Mnohé diéty sa zameriavajú na zníženie hmotnosti a zlepšenie celkového zdravia, ale v čase klimatickej krízy je dôležité pozerať sa na náš jedálniček aj z hľadiska prírody. Ekologickým stravovaním vyriešite nielen svoju potrebu zdravšie žiť, ale ušetríte tým aj vašu peňaženku a planétu. Aby sa strava považovala za udržateľnú, mali by sa potraviny vyrábať spôsobom, ktorý chráni životné prostredie a má nízky vplyv na biodiverzitu, ekosystémy a prírodné zdroje. Neznamená to však, že k tomu, aby ste znížili svoj dopad na planétu, musíte podniknúť drastické zmeny vo vašom jedálničku. Jesť udržateľne sa dá aj postupne s malými krokmi, ktoré sa dajú jednoducho aplikovať do každodenného života a okrem ekologických majú množstvo ďalších výhod. Klimatická diéta je taká, ktorá je dobrá pre planétu a tiež pre vaše zdravie.
Zníženie množstva potravinového odpadu
Približne tretina všetkých potravín, ktoré sa celosvetovo vyprodukujú, sa nikdy nezje a skončí ako nevyužitý odpad. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) varuje, že toto množstvo je niekoľkonásobne väčšie, ako je potrebné na nasýtenie všetkých podvyživených ľudí na planéte. Tým, že zabránime plytvaniu potravinami, môžeme zabezpečiť jedlo pre viac ľudí, ktorí ho potrebujú.
Na výrobu potravín sa navyše spotrebuje veľké množstvo energie, vody, hnojív, pôdy a paliva, a keď sa potraviny vyhodia, putujú na skládky, čím prispievajú k znečisťovaniu pôdy, vody a ovzdušia. Tento humanitárny, ale aj environmentálny problém vieme zredukovať, ak budeme dodržiavať nasledujúce body:
- Predĺžte životnosť vašich potravín - Pokiaľ niektoré suroviny vo vašej chladničke stratili čerstvosť, neznamená to, že patria do koša. Niektorú zeleninu, napríklad šalát, môžete oživiť rýchlym kúpeľom v ľadovej vode. Zhnednuté banány môžete ošúpať a vložiť do mrazničky, aby ste ich neskôr mohli použiť do pečiva alebo smoothies. Prevarené zvyšky sú zas vynikajúcimi ingredienciami do výdatných polievok a dusených pokrmov.
- Dôverujte svojim zmyslom, pokiaľ ide o dátum spotreby - Väčšinu potravín môžete konzumovať oveľa dlhšie, ako si myslíte. V závislosti od druhu výrobku je množstvo potravín bezpečných aj niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov po ukončení dátumu spotreby. Niekedy na to, aby ste zistili bezpečnosť potravín, úplne vystačia vaše zmysly. Užitočným pomocníkom je aj aplikácia FoodKeeper, kde sa dozviete viac o čerstvosti potravín a možnostiach ich skladovania.
- Podeľte sa - Pokiaľ je to možné, skúste darovať jedlo, o ktorom viete, že ho neskonzumujete, niekomu, kto zaň bude vďačný. Samozrejme, mali by sme kupovať len to, čo potrebujeme, ale môžeme byť aj kreatívni a zdieľať naše gurmánske výtvory s priateľmi, rodinou a neznámymi ľuďmi, aby sme sa uistili, že neplytváme ani gramom a žiadne jedlo neostane nazmar.
Znížte spotrebu ultraspracovaných potravín
Počuli ste už o ultraspracovaných potravinách? Možno vám tento názov nič nehovorí, no pravdepodobne máte doma viac ako jeden druh z tejto kategórie jedál. Patria sem totiž balené potraviny ako keksíky, sušienky, čipsy, tyčinky, ale aj pečivo, instanté polievky a polotovary.
Ultraspracované potraviny majú zvyčajne vysoký obsah tuku, cukru a rôznych pridaných látok. Výroba, preprava a spotreba týchto potravín nielenže prispieva k emisiám skleníkových plynov, ale škodí aj nášmu zdraviu, takže okrem ekologického dôvodu je dôvod zbaviť sa konzumácie takýchto jedál aj zdravotný. Odborníci odporúčajú konzumovať veľa rastlín a málo ultraspracovaných potravín, najmä spracované mäso.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Pri morských plodoch buďte vyberaví
Ryby môžu byť zdravou voľbou, ak sú súčasťou celkového jedálnička, ale niektoré druhy sú ohrozené nadmerným lovom alebo sú produkované spôsobom, ktorý poškodzuje morské prostredie. Jedným zo spôsobov, akým môžu dodávatelia udržať krok s rastúcim dopytom po morských plodoch bez nadmerného lovu v oceánoch a poškodenia prirodzeného biotopu živočíchov, je akvakultúra.
