Obdobie vzdoru je bežnou a potrebnou fázou zdravého psychického vývoja dieťaťa, hoci pre rodičov môže byť náročné. Vývinová psychológia definuje obdobie vzdoru u detí zvyčajne medzi 18 mesiacmi a 3 rokmi, pričom najvýraznejšie prejavy sa často objavujú okolo 2 rokov. Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný a nezávislý človiečik.
Čo je obdobie vzdoru?
Vzdorovanie sa u detí môže objaviť už okolo jedného roka, častejšie však neskôr, vo veku dva až tri roky. Súvisí to s tým, že dieťa si začína uvedomovať seba (ja a tí druhí), snaží sa presadiť svoje požiadavky a priania (toto chcem - toto nechcem). Z tohto hľadiska je to významné vývinové obdobie.
Prejavy vzdoru
Dieťa si začína uvedomovať seba samého a hovorí o sebe v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať kontrolu nad svojím životom - chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom nápadov rodičov. Často narazí na to, že to, čo chce ono, sa líši od toho, čo chcú rodičia. Niekedy ho zastavia pravidlá spoločnosti, čo sa mu, samozrejme, nepáči. Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom, ktorý sa prejavuje:
- Opakovaním slova „nie“
- Záchvatmi hnevu
- Plačom
- Ignorovaním pokynov
Intenzita a trvanie týchto prejavov sa u rôznych detí líši. Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie.
Detský vzdor je teda prirodzený, ale spôsob, akým ho dieťa niekedy vyjadruje, je pre rodičov veľkou výzvou. Krik, plač, hnev, trucovanie, hádzanie sa na zem, negativizmus, ktorý sa prejavuje vetami ako: „Nie. Nechcem.“
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príčiny vzdoru
Psychológovia vysvetľujú, že obdobie vzdoru je dôsledkom vývoja mozgu a kognitívnych schopností dieťaťa. Dieťa si začína uvedomovať svoje vlastné ja a chce si presadiť svoju vôľu. Okrem toho sa mení aj jeho schopnosť rozumieť a vyjadrovať emócie, čo môže viesť k frustrácii a následným výbuchom.
Súvisí to s nevyzretosťou nervovej sústavy, dieťa nedokáže ovládať emócie, nevie odložiť splnenie svojho priania, reaguje inštinktívne, skratkovito, nedokáže posúdiť adekvátnosť či neadekvátnosť svojho správania, prispôsobiť sa danej skutočnosti. Dieťa jednoducho nie je schopné urobiť to, čo od neho žiadate: „Počkaj, teraz to nie je možné.“
Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
Rodičov niekedy privádza do nepríjemnej situácie, ak sa vzdorovité správanie prejaví na verejnosti, na ulici, v obchode. Dieťa chce niekam ísť či naopak nejsť. Vyžaduje, aby ste mu niečo kúpili. Doma sa odmieta obliecť, nechce niečo jesť. Prejavy môžu byť až agresívne - dieťa rozhadzuje, ničí veci, bije, kope okolo seba. Ako to zvládnuť?
Podľa odborníkov je dôležité uvedomiť si, že neexistuje jeden recept, ktorý by zabral spoľahlivo a vždy u každého dieťaťa. Vyplýva to z odlišnosti povahových čŕt, temperamentu, emocionálneho stavu všetkých účastníkov, veku dieťaťa, miesta a okolností, kde sa vzdor prejaví. U malého dieťaťa pravdepodobne nezaberie dohováranie, vysvetľovanie. Pri kriku a plači má dieťa vypnuté počúvanie, nie je prístupné rozumným, logickým argumentom.
