„Ľudské práva musia zostať nedotknuteľné,“ zdôrazňuje imperatív modernej doby docentka práva a renomovaná právna vedkyňa Vlasta Kunová, ambasádorka detských práv a priateľka Rady pre práva dieťaťa. Cieľom tohto článku je priblížiť problematiku práv detí, aby sa táto téma stala súčasťou verejného diskurzu a rezonovala nielen u tých, ktorí sú povinní práva detí chrániť, ale aj u všetkých, ktorí s deťmi prichádzajú do kontaktu. Aby sme poznali súvislosti, musíme vedieť viac, ako len strohé znenie paragrafov.
Historický kontext ľudských práv
Myšlienky prirodzeného práva sa vinú právnou filozofiou od staroveku, zachytávame ich vo viacerých právnych dokumentoch a v rôznej interpretácii. Ľudské práva vychádzajú z našej prirodzenosti. Sú to oprávnenia, ktoré nie sú podmienené ďalšími skutočnosťami. Je to samozrejme len jedna z filozofických teórií, ktorá je však blízka modernému chápaniu ľudských a základných práv. Na druhej strane aj kresťanstvo a judaizmus znamená pre vývoj ľudských práv jeden zo zásadných prínosov. Medzi racionalistickým ľudskoprávnym zmýšľaním a kresťanskými a judaistickými tradíciami nie je v tomto smere zakódovaný antagonistický protiklad. Ochrana moderných ľudských práv vychádza z racionalistických prirodzenoprávnych teórií. Jej predstaviteľom bol aj veľký holandský mysliteľ Hugo Grotius (1583-1645).
Medzi významné historické dokumenty, ktoré položili základy pre moderné chápanie ľudských práv, patria:
- Magna Charta Libertatum (Veľká listina slobôd) z roku 1215: Tento základný zákon anglickej stavovskej monarchie, podpísaný Jánom I. Bezzemkom, sa považuje za začiatok demokracie a ústavnosti v Anglicku. Zakotvili sa ním taktiež základy anglického parlamentarizmu. Veľká listina znamenala výrazný posun k upevneniu práv poddaných (šľachty a mešťanov).
- Habeas Corpus Act z roku 1679: Tento zákon, odhlasovaný anglickým parlamentom za vlády Karola II., mal za cieľ chrániť osobnú slobodu jednotlivca pred neoprávneným zadržaním alebo uväznením.
- Bill of Rights (Zákon o právach) z roku 1689: Išlo o písomné potvrdenie pre anglický parlament vydané kráľom Viliamom Oranžským a jeho manželkou Máriou II. pri ich korunovácii. Podľa neho kráľ nesmel zvýšiť dane, poslanci sa zodpovedali výlučne len parlamentu a kráľ mohol mať počas mieru armádu len so súhlasom parlamentu.
- Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789: Prijatá francúzskym Ústavodarným zhromaždením, tento dokument vychádza z osvietenstva a jeho obsah je venovaný ľudským právam. V jej preambule sa hovorí o „prirodzených a nescudziteľných právach a posvätných právach človeka“. Deklarácia zakotvila zásadu, že ľudia sa rodia slobodní a rovní pred zákonom. Kráľ mohol vládnuť len na základe zákona.
K posilneniu významu ochrany a ku katalogizácii ľudských práv prispela aj situácia po druhej svetovej vojne, keď bolo treba nastaviť podmienky koexistencie ľudí tak, aby sa zverstvá a porušovanie základných práv obyvateľov nezopakovalo.
Generácie ľudských práv
Ľudské práva sa spravidla členia na tri generácie. V súčasnosti však už poznáme aj ľudské práva štvrtej generácie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Prvá generácia ľudských práv: Bola po prvýkrát všeobecne deklarovaná práve vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948. Sem patria najmä občianske a politické práva, ako napríklad: právo na súkromie, právo na ochranu osobných údajov, ochrana vlastníckych práv a právo na spravodlivý proces.
- Druhá generácia ľudských práv: Zahŕňa najmä hospodárske práva, ako napríklad: právo na slobodnú voľbu povolania, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, právo na prácu, na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky či právo na štrajk.
- Tretia generácia ľudských práv: Zahŕňa pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity.
K fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú takzvanú právnu subjektivitu, od roku 2016 pribudol aj výraz elektronická osoba, teda osoba, ktorá môže byť tiež nositeľom určitých práv a povinností.
