Počas pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa dochádza k rôznym situáciám, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zákonník práce upravuje tieto situácie ako "Prekážky v práci na strane zamestnanca" a priznáva zamestnancovi právo na uvoľnenie z plnenia pracovných povinností. Medzi tieto prekážky patria aj dôležité životné udalosti, ako je svadba.
Úvod
V tomto článku sa budeme venovať tomu, aký nárok na pracovné voľno má zamestnanec pri vlastnej svadbe a aké sú s tým spojené podmienky.
Pracovné voľno s náhradou mzdy pri vlastnej svadbe
Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 141 ods. 2 písm. e) stanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na vlastnej svadbe.
Podmienky nároku na platené voľno
Dôležitou podmienkou pre vznik nároku na platené voľno je skutočnosť, že svadba sa koná v deň, ktorý je pre zamestnanca bežným pracovným dňom. Ak sa teda zamestnanec žení alebo vydáva v deň, kedy by mal podľa rozvrhnutia pracovného času pracovať, má nárok na jeden deň plateného voľna.
Svadba v deň pracovného pokoja
V prípade, že sa svadba koná v deň, ktorý nie je pracovným dňom zamestnanca (napríklad sobota alebo nedeľa), nárok na platené voľno nevzniká. Pokiaľ svadba zamestnanca nie je stanovená na deň, ktorý pripadá na pracovný deň zamestnanca, zamestnancovi nevzniká neprítomnosť v práci a preto nie je potrebné uvedenú neprítomnosť posudzovať a zamestnancovi na tento deň poskytovať pracovné voľno titulom prekážky v práci.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príklad: Ak sa zamestnanec žení v piatok, ktorý je jeho bežným pracovným dňom, má nárok na jeden deň plateného voľna.
Dva dni voľna?
Niektoré interpretácie Zákonníka práce hovoria o možnosti poskytnutia dvoch dní voľna na vlastnú svadbu, pričom jeden deň je určený na účasť na svadobnom obrade. Avšak, nárok na dva dni voľna vzniká iba v prípade, ak sa svadba koná v pracovný deň a jeden z týchto dní je deň sobáša. Ak osoba v deň sobáša nepracuje, nemôže tento deň čerpať a ostáva jej jeden deň voľna. Ak by bol sobáš napríklad v piatok, zamestnanec môže mať voľno aj vo štvrtok.
Voľno pre rodinných príslušníkov
Zákonník práce upravuje aj nárok na voľno pre rodinných príslušníkov zamestnanca, ktorý sa žení alebo vydáva. V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča, avšak toto voľno je bez náhrady mzdy.
Voľno na prípravy na svadbu
Zákonník práce neposkytuje zamestnancom žiadne právo na pracovné voľno, prípadne osobitný režim pre čerpanie dovolenky v súvislosti s prípravami na vlastnú svadbu. Ak chce zamestnanec čerpať dovolenku na prípravy na svadbu, platia štandardné ustanovenia o dovolenke. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, avšak musí zohľadňovať oprávnené záujmy zamestnanca.
Povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi preukázať existenciu prekážky v práci, teda skutočnosť, že sa koná jeho svadba. Na tento účel je potrebné predložiť zamestnávateľovi sobášny list alebo iný relevantný doklad.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Iné dôležité osobné prekážky v práci
Okrem svadby existujú aj ďalšie situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno.
- Návšteva lekára: Zamestnanec má nárok na platené voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
- Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi: Zamestnanec má nárok na platené voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia.
- Úmrtie v rodine: V prípade úmrtia rodinného príslušníka má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ktorého dĺžka závisí od stupňa príbuzenského vzťahu k zosnulému. Ak ide o úmrtie blízkej osoby (manžela alebo dieťaťa) zamestnanec má nárok na dva dni voľna a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
- Narodenie dieťaťa: Zamestnanec má nárok na voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak ide odviezť matku dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia alebo z nej.
Prekážky v práci všeobecného charakteru s náhradou mzdy
Pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy, sa poskytne pri účasti na:
- rekondičných pobytoch (občianska povinnosť),
- povinných lekárskych prehliadkach (občianska povinnosť),
- vzdelaní, ak ide o zástupcov zamestnancov (iný úkon vo všeobecnom záujme),
- darovaní krvi (iný úkon vo všeobecnom záujme),
- aferéze (iný úkon vo všeobecnom záujme),
- darovaní ďalších biologických materiálov (iný úkon vo všeobecnom záujme).
