, ovocie, obilniny (najlepšie celozrnné), mliečne výrobky, vajcia, zdravé tuky a rastlinné oleje. V menšom množstve je možné zaradiť chudé mäso, ryby a občas aj strukoviny. potraviny a nápoje, ktoré obsahujú kvasnice (napr.

Príklady receptov vhodných pri dne

  • Šakšuka: Na panvici orestujeme paradajky, papriku a koreniny. V zmesi vytvoríme dieru a rozbijeme do nej vajíčko. Zakryjeme pokrievkou a varíme do stuhnutia vajíčka.
  • Zapekané zemiaky so zeleninou: Zemiaky uvaríme a nakrájame. Zmiešame s mrkvou, okoreníme a zalejeme vajíčkom rozšľahaným v mlieku. Zapečieme so syrom.
  • Šalát z cvikly a cottage syra: Cviklu nakrájame a zmiešame s cottage syrom, kukuricou a cibuľkou.
  • Cestoviny s tekvicovou omáčkou: Cestoviny uvaríme a zmiešame s omáčkou z tekvicového pyré, mlieka a mozzarelly.
  • Pečené mäso so zeleninou v alobale: Mäso a zeleninu zabalíme do alobalu s bylinkami a olejom a pečieme v rúre.

Účinky diéty pri dne

Jedálniček pri dne kontroluje príjem purínov v strave a pomáha znížiť koncentráciu kyseliny močovej v organizme. To vedie k zmierneniu alebo ústupu príznakov spojených s dnou a pridruženými komplikáciami. Úpravu jedálnička je ale dôležité kombinovať s pravidelným pohybom a celkovo so zdravým životným štýlom. Častým problémom je nízky príjem bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie, udržanie svalovej hmoty a celkovo pro správne fungovanie organizmu. Dôvodom je obmedzenie konzumácie živočíšnych potravín bohatých na puríny (mäso, mäsové výrobky, ryby, morské plody). Bielkoviny je preto dôležité čerpať z iných zdrojov, ako sú mliečne výrobky, vajíčka, orechy a celozrnné obilniny.

Záver: Dna a dôležitosť komplexného prístupu

Dna je zápalové ochorenie kĺbov, šliach a obličiek spôsobené ukladaním kryštálov kyseliny močovej v tele. I keď ide v súčasnosti o pomerne časté ochorenie, nie je ho dobré brať na ľahkú váhu. Prevenciou vzniku dny je zdravé stravovanie a všeobecne zdravý životný štýl. Pokiaľ ale už k rozvoju dny dôjde, je potrebné podniknúť patričné kroky na zníženie hladiny kyseliny močovej v tele. Diétu pri dne konzultujte vždy s nutričným terapeutom alebo špecialistom (prípadne dietológom), ktorý vám pomôže s vyváženosťou jedálnička.

Genetika, výživa a personalizovaný prístup: Cesta k optimálnemu zdraviu

Myšlienka, že naša genetická výbava ovplyvňuje to, ako reagujeme na rôzne potraviny a živiny, nie je nová. Nutrigenomika, veda zaoberajúca sa vzťahom medzi génmi a výživou, prináša nové možnosti pre personalizovanú výživu.

Každý sme originál: Genetická výbava a metabolizmus

Naša genetická výbava nás bezpečne odlišuje od každého zo siedmich miliárd ľudí na planéte. A gény sú naozaj mocné. Ešte pred narodením sú predurčené nielen naše vzhľadové a povahové vlastnosti, ale aj predispozície k niektorým chorobám. To isté platí o fungovaní nášho metabolizmu a biochemických reakciách, ktoré v ľudskom tele neustále prebiehajú. Gény tak ovplyvňujú sklony k ukladaniu energie do tukových zásob, hospodárenie s jednotlivými živinami, energetický výdaj tela pri aktivite aj v pokoji a dokonca aj chuťové preferencie konkrétneho človeka! To, že rôzne jedálničky a spôsoby stravovania fungujú na každého človeka inak, je pomerne známa vec. Ešte donedávna platilo, že ak vás zaujala nejaká diéta, museli ste na vlastnom tele vyskúšať, či práve na vás bude účinkovať a či vám bude vyhovovať.

