Ako Rozpoznať Znásilnenie u Dieťaťa: Komplexný Sprievodca

Znásilnenie a sexuálne zneužívanie detí sú mimoriadne citlivé a závažné témy, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť a informovanosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako rozpoznať znásilnenie u dieťaťa, aké sú jeho možné príčiny, prejavy a dôsledky, a ako obetiam poskytnúť potrebnú pomoc a podporu.

Úvod do Problému Znásilnenia Detí

Sexuálne zneužívanie detí nie je len problémom v zahraničí, ale týka sa aj Slovenska. Po tom, ako boli medializované prípady sexuálneho zneužívania, je dôležité, aby rodičia zvýšili svoju pozornosť a vedeli rozpoznať varovné signály.

Čo je Znásilnenie a Sexuálne Zneužívanie?

Sexuálne zneužívanie je vždy aktom násilia a zahŕňa širokú škálu praktík, nielen sexuálny styk. Medzi sexuálne zneužívanie detí patria aj ostatné sexuálne praktiky, pri ktorých dospelé osoby využívajú deti na vlastné uspokojenie, ako sú sexuálne dotyky, onanovanie, pozeranie pornografie v prítomnosti dieťaťa. Najčastejšie zneužíva deti osoba z rodiny - rodič, súrodenec, starý rodič, príbuzný, prípadne známy. Pre dieťa, ktoré k páchateľovi často prechováva pozitívne city, je táto situácia mimoriadne mätúca a dezorientujúca.

Podľa Elliotovej (1995) ide o „využívanie osoby mladšej ako 15 rokov na sexuálne pôžitky, uspokojenie či iný prospech dospelou osobou, spravidla výrazne staršou. Ak je však dieťa od osoby, ktorá ho zneužíva, závislé (rodič, učiteľ…), predlžuje sa veková hranica, keď hovoríme o zneužívaní, až do 18 rokov. K sexuálnemu zneužitiu môže dôjsť aj u dospelých osôb, ak sú zbavené svojprávnosti. Sexuálnu aktivitu s použitím násilia charakterizujeme ako znásilnenie, sexuálnu aktivitu medzi najbližšími príbuznými ako incest." Vlčková (2001) definuje sexuálne zneužívanie ako akékoľvek dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti alebo kto sa dostal s dieťaťom do nejakého kontaktu (rodič, príbuzný, priateľ, odborný pracovník). Cviková (1997) hovorí, že sexuálnym zneužívaním sú akékoľvek sexuálne aktivity dospelého zamerané na dieťa, ktoré na aktuálnej úrovni svojho emocionálneho a intelektuálneho vývoja nie je schopné s týmito sexuálnymi aktivitami informovane a slobodne súhlasiť. Dospelý pritom využíva asymetrické mocenské vzťahy medzi dospelými a deťmi, aby dieťa prehovoril a prinútil ku kooperácii.

Právny Rámec na Slovensku

Nový slovenský trestný zákon č. 300/2005 Z. z. obsahuje celý rad ustanovení na ochranu detí a mládeže v trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti a v trestných činoch proti rodine a mládeži. Trestným činom je obchodovanie s deťmi (§ 180), znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200) a sexuálne zneužívanie osoby mladšej ako 15 rokov (§ 201). Trestný čin spácha aj osoba, ktorá, zneužívajúc svoju autoritu a závislosť osoby mladšej ako 18 rokov alebo osoby zverenej, pohnú ju k súloži alebo iným spôsobom sexuálne zneužije (§ 202).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na autizmus u detí

Definície Podľa Trestného Zákona

• Znásilnenie: Nútenie k sexuálnym aktivitám proti vôli obete.
• Sexuálne Obťažovanie: Násilné konanie na základe pohlavia, ktorého cieľom je ponížiť obeť (oplzlé poznámky, dotyky, narážky).
• Incest: Sexuálna aktivita medzi blízkymi príbuznými, ktorá je vždy nezákonná, bez ohľadu na vek.

Kde sa Šikanovanie Vyskytuje Najčastejšie?

So šikanou sa bohužiaľ najčastejšie stretávame stále najviac v školskom prostredí, kde má väčšinou svoje počiatky, ale presúva sa následne do mimoškolského prostredia a v dnešnej dobe sa drvivá väčšina šikany odohráva v online.

