Traumatické udalosti môžu mať hlboký vplyv na deti, ovplyvňujúc ich správanie, emócie a dokonca aj ich stravovacie návyky. Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia rozumeli, ako trauma ovplyvňuje deti a ako im môžu pomôcť prostredníctvom správnej stravy a emocionálnej podpory. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi stravovania detí v období traumatických udalostí, od prejavov regresie v stravovaní až po dlhodobé účinky traumy na zdravie.
Regresia v správaní a stravovaní u detí
Regresia je bežný jav u detí, ktoré prežívajú stres alebo traumu. Občas sa stáva, že sa dieťa začne správať, akoby bolo o niečo mladšie. Navonok sa vzdáva zručností, ktoré už dávno ovládalo. Pre dieťa je prirodzená progresia, a hoci to vyznieva protichodne, aj regresia je u dieťaťa súčasťou progresie. Svedčí o uvedomovaní si dieťaťa svojho vlastného ja a o jeho psychickom dozrievaní. Každým dňom dosahuje ďalšie míľniky v psychomotorickom vývine a vníma svoje narastajúce schopnosti. Dieťa prežíva zo svojich úspechov radosť, ale i stres. Čím viac schopností nadobúda, o to je samostatnejšie a menej závislé na rodičoch. Tento stres občas vedie k prirodzenej regresii v správaní dieťaťa. Regresia je dočasná a trvá do vymiznutia strachu dieťaťa, do naplnenia jeho potrieb alebo do dosiahnutia ďalšieho vývinového obdobia.
Regresia sa môže prejaviť v rôznych oblastiach, vrátane reči, spánku, samostatnosti, vyprázdňovania a fyzických schopností. V stravovaní sa regresia môže prejaviť ako:
- Neochota skúšať nové potraviny
- Návrat k mixovanej strave
- Vyžadovanie kŕmenia
Dieťa môže odrazu vyžadovať kŕmenie alebo mixovanie potravy. Častá býva tiež neochota ochutnať nové potraviny. Príčiny môžu byť rôzne a dieťa ich vie len málokedy pomenovať. Pre dieťa je prirodzené mať svoje obľúbené jedlá a pokiaľ spĺňajú požadovanú nutričnú pestrosť a výživu nie je nutné, aby s jedlom experimentovalo, ak samo nechce.
Príčiny regresie v stravovaní
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže dieťa prežívať regresiu v stravovaní po traumatickej udalosti:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Zubný kaz alebo zápal v ústach: Dieťa má zubný kaz a hryzenie potravy mu spôsobuje bolesť. Dieťa má v ústach zápal a vyžaduje kašovitú jednotvárnou stravu.
- Napodobňovanie mladšieho súrodenca: Dieťa opakuje po mladšom súrodencovi a chce sa stravovať rovnako ako ono.
- Potreba lásky a opatery: Dieťa potrebuje naplniť svoju potrebu lásky a opatery a túži, aby sa oň rodič staral a venoval sa mu.
Ako reagovať na regresiu v stravovaní
Je dôležité reagovať na regresiu v stravovaní s trpezlivosťou a porozumením. Tu je niekoľko tipov:
- Uistite dieťa o svojej láske a podpore: Dieťa potrebuje cítiť, že je milované a v bezpečí.
- Ponúknite mu pohodlné a známe jedlá: Zabezpečte, aby strava spĺňala požadovanú nutričnú pestrosť a výživu.
- Nechajte dieťa, aby sa stravovalo vlastným tempom: Netlačte naň, aby jedlo viac, ako chce.
- Vytvorte príjemné prostredie pri jedle: Uistite sa, že prostredie je pokojné a bez stresu.
- Vyhýbajte sa nátlaku a trestom: Nátlak a tresty môžu zhoršiť regresiu a spôsobiť ďalší stres.
- Konzultujte s odborníkom: Ak regresia pretrváva alebo sa zhoršuje, vyhľadajte pomoc pediatra alebo detského psychológa.