Neustále sa rozvíjajúca technológia umožnila pestovať potraviny v pobrežných morských vodách a na otvorenom oceáne. Akvakultúra je metóda, ktorá sa používa na výrobu potravín a iných komerčných produktov, obnovu biotopov a doplnenie voľne žijúcich populácií a populácií ohrozených a vyhynutých druhov.
Ak vás zaujíma, odkiaľ ryby na vašom tanieri pochádzajú, môžete si pozrieť stránku Environmental Defense Fund Seafood Selector, na ktorej sú uvedené "ekologické hodnotenia" rôznych morských plodov ako aj obsah ortuti a omega-3 mastných kyselín. Tieto ukazovatele vám pomôžu určiť environmentálny, ale aj zdravotný aspekt konkrétnych druhov rýb a morských plodov. Vo voľnej prírode ulovené ryby, ako ančovičky, sardinky, sleď, tuniak, treska a treska jednoškvrnná sú vhodnou voľbou. Divoký losos a tuniak sú niekde uprostred, pretože stále majú vplyv na klímu, ale nie taký ako ostatné morské plody. Mäkkýše ako mušle, ustrice a hrebenatky sú tiež dobrou voľbou.
Podporujte lokálnych výrobcov
Výberom lokálne pestovaných potravín možno znížiť spotrebu energie, znížiť emisie skleníkových plynov a použiť menej zdrojov než sa zvyčajne vynakladá na prepravu potravín na dlhé vzdialenosti. Navyše nákupom lokálnych potravín potešíte aj výrobcov, ktorí to najmä počas pandémie nemali ľahké. Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine.
Predtým než sa však vyberiete na lokálne nákupy, premyslite si, aký dopravný prostriedok použijete a koľko času vás to bude stáť. Miestne nakupovanie totiž môže byť kontraproduktívne, ak za lokálnymi potravinami musíte precestovať veľkú vzdialenosť, čím len prispejete k tvorbe uhlíkových emisií.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nakupujte sezónne potraviny
Sezónne produkty zvyčajne cestujú do obchodov s potravinami na kratšie vzdialenosti, a preto spotrebujú menej paliva a menej znečisťujú životné prostredie. Naopak, mimosezónne produkty si môžu vyžadovať špeciálne vykurovanie a osvetlenie s vysokou spotrebou energie, aby rástli v neprirodzených podmienkach. Okrem toho, že sezónne produkty majú menší vplyv na životné prostredie, sú často chutnejšie a cenovo dostupnejšie. Uprednostňujte sezónne lokálne produkty. V lete by základ stravy mala tvoriť zelenina a ovocie, v zime strukoviny, kapusta, tekvica, červená repa, koreňová zelenina, zemiaky.
Zvážte výber bio potravín
Organické poľnohospodárstvo pracuje bez použitia väčšiny syntetických hnojív, pesticídov, konzervačných látok, ožarovania alebo genetickej modifikácie. Cieľom postupov takéto poľnohospodárstva je znížiť negatívny vplyv na životné prostredie znížením emisií skleníkových plynov, zabezpečením zdravia pôdy, znížením znečistenia podzemných vôd, zvýšením biodiverzity a zlepšením odolnosti plodín voči chorobám.
To, či je ekologické poľnohospodárstvo lepšie pre životné prostredie, závisí od toho, ktorý aspekt environmentálnej udržateľnosti sa hodnotí (pôda, voda, energia, emisie) a čo sa pestuje. Ekologicky pestované ovocie je lepšie z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, pokiaľ však siahate po organických potravinách len kvôli výžive, môžete cítiť sklamanie. Bio produkty totiž obsahujú pomerne rovnaké množstvo živín ako bežne pestované suroviny. Voľba organických produktov vždy, keď je to možné, má za následok menej pesticídov pridávaných do pôdy.
Vypestujte si vlastné jedlo
Či už ide o bylinky v kvetináči, paradajky na terase alebo malý pozemok na dvore. Málokto vám umožní lepšie pochopiť, čo všetko je potrebné na výrobu potravín, ako keď si ich vypestujete sami. Tento proces vám pomôže pochopiť, aké faktory sa podieľajú na tom, aby sa rastlinám darilo, aká pozornosť je potrebná na úspešné pestovanie potravín a taktiež to možno ovplyvní spôsob, akým nakupujete, používate a likvidujete potraviny.
