Depresia počas tehotenstva a po pôrode je vážny problém, ktorý postihuje mnoho žien a má rozsiahle dôsledky nielen pre matku, ale aj pre dieťa a celú rodinu. Štúdie ukazujú, že psychický stav matky počas tehotenstva a po pôrode má priamy vplyv na vývoj a zdravie dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane typov popôrodných psychických porúch, ich príčin, prejavov, možností liečby a vplyvu na dieťa, ako aj odporúčania pre rodičov a odborníkov.
Úvod
Počas tehotenstva a po pôrode prechádzajú ženy rozsiahlymi biologickými, psychologickými a sociálnymi zmenami. Tieto zmeny môžu viesť k rôznym duševným poruchám, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života nielen samotnej ženy, ale aj jej dieťaťa a celej rodiny. Je dôležité rozpoznať tieto poruchy včas a zabezpečiť adekvátnu liečbu a podporu.
Typy psychických porúch po pôrode
Medzi najčastejšie duševné poruchy, ktoré sa vyskytujú po pôrode, patria:
- Popôrodná skleslosť (Baby Blues): Mierny emočný problém krátkeho trvania, ktorý sa vyskytuje u viac ako polovice rodičiek.
- Popôrodná depresia: Závažná a potenciálne život ohrozujúca psychická choroba, ktorá postihuje 10 až 15 % rodičiek.
- Popôrodná psychóza: Vážne psychotické ochorenie ohrozujúce život matky i dieťaťa, ktoré sa vyskytuje u 0,1-0,2 % rodičiek.
Popôrodná skleslosť (Baby Blues)
Baby blues sa vyskytuje u viac ako polovice rodičiek a prejavuje sa hneď v prvých dňoch po pôrode. Príznaky sú menlivé, ale prechodné a zahŕňajú podráždenosť, plačlivosť, vyčerpanosť, rýchle zmeny nálad a poruchy spánku. Tieto príznaky obvykle odznejú bez liečby do 10 až 14 dní.
K popôrodnej skleslosti prispievajú komplikovaný priebeh pôrodu, novorodenec vyžadujúci zvýšenú popôrodnú starostlivosť, patologický stav dieťatka, nedostatočné sociálne zázemie matky a nepriaznivý začiatok dojčenia. Je dôležité vytvoriť pre ženu priaznivé podmienky, podporu rodiny, oporu manžela a pocit bezpečia.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Popôrodná depresia
Popôrodná depresia sa vyskytuje u 10 až 15 % rodičiek a príznaky sa začnú prejavovať v prvých štyroch až šiestich týždňoch po pôrode, pričom sa môžu pozvoľna rozvíjať až po dobu 6 mesiacov a trvať do konca prvého roka po pôrode. Medzi príznaky patria nadmerná únava, pokles energie, úzkosť, podráždenosť, strach zo samoty, plačlivosť, pocity neistoty, nerozhodnosti, poruchy spánku a chudnutie.
Postupne sa vyvíja depresívna nálada a ďalšie typické príznaky depresívneho syndrómu. Žena má pocity zlyhania, viny, výčitky, pocity neschopnosti starať sa o dieťa, obavy z budúcnosti a z opustenia partnerom. Stráca záujmy a radosť z doterajších činností vrátane radosti z dieťaťa, sociálne sa izoluje a vyhýba sa kontaktom. Schopnosť starať sa o dieťa reálne klesá.
Medzi riziká, ktoré môžu popôrodnú depresiu spustiť, patria depresívna porucha rodičky v minulosti, závislosť na psychoaktívnych látkach, poruchy funkcie štítnej žľazy, astma, zdravotné postihnutie dieťaťa a temperament dieťaťa. Dieťa citlivo vníma matkin stav, čo môže spôsobiť retardáciu vývinu, problémové sociálne správanie, poruchy spánku, stravovacie problémy, záchvaty zlosti a hyperaktivitu.
