Pojmy "diéta" a "chce chodiť za ruku" sú vám povedomé? Pre mnohých rodičov sú to bežné slovné spojenia, ktoré používajú pri opisovaní vývinu svojho dieťaťa. Často však rodičia týmto pojmom plne nerozumejú a lekári nemajú dostatok času na ich vysvetlenie. Tento článok sa zameriava na príčiny a riešenia situácií, keď dieťa preferuje chôdzu s oporou a vyhýba sa samostatnej chôdzi.
Svalové Napätie a Jeho Vplyv
Pôvod problémov so svalovým napätím môže byť rôzny, od mozgu až po nervy, pretože pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami. Hneď po narodení sa u novorodenca hodnotí Apgar skóre, kde jedným z parametrov je aj hodnotenie svalového tonusu. Pri asfyxii, stave, keď dieťa nemá dostatok kyslíka počas tehotenstva alebo pri pôrode, môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu z dôvodu nedokysličenia. Ako dieťa rastie, jeho svalový tonus sa zvyčajne zlepšuje.
Hypotónia: Znížený Svalový Tonus
Hypotónia, alebo hypotonus, je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Ide o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Hypotónia samotná nie je ochorenie, ale prejav iného možného ochorenia alebo oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia môže signalizovať neurologický alebo genetický problém, vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca veku.
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila, a prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život. Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou.
Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimických svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Druhé vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb. Ak sa dostane na brucho a do druhého vzpriamenia, automaticky chce ísť na 4, avšak nohy ho nedokážu udržať pokope. Tu sa objavuje ďalší fenomén s názvom hypermobilita. Dieťa sa s nohami dostane do polohy žabky a z tejto polohy je už preň ťažké dostať sa opäť do pozície na štyroch. Častou chybou rodičov býva aj pasívne posádzanie hypotonického dieťatka, čo sa negatívne prejaví vo vykonaní sedu so zhrbením. Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby išlo do sedu a vertikály. Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín. V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela.
Čo robiť pri hypotónii?
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s našou dopomocou v rámci Baby Balanceu. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii vašich, našich „lenivejších“ detičiek.
Prečo Dieťa Chce Chodiť Za Ruku?
Vodiť dieťatko za ruky sa neodporúča, pretože to zasahuje do prirodzeného vývoja. To, kedy dieťatko začne samostatne chodiť, je veľmi individuálne. Podieľajú sa na tom mnohé faktory, ako kvalita predošlého psychomotorického vývoja, prostredie v ktorom sa mohlo hýbať, motivácia ktorú má, jeho osobnosť a povaha, ale aj telesné a genetické faktory, ako napríklad svalové napätie. Všeobecne zaužívané medzi mnohými rodičmi (a starými rodičmi) je, že keď dieťatko dovŕši 1. rok, malo by chodiť. Nie je to tak. Každé dieťa má svoj čas, kedy to príde, netreba ho porovnávať s rovesníkmi.
Pod pojmom samostatná chôdza rozumieme to, keď sa vie dieťatko samostatne rozbehnúť, zmeniť smer a zastaviť. Tomuto predchádza najprv stoj s oporou o nábytok, obchádzanie nábytku, samostatný stoj a až neskôr chôdza. Je veľmi dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými týmto stupňami, pretože v každom jednom si trénuje mnoho vecí. Napríklad ako zaťažiť chodidlo, ako ho položiť na zem, ako “uchopiť” terén, ako si nastaviť a meniť ťažisko, ako spevniť trup, ako používať jednotlivé svaly, atď. atď. Zároveň pri týchto procesoch dozrieva aj nervová sústava dieťatka a stáva sa na chôdzu zrelším.
Negatívne Dôsledky Vedenia za Ruky
Chôdza ťahaním za ruky sa veľmi odlišuje od tej, ktorú má dieťatko vykonávať samostatne. Prvá vec je ťažisko. Tým, že je opreté, zavesené o ruky vodiaceho, tak sa ťažisko presúva smerom dopredu. Skúste si všimnúť, keď tak uvidíte niekoho chodiť, že je to malé dieťatko často prehnuté ako luk. V tomto postavení nemôžu správne fungovať bruško, stabilizátory trupu a chrbtice.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Keďže sú deti vzrastom malé a rodič je oproti nemu veľký, musí sa k nemu skláňať a chtiac či nechtiac mu vyťahuje a ťahá ruky nahor, a zároveň sa mu na ne dieťatko zavesí, čo opäť vedie k nesprávnemu postaveniu ramenného pletenca a krčnej chrbtice.
Čo sa týka došľapu a položenia chodidla na zem, jeho zaťaženia a aktívnej práce chodidla, tiež je to pri vodení za ruky iné, ako pri samostatnej chôdzi. Mnohokrát vidno nášľap na špičku, namiesto zaťaženia celého chodidla a chýba aktívna práca prstov pri odraze dopredu.
Netreba zabúdať ani na psychologický moment vodenia za ruky, pri ktorom sa dieťa spolieha na niekoho iného ako na seba a tým pádom sa môže predĺžiť čas, kým sa samo rozhodne pustiť a vykročiť. Aj z týchto dôvodov považujem vodenie za ruky, aj keď väčšinou dobre myslené, za kontraproduktívne a často namiesto urýchlenia samostatnej chôdze sa dieťatko naučí nesprávne pohybové vzory.