Aké sú Možné Príčiny Šikany?

Aj keď si to nechceme mnohokrát priznať, pramení to z rodinného prostredia a spôsobu výchovy dieťaťa. To, ako k nemu pristupujú jeho najbližší, akým spôsob sa doma riešia konflikty, ako sa k sebe správajú jednotlivý členovia rodiny je zásadne. Práve to určuje ako sa dieťa správa v jednotlivých situáciách v škole či mimo nej. Ak dieťa nemá uspokojované svoje emocionálne potreby, zažíva ponižovanie, ľahostajnosť, nepriateľstvo, je svedkom negatívnych výbuchov citov, nenávisti, je to to čo môže viesť k jeho agresivite. Dieťaťu veľmi škodí fyzické a psychické násilie (telesné tresty, bitky, nadávky). Deti sú veľmi ovplyvnené tým, čo zažívajú v rodine. Rozhodujúca je aj tolerancia rodičov k samotnému násiliu. Veľakrát samotní rodičia podporujú deti v ich násilnom správaní, vidia v tom prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. Výskum rodinných vzťahov v rodinách detí, ktoré šikanovali vo veku 12 rokov, zistil, že najsilnejšia je súvislosť medzi správaním sa otca a účasťou na šikanovaní. Otcovia agresorov obidvoch pohlaví tohto výskumu boli nepriateľskí, chladní, obmedzovali autonómiu dieťaťa. Nebolo zistené, aké boli rodinné vzťahy v ich ranom detstve, keď sa predpokladá rozhodujúci vplyv materinskej výchovy. Veľa šikanujúcich detí v dnešnej dobe pochádza z novej podnikateľskej „elity“. Takéto deti majú bohatých, úspešných rodičov, ktorí sa naplno venujú svojej práci a na deti im neostáva čas, preto sú rozmaznávané peňažnými hodnotami a svoju frustráciu a hnev často projikujú do náhradných objektov. Často tu pôsobia skôr ako tzv. „šedá eminencia“, ktorá má svojich vykonávateľov šikany. Ďalšími príčinami alebo motívmi prečo vznikne šikana je tlak kolektívu, túžba po moci, motív zvedavosti, nudy a v neposlednom rade motív krutosti.

Ako Šikana Začína?

Zväčša veľmi nevinne, je to akoby „malá nevinná“ sranda, podpichovanie. Prvé štádium sa v podstate odohráva v akejkoľvek skupine. Všade je niekto neobľúbený alebo nevplyvný, na ktorého úkor je super robiť si „srandičky“. Spočiatku môže dokonca samotná obeť dané správanie brať ako vtip, srandu a zasmeje sa na tom spoločne s ostatnými. Z danej osoby sa stáva tzv. „otloukánek“. Problémom je keď sa takéto správanie objavuje opakovane a zvyšuje sa jeho intenzita. Ak sa v tejto fáze nevytvoria jasné hranice a pravidlá, prechádza šikana do druhého a tretieho štádia, kde sa vydelí jadro útočníkov a systematicky začne šikanovať najvhodnejšie obete. Do tejto chvíle je možné veci jasne riešiť. Skupinka ktorá šikanuje nesmie získať pocit, že je to tolerované, a že ich správanie nemá žiadne následky.

Aké sú Znaky Šikany?

Medzi najdôležitejšie znaky patrí jasný úmysel a opakovanie incidentov. O šikane nehovoríme ak ide o nehodu, neúmyselne ublíženie, keď sa pri šarvátke roztrhne oblečenie alebo niekto omylom spadne a ublíži si. Pri šikane ide o vedomé ublíženie, často majú agresori vytvorený presný plán. O šikane tiež nehovoríme ak ide o jednorazovú akciu, tzv. pomsta, nevhodná neadekvátna reakcia osoby na druhú osobu.

Ako na Šikanu Reaguje Obeť?