Štúdia dvojčiat: Potvrdenie individuálnych reakcií na stravu

V roku 2018 dokonca prebehol veľký výskum pod vedením vedcov z londýnskej King's College a lekárskej fakulty na Harvarde. Štúdia zahŕňala 700 jednovaječných dvojčiat a 400 ďalších osôb a skúmala ich telesné reakcie na konzumáciu rôznych druhov potravín. Výsledky potvrdili, že rôzni ľudia reagujú na rovnakú stravu veľmi odlišným spôsobom. Z toho vyplýva, že skutočne neexistuje jeden spôsob stravovania, ktorý by fungoval na všetkých rovnako.

Genetický test: Kľúč k jedálničku na mieru

Predstavte si ale, že by stačil jediný test k tomu, aby ste si mohli zostaviť jedálniček presne na mieru svojim cieľom a potrebám. Diéta, ktorá naozaj funguje. Znie to ako sci-fi? Vďaka genetickému testu je možné zostaviť jedálniček na mieru vášmu metabolizmu.

Ako funguje stravovanie podľa DNA?

Princíp je pomerne jednoduchý. Podstúpite genetický test, ktorý prezradí, ako presne funguje váš metabolizmus, na aké potraviny máte alergie či intolerancie, ku ktorým vážnym ochoreniam máte vrodené predispozície a ďalšie informácie. Predstavte si teda, že na základe výsledkov testu presne poznáte potreby svojho vlastného tela: koľko akých živín zjesť, príjem ktorých vitamínov a minerálov je potrebné navýšiť, ktorým zložkám stravy sa vyhnúť či ku ktorým vážnym chorobám máte sklony. Vďaka týmto znalostiam môžete svoj jedálniček maximálne prispôsobiť tomu, čo váš organizmus naozaj potrebuje. Či už chcete zhodiť prebytočné kilá, zlepšiť svoje zdravie alebo znížiť riziko mnohých ochorení, stravovanie podľa DNA sľubuje tieto ciele dosiahnuť.

Čo všetko sa dá zistiť z genetického testu?

Spomínaný test genetickej informácie si môžete nechať urobiť na rôznych klinikách a špecializovaných pracoviskách. Vo výsledkoch testu sa dozviete informácie o vopred definovaných genetických predpokladoch ako napríklad:

  • reakcia na konkrétne potraviny (vrátane alergií a intolerancií)
  • metabolizmus makroživín (bielkoviny, tuky, cukry), vitamínov a minerálov
  • riziko nadváhy a schopnosť spaľovať tuky
  • potreba pohybovej aktivity
  • citlivosť organizmu na inzulín
  • odolnosť voči voľným radikálom
  • sklon k vzniku zápalu
  • predispozície k vzniku cukrovky II. typu
  • predispozície k ochoreniu srdca alebo vysokému krvnému tlaku

Testy sa vykonávajú neinvazívne sterom ústnej sliznice, alebo pomocou odberu krvi. Predpokladov, ktoré môžu testy vyhodnotiť, existujú desiatky. Vzhľadom k náročnosti a nákladnosti testovania sa väčšinou merajú len niektoré z nich. Môžete si tak nechať urobiť genetickú analýzu na spaľovanie tukov, pre lepšie športové výkony či pre celkové zlepšenie zdravia. Výsledok DNA testu vám napovie, aký jedálniček je optimálny práve pre vaše telo. Dozviete sa teda, či je pre vás vhodná nízkosacharidová, nízkotučná alebo napríklad stredomorská diéta. Vďaka analýze metabolizmu vitamínov a minerálov budete vedieť, koľko by ste týchto látok mali prijímať. Z genetickej informácie sa dá vyčítať aj to, akým potravinám by ste sa mali vyhýbať, pretože na ne máte alergiu, intoleranciu alebo napríklad zvýšenú citlivosť. Ak vám napríklad vyjde, že je vaše telo veľmi citlivé na kofeín, mali by ste si svoju popoludňajšiu kávu alebo čierny čaj pre nabudúce dobre rozmyslieť. Obyčajnou vodou nikdy nič nepokazíte. Myslite na svoj pitný režim!