Sú to predovšetkým rodičia, ktorí musia ovládnuť svoje emócie, stlmiť impulzívnosť, vyhnúť sa zvyšovaniu hlasu, hrešeniu dieťaťa za „zlé“ správanie, vyhrážať sa potrestaním. Neprimerané je izolovať dieťa zatvorením v miestnosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Samozrejme, že nie je vhodné podľahnúť nátlaku a splniť zakaždým dieťaťu jeho prianie. Takýto prístup povedie k posilneniu správania, ktorým si dieťa vydobyje svoje. Osvedčilo sa mi to, znovu to budem robiť, mamina či ocino poslúchne. V takýchto prípadoch neprimerané správanie môže pokračovať aj vo vyššom veku, zasahovať až do školského obdobia. Mení len svoj obsah i formu, nároky a presadzovanie požiadaviek sa stupňujú.
Dieťa by sa malo naučiť, že existujú určité pravidlá, ktoré má dodržiavať a hranice, ktoré nemá prekračovať. Súvisí to aj s výchovou k prosociálnemu správaniu, ktoré vedie k pochopeniu, že treba rešpektovať druhých (súrodencov, kamarátov, spolužiakov, dospelých zo svojho okolia), ktorí majú rovnaký nárok na splnenie prianí a svojich potrieb ako ono. V požiadavkách a stanovených pravidlách potom treba byť dôsledný, hoci nie striktný a za každú cenu. Veta „Povedal/a som a dosť!“ by mala byť zakázaná.
Tipy pre rodičov
- Dýchajte zhlboka a čakajte: Pokiaľ dieťaťu nehrozí nebezpečenstvo, zamerajte sa najprv na svoje pocity. Ak cítite, že sa vo vás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnite sa zhlboka a vydýchnite pomaly. Zopakujte to niekoľkokrát. Nie je nutné, aby ste vždy reagovali okamžite a rýchlo.
- Pomenujte emócie: Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúste sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujte jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí.
- Dajte dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia: Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá. Napríklad môže si vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek s ktorými sa môže hrať. Oceňujte, keď prichádza s vlastnými riešeniami a nápadmi. Dieťa, ktoré cíti, že mu veríme, že dokáže urobiť rozhodnutie, má pocit, že má svoj život pod kontrolou.
- Uvedomte si, v akej situácii, za akých okolností sa zvykne objaviť vzdor: V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému, aktivitu. Rodičia „trucovitých“ detí majú odskúšané rôzne postupy, ktoré u nich zväčša zaberajú. V niektorých prípadoch pomáha nevšímať si vrieskajúce dieťa, nereagovať, odísť do inej miestnosti a počkať, kým sa upokojí. Potom treba pokračovať v komunikácii akoby nič, bez výčitiek, poúčania, ironizovania a posmievania sa.
- Organizujte činnosti v domácnosti tak, aby sa na nich dieťa mohlo podieľať (pomôcť, mať na starosti…)
- Zachovajte pokoj a trpezlivosť: Deti sú veľmi citlivé na emócie svojich rodičov, a preto je dôležité zachovať pokoj aj počas výbuchov hnevu.
- Stanovte jasné a konzistentné pravidlá: Pravidlá poskytujú dieťaťu pocit bezpečia a stability, čo môže znížiť frekvenciu výbuchov.
- Používajte pozitívne posilňovanie: Chválenie za dobré správanie a úspechy motivuje dieťa k opakovaniu žiaduceho správania a zvyšuje jeho sebavedomie.
- Aktívne počúvajte a prejavujte empatiu: To môže dieťaťu pomôcť cítiť sa pochopené a menej frustrované.
- Odvádzajte pozornosť: Keď sa situácia schyľuje k výbuchu, môže byť užitočné odviesť pozornosť dieťaťa inou činnosťou alebo hrou.
- Vytvorte predvídateľné rutiny: Predvídateľné denné rutiny, ako sú časy jedla, spánku a hrania, môžu pomôcť znížiť stres a neistotu, čo prispieva k pocitu bezpečia.
- Nechajte dieťa vyjadriť svoje pocity: Aj keď sú negatívne.