Práva detí ako špecifická kategória ľudských práv
Deti podobne ako dospelí sa rodia s prirodzenou ale aj právnou výbavou ľudských a základných práv. Ich rozsah práv je však obmedzený na základe veku a rozumovej vyspelosti. Dôležitým medzníkom v histórii ľudských práv je prijatie Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989 v New Yorku, ku ktorému pristúpilo postupne 196 štátov. Prijatie dohovoru malo veľký význam pre uznanie práva detí a vymedzenia ich vzťahu k dospelým. Za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov. Výnimkou je prípad, ak uzavrie manželstvo ,tak po 16 rokoch svojho života. Dohovor uznal skutočnosť, že deti nemajú len povinnosti poslúchať dospelých, naopak majú aj svoje práva, ktoré musia všetci rešpektovať. Dohovor potvrdzuje zásadu, že deti majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Záujem dieťaťa musí mať prednosť pri rozhodovaní. Dieťa nesmie byť diskriminované na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, lesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia.
Kľúčové práva dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa
Z Dohovoru vyplýva aj to, že každé dieťa má:
- Prirodzené právo na život a rozvoj.
- Právo na meno, štátnu príslušnosť či na registráciu.
- Právo poznať svojich rodičov a právo na totožnosť.
- Žiadne dieťa by nemalo byť oddelené od rodičov, má právo na udržiavanie kontaktov s rodičom, s ktorým nie je v pravidelnom kontakte aj pokiaľ sú rodičia každý v inom štáte.
- Právo na slobodu prejavu ústne aj písomne, na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
- Právo na účasť na rozvoji kultúry vlastného etnika.
- Právo na ochranu pred telesným a duševným násilím, urážaním, alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním, týraním, vykorisťovaním a podobne.
S právami dieťaťa úzko súvisí aj spôsob ich prezentácie .V tomto smere sú určité špecifiká a metodika ich výkladu je odlišná ako pri výučbe dospelých. Dieťa treba viac motivovať ,aby sa začalo zaoberať otázkou významu ľudských práv a ich ochrany. Keď dieťaťu vysvetlíte ,že základy ochrany vlastných práv sú dôležité minimálne tak ako zvládnutie hmatov v karate pre sebaobranu, začne chápať problém lepšie. Celé nástrojové vybavenie ochrany môže využiť vo chvíli, keď sa dostane do pozície slabšieho voči akémukoľvek nadradenému subjektu prípadne silnejšiemu ,teda voči všetkým ktorí to s ním nemyslia dobre. Môže to byť inštitúcia, štát, škola, samospráva ,ale aj rodič, učiteľ, politik.
Dopad pandémie COVID-19 na práva detí
Pandémia COVID-19 je ľudskou tragédiou obrovských rozmerov .Dotýka sa aj detí. Podľa údajov UNICEF približne 1,5 miliardy detí na celom svete z dôvodu prísnych karanténnych opatrení nechodila do školy. Nové technológie im pomáhajú vzdelávať sa a zostať v spojení s učiteľmi .Zvyšuje sa však riziko ich negatívneho ovplyvňovania stránkami s nevhodným obsahom. Mnohé deti tiež žijú v neistých sociálno-ekonomických podmienkach a majú sťažený prístup k sociálnym službám. Hrozí im chudoba .Zvýšil sa počet prípadov domáceho násilia. Mnohé z týchto prípadov sa dejú za zatvorenými dverami ,bez dohľadu učiteľov a sociálnych pracovníkov. Taktiež sa vyžaduje psychosociálna podpora a rozšírenie možností dovolať sa na linky dôvery pre deti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Počas pandémie COVID-19 sú dospelí aj deti viac vystavení nebezpečenstvu zasahovania a obmedzovania ľudských práv. Štát v záujme našej ochrany prijíma právne predpisy a opatrenie, ktoré zasahujú do ľudských práv ,prípadne môžu porušovať princíp rovnosti. Mnoho európskych vlád prijalo núdzové zákony a opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu pohybu, slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania sa, ako aj obmedzenia práva na súkromný a rodinný život a práva na prácu. Niektoré z týchto opatrení sú odôvodnené, vlády však musia zabezpečiť ich legálnosť, nevyhnutnosť, primeranosť a časovú obmedzenosť.
Zásady ochrany práv detí
Dieťa potrebuje vyrastať v mieri, láske šťastí, dôstojnosti, harmónii, slobode, rovnosti a v solidarite. Ľudské práva musia ostať nedotknuteľné, aby žiadna moc ale ani žiadny subjekt by nemal ponižovať dieťa napr. telesným, alebo duševným týraním, alebo vykonávať na ňom iné násilie. Platí zásada, že silný nikdy nemôže mať prevahu nad slabším. Dieťa nemá len povinnosti vo vzťahu k rodičom a škole, ale má aj svoje práva, ktoré vyplývajú z právnych dokumentov. Tieto práva musia všetci rešpektovať a dodržiavať ich. Deti, ktoré sa nachádzajú v mimoriadnej situácii napr. deti bez rodičov, deti migrantov, utečencov, alebo deti v čase vojny, ktoré sú v ohrození života, musia mať zvýšenú ochranu ľudských práv. V takom prípade, musia všetci pomáhať, či dospelí ,ale pomocnú ruku aspoň symbolicky by mali ponúknuť aj naše deti. Táto doba si vyžaduje od nás, aby sme všetci v čo najväčšej miere brali ohľad na všetkých slabých a hendikepovaných, teda na starších, na deti, azylantov, ktorí by radi získali slovenské občianstvo, utečencov, migrantov a cudzincov. Pre tých ľudí a ich deti je naozaj ťažké, žiť v tejto situácii. Musíme každého z nich chrániť, a to nielen pred úplnou chudobou, ale aj vylúčením, chrániť pred tými, ktorí porušujú ich ľudské práva, alebo ich z niektorých dôvodov diskriminujú. A to nielen počas tejto pandémie, ale vždy keď si to budú okolnosti vyžadovať.
