Smrť dieťaťa, či už narodeného alebo nenarodeného, je vždy hlboká strata, ktorá zasiahne rodičov a ich blízkych. V prípade smrti nenarodeného dieťaťa, či už ide o spontánny alebo umelý potrat, existujú postupy a možnosti, ktoré môžu rodičom pomôcť vyrovnať sa so stratou a dôstojne sa so svojím dieťaťom rozlúčiť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad postupov, právnych aspektov a dostupnej podpory v situácii, keď zomrie nenarodené dieťa.
Ľudská dôstojnosť od počatia a právo na pochovanie
Naše znalosti v oblasti genetiky a embryológie potvrdzujú fakt, že ľudský život začína počatím. Dieťa už od počatia - bez ohľadu na veľkosť a zdravotný stav - má plnú ľudskú dôstojnosť. Jeho mŕtve telíčko si zaslúži úctivé nakladanie. Pochovaním mŕtveho ľudského plodu vydávajú rodičia silné svedectvo o plnej ľudskej dôstojnosti počatých detí. Pochovávaním nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti, resp. potratovej kultúre.
Mŕtvych pochovávať je skutok telesného milosrdenstva. Nikto sa nedokáže pochovať sám. Pochovaním mŕtveho človeka uznávame a potvrdzujeme jeho ľudskú dôstojnosť. Máme nádej, že tento skutok milosrdenstva prejavia aj nám. Pochovať mŕtveho považujeme v našej kultúre za samozrejmosť. No pochovanie dieťaťa, ktoré zomrelo pred narodením, sa u nás len postupne udomácňuje a je výzvou pre Cirkev i celú spoločnosť.
V posledných rokoch nastal v slovenskej spoločnosti pozitívny posun. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Spontánny a umelý potrat
Nemálo počatých detí zomrie spontánnym potratom. Príčiny môžu byť rôzne. Zväčša majú genetický pôvod, takže nie je namieste, aby si matka niečo vyčítala. Spontánny potrat niekedy prebehne doma (najmä v prvých týždňoch po počatí). No často sa spontánny potrat zavŕši vyčistením maternice v zdravotníckom zariadení. Okrem toho, veľké množstvo mužov a žien vydá svoje dieťa na usmrtenie umelým potratom. Je to vážny morálny delikt priameho útoku na nevinného človeka. Po čase to rodičia zvyčajne veľmi ľutujú.
Prečítajte si tiež: Udržateľné chudnutie
Práva rodičov a legislatíva
Súčasná legislatíva už 10 rokov umožňuje pochovanie potrateného dieťaťa, v ktoromkoľvek štádiu vývoja. Táto skutočnosť je však veľmi málo známa medzi rodičmi, ale aj zdravotníckym personálom, preto sa veľmi zriedka praktizuje. Je dôležité umožniť rodičom, ktorí o to majú záujem, dôstojne sa rozlúčiť so svojím očakávaným dieťaťom a dovoliť im tak lepšie sa vysporiadať s bolesťou zo straty. O tejto problematike pojednáva Zákon o pohrebníctve č.131/2010 Z. z. - z 3. 3, odst. 5, odst. Ďalším dokumentom je Vestník MZ SR z 1.5.2006 (55.), ktorý obsahuje odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami. V jeho prílohe je uvedená aj žiadosť o pochovanie potrateného plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu (str.
Zákon o pohrebníctve č. 131/2010 Z. z. stanovuje:
- rodič môže vyžiadať potratené dieťa od zdravotníckeho zariadenia na pochovanie;
- musí tak urobiť písomne a najneskôr štyri dni po zákroku vyčistenia maternice;
- na pochovanie sa majú vydať aj všetky biologické zvyšky, ktoré sa nedajú oddeliť od samotného tela dieťaťa;
- na pochovanie sa nevydáva biologický materiál určený na bioptické vyšetrenie.
Ľudský plod sa nevydá na pochovanie len v tom prípade, že sa bezo zvyšku spotrebuje na bioptické vyšetrenie (zvyčajne ide o prípad spontánneho potratu v najrannejšom štádiu).
Zákon ďalej stanovuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný:
- bezodkladne vydať rodičom potratené dieťa na pochovanie (s výnimkou biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie);
- vydanie dieťaťa na pochovanie sa realizuje prostredníctvom pohrebnej služby, ktorú poverí rodič;
- v prípade pitvy sa pozostatky vydávajú po vykonaní pitvy.
