Matky sú bežne plné radosti, keď očakávajú príchod nového života. Táto udalosť v nich prebúdza očakávania niečoho výnimočného, čo im navždy zmení život. Po narodení dieťaťa sa matky stávajú súčasťou zážitku, ktorý sa nedá vyjadriť slovami. Každé dieťa je jedinečné so svojimi vlastnými vlastnosťami a osobnosťou. Niektoré deti sú od narodenia usmievavé a spoločenské, zatiaľ čo iné sú plaché a potrebujú čas, aby sa adaptovali na nové prostredie. Niektoré sú aktívne a plné energie, iné sú pokojnejšie a radšej trávia čas v blízkosti rodičov. Pre každú matku je jej dieťa neopakovateľné.
Jedinečnosť každého dieťaťa
Každá matka má svoje vlastné očakávania a predstavy o tom, ako by mala jej dcéra alebo syn vyrastať. Avšak po narodení dieťaťa sa mnohé z týchto predstáv môžu zmeniť. Každé dieťa prináša svoj vlastný životný štýl a má svoje vlastné individuálne potreby. Pre každú matku by malo byť prioritou poskytnúť dieťaťu lásku, starostlivosť a podporu. Častou chybou je porovnávanie detí s ostatnými, čo môže byť škodlivé. Každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné schopnosti a vlastnosti. Matky by sa mali zamerať na pozitívne aspekty svojho dieťaťa a byť hrdé na jeho úspechy. Je dôležité, aby dieťa cítilo, že je milované a vážené. Ak sa dieťa cíti milované a podporované, má väčšiu pravdepodobnosť, že bude mať zdravé sebavedomie a bude sa lepšie učiť.
Dôležitosť prijatia a prispôsobenia sa
Matky by mali byť ochotné počúvať svoje deti a prispôsobiť sa ich potrebám. Ak matka akceptuje svoje dieťa také, aké je, umožňuje mu rozvíjať jeho osobnosť a talenty. To znamená, že by sa matky nemali snažiť vtlačiť svoje predstavy o tom, ako by malo dieťa vyzerať alebo čo by malo robiť. Pre každú matku by malo byť dôležité učiť svoje deti zodpovednosti, stanoviť jasné hranice a očakávania, a naučiť ich, ako byť súčasťou rodiny a spoločnosti. Dôležité je tiež, aby matky dokázali vyjadrovať svoje city a emócie, ako sú láska, hnev alebo smútok, aby deti mohli lepšie pochopiť svoje vlastné emócie a naučiť sa, ako s nimi narábať.
Pre každú matku je tiež nevyhnutné, aby sa starala o svoje zdravie a pohodu. Keď sa matka cíti dobre, má väčšiu pravdepodobnosť, že bude schopná lepšie sa starať o svoje deti.
Individuálny vývoj a trpezlivosť
Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa individuálnym tempom. Preto by sme sa nemali porovnávať s inými matkami a ich deťmi. Je dôležité byť trpezlivý a prijať individuálne tempo a vývoj každého dieťaťa. Vývojové míľniky sa líšia od dieťaťa k dieťaťu a nemožno ich predpovedať s presnosťou. Napríklad, jedno dieťa môže začať chodiť už v 9 mesiacoch, zatiaľ čo iné až o rok neskôr. Pretože každé dieťa je jedinečné, je potrebné vychovávať ho individuálne. To znamená, že čo funguje pre jedno dieťa, nemusí fungovať pre druhé. Je tiež dôležité pochopiť, že výchova dieťaťa je proces, ktorý trvá celý život.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Láska a vzťahy v rodine
Láska je základom zdravého vývoja dieťaťa. Deti sa učia cítiť lásku už od svojho počatia a začína sa to láskou medzi rodičmi. Dieťa by malo vidieť normálny vzťah so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane konfliktov, ak ich rodičia dokážu riešiť bez nadávok a hádok. Deti musia vedieť, že aj nezhody patria k vzťahu, a spôsob, akým ich dospelí riešia, bude v ich podvedomí zapísaný. Ak sa partneri neľúbia, nemá význam zostávať spolu "kvôli deťom". Citový chlad medzi rodičmi nie je najlepšie prostredie, v ktorom majú vyrastať, i keď ich ľúbi aj matka, aj otec. Deti žijúce v citovom chlade nevedia, čo majú cítiť.