Samotná obeť môže brať takéto „podpichovanie“ ako srandu a vníma to ako súčasť toho, že patrí do skupiny. Pocit spolupatričnosti je v období ZŠ a SŠ veľmi dôležitý faktor. Po čase, keď sa toto správanie opakuje častejšie a je čoraz krutejšie, obeť sa snaží brániť, ale neúspešne. Jeho snahy sú mnohokrát brané ako jeho zveličovanie, nepochopenie „srandy“ a následne prichádza vylúčenie na okraj skupiny. Čo je pre deti v istom veku veľmi zraňujúce, a tak „trpia“ toto správanie, len aby sa cítili ako súčasť skupiny.

Prečítajte si tiež: Inšpirácia pre Deti: Diéta Morská Panna

Následky Sexuálneho Zneužívania, Najmä Incestu

Sexuálne zneužívanie, vrátane incestu, má devastačné následky na psychické a fyzické zdravie dieťaťa. Tieto následky môžu pretrvávať dlhé roky a ovplyvňovať všetky aspekty života obete.

Psychologické Následky

• Trauma a posttraumatická stresová porucha (PTSD): Sexuálne zneužívanie dieťaťa je traumatická udalosť, ktorá môže viesť k rozvoju PTSD. PTSD sa prejavuje opakovanými spomienkami na traumu, nočnými morami, úzkosťou, depresiou, podráždenosťou, problémami so sústredením a vyhýbaním sa miestam a ľuďom, ktorí pripomínajú traumu.
• Depresia a úzkosť: Obete incestu často trpia depresiami a úzkostnými poruchami. Môžu pociťovať smútok, beznádej, nízke sebavedomie, pocity viny a hanby.
• Poruchy príjmu potravy: Niektoré obete incestu si vyvinú poruchy príjmu potravy, ako je anorexia alebo bulímia, ako spôsob, ako získať kontrolu nad svojím telom a životom.
• Problémy so sebaúctou a identitou: Sexuálne zneužívanie môže narušiť sebaúctu a identitu obete. Môžu mať problémy so sebahodnotením, pocitom vlastnej hodnoty a so svojou sexuálnou identitou.
• Problémy vo vzťahoch: Obete incestu môžu mať ťažkosti s vytváraním a udržiavaním zdravých vzťahov. Môžu mať problémy s dôverou, intimitou a s nastavením hraníc.
• Sebapoškodzovanie a suicidálne myšlienky: V extrémnych prípadoch môže sexuálne zneužívanie viesť k sebapoškodzovaniu a suicidálnym myšlienkam.
• Pocity viny a hanby: Hoci zodpovednosť za trestný čin prináleží páchateľovi, subjektívne pocity viny a hanby sú bežne sa vyskytujúcim javom nielen u obetí sexualizovaného násilia.

Trauma spochybňuje, protirečí alebo dokonca ruší spôsob, akým človek chápal fungovanie sveta, akým si vysvetľoval prečo (z akých bezprostredných dôvodov a príčin) sa veci dejú, aký všeobecný cieľ a zmysel má ľudská existencia a aké je jeho konkrétne miesto vo svete, jeho vlastná identita a budúcnosť.

Fyzické Následky

• Chronické bolesti: Niektoré obete incestu trpia chronickými bolesťami hlavy, brucha alebo iných častí tela.
• Gynekologické problémy: Ženy, ktoré boli v detstve sexuálne zneužívané, majú vyššie riziko gynekologických problémov, ako sú chronické zápaly, bolesti v panvovej oblasti a problémy s plodnosťou.
• Infekcie močových ciest: Opakované infekcie močových ciest môžu byť príznakom sexuálneho zneužívania.
• Zvýšená citlivosť v análnej a genitálnej oblasti: Môže byť dôsledkom násilných sexuálnych praktík.

Behaviorálne Následky

• Záškoláctvo: Záškoláctvo môže byť prejavom úzkosti a snahy vyhnúť sa traumatickým podnetom.
• Zvýšený záujem o sexualitu: U detí môže byť zvýšený záujem o sexualitu prejavom traumatického zážitku.
• Rizikové sexuálne správanie: Obete incestu môžu mať tendenciu k rizikovému sexuálnemu správaniu, ako je promiskuita alebo prostitúcia.
• Zneužívanie návykových látok: Niektoré obete incestu sa uchýlia k zneužívaniu návykových látok, ako je alkohol alebo drogy, aby potlačili svoje emócie a zabudli na traumu.
• Netešia ich predtým obľúbené činnosti: Zdá sa, akoby tajili niečo, čo im robí starosti.

