Slovenská republika čelí demografickej kríze, pričom narastá počet párov, ktoré majú problémy s prirodzeným počatím dieťaťa. Táto túžba vedie mnohé páry do centier umelej reprodukcie, kde podstupujú umelé oplodnenie (IVF). Táto metóda však prináša nielen radosť z vytúženého dieťaťa, ale aj etické a morálne dilemy, najmä pre veriacich. Navyše, legislatíva v tejto oblasti je na Slovensku zastaraná a ponecháva priestor pre praktiky, ktoré sú v iných krajinách zakázané.
Stanovisko Katolíckej Cirkvi k Umelému Oplodneniu
Katolícka cirkev od vzniku tejto technológie konzistentne odmieta umelé oplodnenie, považujúc ho za obídenie neplodnosti. Katolícke učenie považuje za nemorálne najmä to, že sa pri ňom oddeľuje zjednocujúci a plodivý účel manželského aktu. Spočíva v tom, že lekári v laboratóriu spoja pohlavné gaméty a neskôr umiestnia plod do matkinho lona. Mnohé z embryonálnych detí, ktoré vzniknú v dôsledku každého procesu oplodnenia in vitro, budú buď odhodené, pretože budú považované za nežiaduce, alebo zmrazené, pretože budú považované za nepotrebné. Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy.
Traja americkí biskupi sa ohradili proti plánom prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť dostupnosť umelého oplodnenia. Ide o biskupa Roberta Barrona, biskupa Kevina Rhoadesa a biskupa Daniela Thomasa. Každý z nich v Konferencii biskupov Spojených štátov amerických (USCCB) zastáva rolu, ktorá sa nejakým spôsobom týka tejto témy - Barron je predsedom Výboru pre laikov, manželstvo, rodiny a mládež, Rhoades vedie Výbor pre náboženskú slobodu a Thomas je predsedom Výboru pre pro-life činnosť.
Proti plánom prezidenta Trumpa sa ohradili v spoločnom vyhlásení vydanom cez USCCB. „Dôrazne odmietame propagáciu postupov ako umelé oplodnenie in vitro, ktoré vedú k zmrazovaniu alebo ničeniu vzácnych ľudských bytostí a zaobchádzajú s nimi ako s majetkom,“ uviedli biskupi vo vyhlásení.
Predstavitelia americkej katolíckej hierarchie dodali, že budú aj naďalej dozerať na činnosť prezidentovej administratívy v tejto veci, pričom chcú spolupracovať s Kongresom a administratívou. Naďalej chcú takisto „ohlasovať posvätnosť života a manželstva“.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k noseniu detí vpredu
Časť prezidentových krokov, ktoré sa venujú liečbe neplodnosti, nie umelému oplodneniu, biskupi privítali. Vo vyhlásení uviedli, že sú vďační za to, že administratíva zahrnula „komplexnú a holistickú restoratívnu reprodukčnú medicínu, ktorá môže eticky pomôcť riešiť neplodnosť a jej základné príčiny“.
Biskup Michael Burbidge z Arlingtonu vo Virgínii, ktorý bol kedysi predsedom Výboru pre pro-life činnosť, vydal vlastné vyhlásenie. „Mnohé z embryonálnych detí, ktoré vzniknú v dôsledku každého procesu oplodnenia in vitro, budú buď odhodené, pretože budú považované za nežiaduce, alebo zmrazené, pretože budú považované za nepotrebné. Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy,“ uviedol Burbidge.
Deti sa nemajú rodiť z obchodného zásahu: „Každý ľudský život, narodený aj nenarodený, je posvätný a Bohom milovaný. Bez toho, aby sme znižovali dôstojnosť ľudí narodených prostredníctvom IVF, musíme uznať, že deti majú právo narodiť sa z prirodzeného a výlučného aktu manželskej lásky, a nie z obchodného technologického zásahu. A škodlivé vládne kroky na rozšírenie prístupu k IVF nesmú zároveň tlačiť veriacich k tomu, aby sa podieľali na jej zle,“ tvrdia biskupi.
Na rozdiel od katolíckej, evanjelická cirkev nevydáva striktné centrálne nariadenia platné na celom svete. Evanjelická cirkev nemá voči asistovanému oplodneniu vyslovene negatívny postoj. „Ak ide o manželov, ktorí nemôžu mať dieťa pre neplodnosť, nie sme proti asistovanému oplodneniu. Sme proti, ak je spermia od anonymného darcu, alebo k nemu pristúpi slobodná mamička. Na celej čiare odmietame klonovanie či ovplyvňovanie pohlavia,“ pokračuje ďalej Hargaš.