Z výchovného hľadiska nie je dobrý ani druhý extrém - dávať priveľa lásky. Jej hodnota sa znižuje a dieťa postupne znecitlivie, bude láskou presýtené. Na zachovanie zlatej strednej cesty je tu zdravý sedliacky rozum. Kým ste nemali deti, bol tu váš partner. Nebyť jeho, nie sú ani deti. V hierarchii, komu dať prednosť, je to teda viac - menej jasné - prioritou je partnerský vzťah. Bol prvý, dieťa sa narodilo z tohto vzťahu a potrebuje cítiť jeho silu. Neučte dieťa, že svet sa krúti okolo neho. Venujte sa sebe, partnerovi, pestujte svoje záujmy, ktoré budú mať pre vás význam aj vtedy, keď deti už odídu a vy zostanete sami.
Rovnováha medzi potrebami dieťaťa a rodičov
I keď po narodení bábätka sú na prvom mieste potreby nového človiečika, ktoré prioritne zabezpečuje matka, práve cez ňu vníma dieťa aj svojho otca. Pre zdravý vývoj dieťaťa je najlepšie, ak je s rodičmi, ale nie centrom ich pozornosti. V prípade bábätka to znamená, že ho napríklad matka nosí v šatke, ale venuje sa pri tom aj svojim záujmom a povinnostiam. Dieťa cíti matku, bezpečie, a zároveň z jej náruče a jej perspektívy spoznáva svet okolo seba. Naopak, spôsob rozšírený v našej civilizácii, keď dieťatko odložíme do postieľky, a potom ho pozorujeme, čo a či niečo nepotrebuje, spôsobuje, že rodičia nemajú čas na seba a na vlastný vzťah. Dieťatko sa navyše učí, že keď niečo chce, musí začať plakať alebo rezignuje, a už od únavy zaspí. A rodičia sú zasa vyčerpaní starostlivosťou o bábätko, či nešťastní, že veľa plače. Ich vzťah ide do úzadia a na prvom mieste sú deti, ktoré časom vytlačia všetko ostatné.
Dôsledky prehnanej starostlivosti
Ak rodičia nenájdu naplnenie svojho života a ich zmyslom sa stane výchova a deti, vedie to akurát tak k tomu, že samotné dieťa začne mať problémy. Ak rodičia všetko plánujú, predvídajú možné stresy, neúspechy, ktoré preventívne riešia, zasahujú, čakajú ich problémy. Ich dieťa nebude vedieť, ktorú školu si vybrať, alebo sa prestane učiť, začne vzdorovať, odmietať ich rady. Láska neuveriteľnými spôsobmi formuje naše životy a jej nedostatok môže napáchať na nás aj našich deťoch obrovské škody. Ak je však láska prítomná v našich životoch, má blahodarné až liečivé účinky. Naše deti sú našou budúcnosťou, a preto potrebujú od nás veľa lásky, aby z nich vyrástli nádherné bytosti a plnohodnotné osobnosti.
Vzťahová väzba a jej význam
Je to zariadené tak, že málokto si pamätá, čo sa dialo v jeho živote pred tretím rokom jeho života. Pri výchove je vždy dôležitá jedna stála osoba, s ktorou dieťa nadväzuje od narodenia vzťah. Niektorí psychológovia hovoria, že môžu byť aj tri osoby, ktoré sa môžu starať o dieťa, ale najdôležitejšia osoba by mala byť aspoň jedna. Každé dieťa potrebuje vzťahovú väzbu, teda neviditeľné emocionálne puto, ktoré špecificky spája dvoch ľudí (napr. matka a dieťa). Pri aktivovaní systému vzťahovej väzby (napr. odlúčením) býva emocionálna bolesť z odlúčenia porovnateľná s bolesťou fyzickou. Táto väzba nie je ľubovoľne nahraditeľná cudzou osobou. Najčastejšie túto úlohu zastáva matka, avšak môže to byť aj otec, najmä ak jemnocitne preberá starostlivosť o dojča. Osoba pre vzťahovú väzbu však nemusí byť rodičom, nakoľko vzťahová väzba medzi dieťaťom a opatrujúcou osobou vzniká na základe častosti kontaktu s dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Čo potrebuje každé dieťa?