Vzdelávanie a informovanosť o ľudských právach
V závere je mimoriadne dôležité ,aby si deti nielen vedeli chrániť svoje práva ,ale aby spoznávali aj históriu porušovania ľudských práv. Deti a mladí ľudia musia vedieť kriticky hodnotiť fakty z učebníc dejepisu a občianskej náuky ,napríklad aj o príčinách a priebehu druhej svetovej vojny. Zverstvá z tohto obdobia mali tak devastujúci vplyv na morálku ľudstva a tak hlboko otriasli základmi humanistických ideálov Európy , že je nutné ,aby boli deti o holokauste a ďalšom frapantnom porušovaní ľudských práv pravdivo oboznamované ,poučené a aby vedeli takéto správanie na základe pravdivej argumentácie aj odsúdiť .Deťom však treba priblížiť aj aktuálne prípady porušovania ľudských práv u nás ,v Európe, ale aj na iných kontinentoch.
Novela Zákona o rodine
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Zákona o rodine, ktorá rozširuje základné zásady rodinného kódexu. Návrh zákona pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR v úzkej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to najmä s ohľadom na možnosti ochrany detí pred týraním. Spoločný návrh dnes (26.6. Ďalšou novou zásadou sa utvrdzuje skutočnosť, že obaja nositelia rodičových práv a povinnosti sú si rovnocenní. Legislatívne sa povyšuje význam základnej zásady záujmu dieťaťa, keď sa v Zákone o rodine príkladným spôsobom uvádzajú kritéria záujmu dieťaťa. K týmto kritériám budú prihliadať tak súdy, ako i orgány sociálnoprávnej ochrany. Súdy budú mať napríklad nástroje na to, aby mohli zasiahnuť v prípadoch, keď sa dieťa stáva rukojemníkom rodičov pri ich sporoch. V samotnom Zákone o rodine sa tiež reaguje na záväzok z programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa vláda SR zaviazala, aby sa v oblasti rodinnej politiky vyhýbalo umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti, ktorá má byť vnímaná až ako najkrajnejšie riešenie. V Zákone o rodine sa upravujú aj podmienky práva styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom v prípadoch, ak ide o dieťa nezosobášených rodičov. Ďalej sa zrušujú administratívne prekážky pre starých rodičov, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) pri splnení podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak majú záujem si dieťa nechať zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti a žijú v krajine EÚ. Rovnako sa má zlepšiť ochrana detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred ich nevhodným resp. Súčasťou návrhu novely Zákona o rodine sú aj zmeny Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, Občianskeho súdneho poriadku a zákona o Policajnom zbore. Najdôležitejšie zmeny sa týkajú úpravy oprávnení zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí pri preverovaní podozrení z týrania detí, v záujme účinnejšieho predchádzania tragickým následkom. V Občianskom súdnom konaní sa zavádza konanie o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené, alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy. Pri problémoch z praxe novela reaguje na verdikt Ústavného súdu SR, ktorý označil za protiústavný stav, keď bolo možné zaprieť otcovstvo manžela matky dieťaťa iba do troch rokov po jeho narodení.
Zmeny v Zákone o rodine
Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Konkrétne ciele novely sú širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach. Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa - legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine. Návrh nemá ambície v čl. Legislatívne prízvukovanie zásady, že rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods. Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp. Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným resp. rizikovým premiestnením do zahraničia - navrhuje sa, aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu (návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa, súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa napr. Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré má byť len výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). Týmto nálezom bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. V návrhu zákona sa novelizuje úprava začiatku plynutia zapieracej lehoty a to na moment, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnosti dôvodne spochybňujúcej jeho otcovstvo, tak aby boli rešpektované práva garantované v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané v Občianskom súdnom poriadku. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy. Podpora ochrany detí významným legislatívnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku - návrhom nového integrovaného procesného mechanizmu výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti o deti. Súčasťou novely je návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa a vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu súčasnými inštitútmi práva. Zdôraznenie v zásadách, na ktorých je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa, t.j. Návrh novely zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať ani sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
#