Výchova detí je komplexná a plná otázok. Kde leží hranica medzi prísnosťou a zhovievavosťou? Ako zabezpečiť, aby malo dieťa pevne stanovené pravidlá, a zároveň mu ponechať priestor na slobodný rozvoj? Tento článok sa zameriava na dôležitosť správneho motorického vývoja dieťaťa a na možné príčiny a riešenia problémov, ktoré môžu nastať, vrátane spomaleného vývoja, asymetrického držania tela a iných odchýlok.
Príbehy, ktoré hovoria za všetko
Na úvod si prejdime niekoľko príbehov, ktoré ilustrujú dôležitosť včasnej intervencie a správneho prístupu k motorickému vývoju dieťaťa:
- Mirka a jej syn Tadeáš: Tadeáš cvičí Vojtovou metódou od druhého mesiaca života kvôli oslabenému svalstvu, kyfóze chrbtice a hypotónii. Mirka verí, že vďaka cvičeniu robia pokroky.
- Fyzioterapeutka Jana a jej ťažko postihnutá Terezka: Lekári dávali Terezke po narodení len pár dní života a radili ju umiestniť do ústavu. Vďaka Janinej odbornej starostlivosti a Vojtovej metóde Terezka chodí, hoci s problémami.
- Redaktorka a jej dcéra Natálka: Natálka začala cvičiť Vojtovou metódou až v piatich rokoch kvôli vtáčaniu špičiek nožičiek dovnútra. Napriek neskorému začiatku sa stav rapídne zlepšil, no ide o beh na dlhú trať.
Tieto príbehy poukazujú na to, že včasná diagnostika a správna terapia môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života dieťaťa s motorickými problémami.
Prečo je včasná intervencia taká dôležitá?
Plasticita centrálneho nervového systému, teda schopnosť obnovovať a vytvárať nové neurálne spojenia, je najväčšia v ranom veku. Ak má bábätko menšiu alebo väčšiu chybu pohybového aparátu, začína používať náhradné motorické funkcie. Tie sa časom fixujú a znemožňujú tak nástup "normálnej" motoriky. Preto je tak potrebné začať cvičiť s čo najmenším bábätkom - teda ešte predtým, ako sa náhradný spôsob konkrétneho pohybu zafixuje, zautomatizuje a "vtiahne do hry" aj kostru, kĺby a svaly.
Cvičenie s čo najmenším bábätkom má podľa fyzioterapeutky aj ďalšiu výhodu: malé telíčko si môžete ľahšie "prispôsobiť" v ruke. V niektorých prípadoch je potrebné stláčať hneď niekoľko spúšťacích zón naraz. Vzhľadom na to, že týmto úkonom "nútime" telíčko robiť niečo, na čo nie je zvyknuté - nútime ho uberať sa "inými, neúľavovými cestami, ako bolo doposiaľ zvyknuté" - má tendenciu brániť sa. A my sa nesmieme nechať bábätkom "prebiť".
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo je Vojtova metóda?
Vojtova metóda, alebo reflexná lokomócia, bola objavená profesorom Václavom Vojtom v 50. rokoch minulého storočia. Ide o súbor metód, ktoré využívajú vrodené pohybové programy na aktiváciu svalov, ktoré človek pri svojom pohybe nedokáže vedome používať. Dráždením spúšťacích zón dochádza k aktivácii a k radeniu svalových skupín správnym spôsobom - čo sa zapisuje do vedomia pacienta. Pacient sa znovu učí svaly správne ovládať.
Profesor Vojta vravieval: "Ja som túto metódu nevymyslel, ja som ju len našiel." Mgr. J. Marešová dodáva: "Každý, aj ten najviac postihnutý človek má v mozgu naprogramovaný správny vzorec. Na terapeutických princípoch prof. Vojtu je geniálne to, že on metódou pokusov a omylov našiel spúšťacie zóny, ktoré sú schopné odstrániť všetky patologické prejavy."