Vplyv traumy na stravovacie návyky
Okrem regresie môže trauma ovplyvniť stravovacie návyky detí aj inými spôsobmi. Niektoré deti môžu stratiť chuť do jedla, zatiaľ čo iné sa môžu prejedať ako spôsob zvládania stresu. Je dôležité sledovať stravovacie návyky dieťaťa a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Trauma a emocionálne dedičstvo
Traumy sú staré ako ľudstvo samo. Tie nespracované často prežijú aj človeka, ktorý ich zažil. Preskočia na jeho deti, vnúčatá a držia sa pri živote aj niekoľko generácií. Sú to kolektívne traumy preživších holokaustu a ich potomkov, generácií pôvodných obyvateľov Spojených štátov či Kanady, Kambodžanov, ktorých rodičia sa narodili za vlády diktátora Pol Pota.
Emocionálne dedičstvo zahŕňa emočné zážitky, ktoré sa nevyhnutne dedia z generácie na generáciu. Znamená to, že generácia komunikuje s nasledujúcimi aj na nevedomej úrovni a neúmyselne. Môžeme povedať, že jedna generácia určitým spôsobom žije vo vnútri tej druhej. Skúma spôsob, akým sa medzi generáciami prenášajú emócie, spomienky, pocity a hlavne traumatické zážitky, ktoré často nebývajú na sto percent spracované.
Výskumy ukazujú, že trauma sa prenáša viacerými spôsobmi. Prvý je výskum v oblasti epigenetiky, ktorý skúma biologický mechanizmus, ktorým sa trauma prenáša z generácie na generáciu. To znamená vplyv prostredia - v psychológii hovoríme o emočnom prostredí - a predovšetkým traumy na to, akým spôsobom sa u ľudí prejavujú niektoré gény. Ďalším je výskum citovej väzby, ktorý hovorí o tom, ako sme naviazaní na ľudí, ktorí nás vychovali. Ako ich cítime, ako odpovedáme na signály, ktoré nám dávajú, a oni zase na tie naše. Z výskumov napríklad vidíme, že traumatizovaní ľudia komunikujú svoj stres a traumu veľmi špecifickým spôsobom.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pandémia a regresia u detí
Vplyv pandémie Covid-19 na deti je výrazný aj v oblasti sociálnych zručností, samostatnosti, akademických výsledkoch. Mozog dieťaťa je preťažený a musí spracovávať okrem bežných vecí aj strach z ochorenia, úmrtia, sociálnej izolácie či online štúdia.
Trauma-informovaný prístup
Trauma-informovaný prístup vychádza z predpokladu, že s veľkou pravdepodobnosťou má (každý) jedinec v anamnéze určitú traumu. Hoci sa primárne uplatňuje v oblasti sociálnych a zdravotných služieb, jeho princípy sú dobre uplatniteľné a užitočné aj v prostredí školy, resp. v práci so žiakmi. Nie je založený na špecifických terapeutických technikách, ale na celkovom prístupe a filozofii poskytovania starostlivosti.
Princípy trauma-informovaného prístupu
- Bezpečie: Zaistenie prostredia, v ktorom sa ľudia cítia po všetkých stránkach bezpečne.
- Možnosť voľby: Čím viac kontroly nad svojou skúsenosťou človek má, tým pravdepodobnejšie bude spolupracovať.
Vo vzdelávaní možno uplatniť prvky trauma-informovaného prístupu viacerými spôsobmi. Jedným je zohľadnenie vývinových možností v očakávaniach od žiakov a podpora získavania pozitívnych zdrojov v procese učenia. V tomto kontexte je vhodné si uvedomiť, že školská trieda pre niektoré deti predstavuje to najstabilnejšie prostredie v ich aktuálnom živote. Môže byť preto miestom pozitívnych skúseností a komplexnej podpory.
Uzdravenie traumatizovaných detí začína skúsenosťou s pokojným prostredím, ktoré postupne redukuje ich stres a pomáha im nachádzať spôsoby, ako regulovať svoje emócie a upokojiť sa. Informácie o dopade traumy na mozog a jeho funkcie sú v kontakte s deťmi veľmi dôležité. Prispievajú k destigmatizácii a pomáhajú meniť mylné predstavy a predsudky vo vzťahu k nim a ich správaniu.