- Vyhýbajte sa fyzickým trestom: Fyzické tresty môžu situáciu len zhoršiť a narušiť dôveru medzi rodičom a dieťaťom. Namiesto toho sa zamerajte na pozitívnu disciplínu a hľadanie riešení.
- Nezabúdajte na seba: Je dôležité, aby si aj rodičia našli čas pre seba, relaxovali a venovali sa aktivitám, ktoré im prinášajú radosť a oddych. Kvalitný odpočinok a zdravý spánok pomáha obnoviť energiu, zlepšuje náladu a zvyšuje odolnosť voči stresovým situáciám.
Čo nerobiť?
- Prehnané reakcie: Počas obdobia vzdoru je ľahké skĺznuť k prehnaným reakciám, ako je krik alebo fyzické tresty. Tieto metódy však môžu viesť k ďalšiemu zhoršeniu situácie a narušeniu vzťahu s dieťaťom.
- Ignorovanie potrieb dieťaťa: Ignorovanie potrieb dieťaťa alebo jeho emócií môže tiež situáciu zhoršiť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
V niektorých prípadoch môže byť správanie dieťaťa počas obdobia vzdoru extrémne a rodičia môžu cítiť, že si s ním nedokážu poradiť. Ak dieťa vykazuje agresívne správanie, má trvalé problémy s disciplínou alebo existujú obavy o jeho psychické zdravie, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka.
Obdobie vzdoru v rôznom veku
Obdobie vzdoru sa líši v závislosti od veku dieťaťa:
- Okolo jedného roka: Dieťa začína objavovať svoju schopnosť samostatného pohybu a komunikácie, má obmedzenú slovnú zásobu, čo môže viesť k frustrácii a intenzívnym emocionálnym výbuchom.
- Dva roky: Toto obdobie je v angličtine občas veľmi nelichotivo nazývané "terrible twos" teda niečo ako "strašné dva", a je obdobím intenzívneho vývoja nezávislosti a sebauvedomenia. Dieťa začína viac používať slová, ale jeho slovná zásoba je stále obmedzená, čo môže aj naďalej viesť k frustrácii a výbuchom hnevu. Dieťa sa snaží presadiť svoju vôľu a testuje hranice rodičov a opatrovateľov. Emocionálne prejavy sú intenzívne a často sa striedajú, čo môže viesť k rýchlym zmenám nálad.
- Tri roky: Dieťa má rozvinutejšiu slovnú zásobu a lepšiu schopnosť komunikácie, čo mu umožňuje pomerne zložitejšie vyjednávanie a opäť ďalšie testovanie hraníc. Emócie sú stále intenzívne, ale dieťa ich lepšie kontroluje a vyjadruje.
- Štyri roky: Obdobie vzdoru pokračuje, ale prejavuje sa inými spôsobmi. Dieťa má už rozvinutejšie komunikačné schopnosti a je schopné lepšie vyjednávať a argumentovať. Emocionálne prejavy sú stále silné, ale dieťa je schopné lepšie zvládať svoje pocity a vyjadrovať ich slovami. Štvorročné deti majú silnú túžbu po samostatnosti a často sa snažia prevziať kontrolu nad svojimi dennými aktivitami. Konflikty môžu vznikať z túžby dieťaťa po nezávislosti a jeho potreby potvrdenia od rodičov.
Ako predchádzať detskému vzdoru?
Podľa odborníkov je najvhodnejšie vzdorovitému správaniu predchádzať. Uvedomiť si, v akej situácii, za akých okolností sa zvykne objaviť. V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému, aktivitu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Gabriela Herényiová: Dôležitosť jednotného prístupu rodičov
Psychologička Gabriela Herényiová zdôrazňuje dôležitosť jednotného prístupu oboch rodičov pri riešení obdobia vzdoru. Ak jeden rodič dieťaťu ustúpi, dieťa to bude využívať.
tags: #dieta #ktore #neposlucha #matku