Nevyhnutne potrebný čas, je čas potrebný na cestu na odber a späť, a na zotavenie sa po odbere, ak zasahuje do pracovného času. Ak lekár určí, že čas na zotavenie zamestnanca sa predlžuje, je možné tak urobiť najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od začatia cesty na odber.
Príklad: Zamestnanec sa každoročne zúčastňuje povinných lekárskych prehliadok. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi v súvislosti s návštevou lekára poskytnúť pracovné voľno, keďže lekárske prehliadky sú povinné, a aj v záujme zamestnávateľa by mal byť dobrý zdravotný stav zamestnanca. Za takúto prekážku v práci, mu je povinný poskytnúť náhradu mzdy.
Príklad: Zamestnanec je pravidelným darcom krvi. Za každú návštevu zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s darovaním krvi, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Zákonník práce počet dní plateného pracovného voľna pri darovaní krvi neurčuje.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prekážky spojené s plnením brannej povinnosti a odbornej prípravy v ozbrojených silách
Ak je zamestnanec povinný:
- dostaviť sa osobne na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v súvislosti s plnením brannej povinnosti,
- dostaviť sa na lekársku prehliadku v súvislosti s plnením brannej povinnosti,
- dostaviť sa osobne na odbornú prípravu do určeného vojenského útvaru,
zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Zamestnanec nastúpi do práce najneskôr na druhý deň po skončení odbornej prípravy. V súvislosti s čerpaním pracovného voľna, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ktorú mu po skončení odbornej prípravy poskytne zamestnávateľ najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Náklady spojené s poskytnutím náhrady mzdy uhradí zamestnávateľovi:
- príslušný obvodný úrad alebo
- vojenský útvar, v ktorom zamestnanec odbornú prípravu vykonával.
Dôležité osobné prekážky s náhradou mzdy
V zákonníku práce §141 ods. 2, sú taxatívne vymenované tie osobné prekážky na strane zamestnanca, za ktoré mu zamestnávateľ poskytne platené pracovné voľno.
Dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz
Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má zamestnanec pri dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na náhradu mzdy:
- od prvého dňa PN do tretieho dňa PN, vo výške 25% vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN, vo výške 55% vymeriavacieho základu.
Príklad: Dňa 26. 09. 2014 zamestnanec zo zdravotných dôvodov navštívil svojho všeobecného lekára. Lekár ho uznal za dočasne PN do 05. 11. 2014. Zamestnanec má pri dočasnej PN nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy. Náhrada mzdy sa vypočíta nasledovne:
- od 26. 09. 2014 do 28. 09. 2014, t.j. za prvé tri dni PN má nárok na náhradu mzdy vo výške 25% vymeriavacieho základu,
- od 29. 09. 2014 do 05. 11. 2014, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške 55% vymeriavacieho základu.
Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
V prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno:
- s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku,
- bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
Náhrada mzdy sa poskytne, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas. Do času nevyhnutne potrebného na vyšetrenie alebo ošetrenie sa započítava nielen samotné vyšetrenie, ale aj cesta tam a späť.
Ak pracovná zmluva vznikla v priebehu roka, môže zamestnávateľ znížiť nárok na dni plateného voľna. Za každú začatú tretinu kalendárneho roka počas trvania pracovného pomeru, je však povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, aspoň v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).
Poznámka: 1 deň = pracovný čas, ktorý mal zamestnanec na základe ustanoveného týždenného pracovného času v daný deň odpracovať.
Príklad: V máji 2014 poskytol zamestnávateľ zamestnancovi 4 dni na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a ďalšie 4 dni v auguste 2014. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno v súvislosti s vyšetrením v zdravotníckom zariadení. Za 4 dni v máji a 3 dni v auguste, počas ktorých bol na vyšetrení u lekára, má nárok na finančnú kompenzáciu. Dni, ktoré presahujú zákonom ustanovený limit, t.j. 7 dni v kalendárnom roku sa považujú za neplatené pracovné voľno.
Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom
Pri preventívnych lekárskych prehliadkach, patrí tehotnej zamestnankyni nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Počet dní pracovného voľna zákonník práce neuvádza. Aby jej zamestnávateľ poskytol v súvislosti s návštevou lekára pracovné voľno, musí ho o svojom tehotenstve písomne informovať a predložiť o svojom stave lekárske potvrdenie. Náhrada mzdy sa poskytne, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas.