Predstavte si cestičku zapadanú snehom (chybný motorický vzorec). Keď vezmem do ruky lopatu a začnem cestičku odhadzovať (stlačím spúšťaciu zónu), môžem cestičkou prechádzať (reflex je naštartovaný). Niektoré cestičky pokrýva slabučká vrstva snehu, stačí ich raz odhrabať a je upratané. Na iných cestách sú metrové záveje (pri ťažkých postihnutiach, či u tých postihnutí pohybového aparátu, kde sú náhradné patologické vzory roky fixované, bude trvať o dosť dlhšie, než sa dostaví úspech - než sa znovu naštartuje správny program). Odhádzať z týchto zaviatych ciest sneh bude trvať dlho.
Kto bol profesor Vojta?
Profesor MUDr. Václav Vojta bol významný český neurológ. Jeho zásluhy museli najprv oceniť v Nemecku, kam emigroval v roku 1968, aby sa potom stal uznávaným odborníkom v liečbe a diagnostike detských vývojových porúch. Pán profesor nemal rád, keď sa jeho technike hovorilo Vojtova metóda, ale trval na označení princíp.
Je Vojtova metóda vhodná aj pre dospelých?
Je to veľmi ťažké, ale dá sa. Ku cvičeniu s telom veľkého dieťaťa alebo dospelého človeka je potrebné vynaložiť značnú fyzickú silu - tým skôr, ak potrebujete opäť obsiahnuť hneď niekoľko spúšťacích zón naraz. Vojtovu metódu, alebo Vojtov princíp, ak chcete, je možné použiť taktiež ako pridruženú terapiu k ďalšej liečbe, napríklad u pacientov po mozgovej mŕtvici.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ľudský mozog je "plastický". Ak chýba jedno centrum, môžete cvičením presvedčiť inú časť mozgu, aby určitú funkciu prevzala. Človek po mŕtvici je, svojím spôsobom, také malé dieťa. Ak je časť mozgu po mŕtvici poškodená, je potrebné nájsť nové cesty, nové spojenia.
Prečo bábätká pri cvičení plačú?
Samotná terapia býva, rovnako ako vyšetrovanie polohových reakcií u menších detí, bohužiaľ spojená s plačom, krikom a neľúbosťou bábätka veľmi často. Tým, že sa ho tlakom na rôzne spúšťacie zóny snažia prinútiť k správnemu používaniu tých správnych svalov, len obmedzujú drobčekovo pohodlie. Neubližujú mu.
Mgr. Jana Marešová: "Deti pri cvičení plačú, ale nie je to tým, že je to metóda bolestivá. Tým, že sú dráždené spúšťacie zóny, sú deti nútené vykonávať pohyb, ktorý je im vlastne cudzí, ktorý im nie je príjemný a ktorý ich „rozčuľuje“."
Dôležitá rada pre mamičky
Najlepšie pre bábätko je, keď ho necháte bezprostredne po cvičení rozbalené a dáte mu tak možnosť, aby nový vzor, ktorý sa mu do mozgu "vojtovaním" prebojoval, ihneď použil. Tak môže prísť k fixácii tohto nového vzoru. Ideálne je, keď ho - rozbalené alebo len v ľahkej košieľke - necháte povaľovať na deke na zemi a nedávate ho ani do postieľky, ani do kočíka. Čím viac voľnosti a priestoru, tým v danej chvíli lepšie.
Varovanie z praxe
Nikdy sa neučte Vojtovu metódu na diaľku - teda ani z nejakej knižky alebo inštruktážneho filmu pochybnej kvality, dokonca ani od kamarátky, ktorá "si to so svojím dieťaťom vyskúšala, takže vie, o čo ide…". Svoje dieťa zverte iba do rúk odborníka - ideálne je spojenie pediater - neurológ - fyzioterapeut. Posledný menovaný vás potom naučí ako s dieťatkom cvičiť - a to rozhodne nie v rámci jednorazovej lekcie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vzhľadom k tomu, že pri terapii Vojtovou metódou väčšinou ide o liečbu detí, je potrebné si uvedomiť, že tak, ako sa dieťa vyvíja, rozvíja sa aj jeho liečba - a počas liečebného procesu sa mení. Rozhodovať o spôsobe liečby môže len skúsený odborník, ktorý pozná zákonitosti vývoja jedinca a možnosti, ako Vojtov princíp aplikovať na meniacu sa situáciu.
Ako cvičiť?