Výhody diéty podľa DNA

Hlavnou výhodou jedálnička zostaveného na základe genetickej analýzy je, že zohľadňuje špecifiká konkrétneho tela. Takto zostavená diéta by pre daného človeka mala byť najefektívnejšia. Nemusíte tak bezvýsledne skúšať desiatky rôznych stravovacích spôsobov. Podrobná genetická analýza prezradí, ktorá diéta je ideálna práve pre vás. Vedieť, čo jesť, je dôležité. A možno ešte dôležitejšie je vedieť, čo nejesť. Potravinové alergie a intolerancie sú v populácii stále častejšie. Ľudia pritom často netušia, že tento problém sa týka aj ich. Koho by napadlo, že napríklad nadmerná únava je spôsobená intoleranciou na mliečne výrobky? Vďaka genetickým testom sa spoľahlivo dozviete nielen to, na aké potraviny máte alergiu či intoleranciu, ale aj na ktoré máte zvýšenú citlivosť. V prípade chronických a vážnych ochorení je veľmi dôležitá prevencia. Ak sa vďaka testu dozviete, že máte sklony ku konkrétnym chorobám či zdravotným komplikáciám, môžete svoj životný štýl prispôsobiť tomu, aby ste im predišli. Vďaka DNA testovaniu dokážete predísť alergiám aj rade ochorení.

Nevýhody diéty podľa DNA

Stravovacie plány zostavené podľa testovania DNA veľmi často spočívajú na uprednostnení niektorých makroživín na úkor tých ostatných. Typicky sa jedná o diétu s nízkym podielom sacharidov či tukov. Mnohé štúdie ale poukazujú na to, že tieto diéty nie sú vyvážené a telu sa pri nich nedostáva niektorých dôležitých látok. Navyše pre mnoho ľudí nie sú také jedálničky dlhodobo udržateľné. Je napríklad možné, že vám z genetickej analýzy vyjde ako najvhodnejšie nízkosacharidová strava, ale v praxi zistíte, že bez dostatku sacharidov v jedle fungovať nemôžete. Nižšia hladina cukru v krvi môže viesť k únave či pocitom slabosti a podráždenosti. Navyše jedálniček bez ovocia, príloh a ďalších bežných potravín vás skrátka nemusí „baviť". Hoci telo dostane všetko, čo potrebuje, psychická stránka je tiež dôležitá. Ak budete neustále myslieť na to, koľko toho nesmiete a aké máte obmedzenia, ťažko vám taká diéta bude vyhovovať. Ďalším negatívom stravovania podľa DNA je, že mnohí vplyv genetiky na naše zdravie preceňujú. Hoci veľa ochorení je geneticky podmienená, prevažná väčšina chronických chorôb vzniká ako dôsledok nezdravého životného štýlu (fajčenie, alkohol, nedostatok pohybu, zlé stravovacie návyky). Podľa dát českého Štátneho zdravotného ústavu by uplatňovaním princípov zdravého životného štýlu bolo možné zabrániť až 80 % predčasných úmrtí na kardiovaskulárne a nádorové ochorenia. Stravovanie rozhodne patrí medzi najdôležitejšie faktory, avšak pre telo prospešný jedálniček môže mať mnoho podôb. V ideálnom prípade by sa každý mal stravovať tak, aby jeho telu z dlhodobého hľadiska nič nechýbalo a zároveň pre neho bol jedálniček udržateľný. Ďalej je nutné upozorniť na to, že špecializované pracovisko či kliniku, kde by vám vykonali genetickú analýzu, je potreba starostlivo vybrať. Ide z veľkej časti o súkromné spoločnosti, ktorých cieľom je zisk. Ako v každom odbore, aj na poli testovania DNA sa môžete stretnúť so skutočnými odborníkmi aj s obchodníkmi, ktorí sa vám budú snažiť predať čo najviac svojich produktov. Zverte sa teda iba niekomu, na koho máte dobré referencie a kto problematike jedálničkov podľa DNA na odbornej úrovni rozumie a pomôže vám dosiahnuť vaše ciele. Základom je pestrý a vyvážený jedálniček.