Stav vyžaduje včasnú diagnostiku a komplexný liečebný plán, ktorý zahŕňa psychoterapiu a farmakoterapiu. Pri ordinácii antidepresív je potrebné vždy zvažovať pomer benefitu a rizika pre matku a dieťa.
Popôrodné psychózy
Popôrodná psychóza sa vyskytuje asi u 0,1-0,2 % rodičiek. Medzi rizikové faktory patrí dedičnosť zo strany matky, schizofrénia alebo bipolárna porucha pred tehotenstvom. Niekedy stačí aj nepriaznivá sociálna situácia, nedostatočná podpora, problémy s partnerom alebo ťažký pôrod.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Psychóza sa začína 2 až 3 týždne po pôrode, najneskôr sa vyvinie do 8. týždňa. Na začiatku sa prejaví únava, nespavosť, kolísanie nálady a stavy nemotivovanej plačlivosti. Nasleduje podozrievavosť, nesúvislý rečový prejav s iracionálnymi nelogickými úvahami spojenými s nepokojom. Časté sú obavy matky o zdravie dieťaťa, rozvíjajú sa bludy a halucinácie. Žena môže byť nebezpečná pre seba aj pre dieťa.
Pri podozrení na psychotický vývoj v popôrodnom období treba navštíviť psychiatra. Psychický stav ženy si vyžaduje terapiu liekmi. Dôvodom zastavenia laktácie je použitie vysokých dávok psychofarmák na riešenie symptómov psychózy. Užívaním kombinácií liekov sa, za niekoľko týždňov až mesiacov, dosiahne vymiznutie príznakov ochorenia.
Vplyv depresívnej matky na dieťa
Štúdie potvrdili, že depresia v tehotenstve spôsobuje predčasný pôrod a nízku pôrodnú hmotnosť dieťaťa. Neliečený psychický stav matky sa prenáša aj do obdobia po pôrode. Chronická popôrodná depresia zvyšuje pravdepodobnosť nežiaduceho a afektívneho chovania dieťaťa.
Prenatálny vývoj
Počas vývoja plodu neustále prijíma správy od matky. Okrem toho, že počuje matkin tlkot srdca alebo hudbu, plod prijíma aj chemické signály cez placentu. Plod dokáže prijímať signály o duševnom stave matky. Vedci sa domnievajú, že ľudské embryo je aktívnym účastníkom vlastného vývoja a zhromažďuje informácie pre život po narodení.
Postnatálny vývoj
Matkina citová väzba, pozitívny prístup a vzťah k bábätku sú nevyhnutné pre zdravé dozrievanie kognitívnych funkcií a vzorcov správania dieťaťa. V prípade, že popôrodná depresia nie je liečená, narúša interakcie medzi matkou a dieťaťom, ktoré sú dôležité pre jeho ďalší vývoj. Dieťa môže mať neskôr problémy s učením, s rozprávaním, so začlenením sa do kolektívu.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku
Diagnostika a liečba popôrodnej depresie
Každá žena prežíva popôrodnú depresiu inak, ale je dôležité uvedomiť si, že tieto pocity nie sú zlyhaním a existuje pomoc. Ak žena u seba rozozná niektoré príznaky, prípadne ju na ne upozorňuje manžel, partner či iný blízky príbuzný, nemala by čakať a zveriť sa s tým odborníkom. Gynekológ, všeobecný lekár, psychológ a psychiater môžu pomôcť.
Diagnostikovanie u lekára sa začína rozhovorom. Odborník sa pýta na to, ako sa žena cíti, ako zvláda každodenné aktivity, aký má vzťah k dieťaťu, ako spí, či pociťuje úzkosť, beznádej alebo vinu. Dôležitú úlohu zohráva aj čas - depresívne príznaky, ktoré trvajú dlhšie než dva týždne a zhoršujú kvalitu života, môžu naznačovať vážnejší stav než bežné popôrodné výkyvy nálad.