Sme sociálne bytosti a všetko sa odohráva prostredníctvom neviditeľného puta medzi matkou alebo otcom alebo iným človekom a dieťaťom. Dieťa je veľmi citlivé a vie veľmi dobre vyhodnotiť, či je milované. A ak nie, má to nezvratný vplyv na celý jeho budúci život. Príliš studené matky, ktoré sú napojené na svoju kariéru, pohltené vlastnými vzťahmi, nemajú dostatok vnútornej kapacity pre vlastné dieťa. Ani matky, ktoré majú sústavne v rukách mobil, nie sú ideálnym príkladom a tiež nie úskostliví alebo náladoví rodičia. Dieťa potrebuje istotu a tú mu nemôže dať matka, ktorá mu jeden deň prejavuje mimoriadnu lásku a na druhý deň si ho ledva všimne. Problém predstavujú aj deti alkoholikov, narkomanov a násilníkov.
Bezpečný prístav a stanovenie hraníc
Rodičia by sa mali snažiť byť pre deti predovšetkým bezpečným a pokojným prístavom. Malé dieťa je veľmi bezbranné a spolieha sa na rodiča v tom, že vždy zasiahne, keď bude hroziť nejaké nebezpečenstvo a zachráni ho. Keď rodič takto funguje a dieťa má hlboké napojenie na blízku osobu, vďaka tomu sa môže naplno rozvíjať vo všetkých oblastiach. Ale ak je malé dieťa vystavované stresovým situáciám a blízka osoba nefunguje tak, ako by mala, u dieťaťa narastá neistota. V takýchto situáciách sú do tela vyplavované hormóny, ktoré sa podobajú opiátom a deti prestávajú cítiť bolesť. Ak sa to opakuje často, deti sa postupne môžu stať necitlivými. A tak by mali rodičia neustále sledovať, či sú dostatočne napojení na svoje dieťa, či vďaka nim je v bezpečí. Dôležité je tiež dieťa nerozmaznávať. Dobrý rodič nie je ten, čo všetko dovolí, ale ten, ktorý dokáže dávať aj hranice láskavým spôsobom. Keď dieťa cíti lásku pri stanovení hraníc, tak je to výborná vec, ktorú môže do života dostať.
Prejavy lásky
Lásku môžete prejaviť napríklad očami. Očami možno vyjadriť to, čo nie sme schopní povedať slovami, ale čo deti tak veľmi potrebujú počuť: „Ľúbim ťa. Verím ti.“ Aj keď vám občas vyletia z úst slová, ktoré by ste najradšej vzali späť, oči môžu napraviť alebo aspoň zmierniť váš slovný výbuch. Dieťa zabudne na to, čo ste mu povedali, skôr si zapamätá váš prijímajúci a láskavý pohľad. Dieťa môžete tiež milovať dotykmi. Mnoho štúdií už poukázalo na pozitívny vplyv nosenia babyšatiek, masáží, dojčenia či plávania dojčiat. Je dobré, že dnešné matky sa neboja týchto nových trendov a uvedomujú si ich pozitívne účinky. Kým je dieťa malé, dostáva sa mu pomerne veľa pozornosti. Nemali by ste však na tieto prejavy zabúdať aj vtedy, keď je dieťa už staršie. A lásku môžete svojmu dieťaťu prejaviť aj vďaka pozornosti.