Prevádzkovateľ cintorína má povinnosť umožniť pochovanie potrateného dieťaťa a viesť evidenciu o jeho pochovaní. Hrobová jama pre uloženie potrateného dieťaťa má mať minimálne 0,7 m. Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m.
Postup pri úmrtí nenarodeného dieťaťa
- Spontánny potrat doma: Treba zachytiť a vhodne uschovať (napr. zmrazením) podstatný obsah.
- Spontánny potrat v nemocnici: Písomne požiadať personál o vydanie dieťaťa na pochovanie (ideálne, ak o to rodič požiada ešte pred zákrokom). Tlačivo by malo poskytnúť každé zdravotnícke zariadenie.
- Kontaktovanie pohrebnej služby: Zabezpečí prevoz a prípravu pozostatkov na pochovanie.
- Kontaktovanie správcu cintorína: Je zodpovedný za poriadok pochovávania a vedie evidenciu pohrebov.
Žiadosť o vydanie pozostatkov
Ktorýkoľvek z rodičov má právo písomne požiadať zdravotnícke zariadenie o vydanie pozostatkov svojho potrateného dieťaťa. Rodič je oprávnený požiadať zdravotníka o poskytnutie tlačiva, ako aj o pomoc s jeho vyplnením. S účinnosťou od 1.
Rodič požiada gynekologicko-pôrodnícke pracovisko o pochovanie dieťaťa. Žiadosť pozostáva z prvopisu a troch kópií. Originál zostáva na gynekológii a kópie sú spolu s pozostatkami zaslané na patológiu. Jedna kópia zostáva na patológii, druhá sa odovzdá pohrebnej službe a tretia rodičovi. Nasleduje obstaranie pohrebu v pohrebnom ústave. Patológia nakoniec vydá pozostatky na pochovanie vtedy, keď pohrebná služba predloží doklad o obstarávaní pohrebu a ak sú splnené všetky podmienky podľa zákona. List o prehliadke mŕtveho sa nevyžaduje, pretože plody nie sú evidované v matrike a nemajú ani pridelené rodné číslo. Nahrádza ho žiadosť o pochovanie.
Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky detí
Možnosti pochovania
- Vlastný hrob: Štandardom je, že človek je pochovaný do vlastného hrobu, ktorý je následne označený.
- Zdieľaný (spoločný) hrob: Telo a rakva potrateného dieťaťa sa môžu uložiť do už jestvujúceho hrobu niekoho z príbuzenstva. Dieťa sa môže pochovať aj do špeciálne zriadeného hrobu pre nenarodené deti. Takéto veľkokapacitné hroby vznikajú hlavne v mestách, aby sa rodičom zmiernili výdavky spojené s prípravou hrobu.
- Symbolický hrob: Rodičia môžu zriadiť symbolický hrob pre svoje vlastné potratené dieťa/deti. Symbolický hrob či pamätník možno vytvoriť aj zástupne - v mene rodičov potratených detí.
Ako rakvička - primeraná veľkosti dieťaťa - dobre poslúži drevená krabička (napr. šperkovnica).
Pohrebný obrad
Forma pohrebného obradu nenarodeného dieťaťa sa iste odvíja od svetonázoru rodičov. Zvyčajne má podobu úctivej rozlúčky, pri ktorej je dieťaťu priznaná plná ľudská dôstojnosť, udelené meno a zhmotnená pamäť naň (vytvorením hrobu). Kresťanskí rodičia uznávajú stvoriteľskú moc Boha, ktorý v momente počatia udeľuje každému človeku nesmrteľnú dušu. Preto svoje mŕtve dieťa zverujú Bohu v nádeji na opätovné stretnutie vo večnosti.
Každá kresťanská denominácia má svoj vlastný obrad pochovania nenarodeného dieťaťa. Katolícka Cirkev ponúka pohreb nepokrsteného dieťaťa s vlastnými dodatkami pre prípad nenarodeného dieťaťa. Rímsky misál obsahuje omšový formulár Pri pohrebe nepokrsteného dieťaťa.