Ako Spoznať, že je Dieťa Obeťou Šikany?

V prvom rade najviditeľnejším znakom je zmena správania, dieťa je úplne iné ako bývalo. Väčšina detí, ktoré sú šikanované sú utiahnutejšie, výrazne citlivé, plačlivé, prejavujú sa znaky a symptómy úzkosti - nespavosť, nepokoj, podráždenosť, izolácia. Často vo vyšších štádiách šikany je výrazne zhoršenie prospechu. Dieťa sa začína vyhýbať škole, často sa to prejavuje somatickými ťažkosťami. Je mu často zle, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesti brucha, častá je aj nauzea, všetko bez fyziologického podkladu. Sú to signály a spôsoby tela ako sa vyhnúť nepriaznivému prostrediu.

Aké sú Možné Dôsledky Šikany na Psychický Stav Obete?

Veľmi závisí akým spôsobom šikana prebiehala, ako dlho, a či malo dieťa aspoň nejakú vzťahovú osobu, ktorá mu bola nápomocná. Ale často to vedia byť traumy, ktoré si nesie obeť so sebou dlhodobo. Takéto zážitky majú zásadný vplyv na jeho vývin osobnosti a ovplyvňujú jeho fungovanie v ďalšom živote v rôznych oblastiach. Ďalším faktorom je akým spôsobom to bolo riešené, ako a či boli potrestaní vinníci. Často majú obete šikany problém s dôverou. Neriešená, nepotrestaná šikana značným spôsobom poškodí často sebavedomie a sebadôveru obete.

Ako Rozpoznať Sexuálne Zneužívanie

Je dôležité si všímať varovné signály, ktoré môžu naznačovať, že dieťa je sexuálne zneužívané. Niektoré prípady zneužitia sa nemusia navonok prejaviť nijakými príznakmi. Inokedy sa tieto príznaky snažia postihnuté deti z rozlične motivovaného strachu úzkostlivo skrývať. Medzi tieto signály patria:

Prečítajte si tiež: Samovoľný potrat: Čo sa deje s plodom?

• Zmeny v správaní (napr. úzkosť, depresia, podráždenosť, agresivita).
• Problémy so spánkom (nočné mory, nespavosť).
• Strach z určitých ľudí alebo miest.
• Nadmerný záujem o sexualitu alebo naopak, vyhýbanie sa sexuálnym témam.
• Neochota prezliekať sa pred inými.
• Bolesti brucha, hlavy alebo iné fyzické ťažkosti bez zjavnej príčiny.
• Sebapoškodzovanie.
• Záškoláctvo.

Kedy Vyhľadať Odborníka

Detská psychologička Eva Fischerová zdôrazňuje: "Pre rodiča je vždy signálom zmena správania dieťaťa. Deti sa cítia previnilo a majú narušený pocit vlastnej hodnoty, aj keď nemohli zo situácie vykĺznuť. Je narušená dôvera vo vonkajší svet, ktorá je primárnou záležitosťou pre zdravý vývin a rast vo vyrovnanú osobnosť. Keď sa rodič pokúša dopátrať pravdy, musí rátať s tým, že väčšina obetí sexuálneho násilia nehovorí. Prevažná väčšina mlčí zo strachu, zahanbenia, z pocitu zlyhania. Pokiaľ by sa to rodičovi nedarilo, je potrebné navštíviť detského psychológa alebo psychiatra, ktorí formou nepriamych vyšetrovacích metód majú dobrú šancu dopátrať sa problému."

Varovné Príznaky

1. Dieťa je tichšie, utiahnutejšie.
2. Rodičia by si mali všímať, či nie je plačlivejšie, zamĺknuté.
3. U niektorých detí môže dôjsť k agresivite.
4. Spozornite, pri prudkých zmenách správania - priveselé alebo naopak.
5. Poruchy príjmu potravy.
6. Skrývanie sa, pocity zahanbenia.