Lekári často používajú aj špecifické dotazníky, ako napríklad Edinburghský dotazník popôrodnej depresie, ktorý pomáha zachytiť príznaky jemnejšie a systematickejšie. Diagnózu však vždy stanovuje odborník na základe komplexného posúdenia - nielen aktuálneho duševného stavu, ale aj anamnézy, predchádzajúcich psychických ťažkostí, priebehu tehotenstva a podpory v okolí.
Liečba môže pozostávať z predpísania antidepresív, kde je účinnou látkou selektívny inhibítor spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Dávku a trvanie liečby určí aj podľa toho, či žena dojčí. Spolu s tým môže odporučiť účasť na behaviorálnej terapii. Okrem toho však býva nutné zaviesť určité zmeny aj priamo v domácom prostredí s podporou rodinných príslušníkov.
Ďalšie možnosti, ako si pomôcť
Tieto kroky síce nenahrádzajú odbornú liečbu, ak je potrebná, no môžu tvoriť prirodzenú oporu pre telo i dušu. Niektoré z nasledujúcich tipov môžete využiť už počas tehotenstva ako prevenciu:
- Vzdelávanie o realite materstva
- Plánovanie odpočinku a regenerácie
- Výživové doplnky
- Nastavenie realistických očakávaní
- Otvorenosť voči svojim pocitom
- Každodenné malé rituály
- Vedomé stravovanie
Ako môže pomôcť partner
- Podporte ju v zdieľaní jej pocitov. Počúvajte ju bez súdenia a vyhnite sa ponúkaniu rád, ak o ne nežiada.
- Dbajte na to, aby mala na seba čas.
- Buďte trpezliví, ak nemá hneď chuť na sex a milovanie. Depresia znižuje libido, preto nenaliehajte.
Úloha otca
Vedci zistili, že kľúčovú úlohu v takomto nastavení zohráva otec. Na základe svojich zistení vedci preto odporúčajú, aby sa odborná obec venovala otcom už od skorého začiatku, aby im dodala podporu, pomohla s výchovou a rodičovstvom v citlivom období detského vývoja, informovala o špecifických potrebách detí v rôznom veku a tlmočila nenahraditeľnú úlohu, ktorú otcovia zohrávajú v životoch svojich detí.
Ak matky nepretržite trpeli počas prvých šiestich rokov depresiami, ovplyvnili tak nielen svoju rodičovskú senzitivitu, ale aj tú otcovu. Zdá sa, že je veľmi náročné pre otca zvládať svoju rodičovskú rolu a zároveň sa vyrovnávať s depresiou svojej partnerky. Navyše, otec môže preberať do určitej miery od matky isté vzory správania voči dieťaťu, čo môže ovplyvňovať jeho vlastné rodičovské nastavenie.
Chronická depresia matky ovplyvňovala fungovanie rodiny, ktoré bolo menej harmonické, členovia horšie spolupracovali a nemali dostatočnú autonómiu - ale len v prípade, keď otec nebol dostatočne citlivý a prikláňal sa k tvrdšiemu rodičovskému režimu.
Prevencia
Ak ste v minulosti trpeli depresiami, je dôležité informovať svojho lekára ihneď ako zistíte, že ste tehotná. Ten vás bude následne monitorovať a môže vám odporučiť konzultácie u psychológa alebo psychiatra, v krajnom prípade možnosť antidepresív. Nie je nutné hneď siahať práve po tejto možnosti, nakoľko môžete sama prijať opatrenia, ktoré znížia riziko výskytu popôrodnej depresie.
Pre optimálnu emočnú pohodu je potrebná vyvážená strava, ktorá by mala obsahovať ideálne pomery základných živín, a to cukrov, tukov, bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Kvalitný spánok zlepšuje náladu, koncentráciu, stav mysle, pamäť, podporuje kreativitu ale hlavne znižuje riziko depresii. Snažte sa nezanedbávať fyzickú aktivitu. Nedostatočná komunikácia s blízkymi je jedným z ďalších faktorov vzniku depresie. Nepotláčajte v sebe svoje pocity a zdôverte sa kamarátke alebo partnerovi.
tags: #depresivna #matka #vplyv #na #dieta