Autizmus je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet, komunikuje a interaguje s ostatnými. Prejavy autizmu sú rôznorodé a individuálne, preto sa hovorí o autistickom spektre. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty autizmu, vrátane jeho prejavov, diagnostiky, vplyvu na stravovanie a správanie, ako aj na možnosti intervencie a podpory.
Autistická triáda a jej prejavy
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na autistickom spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Táto trojica sa označuje ako autistická triáda.
- Sociálna interakcia: Vzájomná súčinnosť a ovplyvňovanie medzi ľuďmi, ktoré vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov, býva u ľudí s autizmom narušená.
- Komunikácia: Výmena informácií, myšlienok a pocitov prostredníctvom spoločného systému znakov (verbálne alebo neverbálne) môže byť u autistov obmedzená alebo odlišná.
- Predstavivosť: Schopnosť predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, môže byť u ľudí s autizmom oslabená, čo ovplyvňuje ich hru a sociálne interakcie.
Je dôležité si uvedomiť, že autistické spektrum predstavuje široký súbor prejavov správania, preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná. Niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Diagnózu môže stanoviť len pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.
Typické prejavy autizmu u detí
Medzi typické prejavy autizmu u detí patria:
- Opakované pohyby telom alebo s predmetmi: Mávánie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.
- Chôdza po špičkách: Aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť. Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy.
- Žiadna reakcia na meno alebo pokyny: Akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo nepočulo. Súvisí s nedostatočným porozumením reči. Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou.
- Oneskorený vývin reči: Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život. Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené.
- Slabý očný kontakt: Patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.
- Neopätovaný úsmev: Častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
- Špecifické záujmy: Zvláštne či neobvyklé, úzko definované.
- Predráždenosť: Dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú.
- Problémy so stravovaním: Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola.
- Problémy so spánkom: Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov.
- Problémy so zmenou: Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať, napr. Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
- Narušená neverbálna komunikácia: Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne. Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa.
- Nevšímavosť voči iným ľuďom: V kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté.
- Nerešpektovanie osobného priestoru: Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať.
- Rituály: Zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov.
- Absencia symbolickej hry: Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
- Nezdieľanie sa: Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú, napr.
- Manipulácia rukou: Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce. Aby mu rodič vec podal napr. zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl.
- Neukazovanie prstom: Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystrieť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv.
- Uzavretosť: Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
Včasná diagnostika a intervencia
Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. Niekedy sa príznaky objavujú sporadicky a nie vždy sa musia prejaviť aj v ordinácii lekára. Diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa. Dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky. Čo môže byť znakom autizmu vo veku 3 rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kľúčová je včasná diagnostika aj intervencia. Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu, veku rodičky. PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život (symptómy sa môžu meniť v čase, vplyv však bude mať na všetky aspekty života od správania, výsledkov a integrácie v škole, práci, po nadväzovanie vzťahov, atď), ale na jeho kvalitu bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapia, teda terapie ušitej na mieru - behaviorálnej, fyzickej, logopedickej. Pretože sa hovorí, že každé dieťa s PAS je iné, unikátne.
Podľa odborníčok sú niekedy prítomné prvé varovné príznaky už v prvých mesiacoch života, napríklad keď dieťa nereaguje na ich mimiku, hlas, neplače za rodičmi, nenadväzuje očný kontakt. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať), nereaguje na pokyny a podobne. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života. Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus, Aspergerov syndróm), pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu napr. MŠ, alebo v rámci ZŠ, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti.
Skoré príznaky u detí s poruchami autistického spektra
Medzi skoré príznaky u detí s poruchami autistického spektra patria problémy v oblasti reči, reakcie na meno, porozumenia inštrukciám, očného kontaktu, gestikulácie, sledovania predmetov, sociálnej interakcie, stereotypných činností a senzorickej integrácie.
- Reč dieťaťa: Dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou, alebo síce opakuje rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (opakuje/napodobňuje počuté slová, frázy), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami. Napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, odpovedať na jednoduchú otázku (ako sa voláš?). Reč býva monotónna, bez intonácie (alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme, intonácii), dieťa nie je spontánne v používaní jazyka, dokonca nesprávne používa zámená (o sebe nehovorí ako o JA, namiesto TY používajú JA a podobne).
- Reakcia dieťaťa na vlastné meno: Dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Obráti sa k vám, keď ho oslovíte, zavoláte menom? Dá najavo inak, že zaregistrovalo, že ste naň volali? Urobí tak vždy alebo len niekedy? Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
- Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie: Máte pocit, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. Ide o to, že dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom (ľúbiť, neskôr…), má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď. Je bežné, že sa počas konverzovania napríklad od vás odvráti.
- Žiadny očný kontakt: Dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo. Svoje požiadavky dáva najavo pre vás zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom (pritom vašu ruku používa ako nástroj).
- Neukazuje prstom, nevyužíva gestá: Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku. Nie je schopné vás privolať ani zvukmi.
- Nesleduje predmety očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom. Napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme.