Pestovanie môže byť napríklad aj skvelou príležitosťou tráviť viac času na čerstvom vzduchu a priniesť na svoj tanier trochu farby. Môžete sa pri tom odreagovať, prísť na iné myšlienky a pochváliť sa susedom, aké veľké zemiaky vám narástli či aké šťavnaté sú vaše tohtoročné jahody. Ak je to možné, pestujte si vlastnú zeleninu, napríklad vysadením záhrady na dvore alebo terase.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vyhýbajte sa plastovým obalom
To, že plasty patria medzi najviac rozšírené odpady v prírode, snáď už pripomínať nemusíme. Pokiaľ vám na planéte záleží a chcete zmierniť negatívne dopady, ktoré na ňu ľudstvo každodenne vyvíja, najlepšie urobíte, ak plastovým výrobkom poviete nie.
Pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa surovinám, ktoré sú balené v plaste a radšej vyberajte tie na váhu. Zabaliť ich môžete do vlastného látkového vrecúška, ktoré si môžete sami vyrobiť alebo zakúpiť v obchode. Rovnako nepoužívajte plasty na balenie zvyškov potravín, ktoré chcete odložiť do chladničky. Na uskladnenie avokáda alebo otvorených jogurtov môžete použiť obaly zo včelieho vosku. Aj na malých krokoch k udržateľnosti záleží a v konečnom dôsledku môžu mať veľký vplyv na planétu.
Kompostujte
Hoci aj zvyšky potravín je možné kreatívne využiť v kuchyni, nie vždy je možné všetko zjesť, ako napríklad šupky od zemiakov či škrupiny z vajíčok. Navyše, nikto nie je dokonalý. Na zvyšky jedla sa zabúda, zanedbané produkty vysychajú a hnijú alebo sa v danom týždni najete viac, ako ste plánovali, čím potraviny vo vašej chladničke strácajú na kvalite a príťažlivosti.
Kompostovanie je jednoduchým riešením tohto problému, vďaka ktorému sa potraviny nedostanú na skládky a nežiaduce potraviny sa odstránia z vašej kuchyne. Kompostovanie mení organický odpad na hnojivo bohaté na živiny, ktoré sa môže použiť na pestovanie výživnejších potravín. Bývanie v byte navyše nie je žiadnou výhovorkou, keďže kompostovať môžete bez zápachu aj v uzavretom priestore, napríklad za pomoci dážďoviek alebo elektrického kompostéru. Kompostovanie odpadu pomáha budovať zdravú pôdu a pomáha vám pestovať si vlastné potraviny - a navyše znižuje znečistenie pôdy.
Vegetariánom raz za týždeň
K tomu, aby ste žili udržateľne, nepotrebujete sa zbaviť mäsa úplne. Stačí, ak ho nebudete konzumovať každý deň. Podľa výsledkov štúdie, o ktorej informoval portál The Guardian, stojí mäso za takmer 60 % skleníkových plynov vypustených pri výrobe potravín. Na výrobu tri štvrtiny kilogramu hovädzieho mäsa je navyše potrebných 6 400 litrov vody, pričom pri produkcii takého istého množstva zeleniny sa spotrebuje len 150 litrov vody.
Vynechaním mäsa jeden deň v týždni by Američania, podľa štúdie, mohli ušetriť približne 380 miliárd litrov vody ročne. Bezmäsitý deň je len jednou z drobných každodenných zmien, ktorými môžete pomôcť životnému prostrediu.
Alternatívy v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe
Nachádzame sa v dobe, kedy počúvame čoraz viac o alternatívach v stravovaní, v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Ako alternatívu v pestovaní plodín spomeňme napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode, a tieto výhody využíva vo svoj prospech. Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a tiež ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba totiž majú na svedomí veľké množstvo skleníkových plynov a iných škodlivín, čím sa narúša ozónová vrstva a ohrozuje sa život na Zemi.
Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba, priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok.
Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov
Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Je však ťažké povedať nakoľko, pretože to závisí od viacerých faktorov. Skleníkové plyny produkuje samotný tráviaci systém dobytka, ako aj skladovanie hnojiva, močovky, kŕmne zmesi, ustajnenie a mnoho ďalších faktorov. Okrem iného je chov tohto dobytka náročný na priestor, čo má na svedomí odlesňovanie veľkej časti pôdy. Ďalším dôvodom odlesňovania sú aj priestory na pestovanie potravy pre dobytok. Prirodzene, lesy sú pľúcami Zeme a ich nedostatok má opäť negatívny vplyv na celý ekosystém.
Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni. Je veľmi pravdepodobné, že ak obmedzíte spotrebu mäsa na menší počet dní v týždni, spozorujete pozitívne zmeny v tom, ako sa cítite, prípadne, že disponujete väčším množstvom energie, ktorú by ste predtým míňali na trávenie mäsa. Pre porovnanie, na strávenie bravčového mäsa je treba asi 4 hodiny, pričom na strávenie obilnín ako ryža alebo pohánka len 2 hodiny.
Ak vynecháte mäso, je čas pridať do jedálnička napríklad strukoviny ako šošovica. Pre porovnanie, 100 gramov kuracích pŕs obsahuje cca 26 gramov bielkovín, pričom 100 gramov šošovice obsahuje 25 gramov bielkovín. Rastlinné proteíny sa líšia od tých živočíšnych hlavne pomerom aminokyselín.
Najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín:
- Tofu
- Tempeh
- Fazuľky edamame
- Cícer
- Mandle
- Quinoa
- Fazuľa
Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, máme tu pre vás niekoľko chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi, cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších.
Štýl stravovania, pri ktorom sa vedome vzdávame určitých zdrojov ako napríklad, hovädzie mäso, ryby, vajíčka a pod., sa nazýva reducetariánstvo. Ide o vedomú voľbu akéhokoľvek obmedzenia sa v stravovaní, či už zo zdravotných dôvodov, alebo ekologických. Napríklad aj vegetariáni patria do tejto skupiny, pričom tí zredukovali prísun mäsa na nulu.
Z hľadiska chovu a spracovania výrobkov je na tom najhoršie teľacie mäso. Nasledujú jahňacina, hovädzina a baranina.
Lokálne a sezónne stravovanie
Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.
Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.
Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom. Zároveň si však je potrebné uvedomiť, že aj kuracie mäso, ktoré ku nám cestuje 1000 km má menší dopad na životné prostredie ako hovädzie mäso zo Slovenska, pretože hovädzie mäso má väčšiu uhlíkovú stopu, ako kuracie mäso.
Hovädzie mäso, ktoré sa vo veľkom dováža do celého sveta z Argentíny, so sebou nesie ešte jeden veľmi negatívny aspekt. Nielenže sa kvôli chovu doslova klčujú hektáre dažďového pralesa, ale celkovo procesy, ktorými sa mäso spracováva, má vplyv na životné prostredie. „Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 415 litrov vody. Na jeden kilogram obilnín sa však spotrebuje iba 1644 litrov a dokážeme z neho získať až 20 krát viac kalórií.“
Čo sa týka spracovania zeleniny, ani tá skleníková na tom nie je najlepšie. Nemyslíme tým skleník vo vlastnej záhradke ale priemyselné skleníky, ktoré zaberajú veľkú rozlohu, na svoj chod spotrebujú veľa energie a zdrojov.
Spotreba a spracovanie potravín
Ako sa vyhneme vyhadzovaniu jedla? Nie je to jednoduché, ale môže to byť jednoduchšie ako sa zdá. Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať.
Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore. Niekedy recepty typu „čo dom dal“ sú tie najlepšie.
Separovanie odpadu
Mnoho ľudí stále nevie, ako správne separovať odpad. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.
Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad. Takto vieme Matke Zem vrátiť čo nám požičala a ona už bude vedieť, čo s tým ďalej.
V dobe sociálnych sietí je veľmi jednoduché získať zaujímavé a užitočné informácie aj na tému spracovania kuchynského „odpadu“. Tak napríklad, šupky z cibule sa dajú umyť, upiecť a následne pomlieť na veľmi chutné a zdravé korenie.
Bezobalové obchody
Počuli ste už o bezobalových obchodoch? Ak ešte náhodou nie, ide o obchody, kde si prinesiete vlastné plastové či sklenené nádoby, do ktorých vám v obchode navážia požadované množstvo potraviny, či dokonca drogérie.
Klimatická diéta a udržateľné stravovanie
"Index zdravej výživy" sa používal na meranie zdravotných účinkov rôznych potravín, konkrétne koľko minút zdravého života by sme denne získali alebo stratili zaradením jednej porcie týchto potravín do stravy. Analýza naznačila, že nahradenie len 10% denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia. Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň.
Mnohé štúdie zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb. Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné. Hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín.
Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice. Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo.
Či už si to uvedomujete alebo nie, vaša strava má vplyv na životné prostredie. Bez ohľadu na to, aký typ stravovacieho plánu sa rozhodnete dodržiavať - či už paleo diéta, rastlinná alebo zdravotne zameraná - výber potravín by mal mať pozitívny vplyv na planétu a klimatické zmeny. Klimatariánstvo je spôsob stravovania, ktoré vedie k zníženiu uhlíkovej stopy a negatívnych vplyvov na životné prostredie. Zároveň nezatracuje potraviny živočíšneho pôvodu. Jedným zo spôsobov je konzumovať udržateľné potraviny a vyhýbať sa potravinám, ktoré majú vysokú uhlíkovú stopu a prispievajú k emisiám skleníkových plynov.