Pozornosť a záujem
Rodičia často z pocitu viny, zahŕňajú deti materiálnou pozornosťou. Avšak akékoľvek materiálne dary, ktorými chcú rodičia vynahradiť svoju neprítomnosť, nemôžu nahradiť úprimný záujem o potreby dieťaťa. Takéto pozornosti dieťaťu rozhodne nestačia. Potrebuje oveľa viac, a to vašu sústredenú pozornosť. Venovať dieťaťu sústredenú pozornosť je o to ťažšie, pretože dieťa sa väčšinou dožaduje pozornosti vo chvíli, keď nám to najmenej vyhovuje. Venovať pozornosť dieťaťu by ste mali vo chvíli, keď to potrebuje, a nie vtedy, keď máte čas. Ak vám situácia skutočne nedovoľuje venovať pozornosť dieťaťu, dajte mu najavo očami alebo dotykom, že hoci sa mu teraz nemôžete venovať, stále je pre vás dôležité.
Aliancia za rodinu a podpora tradičnej rodiny
Aliancia za rodinu si kladie za cieľ, aby každé dieťatko malo otca aj mamu. Preto si myslia, že je len jedno spoločenstvo, ktoré vie každému dieťatku poskytnúť trvalú istotu a to zväzok muža a ženy. Chcú, pre deti, ktoré už zažili tú tragédiu, že prišli o rodičov, boli uprednostnené práve rodiny s otcom aj mamou. Organizácie, ktoré podporujú iniciatívu Aliancia za rodinu pracujú mnoho dlhých rokov na pomoci týraným ženám, nefunkčným rodinám, opusteným deťom. Práve ich hlasom je Aliancia. Cítia všetci, že rodina je v skutočnosti v kríze a potrebuje pomoc. Tú pomoc nedostáva. Chcú, aby sa rodina stala centrom všetkých politík na Slovensku. Inak neprežijeme.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre spokojný spánok detí
Práve deti sú tou pravou motiváciou pre to, aby sme im začali vytvárať domov. Dieťa potrebuje istoty, ale vlastne veď všetci sme deti. Všetci cítime, akú istotu zažívame, ak prídeme domov a nájdeme tam svojho otca a mamu. A tiež cítime, ak tam bohužiaľ nie sú. Každý chce pre svoje dieťa to najlepšie, najmä keď zažil sám, čo znamená chýbajúci rodič. Manželstvo nie je papier. To nestačí. Manželstvo je rozhodnutie. Každodenné rozhodnutie ostať, obetovať sa, myslieť na druhého, dávať sa. Je to odvaha povedať pred všetkými áno, chcem do konca života, chcem s tebou mať deti, zostarnúť, zošedivieť, vidieť našich vnukov. Je to dôvod viery v lásku. Láska je to, čo trvá. Práve po takejto istote túži každý človek. Preto tu manželstvo bude vždy, lebo napriek našej slabosti túžime po trvalej bezpodmienečnej láske.
Podpora manželských párov a rodín
Je pravda, že manželstvo podľa zákonov a Ústavy má nárok na výnimočnú ochranu, ale keď dôjde na činy, zrazu je to inak. Manželstvo je "národný poklad", nemožno ho ale donekonečna zaťažovať "hypotékou". Toto by si politici mali uvedomiť. Mnohí ľudia žijú na hranici chudoby preto každý peniaz je dobrý do rodiny. Zdá sa mi, že práve preto je dobré zjednotiť tieto sociálne zákony tak, aby sa neuberalo slobodným matkám, ale aby postavili na rovnakú úroveň aj tých, ktorí ako rodina založená manželstvom sa potrebujú tiež pretĺcť týmto ťažkým obdobím. Aliancia za rodinu apeluje na štát, aby došlo k zmene legislatívy, aby neboli znevýhodňované manželské páry. Musí nastúpiť „family mainstreaming“, naša spoločnosť je na najnižších priečkach počte narodených detí v Európskej únii. Je to spôsobené viacerými faktormi, ale najmä slabou sociálnou situáciou a neistotou, ktorú zažívajú rodiny v hektickom svete.