Čo Hrozí za Sexuálne Zneužívanie

• 6 mesiacov až 3 roky väzenia hrozia tomu, kto cez internet navrhne dieťaťu do 15 rokov stretnutie s úmyslom zneužiť ho.
• 3 až 10 rokov väzenia hrozí tomu, kto vykoná súlož alebo iným spôsobom sexuálne zneužije dieťa mladšie ako 15 rokov.
• 12 až 15 rokov hrozí, ak takým činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.
• 15 až 20 rokov, ak páchateľ zneužitím spôsobí smrť, alebo ho vykoná za krízovej situácie (vojna, výnimočný stav…).

Ako Pomôcť Obeti Sexuálneho Zneužívania

Ak máte podozrenie, že dieťa je sexuálne zneužívané, je dôležité:

• Veriť dieťaťu: Dať dieťaťu najavo, že mu veríte, a nenútiť ho hovoriť, ale povzbudiť ho a čakať, kým samo nájde odvahu a prehovorí.
• Ochrániť dieťa: Ak sa vám dieťa zverí, sľúbte mu, že ho budete ochraňovať.
• Nenútiť dieťa hovoriť: Nechať dieťa, aby hovorilo vlastným tempom a neklásť mu sugestívne otázky.
• Nekritizovať dieťa: Pomôcť dieťaťu získať sebavedomie tým, že ho nebudete obviňovať z toho, čo sa stalo, dať mu najavo, že váš vzťah k nemu sa nemení, že ho máte rád/rada.
• Nezľahčovať situáciu: Získané informácie nikdy nebagatelizovať vyhláseniami, že sa vlastne nič vážne nestalo.
• Vyhľadať odbornú pomoc: Zvážiť oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Zvážiť možnosť lekárskeho vyšetrenia. Ak informujeme políciu, musí byť jasné, že jej zásah má úradný charakter.
• Poskytnúť dieťaťu podporu a lásku: Myslieť na to, že dieťa môže mať k páchateľovi stále pozitívny vzťah.

Ako Podporiť Ženu, Ktorá sa Zdôverí so Skúsenosťou Sexuálneho Násilia

Ak sa stane, že sa vám žena zdôverí so skúsenosťou sexuálneho násilia (či už spontánne alebo v reakcii na váš záujem pátrať po príčinách nevysvetliteľných zmien v správaní a prežívaní), je dôležité mať na pamäti ešte ďalšie skutočnosti, kľúčové pre porozumenie obetiam.

• "Nie je to tvoja vina." Subjektívny pocit viny často trápi obete sexuálnych útokov.
• "Verím ti." Zdôveriť sa niekomu s traumatickou skúsenosťou môže byť pre ženu extrémne náročné. Môže sa cítiť zahanbene, môže mať obavy, či jej budete veriť, alebo strach, že jej budete niečo vyčítať.
• Prekonajte v sebe nutkanie všetkému porozumieť a vyšetrovať - zisťovať čo sa stalo a prečo môže zvýšiť obavy ženy. Vašou úlohou v takej chvíli nie je byť detektívom ale podporou.
• Neinterpretujte mlčanie ako znak nevierohodnosti.
• "Nie si sama." Vyjadrite žene ochotu byť jej nápomocný v procese zotavovania sa.
• "Nemení to môj pohľad na teba." Niektoré ženy sa obávajú, že keď sa so svojimi zážitkami zdôveria, ľudia ich budú vnímať odlišne (v negatívnom zmysle).
• "Môžeš mi dôverovať." Ak sa vám žena otvorila, znamená to, že vám dôveruje. Uistite ju, že vám môže dôverovať, a že budete rešpektovať jej súkromie.

Prevencia Sexuálneho Zneužívania

Najúčinnejšou ochranou detí pred ich sexuálnym zneužívaním je dostatočná a veku primeraná informovanosť o láske a sexualite a prevenčné výcviky formou interaktívnych a sociálnych hier. Nácvikové hry opakujte. Tak si deti pestujú dôveru vo svoje vlastné vnútorné pocity a tie môžu byť príjemné alebo nepríjemné. Odbúravajte rodové stereotypy. Podstatnou súčasťou prevencie je kritická konfrontácia so socializáciou chlapcov a dievčat, ktorá podlieha striktným rodovým stereotypom (súbor očakávaní kladených na človeka mužského a ženského pohlavia).