Príklad: Zamestnankyňa požiadala zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna na preventívnu prehliadku súvisiacu s jej tehotenstvom. Svojho zamestnávateľa však o svojom tehotenstve písomne neinformovala a o tehotenstve nepredložila lekárske potvrdenie. V tomto prípade jej zamestnávateľ nemôže poskytnúť platené pracovné voľno na preventívnu lekársku prehliadku, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Zamestnávateľ túto situáciu môže vyriešiť tak, že jej poskytne:
- platené voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnankyňa v danom roku zákonom ustanovený nárok neprekročila (7 kalendárnych dní),
- neplatené voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.
Narodenie dieťaťa a náhrada mzdy
Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, patrí mu nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Príklad: Z dôvodu prevozu tehotnej manželky čerpal zamestnanec pracovné voľno. Ďalšie tri dni sa staral o svoje dvojročné dieťa, o ktoré sa inak stará jeho manželka. Za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia, patrí zamestnancovi nárok na platené pracovné voľno. Počas troch dní, kedy sa stará o svoje dieťa:
- mu môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa §141 ods. 3 písm. a) zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ oprávnený poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno aj nad zákonom ustanovený limit,
- mu môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa §141 ods. 3 písm. a) zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ oprávnený poskytnúť zamestnancovi neplatené pracovné voľno aj nad zákonom ustanovený limit,
- zamestnanec si môže zobrať dovolenku (ak ju nevyčerpal).
Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia
Ak sprevádza zamestnanec rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na:
- vyšetrenie alebo ošetrenie z dôvodu náhleho úrazu alebo ochorenia,
- vopred určené vyšetrenie alebo ošetrenie,
- liečenie,
je mu zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. Počet dní pracovného voľna je obmedzený na sedem dní v kalendárnom roku. Náhrada mzdy sa poskytne len jednému rodinnému príslušníkovi, a to len v prípade, ak sprevádzanie bolo nevyhnutné a nebolo ho možné vykonať mimo pracovný čas.
Ak pracovná zmluva vznikla v priebehu roka, môže zamestnávateľ znížiť nárok na dni plateného pracovného voľna. Za každú začatú tretinu kalendárneho roka počas trvania pracovného pomeru, je však povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).
Príklad: Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom vznikol 01. 05. 2014 a trval do konca kalendárneho roka. Zamestnanec si uplatňuje nárok na pracovné voľno pri sprevádzaní manželky do zdravotníckeho zariadenia. Keďže pracovný pomer vznikol v priebehu roka 2014, zamestnávateľ sa rozhodol počet dni nároku na platené pracovné voľno znížiť. Počet dní nároku na pracovné voľno bude nasledovný: (2/3) x 7 = 4,67 = 5 dní
Sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy
Zamestnanec, ktorý má postihnuté dieťa, má nárok v kalendárnom roku na desať dní pracovného voľna pri sprevádzaní postihnutého dieťaťa do školy alebo zariadenia sociálnej starostlivosti. Náhrada mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok sa poskytne iba jednému rodinnému príslušníkovi.
Úmrtie a náhrada mzdy zamestnancovi
Nárok na pracovné voľno v prípade úmrtia závisí od príbuzenského vzťahu k zosnulej osobe. Ak zamestnancovi zomrie manžel/ka alebo dieťa, vzniká mu nárok na tri dni pracovného voľna, dva dni pri úmrtí a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto tri dni patrí zamestnancovi náhrada mzdy. V prípade smrti:
- rodiča zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
- súrodenca zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
- manžela/ky súrodenca zamestnanca,
- prarodiča zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
- vnuka zamestnanca,
- inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila v domácnosti so zamestnancom,
má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna na obstaranie pohrebu a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto dva dni mu prináleží náhrada mzdy.
Príklad: Zamestnankyňa požiadala zamestnávateľa o platené pracovné voľno z dôvodu účasti na pohrebe svojej kamarátky. Keďže smrť kamarátky nie je uvedená v zákonníku práce ako prekážka v práci, zamestnankyňa nemá nárok na platené pracovné voľno. Zamestnávateľ jej môže poskytnúť:
- pracovné voľno bez náhrady mzdy,
- pracovné voľno, ktoré si odpracuje v iný pracovný deň.
Náhrada mzdy pri svadbe
V prípade svadby sa postupuje nasledovne:
- ak ide o vlastnú svadbu, má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna v deň jeho svadby, ak tento deň pripadol na deň, keď mal zamestnanec pracovať. Za takúto prekážku v práci, má nárok na náhradu mzdy.
- ak ide o svadbu dieťaťa alebo rodiča zamestnanca, zamestnancovi vzniká nárok na jeden deň pracovného voľna na účasť na svadbe. Za takúto prekážku v práci nárok na náhradu mzdy nevzniká.