Funkčná rodina vs. neúplná rodina
Predstavte si, že existuje zákon, ktorý nie je suchou literou, ale má ducha. Je to možné? Pri zákone o rodine sa to podarilo: „Manželstvo je trvalé, harmonické životné spoločenstvo muža a ženy“. Ak je rodina v kríze, neznamená to, že ju máme zavrhnúť, ale to, že jej máme pomôcť. Ťažko môžem povedať, tak toto je lepšie alebo horšie, závisí od konkrétneho prípadu. Každá z možností niečím ochudobňuje dieťa. Manželstvo, v ktorom je dieťa zanedbávané, v ktorom sú hádky, potrebuje pomoc. Neúplná rodina potrebuje otca alebo matku. Ak chýba jeden z rodičov, ako sa dieťa naučí zvládať konflikty vo svojej vlastnej rodine, ktorú si neskôr založí? V „nesezdaném soužití“ nemá dieťa istotu, že skutočne do dospelosti strávi so svojim otcom a a mamou. Ani matka nemá istotu, že ďalšie dieťatko bude mať ocka. Žije v neistote, s ktorou sa ako tak zmierila. Príčin je veľa, ale chýba dôvera vo všetkom navždy. Povedať verejne áno, chcem ťa do konca života, predsa nie je také ťažké. Jasné, že to chce odvážneho chlapa a odhodlanú ženu, ak to, čo povieme, chceme aj dodržať. Mnohí pochopia práve to, že manželstvo nie je papier, ale rozhodnutie o istote a dávaní seba. Aj v nesezdaném soužití si nakoniec ľudia najviac vážia hodnotu dôvery a dávania. Rodine v kríze máme pomáhať, tým, ktorí o manželstve uvažujú, treba dávať príklad, že sa to dá a stojí to za to.
Úloha rodičov a výchova
Veľa ľudí v dospelosti hľadá samých seba, pričom to najdôležitejšie v nás sa vyformovalo ešte v našom detstve. Potrebujeme nájsť "svoje doma". To je zo všetkého najdôležitejšie. Aby som poznal sám seba a rozumel sám sebe. Aby mi bolo dobre so sebou samým. To je absolútny základ. Takže musíte presne vedieť, čo chcete a čo nechcete. Kam chcem dôjsť? A čo preto musím urobiť? A potom sa za žiadnu cenu nenechať vychýliť zo svojej dráhy.
Dieťa je pre svojich rodičov hlavne nádej. Malé dieťa vám totiž môže pomôcť práve s tým najcennejším, aby ste znova našli ten priestor "u seba doma". Vďaka dieťaťu si môžeme spomenúť, aké to bolo, keď sme mali z niečoho číru radosť a keď sme sa vedeli do niečoho tak hlboko ponoriť, až sme prestali vnímať svet okolo. Je to ponuka vrátiť sa domov.
Dôležitosť hraníc a autority
Nikdy nesmiete dovoliť dieťaťu, aby sadlo v rodine na trón. To je potom vždy začiatok konca. Dieťa vie, že je malé a potrebuje sa s dôverou oprieť o svojich "veľkých" - mamu a otca. Zo spokojnej mamy čerpá celá rodina. Preto je mama v rodine vždy na prvom mieste. Nie deti. Nie otec. Všetko podstatné sa "upečie" do šiestich rokov. V tom čase sa totiž naša osobnosť utvára až z 90%. To je základ, to by mal každý rodič vedieť. Prvým kľúčom je nežná mama: jej milosť a súcit. Druhý kľúč je pevný otec: jeho nároky, poriadok a limit. A tretím kľúčom sú takzvané "okná príležitostí": časové obdobia, kedy sa dieťa mimoriadne dobre učí. Vo veku do šiestich rokov je to jedno okno príležitostí za druhým. Takže do šiestich rokov necháme dieťa vyskúšať čo najviac činností, ktoré bude prirodzene stretávať vo svojom svete: nech prelieva vodu, maľuje, kreslí, chodí na prechádzky, skúma kaluže, pomáha v kuchyni, zbiera veci, upratuje, prezerá si knižky, nech je čo najviac vonku. Mozog totiž potrebuje čo najviac skúšať a "ochutnávať", pretože to je jediná cesta, ako môže spoznať a nájsť, čo mu najviac vyhovuje. Hľadá svoje nadanie. Talent. Pretože to je ten základ, aby raz mohol byť každý z nás užitočný pre druhých. No a pri tom nech si dosýta zažije pocit "máme ťa radi". A zároveň nutnosť poriadku a pravidiel. Plus žiadna televízia do troch rokov. Žiadny tablet alebo mobil do piatich rokov.