Reakcie detí na traumatické udalosti
Keď sú deti vystavené dramatickej udalosti, vyjadrujú svoje pocity ináč ako dospelí, primerane svojmu veku a vývinovej úrovni. Pri vystavení chronickej situácii, akou je hrozba korona vírusu, môžu deti prežívať rôzne pocity: smútok, vinu, hnev, strach, zmätok a úzkosť, aj ako dôsledok dlhodobej izolácie a narušenia denného režimu. Môžu sa u nich objaviť aj somatické reakcie s fyzickými symptómami (bolesti hlavy, bolesti brucha…). V prejavoch, trvaní a intenzite týchto reakcii môžu byť výrazné individuálne odlišnosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Proces spracovávania je subjektívny: je možné, že niektoré deti zažijú len jednu z týchto reakcii, kým niektoré môžu zažiť viacero z nich naraz, počas jedného dňa alebo dlhšieho časového intervalu. Medzi najčastejšie reakcie patria:
- Stres: Často sa objavuje vo forme hnevu alebo podráždenosti, ktoré deti môžu nasmerovať voči najbližším ľudom (rodičia, kamaráti).
- Nuda: Môže byť spojená so snahou udržať krok s iným tempom učenia sa na diaľku.
- Bolesť: Deti ju vyjadrujú svojím správaním, napríklad podráždenosťou, problémami so sústredením, prehrávaním momentov z udalostí, ktoré zažili, kreslením obrázkov zachytávajúcich, čo počuli o infekcii.
- Ťažkosti so spánkom a/alebo jedením.
- Málo energie: Únava, ťažkosti v sociálnych interakciách a tendencie k izolovaniu sa.
- Potreba väčšej pozornosti od rodičov alebo opatrovateľov: Deti môžu mať väčšie ťažkosti s odlúčením od opatrovateľov, pretože majú strach, že sa im alebo iným príbuzným môže niečo stať alebo že by mohli zomrieť.
Ako pomôcť deťom zvládať traumatické udalosti
- Vysvetlite deťom, že je normálne cítiť sa zaplavený, vystrašený a mať obavy: Vysvetlite im, že všetky tieto pocity sú normálne (normalizácia a validizácia pocitov).
- Nepopierajte to, ako sa cítite vy, vysvetlite, že je to normálne, že aj dospelí reagujú emocionálne na nečakané udalosti a že všetky tieto reakcie sú normálne a zvládnuteľné: Nepohoda vzniká vtedy, ak potláčame svoje emócie, nie vtedy, keď ich vyjadrujeme. Pôjdete tak deťom príkladom a naučia sa, že vám môžu dôverovať a povedať vám o svojich emočných stavoch.
- Povedzte pravdu a ostaňte pri faktoch: Nepredstierajte, že sa nič nedeje a nebagatelizujte to. Deti sú dobrí pozorovatelia a viac sa budú znepokojovať, ak si všimnú rozporuplnosť. Používajte jednoduché, veku primerané slová.
- Obmedzte ich vystavenie médiám: Je dôležité, aby deti nikdy neboli samé, keď bežia relácie o tejto udalosti. Nezakazujte im pozerať správy, ale zvoľte si jeden moment počas dňa alebo 10 minút a venujte sa tomu spoločne (vyberte správy dopredu) a vysvetlite deťom, čo presne v správach povedali.
- Dodržujte rodinný režim tak, ako sa len dá: Je to dôležité, lebo to vytvára bezpečie.
Detská trauma a jej dopad na mozog
Trauma spôsobuje u detí nadmerné vzrušenie a strach. Bežnou reakciou na nebezpečenstvo je príprava organizmu na boj alebo útek. Ak je dieťa neustále v stave ohrozenia, aj mozog je v nepretržitom stave nabudenia, čo poškodzuje jeho vývoj. Časť mozgu, ktorá číta varovné signály, sa stáva hypervigilantnou (nadmerne ostražitou) a začne ich nadhodnocovať. Pocity ohrozenia sa objavujú aj vtedy, keď žiadne nehrozí. Dieťa sa stáva úzkostlivým a nadmerne dráždivým aj v bežných situáciách, čo znižuje jeho schopnosť učiť sa a komplikuje vzdelávací proces.
Trauma v detstve znižuje schopnosť mozgu myslieť a regulovať emócie. Pre traumatizované deti je ťažšie logicky uvažovať a poučiť sa z následkov. Mozog sa vyvíja hierarchickým spôsobom a bez uspokojivého ukončenia jednej fázy vývinu nemôže prejsť do ďalšej. Racionálna argumentácia a uplatňovanie logiky vyžadujú fungovanie mozgovej kôry, čo sa u dieťaťa, ktoré je zranené traumatickou udalosťou v čase vývinu nižších mozgových štruktúr, míňa účinku.
tags: #dieta #a #traumaticka #udalost