Asistovaná reprodukcia je pre evanjelikov pozitívom v prípade, keď pomôže vzniku a zachovaniu života, ktorý je prioritou, a tiež zachovaniu manželstva. „Práve neschopnosť počať dieťa vedie neraz k rozpadnutiu manželstva. Prieskumy hovoria, že manželstvo takmer všetkých slovenských párov, ktoré počali asistovane, bolo aj vďaka príchodu dieťaťa zachránené. Takto počaté deti sú doslova vymodlené. Ich rodičia podstúpia ťažké chvíle, obetujú veľa pre to, aby prišli na svet,“ hovorí Hargaš.
Prečítajte si tiež: Pravidlá ubytovania pre neplnoletých
Ako sa však pozerá na tvrdenia, že pri asistovanom počatí dochádza k usmrteniu nových životov? „Ak chceme vidieť vraždu, vidíme ju. No musíme v prvom rade vidieť nový život, ktorý by za iných okolností nevznikol. Sám by som bol radšej, ak by doktori oplodnili len jedno embryo. A čo by povedal neplodným manželom, ktorí by si k nemu prišli po radu? „Samozrejme, že by som ich hneď nenabádal k tomu, aby sa rozhodli pre asistované oplodnenie. Dôležitý je duchovný rozhovor, modlitba, hľadanie iných možností. Poradil by som im aj adopciu. No ako rodič viem, že tehotenstvo je zázrak aj pre muža.
Príbehy Žien a Etické Dilemy
Príbehy žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, často odhaľujú vnútorné konflikty a dilemy. Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Počas stimulácie hormonálne dávky zvyšovali, výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť.
„Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie. Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.
Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Počet Zmrazených Embryí a Zastaraná Legislatíva
Koľko je v slovenských centrách asistovanej reprodukcie zmrazených embryí, nie je známe. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tieto údaje nespracováva. Jedinú relevantnú odpoveď poskytlo centrum Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala vedúca embryologička centra Ingrid Straszer. Podľa jej slov, 98 % pacientiek dáva embryá likvidovať a 2 % ich darujú inému páru. Ak by každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme o takmer tridsiatich tisícoch zmrazených embryí za posledných päť rokov.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha spontánny potrat a rekonvalescencia
Právna regulácia reprodukčnej medicíny na Slovensku je zastaraná a od osemdesiatych rokov 20. storočia sa nezmenila. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Turistika za Umelým Oplodnením a Porovnanie Cien
Slovensko sa stáva atraktívnou destináciou pre zahraničných klientov, ktorí hľadajú umelé oplodnenie. Dôvodom je nielen možnosť vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj cenová dostupnosť v porovnaní so západnými krajinami.
Napríklad, podľa údajov portálu fertilitymapper.com, žena vo Veľkej Británii zaplatí za jeden cyklus IVF s doplnkovými službami (ICSI, vyšetrenia, hormonálne lieky) v prepočte viac ako 11 000 EUR. Na Slovensku, v centre Reprofit Bratislava, stojí balík IVF Premium, ktorý zahŕňa podobné služby a navyše genetické vyšetrenia embrya a zmrazenie dvoch embryí, 3 450 EUR.
Nasledujúca tabuľka porovnáva ceny niektorých služieb IVF vo Veľkej Británii a na Slovensku:
| Služba | Veľká Británia (fertilitymapper.com) | Slovensko (Reprofit Bratislava, IVF Premium) |
|---|---|---|
| Jeden cyklus IVF + ICSI, vyšetrenia, lieky | ~ 11 000 EUR | 3 450 EUR (balík IVF Premium) |
| Mrazenie nadbytočných embryí | ~ 1 000 EUR | Max. 500 EUR (ak viac ako 2 embryá) |
| Kryoembryotransfer (KET) | ~ 2 500 EUR | 450 EUR |
| Lieky (pre samoplatcov) | Zahrnuté v prvom cykle | ~ 900 EUR |
| Celková cena (s KET) | ~ 14 500 EUR | ~ 5 650 EUR |
Okrem cenovej dostupnosti, Slovensko poskytuje aj jednoduchší prístup k IVF z hľadiska veku a rodinného stavu. Na Slovensku nie je zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie (vek je limitovaný len pri úhrade zdravotnými poisťovňami). Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením.
Národný Register Asistovanej Reprodukcie
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022.