Vzhľadom na potrebu túto terapiu aplikovať pravidelne, učia sa rodičia Vojtovu metódu pod odborným vedením fyzioterapeuta tak, aby ju mohli vykonávať doma aj niekoľkokrát denne. U detí sa vykonáva cvičenie v rozsahu 5 až 30 minút podľa veku dieťaťa. Dávkovanie u dospelých je individuálne a záleží na type postihnutia a veku pacienta.
Vývoj dieťaťa v 7. a 8. mesiaci
V 7. mesiaci sa bábätko čím ďalej častejšie hrá s nožičkami. Dokáže bruško stiahnuť natoľko, že vytiahne nožičky vysoko nad hrudníček, uchopí ich a vloží do úst. Úplne bez problémov zvláda hru s hračkou na brušku. Opiera sa o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Môže sa pokúsiť o plazenie, väčšinou ale skončí prvé pokusy jednoduchým točením na brušku dokolečka.
V 8. mesiaci už bábätko veľa času v ľahu na chrbte alebo na brušku nestrávi. Vďaka možnosti oprieť sa o natiahnuté ruky a zručnosti uvoľniť jednu ručičku pre hračku zrazu zistí, že si aj v tejto polohe môže dovoliť pracovať so svojím ťažiskom. Vyskúša si, že sa môže opierať o jednu ruku, zároveň o jeden bok, respektíve jednu stranu panvy a o nožičku. Toto je pre vás jasnou známkou, že nebude trvať dlho a vaše bábätko sa pri nábytku samo postaví! Ručičky vášho dieťaťa sú teraz už natoľko šikovné, že dokážu uchopiť aj drobný predmet tak, že ho prakticky drží len palec a ukazovák, poprípade ešte prostredník.
Čo by sme nemali robiť?
Tým, že dieťa dospieva k jednotlivým zručnostiam samo, dochádza aj k spevneniu trámcoviny v kostiach, zosilnenie svalov a väzov. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že by sme na deti nemali naliehať. Príliš skoré nútenie do sedenia, státia alebo chôdze môže viesť k problémom, ako sú skoliózy chrbtice, ploché nohy, kolienka do písmena O alebo X, vtáčanie nožičiek pri chôdzi a pod.
Nočné budenie bábätiek: Prečo sa to deje a ako to riešiť?
Mnohé mamičky sa stretávajú s problémom častého nočného budenia bábätiek. Je dôležité si uvedomiť, že všetci ľudia spia v spánkových cykloch (nie neprerušovaným spánkom). Jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú po ukončení jedného spánkového cyklu schopní upadnúť do ďalšieho. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením.
Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov.
Netreba sa snažiť o nahradenie nočného dojčenia ponúknutím vody alebo iného nápoja fľašou. To, že dieťa pije počas dojčenia materské mlieko, je vynikajúce a dôležité, ale z pohľadu nočného budenia je pre dieťa mimoriadne dôležité niečo iné: a síce satie na prsníku, prítomnosť matky, schopnosť dojčenia naspäť dieťa uspať, a podobne.
Ako si uľahčiť nočné dojčenie?
- Prijmite, že dieťatko sa v noci budí, prestaňte prebudenia počítať a nadobudnite istotu, že každé dieťa raz samo od seba noc prespí.
- Spoločné spanie dieťaťa s matkou veľmi zjednodušuje nočné dojčenie.
- Pri dojčení myslite na svoj chrbát a uložte sa tak, aby to v prvom rade bolo pohodlné pre vás.
Strava 7,5 mesačného bábätka
Príklad jedálnička 7,5 mesačného bábätka:
- 7:00 - kojenie
- 9:00 - ovocno-obilná kaša (s prevahou ovocia)
- 10:00 - kojenie po ktorom nasleduje spánok
- 12:30 - zeleninový príkrm s mäsom, žĺtkom alebo strukovinou (prípadne dokojím na zapitie)
- 14:00 - kojenie po ktorom nasleduje spánok v kočíku
- 16:00 - po prechádzke krátke kojenie
- 17:30 - ovocno-obilná kaša (s prevahou obilniny)
- 19:00 - večerné kojenie po ktorom nasleduje nočný spánok
Je dôležité si uvedomiť, že otázku nočného budenia nerieši umelé mlieko, kaša, či iné jedlo - deti sa nebudia z dôvodu hladu, budia sa pre iné dôvody a tieto dôvody najlepšie pokrýva dojčenie.