Dôležité Zásady Prevencie

• O svojom tele rozhoduješ ty: Máš právo rozhodovať o tom, ako, kedy, kde a kto sa ťa bude dotýkať.
• Tvoje pocity sú dôležité: Môžeš dôverovať svojim pocitom. Niektoré pocity sú príjemné a cítiš sa pri nich dobre. Nepríjemné a čudné pocity ti napovedia, že niečo nie je v poriadku.
• Existujú príjemné a nepríjemné dotyky: Niektoré môžu byť bolestivé. Niektorí ľudia obchytávajú deti na intímnych miestach alebo nútia deti, aby ich obchytávali ony. Nikto nemá právo niečo také od detí vyžadovať, dokonca ani ľudia, ktorých ľúbiš.
• Máš právo povedať nie: Porozmýšľajme o tom, v akých situáciách by mohlo byť nesprávne poslúchať bez ohľadu na svoje pocity.
• Poznáme dobré a zlé tajomstvá: Dobré tajomstvá nám spôsobujú radosť, zlé tajomstvá bývajú ťažké a nepochopiteľné. S takými, ktoré v deťoch vyvolávajú zlé pocity, sa treba zdôveriť, a to aj napriek sľubom detí, že nič neprezradia.
• Hovor o tom a hľadaj pomoc: Ak deti niečo ťaží, treba o tom hovoriť a nedať sa odradiť, kým nenájde pomoc.
• Ty nie si na vine! Deti nie sú v prípade sexuálneho zneužívania nikdy na vine!

Ako na Šikanu Reaguje Obeť?

Samotná obeť môže brať takéto „podpichovanie“ ako srandu a vníma to ako súčasť toho, že patrí do skupiny. Pocit spolupatričnosti je v období ZŠ a SŠ veľmi dôležitý faktor. Po čase, keď sa toto správanie opakuje častejšie a je čoraz krutejšie, obeť sa snaží brániť, ale neúspešne. Jeho snahy sú mnohokrát brané ako jeho zveličovanie, nepochopenie „srandy“ a následne prichádza vylúčenie na okraj skupiny. Čo je pre deti v istom veku veľmi zraňujúce, a tak „trpia“ toto správanie, len aby sa cítili ako súčasť skupiny.

Aká je Pomoc a Prevencia Šikany?

Osveta a školenia, nielen v rámci teoretických východísk, ale pomocou vrstovníckych skupín, ktoré sú veľmi efektívne. Každá škola by mala mať vypracovaný program prevencie šikany, ktorý sa aplikuje už od prvého ročníka. Pre prevenciu je dôležitý piaty ročník, kedy prichádzajú často nové deti do už zabehnutého kolektívu. Je potrebné, aby škola venovala pozornosť práve stmeleniu týchto detí, čo je najlepšia prevencia pred vznikom šikany. Dôležité je aj z dlhodobého hľadiska prevencie, hľadať príčiny šikany a nielen obviňujúci prístup a potrestanie agresorov.