Spokojnosť matky a výber partnera
Najdôležitejšie zo všetkého je spokojná mama. A tiež nežný a láskyplný vzťah k mame. Tam to všetko začína a končí. Spokojná mama, spokojné dieťa. Keď je mama spokojná, dieťa si to z nej vezme samo, vie to. Preto je mama v rodine vždy na prvom mieste. Nie deti. Nie otec. Mama. Pretože zo spokojnej mamy čerpá celá rodina. Najdôležitejšie úloha v živote ženy je vybrať si správneho partnera a až potom s ním vychovať dieťa. Takže moja rada je: makajte na sebe, cestujte, čítajte, veľa chodievajte na prechádzky, píšte si veci, poctivo objavujte sami seba, prekonávajte problémy a ťažké veci. Za žiadnu cenu sa nenechajte zdrviť každodenným stereotypom. Snažte sa čo najviac robiť to, čo máte naozaj radi. Nájdite "svoje doma", a to si potom chráňte ako oko v hlave. A potom, skôr alebo neskôr, niekoho stretnete. Partnera, ktorý bude fajn a bude na sebe pracovať rovnako ako vy. Ten prvotný cieľ totiž je, aby ste našli niekoho, s kým vytvoríte pevný a spoľahlivý pár: dvaja ľudia, ktorí sa majú radi, majú spolu dotykovú sympatiu, vedia spolupracovať a vedia si odpustiť. Objavíte potom "spoločné doma". A to je celé. Pretože to tajomstvo dobrej výchovy je, aby dieťa mohlo zažiť rodičov, ktorí tvoria pevný, spokojný a spoľahlivý pár. To znamená - nežná a láskyplná mama. A silný, pevný a spoľahlivý otec. Obaja pracovití. A vnútorne poctiví. To je ten kľúč.
Význam rozprávok a obmedzenie technológií
Každému dieťaťu by som prial, aby vyrastalo buď v malom meste alebo na dedine: kúsok záhrady a dobré susedstvo. Aby malo okolo seba svorku kamarátov a mohlo každý deň lietať od vidím do nevidím vonku, pretože to je nenahraditeľná vec: tráviť denne veľa času vonku a objavovať svet. No a ak by som sa mohol prihovoriť, tak ešte dobrú babičku a dedka. A keby k tomu bolo ešte zvieratko, tak už máme raj na zemi. Akonáhle si to takto raz všetko sadne, tak do šiestich rokov nazbierate vrchovato toho, čo naozaj potrebujete. Rozprávky sú staré príbehy, ktoré si rozprávame stovky alebo dokonca tisíce rokov. Nie sú to ale obyčajné príbehy. Odovzdávame si ich preto, že v sebe obsahujú skryté návody, ako si poradiť s najväčšími úlohami a problémami, ktoré nás čakajú v živote. Ide o skratky a ponaučenia, ako to vlastne v živote chodí. Rozprávky zhŕňajú skúsenosti a múdrosť našich predkov. A otvárajú bránu k archetypom - starým vzorcom. Keď nebudete mať niekoho, kto vám bude čítať rozprávky, tak vám to minimálne skomplikuje život v tom zmysle, že si v určitých situáciách v živote nebudete vedieť rady. A budete potom musieť prácne a opakovane objavovať Ameriku. V hlave budete mať miesto usporiadanosti skôr zmätok.
Vplyv spoločnosti a rodiny
Život sa presunul mimo rodiny, neuveriteľne sa zrýchlil a je zameraný na povrchný konzum. Mamy odišli z domu do práce. Ale nie preto, že by chceli, ale preto, že musia, z jedného platu rodinu ťažko uživíte. Všimnite si, čo sa stalo, väčšinu času totiž trávime mimo rodiny: pracujeme mimo rodiny, jeme mimo rodiny, bavíme sa mimo rodiny, sme chorí mimo rodiny, umierame mimo rodiny. Rodina sa nám rozpadá pred očami a do toho chatrného priestoru, čo z nej zostal, ešte doslova vtrhli moderné technológie. Každý je zahrabaný do svojho počítača, tabletu alebo mobilu, štuple v ušiach, neprítomné pohľady: tiché domácnosti, každý sám. Deti vlastne žijú vo virtuálnej realite, málo hovoria, viac konzumujú. V mnohých domácnostiach sa rodiny nezídu ani k jednému spoločnému jedlu za deň. A tretina z tých, čo sa pri spoločnom jedle predsa len zídu, má pri tom jedle zapnutú televíziu.