Klimatariáni nie sú všetci vegáni alebo vegetariáni, ale väčšina z nich sa snaží obmedziť množstvo mäsa, ktoré jedia, najmä hovädzie a jahňacie, ktoré má vyššiu uhlíkovú stopu v porovnaní s kuracím, bravčovým a niektorými druhmi morských plodov. Ak by sme všetci zmenili svoje stravovanie, mohlo by to viesť k výraznému zníženiu emisií CO2.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí konzumujú veľa rastlín - najmä zeleninu, ovocie, celé zrná, fazuľa, orechy a semená - profitujú zo zníženého rizika zápalových, chronických zdravotných problémov, ako je rakovina, srdcové choroby, cukrovka 2. typu a mŕtvica. Čím viac antioxidantov, vlákniny, vitamínov a minerálov obsahuje klimatická strava, tým lepšie. Základom je vyhýbať sa spracovaným vegánskym potravinám a baleným veciam a vyberať si potraviny v ich prirodzenom stave. Sezónne, miestne vyrobené, organicky pestované rastlinné potraviny sú zvyčajne najlepšie pre životné prostredie a planétu, hoci to skutočne závisí od toho, ako presne sa pestujú.
Organizmus získava niektoré vitamíny a minerály prevažne z potravín živočíšneho pôvodu. Niektoré z týchto živín sú životne dôležité pre zdravie, napríklad vápnik, zinok, jód alebo vitamín B12. Každý, kto dodržiava vegánsku diétu, musí starostlivo sledovať ich príjem a zvážiť užívanie doplnkov. Klimatariánsky prístup prinášajú menšie riziká v tomto ohľade. Pre tých, ktorí menia svoj jedálniček z ekologických dôvodov, to tiež znamená, že sa nemusia vzdať niektorých milovaných pokrmov. Čím odlišnejší je novozvolený jedálniček od predošlého, tým ťažšie je zvyknúť si naň a vydržať.
Potraviny vhodné pre klimatickú stravu:
- Miestne pestovaná organická zelenina a ovocie, najmä listová zelenina, jablká, mrkva, zeler, cibuľa, zemiaky/hľuzy, huby, okra (ibištek jedlý), brokolica a tekvica, ktoré si vyžadujú len malé zdroje na pestovanie.
- Klíčky a trávy, ako je lucerna a naklíčená fazuľa.
- Fazuľa a strukoviny, ako je šošovica, čierna fazuľa, fazuľa mungo, fazuľa pinto, fazuľa fava a organické tofu.
- Celé zrná, ako je ryža, teff, proso, raž, jačmeň, špalda, fonio a cirok.
- Niektoré orechy a väčšina semien, ako sú vlašské orechy, ľan, chia, konope, sezam, lieskové oriešky, slnečnicové semienka, melónové semienka a tekvicové semienka.
- Vo voľnej prírode ulovené ryby, ako ančovičky, sardinky, sleď, tuniak, treska a treska jednoškvrnná.
- Mäkkýše ako mušle, ustrice a hrebenatky.
- Organické mlieko od kráv kŕmených trávou je v poriadku s mierou.
- Konzumácia rôznych potravín vrátane rôznych zdrojov bielkovín (zmes rastlinných a živočíšnych bielkovín).
Štúdie ukazujú, že 75% potravín, ktoré konzumujeme, pochádza iba z 12 rastlinných zdrojov a piatich živočíšnych zdrojov, a tento nedostatok rozmanitosti je pre ekosystém ťažký.
Planetárne zdravé stravovanie
Rozsiahla štúdia EAT z roku 2019 prináša konkrétne výživové odporúčania pre „planetárne zdravé stravovanie“. Základom konceptu planetárne zdravého stravovania je rastlinná strava, v ktorej zelenina, ovocie, celé zrná, strukoviny a orechy tvoria väčšiu časť konzumovaných potravín. Mäso a mliečne výrobky tvoria dôležitú súčasť stravy, ale sú len malým doplnkom rastlinnej stravy.
V porovnaní so súčasným stravovaním bude tento posun vyžadovať, aby sa celosvetová spotreba potravín, ako je červené mäso a cukor, znížila o 50 %, pričom spotreba ovocia, orechov, zeleniny a strukovín sa musí zdvojnásobiť.
tags: #dieta #a #jeho #prostredie #aspekty