Dva skutky lásky: MENO a HROB
Niektoré deti zomreli kvôli nedostatku lásky. Iné zomreli napriek tomu, že boli túžobne očakávané. Ich smrť je nezvratná, no napriek tomu im môžeme prejaviť lásku udelením mena a pohrebom. Tak zároveň zmierňujeme našu bolesť zo straty.
Udelením mena potvrdzujeme ľudskú dôstojnosť nášho dieťaťa a prijímame ho za svoje. Ak nepoznáme pohlavie dieťaťa, môžeme mu vybrať meno intuitívne alebo mu dáme dve mená (mužské i ženské).
Prečítajte si tiež: Sprievodca testovaním po potrate
Pochovaním si dieťa uctíme. Riadnym miestom na pochovávanie ľudských pozostatkov je cintorín. Je nedôstojné, ak telo dieťaťa skončí v spaľovni biologického odpadu.
Smútenie a podpora
Strata nenarodeného dieťaťa bolí. Rodičia potrebujú čas, aby sa s ňou vyrovnali a najlepšie je, ak sa môžu vysmútiť, rovnako ako to robíme v prípade smrti akejkoľvek inej blízkej osoby. Dôležitou súčasťou smútenia a rozlúčky so zosnulým je pohreb. Aj v prípade nenarodeného dieťaťa je pohreb možný, a to aj vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici. Rodičia majú zákonom uznané právo požiadať o vydanie pozostatkov svojho nenarodeného dieťaťa za účelom pohrebu.
Smrť dieťaťa je akoby stelesnením nespravodlivosti, pretože narúša prirodzený poriadok života. Všetci čakáme, že deti prežijú svojich rodičov. Smrť dieťaťa v akomkoľvek veku je bezpochyby veľmi ťažkou životnou udalosťou v živote rodičov. Absolútne si nepripúšťajú, že by sa im niečo podobné mohlo stať. Stratou dieťaťa sa začína celoživotný proces trúchlenia, navždy zostáva v srdciach rodičov. Nikde nie je stanovené, kedy sa má žiaľ skončiť, a každý ním prechádza rozlične dlhý čas a rozličným spôsobom. Len ťažko túto väzbu prerušia. Niektorí rodičia aj po rokoch od traumy sledujú rovesníkov ich dieťaťa. Zármutok je pri smrti dieťaťa špecifický. Dieťa nesie rodičovské gény, starali sa o neho, vychovávali, je ich súčasťou a pokračovateľom rodu. Pri jeho strate strácajú rodičia aj kúsok zo seba, o to je ťažšie vyrovnanie sa jeho smrťou. Zármutok sprevádza aj pocit viny. Ako rodičia sa cítia za ich dieťa zodpovední počas jeho života, tak aj po jeho ukončení. Vyčítajú si, že jeho smrti nezabránili a nevedeli ju predvídať. Tento stav môže viesť k pocitom vlastnej neschopnosti, zbytočnosti až depresie.
Prísť o dieťa je veľmi náročné a zložité a pokiaľ sme sami v tejto situácii neboli, nevieme si to ani predstaviť. Je ťažké utešiť rodiča, ktorý prišiel o dieťa. Je potrebné ale myslieť aj na to, čo to so sebou môže priniesť. Je to riziko alebo možnosť rastu a upevnenia partnerského vzťahu. Na druhej strane si treba uvedomiť, že smrť dieťaťa ani jeden z partnerov nechcel. Vzájomná podpora a súdržnosť partnerov upevní ich vzťah a posunie ich vpred. Pomáha, keď sa partneri o smrti úprimne rozprávajú. Niekedy majú muži ťažkosti prejaviť svoje emócie. Manželky si preto myslia, že ich strata natoľko nezasiahla. Mýlia sa a preto je dôležitá otvorená vzájomná komunikácia a vysvetlenie. Mužským reakciám sa nemôžeme čudovať. Odmalička chlapcom totiž hovoríme, aby neplakali, že plačú iba slabí. Vzorec tohto správania si so sebou nesú celým životom. Prospešné taktiež je nabádať rodičov, ak majú najmenšie pochybnosti o tom, či lekári spravili všetko pre záchranu ich dieťaťa, treba sa spýtať. Ďalším spôsobom, ktorý prináša rodičom úľavu je rozprávanie sa o dieťati s priateľmi, učiteľmi alebo kamarátmi dieťaťa. Ak majú rodičia ešte iné deti, je potrebné sa im venovať, aj napriek