- Kontakt s druhými deťmi: Nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Dieťa nie je schopné takto nadväzovať priateľstvá, nevyhľadáva možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi.
- Samota: Tento záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť.
- „Nehra“ dieťaťa: Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov…). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilotku, baltku - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných.
- Stereotypné činnosti: Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
- Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach.
- Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch), je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné. Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vydesiť a záchvatom reagovať napr. na verejné obchodné centrum, miesto plné ľudí.
- Nereaguje na dotyky: Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny (bez toho, aby rozumel zámeru), vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
- Nenapodobňuje výrazy tváre: Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, respektíve to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou - čo si mnohí vysvetľujú, že môže byť "bezcitné". Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Či opäť naopak, sú jeho gestá a mimika tváre prehnaná či nevhodná pre udalosť alebo situáciu (nezodpovedá tomu, čo sa vôkol dieťaťa deje). Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna. Chýba radostný, šťastný výraz tváre napríklad pri krásnej udalosti. Pri smutnej, tragickej, zlej zase výraz smútku, strachu, nešťastia.
- Necíti empatiu: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nedokáže sa vcítiť, nie je schopné teda cítiť empatiu. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
- Nezvyčajné pohyby: Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu, malé deti často chodia po špičkách. Môže chodiť do kruhu stále dokola. Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Varovné príznaky podľa veku dieťaťa
Je dôležité sledovať vývoj dieťaťa a všímať si prípadné odchýlky. Nasledujúce príznaky môžu byť varovné v danom veku:
- 9 mesiacov: Dieťa nereaguje úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo. Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne. Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
- 12 mesiacov: Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené), zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách. Neudržiava s vami žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo. Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno. Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizoval. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne. Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali. Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí. Nemá rado dotyky, bozky, objatia. Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov. Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť…
- 24 mesiacov: Dieťa chodí po špičkách, prstoch, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály, opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií. Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity. Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie. Hovorí málo alebo vôbec. Nereagujú - neregistrujú, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa. Alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo. Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte. Vyhýba sa očnému kontaktu. Často sa v noci budú, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty, neukazuje prstom na veci, považujete ho za zlého jedáka.
- 36 mesiacov: Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali. Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť. Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo. Naopak fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napr. pred spánkom, jedlom atď. Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie. Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa… Nespieva, netancuje, nehrá sa s vami.
Problémy so stravovaním u detí s autizmom
Problémy so stravovaním sú bežné u detí s autizmom. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Obdobie vzdoru a záchvaty zlosti
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, najmä vo veku 1,5 - 3 roky. Počas tohto obdobia sa dieťa snaží presadiť svoju vôľu a testuje hranice. Záchvaty zlosti sú časté a môžu byť spôsobené frustráciou, únavou, hladom alebo pocitom nedostatku pozornosti.
Je dôležité rozlišovať medzi bežnými záchvatmi zlosti a tými, ktoré môžu signalizovať vážnejšie problémy. Ak je dieťa agresívne voči sebe alebo iným, ak sú záchvaty zlosti časté a dlhé, alebo ak sa dieťa nedokáže upokojiť, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Ako zvládať záchvaty zlosti
Pri záchvatoch zlosti je dôležité zachovať pokoj a nereagovať na dieťa krikom alebo trestom. Je potrebné pokúsiť sa zistiť príčinu záchvatu a poskytnúť dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Niekedy pomáha ignorovať záchvat, inokedy je potrebné dieťa upokojiť objatím alebo slovami.
Je dôležité stanoviť jasné hranice a dôsledne ich dodržiavať. Dieťa by malo vedieť, čo sa smie a čo sa nesmie. Zároveň je dôležité poskytovať dieťaťu dostatok lásky a pozornosti.
Kniha "Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva"
Kniha "Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva" od nemeckých autoriek D. Graf a K. Seide sa zaoberá problematikou výchovy detí, najmä v období vzdoru. Autorky radia rodičom, ako zvládať náročné situácie a lepšie pochopiť konanie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kniha zdôrazňuje dôležitosť zamerania sa na potreby dieťaťa a pochopenia jeho hnevu. Autorky vysvetľujú fungovanie detského mozgu a ponúkajú alternatívne riešenia, ktoré môžu situáciu upokojiť a pri ktorých si dieťa osvojí základy empatie, naučí sa ovládať svoje pocity a pochopí „nie“ ako zamietnutie.
Kniha sa venuje aj hnevu rodičov a zdôrazňuje, aké je potrebné pokúsiť sa pochopiť konanie dieťaťa predtým, ako ho zaň rodič pokarhá. Autorky poukazujú na to, že rodič častokrát nedokáže pochopiť správanie dieťaťa, ale je ovplyvnený kolektívnymi pedagogickými hlasmi.
Kniha ponúka praktické návody ako naučiť dieťa dobrovoľnej spolupráci a ako riešiť rôzne situácie, ako napríklad odmietanie jedla, vzpieranie sa rannému obliekaniu alebo boj rodiča s dieťaťom pri výmene plienky.