Príprava na rodičovstvo a význam rodiny
Človek sa nestane rodičom tým, že dá živelne a nevedomky vznik novému životu. Rodičovstvo je aj proces rastu srdca jako nepotlačiteľného impulzu dávať lásku a skrze toto dávanie zažívať radosť. Antoine de Saint-Exupéry povedal: ,,Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva“. Láskou sa rodina utvára, rozvíja a udržuje. V žiadnej rodine by nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť, vzájomná tolerancia medzi partnermi. Jedným z dôležitých znakov lásky je trpezlivosť. Treba zhovievavo čakať, kedy dieťa, žena, muž pochopí a prijme, čo sa od neho očakáva. Tam kde je láska nie je napätie medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Vzájomná dôvera, otvorenosť tu má mať svoje popredné miesto. Dôležitú úlohu v živote rodiny zohráva spolupráca matky a otca. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi veľmi pôsobia na psychiku dieťaťa, na postoj, ktorý nadobudne dieťa k svojmu okoliu. Láska, ktorú dávajú rodičia svojim deťom je rovnaká bez ohľadu na to, či sú deti malé alebo už dospelé. Je úžasné, že rodičovská motivácia srdca je dať 100% svojho srdca všetkým svojim deťom. Preto jeden pár môže dať život, lásku a vedenie veľa deťom. Láska matky a otca je pre dieťa koreňom ich vlastného života, zdrojom ich vlastného ja, motiváciou pre ich vlastný život. Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a potomkom.
Výchova a láska
Výchova predstavuje protirečivý proces a preto sa stáva, že vytýčené výchovné ciele sa nepodarí v plnosti dosiahnuť. Sebalepšie rady, poučenia nemusia vždy zabezpečovať úspech. Nemusia správne vystihovať aké metódy a prostriedky v procese výchovy dieťaťa využívať. K tomu, aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny, matka aj otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. Ako? Predovšetkým svojim spôsobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojov ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových vzťahov, zážitkov a starostí. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov. Vo výchove detí v rodine pri jej veľkom vplyve na mládež si vyžaduje teoretické rozpracovanie a zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, lebo dnešná rodinná výchova má dosť veľké nedostatky. Vo výchove by nemala v žiadnom prípade chýbať láska. Podiel na výchove detí majú obaja rodičia. Jeden na to nestačí. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať vždy pri sebe vzor mužskej, ale aj vzor ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove oboch pohlaví sú rovnako potrebné láska a neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca.
Vzor rodičov a ciele výchovy
Východiskom pre konanie dieťaťa sa stáva správanie rodičov. Ním je možné docieliť, aby naše deti boli čestné, mali úctu k iným ľuďom, aby boli pravdovravné, vedli rozlíšiť dobro od zla a podobne. Cieľom rodinnej výchovy je vychovať z dieťaťa mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Rodina sa určitým spôsobom podieľa na formovaní človeka aj v dospelosti, teda jej výchovná funkcia pretrváva, nekončí sa dosiahnutím dospelosti. Na to aby rodina mala právo označiť svoju výchovu za dobrú, musí splniť veľa kritéríí. Príchod dieťaťa do rodiny vyžaduje od rodičov, aby prestali byť egocentrický, aby si uvedomili, že pod ich rukou vyrastá človek, samostatná ľudská osobnosť, ktorú by mali čo najlepšie pripraviť do života, za ktorú sú zodpovední aj pred vlastným svedomím, aj pred spoločnosťou, že v záujme dieťaťa musia modifikovať aj svoje myslenie, správanie, životný štýl. Dobrá výchova v rodine je vždy spojená so sebavýchovou rodičov, preto je veľmi náročná.