Čo na to vaša DNA?

Moderné vedecké metódy umožňujú pomerne podrobnú a individuálnu analýzu fungovania každého ľudského tela. Ak svoj jedálniček maximálne upravíte podľa odporúčaní na základe DNA testu, s veľkou pravdepodobnosťou sa vyhnete potravinám a zložkám, ktoré vášmu telu nesvedčia. Na druhú stranu platí, že základné princípy zdravej výživy a životného štýlu sú celkom univerzálne. Určite neurobíte zle, ak znížite konzumácii alkoholu, spracovaných potravín a cukru, nebudete fajčiť a naopak budete mať dostatok pohybu aj spánku. Aj napriek všetkým výhodám genetického testovania je stále najlepším nástrojom pozorovanie toho, ako naše telo reaguje, a vyvarovanie sa tomu, čo mu evidentne nesvedčí. Ak vás stravovanie podľa genetickej analýzy láka, verte na prvom mieste skúsenostiam s vlastným telom a jeho reakciám.

Genetika alergií: Dedičnosť a poruchy imunity

Alergia je autoimunitné ochorenie. Signalizuje poruchu imunity, ktorá je hyperaktívna, čiže nadmerne funkčná. Genetika nepustí. To, čo si budúci rodičia nosia vo svojej DNA, môžu preniesť na dieťa. Alergie nie sú výnimkou. Ak je jeden z rodičov alergik, matka je z hľadiska vzniku tohto autoimunitného ochorenia u dieťaťa väčším rizikom ako otec. Dieťa získava od obidvoch rodičov časť rovnakého DNA. Ako sme už vyššie uviedli, alergia je autoimunitné ochorenie. Aké sú ďalšie poruchy imunity? Ako ju liečiť a najmä, ako podporovať zdravú imunitu?

Mendelove zákony dedičnosti: Ako sa prenášajú vlastnosti

V podstate niet rodiča, ktorý by sa aspoň raz, aj keď položartom, nezačudoval, po kom to tí jeho potomkovia vlastne sú. Genetika problematiku dedičnosti nevidí tak zjednodušene ako ľudová slovesná tvorivosť. Dať pôvod, čo je preklad gréckeho slova genno, z ktorého pochádza slovo genetika, je totiž prísna vedecká disciplína skúmajúca dedičnosť a premenlivosť. Keďže Gregora Johanna Mendela zaujímalo, ako sa prenášajú vlastnosti z rodičov na potomkov, prečo sa v jednej generácii u určitých jedincov znak prejaví a u iných zasa nie, rozhodol sa preskúmať zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov pri organizmoch. Na svoje výskumy použil hrach siaty (Pisum sativum) a jeho odrody. Výber hrachu nebol náhodný. Pri ňom sa totižto nemusí dlho čakať na potomstvo a rozdiely medzi generáciami sú ihneď viditeľné. Kláštorná záhrada v Brne, kde Mendel pôsobil, sa zmenila na hrachové políčka. Páter Mendel niekoľko rokov sledoval dedenie farby kvetov, farbu semien, tvar semien, tvar strúčikov, dĺžku stonky a iné. Rastliny krížil tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov pri pokusoch sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá pri prenášaní znakov z rodičov na potomstvo a v genetike sa označujú ako Mendelove pravidlá. Na rozdiel od iných si Mendel problém zjednodušil tak, že sledoval najprv prenášanie jednej vlastnosti, napríklad farby. Zvolil si hrach s červenými a bielymi kvetmi a sledoval zmenu farby pri krížení. Postupne zistil, že sa nededia vlastnosti, ale len schopnosti, vlohy pre ne. Tieto vlohy dostali neskôr názov gény. Dedia sa teda gény, a nie znaky (vlastnosti). Krížením môžu gény tvoriť nové kombinácie. Na tvorbe dedičných znakov sa rovnomerne zúčastňujú obaja rodičia.

tags: #dieta #dna #genetika