Trauma a Jej Vplyv na Mozog Dieťaťa

Traumatickú udalosť je najčastejšie charakterizovaná ako desivá, nebezpečná alebo násilná udalosť, ktorá predstavuje hrozbu pre život alebo telesnú integritu dieťaťa. Traumatické zážitky môžu vyvolať silné emócie a fyzické reakcie, ktoré môžu pretrvávať dlho po udalosti. Deti môžu pociťovať hrôzu, bezmocnosť alebo strach, ale tiež fyziologické reakcie, ako je búšenie srdca, zvracanie alebo stratu kontroly nad stolicou alebo močovým mechúrom. Deti, ktoré pociťujú neschopnosť chrániť sa alebo ktorým chýba ochrana od ostatných, aby sa vyhli následkom traumatického zážitku, sa môžu tiež cítiť ohromené intenzitou fyzických a emocionálnych reakcií. Pretože primárnym cieľom ľudského mozgu je prežitie, keď žiak zažije traumatickú udalosť, mozog a telo reagujú okamžite a často až agresívne, aby sa vyhli tomuto poškodeniu tým, že svoju energiu nasmerujú na udržanie života. Tým sa žiak dostáva do stavu úzkosti a stresu. Jeho mozog sa zameriava na nebezpečenstvo a nie je schopný myslieť na nič iné, kým náročná situácia nepominie. A neskôr, keď už pominie, mozog a telo môžu zostať v pohotovosti pre prípad, že by prišla ďalšia hrozba. Pre žiakov, ktorí zažívajú časté traumy, je čoraz ťažšie cítiť sa bezpečne, a to bez ohľadu na to, kde sú alebo čo sa okolo nich deje. Títo žiaci sa dokážu len veľmi ťažko sústrediť na učenie. Žiaci, ktorí zažili alebo zažívajú traumu, majú neustále mozog nastavený na prežitie, a to ich vyčerpáva. Prežívanie traumy v období, keď sa mozog stále vyvíja, im bráni v tom, aby si v dostatočnej miere formovali schopnosti zamerané na výkon. Trauma tiež brzdí mozog v tom, aby produktívne zvládal nepríjemné a neočakávané udalosti okolo seba, vrátane tých, ktoré by iní mohli považovať za nepodstatné. Ťažko sa im dá sústrediť na učenie a spracovávať nové informácie. Samozrejme, žiaci nemajú vytvorenú mozgovú kapacitu na to, aby vedeli efektívne zvládať svoje silné emócie a môže dôjsť aj k tomu, že si postupne osvoja neproduktívne stratégie zvládania týchto náročných situácií. Z tohto dôvodu je vhodné, keď učiteľ vie príznaky traumy odhaliť a upozorniť psychológov na ne.

Čo Všetko Môže Žiakov Traumatizovať?

Traumatické udalosti u detí a dospievajúcich sa môžu týkať:

• zdravotných problémov (vlastných alebo blízkej osoby);
• problémov v rodine (konflikty, rozvod, nezhody s novým rodičom);
• emocionálnych, citových problémov dospievajúcich;
• konfliktov s rovesníkmi;
• smrti milovanej osoby;
• problémov v škole (prospech, konflikty s učiteľmi, šikanovanie);
• prežitia prírodných katastrof;
• vážnych dopravných nehôd;
• násilia (týranie, zneužívanie, znásilnenie).

Čo si Môže Všimnúť Učiteľ v Triede?

Keď žiak zažíva traumu, môže sa to prejaviť na jeho zhoršených známkach alebo na zmene správania. Keď si učiteľ všimne nezvyčajné a výrazné zmeny, samozrejme, jeho povinnosť nie je tieto náročné situácie riešiť, ale so zmenami v správaní žiaka by mal oboznámiť odborníkov v CPPPaP. Pretože v triedach sa v súčasnosti čoraz častejšie vyskytujú aj žiaci, ktorí prežili alebo prežívajú náročné, často až traumatizujúce situácie, je dobré, keď učiteľ pozná čo najviac prejavov, ktoré s týmito situáciami súvisia. Keď učiteľ citlivo vníma spomínané príznaky traumy a má záujem situáciu riešiť, môže výrazným spôsobom pomôcť žiakovi zvládnuť tieto nepríjemné situácie. Čím skôr sa mu pokúsi pomôcť, tým lepšie.

Ako Môže Učiteľ Žiakom Pomôcť?

Ideálne je, keď sa žiakovi čo najskôr začne venovať odborník z CPPPaP alebo psychológ. Okrem toho však aj učiteľ môže urobiť pár vecí, vďaka ktorým môže žiakovi aspoň trochu spríjemniť chvíle v triede. Vytvorte príjemné vyučovacie prostredie a atmosféru a podporujte ich. Pokiaľ sa traumatizovaní žiaci nebudú cítiť bezpečne a mať podporu, budú mať ťažkosti s učením. Dávajte im úlohy, ktoré im dodajú sebavedomie a povzbudenie. Dobrým krokom je priamo sa zaujímať, čo môžete pre žiakov urobiť vy. Napríklad sa vás možno spýtajú, či môžu počúvať hudbu so slúchadlami v ušiach alebo si len jednoducho na chvíľu položiť hlavu na lavicu.

tags: #ako #vyzera #znasilnene #dieta