tomu, že majú pocit, že to nedokážu. Priniesť útechu dieťaťu alebo deťom v prípade smrti člena rodiny je skľučujúca, ale potrebná úloha. Rozhodujúce je nechať dieťa, aby v období žiaľu svoje city prejavilo. Keď sa budete s deťmi o smrti rozprávať, dozviete sa, čo o nej vedia, aké majú o nej predstavy. Začnete chápať ich obavy a môžete im pomôcť informáciami a pochopením. Až keď rodič a dieťa akceptujú realitu smrti, môžu spoločne dôjsť do cieľa tejto ťažkej cesty, a tým je vnútorný pokoj. Vnútorný pokoj neznamená, že rodič a dieťa sa so smrťou v rodine uspokoja. Znamená to, že si obnovia citovú stabilitu a život sa vráti do normálnych koľají. Obnovený normálny život pokračuje bez fyzickej prítomnosti zosnulého dieťaťa. V obnovenom normálnom živote si všetci postupne uvedomia, že do ich života prišla zmena. Pomáha vyčlenenie si konkrétnej hodiny počas dňa, kedy sa s ostatnými deťmi budú hrať alebo robiť inú spoločnú činnosť. Je potrebné si uvedomiť, že súrodenci utrpeli stratu rovnako, ako rodičia. Preto je dôležité aj s nimi jednať citlivo a pomáhať im prekonať zármutok.
Popotratový syndróm
Smrť nenarodených detí osobitným spôsobom zasahuje rodičov, ktorí úmyselne potratili svoje dieťa. Spôsobuje vnútornú bolesť, tzv. popotratový syndróm. Prejavuje sa hlbokým žiaľom, sebanenávisťou, depresiami, sebapoškodzovaním, nočnými morami atď. Tento syndróm okrem matky dieťaťa zasahuje viac alebo menej aj ostatných zainteresovaných - otca dieťaťa, súrodencov, starých rodičov, lekára…
Pre všetkých, ktorí potrebujú zažiť uzdravenie po skúsenosti potratu, je určený projekt Ráchelina vinica. Ide o víkendový pobyt, ktorý v sebe účinne spája terapeutickú a duchovnú pomoc.
Linky pomoci a organizácie
- Využite linku pomoci 0948 665 899. Vypočujeme Vás, poradíme a skonkretizujeme ďalší postup.
- TÓBI: Na Slovensku pôsobí aj špecializované občianske združenie TÓBI, ktoré poskytuje zdarma poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa.
- Dlouhá cesta (ČR): www.dlouhacesta.cz - Spolok, ktorý pomáha rodičom, ktorí prišli o svoje dieťa.
- Detský hospic Plamienok: www.plamienok.sk - Ponúka poradenstvo a psychologickú pomoc rodinám, deťom a adolescentom, ktorí prežívajú ťažké obdobie po strate svojho blízkeho.
- Kolobeh života: www.kolobehzivota.sk - Poskytuje poradenstvo v smútení, „sprievodnú ruku", priestor užitočnosti, ľudskú a odbornú spolupatričnosť prostredníctvom rôznych aktivít.
- Nezabudneme: www.nezabudneme.sk - Projekt občianskeho združenia Želaj si, ktorý je pomocnou rukou pre všetkých rodičov, ktorí prišli o svoje deti.
- Tanana: www.tanana.sk - Cieľom združenia je, aby v prvých momentoch, kedy sa rodičia dozvedia o úmrtí ich bábätka, mali potrebné informácie, dôstojné podmienky a aby vedeli, že nie sú sami.
- Aj oni sú naše deti!: Projekt Detského fondu SR, ktorého cieľom je umožniť personálu nemocníc a rodičom, aby čo najprijateľnejšie a najefektívnejšie zvládali poskytovanie a prijímanie správy o ťažkej diagnóze resp. úmrtí dieťaťa a tiež podať pomocnú ruku v prvej, najťažšej fáze smútenia.
Materská dovolenka a príspevky
Materská dovolenka sa poskytuje aj žene, ktorej dieťa zomrelo. Je však rozdiel, kedy dieťa zomrelo, či pri pôrode alebo po pôrode. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca príspevok pri narodení dieťaťa. Príspevok by mal prísť na účet automaticky. Na matrike, resp. úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, vám môžu dať aj tlačivo Žiadosť o príspevok na pohreb.