Platenie výživného na dieťa je na Slovensku téma, ktorá sa dotýka mnohých rodičov. Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a trvá až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Mnoho rodičov si myslí, že platenie výživného končí plnoletosťou. Avšak, ako to naozaj je s výživným na plnoleté dieťa? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? V akých prípadoch máte nárok na náhradné výživné? V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.
Zákonná úprava vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Čo znamená "schopnosť samostatne sa živiť"?
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).
Vplyv veku na vyživovaciu povinnosť
Zákon o rodine nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit, do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená. To znamená, že povinnosť platiť výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Vek 26 rokov sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné. Týmto vekom len stratíte nárok na výplatu štátnej dávky - Prídavok na dieťa, ktorú ste doteraz ako rodičia nezaopatreného dieťaťa dostávali na pokrytie potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej dochádzky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv štúdia na vyživovaciu povinnosť
Najčastejším dôvodom, pre ktorý trvá vyživovacia povinnosť aj po dosiahnutí plnoletosti, je štúdium na strednej alebo vysokej škole. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Brigáda a vyživovacia povinnosť
Skutočnosť, že si dieťa ako študent zarobí v lete na brigáde, nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti. Výnimka by bola jedine vtedy, ak by dieťa pracovalo a popri tom študovalo externe, nakoľko sa dokáže samo živiť.
Zánik a obnova vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Platenie výživného po 18-tke
Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom tak dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu.
Komu sa platí výživné?
Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, znamená to, že už je plne spôsobilé na právne úkony. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa zaniká. samotné práva dieťaťa plnoletosťou dieťaťa nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné.
Mnoho rodičov, či dokonca právnikov mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Znovu opakujem, treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká to druhé áno.
Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, znamená, že už je plne spôsobilé na právne úkony. Doteraz ste výživné poukazovali k rukám matky, otca resp. na účet a tá/ten následne uhrádza potreby na toto dieťa. Nakoľko je už dieťa plnoleté, výživné od dovŕšenia 18. roku posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Najlepšie je, ak vám priamo dieťa oznámi číslo účtu, aby sa do budúcna predišlo pochybnostiam o tom, či bolo výživné poukazované skutočne na účet dieťaťa, alebo ešte matky či otca.
Čo ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku?
To môže byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa nie oprávnený rodič.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Zvýšenie výživného po 18-tke
Aj dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Mnohí si to pamätáme a dobre vieme koľko čo stojí. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách.
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier). Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.
Je potrebné priložiť minimálne rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch (napr. Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie).
Ako postupovať pri určovaní výživného
- Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta.
- Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
- Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde. Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Metodika pre výpočet výživného
V roku 2024 bola vytvorená Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá má odporúčací charakter a má zjednotiť rozhodovania súdov. Metodika stanovuje základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa a podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým. Metodika pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.
Ako postupovať, ak si nie ste istí, či máte platiť výživné?
Ak máte pochybnosti o tom, či máte naďalej platiť výživné na plnoleté dieťa, odporúča sa podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Dovtedy je potrebné výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.
Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť zaniká vtedy, ak dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Ak rodič neplatí, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. JUDr.
Dôležité upozornenia a rady
- Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa.
- Ak máte pochybnosti o tom, či máte naďalej platiť výživné, odporúča sa podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného.
- Ak si nie ste istí, ako postupovať, vyhľadajte právnu pomoc.
- Vždy je ideálne, ak sa s druhým rodičom dokážete dohodnúť na výške a spôsobe platenia výživného.