Ako Podporiť Samostatnú Chôdzu?
Najlepšie je, keď má dieťatko na všetko dosť času a začne chodiť keď je na to ono samo pripravené. Mentálne aj fyzicky. Pomáhajme mu tak, že mu nepomáhame. Sledujme jeho vývoj, buďme mu nápomocní, vytvárajme mu tie najlepšie podmienky a ono (keď príde ten pravý čas), tak sa nám odmení prvými samostatnými krôčikmi a radosťou z toho, že to zvládlo samé.
Ak sa vám niečo nezdá na chôdzi vášho dieťatka a nie ste si istí, či je všetko tak ako má byť, vždy môžete zájsť za odborníkom, ktorý ho zhodnotí a poradí vám čo treba prípadne robiť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ďalšie Možné Príčiny a Riešenia
Okrem hypotónie a nesprávneho vedenia za ruky existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť, kedy a ako dieťa začne chodiť.
- Zrak: Dieťa môže mať aj zle oči. Známej dcéra, podobný prípad. Dieťa štvornožkovalo, za ruku šlo, ale samo nie. Zistili jej -7,0! Preto je dôležité, aby dieťa malo pravidelné prehliadky zraku.
- Psychologický blok: Možno aj tvoja sa čoskoro osmeli. Taký trik je, že dať mu niečo do ruk, nejaké malé ľahké predmety. Bude si mysliet, že sa drzi, a mozno sa osmeli. Cize na jednej aj druhej strane sa ma coho chytit. A niecim motivovat, aby presla z jedneho konca na druhy (hracky,jedlo).
- Problémy s koordináciou: Rozvojová koordinačná porucha (dyspraxia) je ochorenie motoriky. Dieťa pôsobí na svoj vek príliš nemotorne a ochorenie mu komplikuje bežný život. Tiež sa môže nepríjemne prejaviť v budúcom, dospelom živote. Ochorenie zasahuje hrubú motoriku (kontrolovaný pohyb celého tela, paží a nôh využívajúci veľké svaly) aj jemnú (koordinácia malých svalov, napríklad súlad pohybu ruky, prstov s očami).
- Nedostatok stimulácie: Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. Cmúľajú si palec nielen pri zaspávaní, ale aj počas dňa niekedy ešte i vo veku desať rokov. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému - obvykle emocionálneho (strach, úzkosť).
Tipy a Rady od Skúsených Mamičiek
- Dať jej niečo do ruky, aby mala pocit istoty. Ak ju už vidíte za ruku, tak skús jej dať len jeden prst.
- A prípadne prvé papučky: pre môjho to bola podpora stability, potom sa už odvážil do priestoru aj sám, lebo sa mu nesmykala noha (nie, nie je to to isté ako tie protišmykové ponožky. Posledná rada v našom prípade bola priamo od fyzio, ktorá s ním cvičila predtým). Pomohlo.
- Este mozete skusit si vy sadnut na zem a ona bide nosit od jedneho druhemu.
Vývojové Míľniky a Kedy Začať Riešiť Oneskorenie
Tak ako sa dieťa vyvíja v závislosti od zrenia alebo vývoja mozgu, vykazuje nové zručnosti a pohybové vzory, ktoré nazývame vývojové míľniky. Pokiaľ vývoj mešká tri mesiace, hovoríme o retardácii vývoja a dieťa je indikované na terapiu. Ideálny čas na výmenu klasického kočíka za športový je vtedy, keď je už dieťa schopné samo si sadnúť. Dieťa by sme rozhodne nemali dávať sadať, kým to ešte nezvládne samo.
Normálne dieťa začína chodiť medzi dvanástym až šestnástym mesiacom, do osemnásteho mesiaca by všetky deti mali chodiť. Deťom rozhodne neprospieva, keď ich rodičia alebo starí rodičia vodia za ručičky s predstavou, že ich naučia chodiť. Dieťa musí k samostatnej chôdzi samo dospieť a jeho držanie tela musí dostatočne dozrieť. A naozaj sa netreba ponáhľať a porovnávať ho s rovnako starými vrstovníkmi. Je lepšie, keď dieťa začne chodiť samo neskôr, ale správne, ako keď začne chodiť skoro, ale zafixuje si nie ideálne držanie tela.
Starostlivosť o Chrbát Mamy
Ak chcete predísť problémom s bolesťami chrbta, aktivity spojené so starostlivosťou o bábätko by ste mali vykonávať správne. Pri zdvíhaní drobca by ste sa mali vyhnúť jednej z najčastejších chýb. Byť ohnutá a zároveň ho brať na ruky a zdvíhať do výšky. Pre chrbát je to nesmierna záťaž. Ak ide o maličké bábätko, mamička by si pri jeho zdvíhaní mala udržať vystretý chrbát. K staršiemu dieťaťu, ktoré je napríklad na zemi, by si mala najprv čupnúť a až potom ho zdvihnúť. Vtedy sa jeho hmotnosť prenáša na dolné končatiny, čo chrbtu až tak neubližuje.