Príklad: Zamestnankyňa požiadala svojho zamestnávateľa o jeden deň pracovného voľna na dokončenie záležitosti súvisiacich s prípravou jej svadby. Zamestnávateľ zamestnankyni pracovné voľno poskytnúť môže (nemusí), keďže nesúvisí s jej účasťou na svadbe. Nárok na náhradu mzdy jej nevzniká.
Znemožnenie cesty do zamestnania a náhrada mzdy
Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy závisí od dôvodu neúčasti v práci. Ak sa zamestnanec so zdravotným postihnutím nemohol dostaviť individuálnym dopravným prostriedkom na výkon práce z poveternostných dôvodov, má nárok na jeden deň pracovného voľna, za ktorý mu patrí náhrada mzdy.
Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť na miesto svojho pracoviska z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania verejnej dopravy, patrí mu nárok na pracovné voľno. Pracovné voľno mu je poskytnuté iba ak neexistoval iný spôsob, ako by sa do práce dostavil. Za neúčasť v práci z tohto dôvodu mu nárok na náhradu mzdy nevzniká.
Náhrady mzdy pri sťahovaní zamestnanca
Ak sa zamestnanec sťahuje, má nárok na pracovné voľno v dĺžke:
- jedného dňa, ak sa sťahuje v rámci tej istej obce,
- dvoch dní, ak sa sťahuje do inej obce.
Ani v jednom z uvedených prípadov mu nevzniká nárok na náhradu mzdy. Výnimkou je situácia, ak sťahovanie je v záujme zamestnávateľa.
Príklad: Zamestnávateľ má sídlo svojej firmy v Bratislave a zriaďuje novú prevádzku v Trenčíne. Nových pracovníkov je potrebné zaučiť, a preto sa rozhodol (na základe dohody) dvoch dlhoročných zamestnancov preradiť z Bratislavy do Trenčína. Ak by zamestnanci nechceli každý deň dochádzať a do Trenčína by sa presťahovali, majú nárok na pracovné voľno a tiež na náhradu mzdy, keďže sťahovanie je v záujme zamestnávateľa. Ide o sťahovanie medzi dvomi mesta, vzniká im nárok na dva dni plateného pracovného voľna.
Vyhľadávanie nového pracovného miesta
V prípade, ak zamestnancovi plynie výpovedná lehota, má v súvislosti s hľadaním nového zamestnania nárok na pracovné voľno. V každom týždni počas výpovednej doby, má nárok na jeden poldeň neplateného voľna. So súhlasom zamestnávateľa možno nároky na pracovné voľno v jednotlivých týždňoch počas trvania výpovednej lehoty zlučovať.
Nárok na náhradu mzdy vzniká, ak si zamestnanec hľadá novú prácu z dôvodu, že:
- výpoveď dal zamestnancovi zamestnávateľ,
- sa zamestnávateľ (alebo jeho časť) zrušuje,
- sa zamestnávateľ (alebo jeho časť) premiestňuje a zamestnávateľ nesúhlasí s novým miestom výkonu práce,
- sa zamestnanec stal nadbytočným,
- nemôže súčasnú prácu ďalej vykonávať na základe lekárskeho posudku.
Príklad: Zamestnanec dostal od zamestnávateľa výpoveď z dôvodu, že zamestnávateľ ruší veľkú časť svojej prevádzky. Výpovedná lehota je dva mesiace. Zamestnanec si aktívne hľadá nové pracovné miesto a dostal pozvánku na pohovor v Českej republike. Bude mu poskytnutá náhrada mzdy iba za poldeň, na ktorú vzniká nárok každý týždeň počas trvania výpovednej lehoty, alebo na nevyhnutne potrebný čas súvisiaci s účasťou na pohovore? Zákonník práce umožňuje nároky na pracovné voľno v jednotlivých týždňoch so súhlasom zamestnávateľa zlučovať. Ak je výpovedná lehota dva mesiace, má zamestnanec nárok na štyri dni plateného pracovného voľna (8 týždňov x 0,5 = 4 dni).
Prekážky v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti
Pri výkone dobrovoľníckej činnosti, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno. Náhrada mzdy zamestnancovi za neúčasť z tohto dôvodu nepatrí.
Za dobrovoľnícku činnosť sa považuje, napríklad:
- činnosť vykonávaná pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov, nezaopatrené deti, nezamestnané osoby,
- odstraňovanie následkov prírodných, ekologických katastrof, humanitárna pomoc,
- tvorba, ochrana, udržiavanie alebo zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o ochranu a zachovanie …
Neplatené voľno
Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám.