Výchova detí je náročná a plná výziev. Mnohí rodičia sa stretávajú s obdobiami, kedy sa ich dieťa správa "divoko", agresívne alebo vzdorovito. Tento článok poskytuje rady a stratégie, ako sa s takýmto správaním vyrovnať a podporiť zdravý vývoj dieťaťa.
Problém agresívneho správania u detí
Nataša, matka 2,5-ročnej Sabinky, opisuje problém s agresívnym správaním svojej dcéry. Sabinka udiera, bije, kope a kričí, keď sa jej niečo nepáči. Toto správanie sa prejavuje nielen voči matke, ale aj voči iným deťom. Nataša skúšala rôzne metódy, no bezvýsledne. Krik situáciu len zhoršuje a nástup do škôlky v septembri ju napĺňa obavami.
Pochopenie detského vzdoru a agresivity
Vzťahová konzultantka Petra Biháry vysvetľuje, že obdobie od 18 mesiacov do 3 rokov je časom, kedy si dieťa uvedomuje svoje ego. Dieťa sa učí pohybovať, uchopovať predmety a porušovať pravidlá. Agresivita, záchvaty hnevu, kopanie, hryzenie a zlé zaobchádzanie s hračkami sú pre toto obdobie typické. Deti si takto "vybíjajú" energiu, pretože nemôžu zaútočiť na rodičov. Frustrácia je reakciou na stret protichodných prianí dieťaťa a rodiča.
Ako reagovať na "divoké" záchvaty hnevu
Dôležité je nepoužiť prudkú reakciu a neodpovedať na násilie násilím. Nedovoľte dieťaťu, aby obrátilo svoj hnev proti vám. Ak mu to dovolíte, bude si dovoľovať stále viac a bude to považovať za pravidlo.
Rodičia by sa mali vyhnúť reakciám, ktoré môžu agresivitu dieťaťa vydráždiť:
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
- Bitie dieťaťa.
- Vyhýbanie sa akejkoľvek agresívnej konfrontácii.
- Krik, ktorý dieťa nenaučí ovládať svoje agresívne impulzy.
Je dôležité dovoliť dieťaťu prejaviť svoj hnev. Zakazovať mu rozhnevať sa, zosmiešňovať či zľahčovať situáciu je škodlivé. Deti potrebujú spoznať všetky emócie, aj hnev, aby objavovali svoju vlastnú identitu.
Do piateho roku života sa deti nevedia úplne ovládať a emócie ich môžu pohltiť. Nedávajte svojmu dieťaťu hneď nálepku neznesiteľné alebo nezvládnuteľné. Vetami typu "zlé dievča/chlapec" vytvárate negatívny obraz dieťaťa o ňom samom, s ktorým sa skôr či neskôr identifikuje.
Namiesto toho povedzte: "Som prekvapená, že také dobré dievča ako ty, takto vyvádza. Asi si veľmi unavená. Chápem, že ťa to rozhnevalo."
Usmernite energiu dieťaťa k pozitívnym aktivitám, upriamte jeho pozornosť na nejakú hračku, prípadne ho pošlite do izbičky, nech tam zostane, kým mu nebude lepšie. Chráňte ho pred druhými ospravedlnením jeho reakcií únavou. Ak vám to dovolí, môžete dieťa objať alebo si k nemu sadnúť a tak ho upokojiť. Vyjadrite svoj smútok z toho, že sa necíti dobre.
Agresivita je všetkým bytostiam vlastná a súvisí s vnútornou energiou dieťaťa, ktorá je nutná pre jeho vývoj.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa
Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je náročná. Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi a majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú a často mávajú záchvaty hnevu, ak nedostanú, čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.
Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom, je to prirodzené a patrí to k zdravému vývoju ich identity. Dieťa sa snaží uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť, je nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.
Ako sa vysporiadať s tvrdohlavosťou dieťaťa
Dieťa opakuje reakciu, ktorou si získa pozornosť alebo to, čo chce. Ak ste dieťaťu v obchode kúpili tyčinku, nedivte sa, ak nabudúce začne tiež vyvádzať. Musíte dať najavo, že jeho vzdorovité chovanie nefunguje a modelovať správne chovanie.
- Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Zachovajte chladnú hlavu, pokoj a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
- Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Ukazujte dieťaťu, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude.
- Dbajte na disciplínu, nie trest: Vcítite sa do dieťaťa, vypočujte ho a pochopte jeho pohnútky. Emócie sú dôležitou súčasťou vývoja a je nebezpečné ich tlmiť. Vysvetlite ich dieťaťu, naučte ho usmerňovať a zvládať ich. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite a predstavte mu prirodzené následky.
- Inšpirujte sa u Mary Poppins: Spravte z povinností zábavu a popustite uzdu kreativite.
- Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu a neriešte všetko za neho. Dajte mu možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje.
Tvrdohlavé deti sa snažia uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo môžu a čo nie. Obrňme sa láskou a trpezlivosťou, aby sme nespôsobili jazvy na duši. Je nutné pristupovať k deťom tak, aby sa cítili milovaní, rešpektovaní a vypočutí.
Obdobie vzdoru: testovanie hraníc
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Riešenia pri vzdore
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať. Pomáha aj odvedenie pozornosti.
Nechajte dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Ak si dieťa presadzuje svoje bitkou alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný. Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať. Určiť mentálny vek dieťaťa. Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický, lenže emócie spracúvajú na úrovni svojich rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.
S týmito deťmi treba hovoriť ako s partnermi a pristupovať k nim partnersky. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti.
Útecha pre rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká:
- Môžu z nich vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať.
- Môžu z nich vyrásť arogantní egocentrici, ktorí nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.
Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Riešenie problémov so spánkom u detí
Mnohí rodičia sa stretávajú s problémami so spánkom u detí. Nespavé bábätko je schopné dať si len 10 minútového šlofíka a fičí ďalej.
Rady pre rodičov nespavých detí:
- Ak môžete, váľajte sa celý deň v posteli a pospite si kedykoľvek to na vás príde.
- Využite popôrodné hormóny a výrobky z placenty.
- Požiadajte partnera o pomoc a rozdeľte si povinnosti.
- Vylepšite prebaľovanie a odgrgávanie.
- Zaviňte bábätko.
- Nebuďte v strese.
- Bezplienkujte.
- Používajte detskú postieľku, prirazenú k posteli matky.
- Ignorujte nevyžiadané rady.
- Pohyb namiesto kofeínu.
- Obmedzte podnety.
- Dodržujte režim, ktorý vám vyhovuje.
- Umožnite dieťaťu spánok kedykoľvek.
- Kombinujte nosenie a vozenie v kočíku.
- Doprajte si chvíľku osamote.
- Je to len obdobie.
- Vyrazte von.
- Spojte sa s inou mamičkou s dieťaťom v rovnakom veku.
- Doprajte bábätku dostatok príležitostí k odpočinku počas dňa.
- Zaobstarajte bábätku spací vak alebo teplé pyžamo.
- Pozorujte bábätko v čase, keď zvyčajne chodieva spať.
- Nechajte dieťa plakať, ale musíte byť osobne pri tom.
- Poriadok hoďte za hlavu a nájdite si každodenné radosti.
- Máte právo robiť „chyby“.
- Nájdite si svoje „unavené činnosti“.
- Nechajte dieťa vybiť si stres.
- Maznajte sa, objímajte sa.
- Vyhýbajte sa večernému sledovaniu rozprávok.
- Keď dieťa zaspáva, nechajte ho tak.
- Fear Of Missing Out (strach, že nám niečo unikne) je hlavný dôvod, prečo veľa detí nespí.
Spánok detí je komplexná vec. Pokiaľ si neviete rady, pozorujte svoje vlastne spánkové návyky a čo zaberá na vás, alebo to nechajte na prírode. Každý z nás spí inak. Vy a vaše dieťa viete sami najlepšie, čo potrebujete, nesnažte sa vtesnať do nejakých vzorcov len preto, že to tak robí niekto iný.
Podpora rozvoja reči u detí
Reč je kľúčový nástroj na vyjadrovanie potrieb, emócií a myšlienok. Umožňuje dieťaťu komunikovať so svetom, nadväzovať vzťahy a efektívne sa učiť. Dieťa, ktoré dobre rozpráva, má väčšiu šancu zvládnuť školu bez väčších problémov, lepšie rieši konflikty a ľahšie si buduje zdravé sebavedomie.
Ako podporovať rozvoj reči:
- Reagujte s nadšením, keď dieťa povie nové slovo, opakujte ho a chváľte ho.
- Používajte interaktívne hovoriace knihy.
- Buďte trpezliví, pozitívni a láskaví.
- Dôležitá je pravidelnosť a prirodzený kontakt.
- Neočakávajte okamžité výsledky.
- Sledujte vývoj reči, ale nezabúdajte, že tlak môže vývin spomaliť.
Ak dieťa vo veku 2 rokov ešte nehovorí, nevytvára dvojslovné spojenia alebo má obmedzenú slovnú zásobu, je vhodné vyhľadať logopéda. Čím skôr sa začne s odbornou pomocou, tým lepšie výsledky.
Vplyv pandémie na deti a ich výchovu
Pandémia zasiahla rôznorodým spôsobom aj do životov detí, preverila našu výchovu, spolunažívanie, ale aj roly rodičov. Poskytuje aj čas zastaviť sa, stíšiť, hovoriť o svojom prežívaní a deťom viac načúvať.
Deti si uvedomujú, čo im chýba, vnímajú, že sa zmenil ich spôsob života. Rodičia hovoria, že ich deťom to doma viac vyhovuje, nemusia skoro vstávať a sú dlhšie hore. Pre deti sú to veľmi dôležité zdroje. Dlhodobá izolácia je únavná a niektoré deti strácajú motiváciu.
Dopady na psychiku detí sú určite závažné. Záleží od veku, od toho, ako sa cítia vo svojej rodine, od toho, či majú rodičov pracujúcich z domu, čo je pre ne podpora, alebo rodičov zdravotníkov v prvej línii.
Ako sa dá deťom najlepšie vysvetliť, čo prežívame?
Dôležité je hovoriť, závisí od veku. S deťmi by sme mali hovoriť o tom, ako sa cítia, či sa boja. Deti sa totiž boja o svojich rodičov a starých rodičov. Mali by sme ich uistiť, že robíme všetko preto, aby sme situáciu ovplyvnili, a že to pominie.
Je dôležité zachovávať si podobné návyky ako predtým, lebo rituály pomáhajú vytvárať pocit bezpečia a istoty.
Z nosenia rúšok, testovania, očkovania, strachu z nakazenia sa a všetkého okolo sú nervózni najmä rodičia a prenášajú to aj na deti. Rodičia by si mali vedieť vyčistiť hlavu a mali by byť deťom oporou.
Ak rodič prežíva zúfalstvo, je to pre dieťa strata bezpečia. Ak rodič nevie pracovať so svojimi pocitmi, nevie ani povzbudiť deti.
Veľa rozvedených rodičov si svoje nezhody rieši cez deti aj počas pandémie. Je dôležité, aby sa rodičia po rozvode pokúšali zvládať svoje emócie voči sebe, pretože dieťa sa dostáva do silného vnútorného konfliktu.
Deti sú častejšie konfrontované aj so smrťou. Je dôležité hovoriť o nej pravdivo a primerane veku a dovoliť im smútiť.
Dieťa potrebuje cítiť u rodiča bezpečie a oporu. Potrebuje začať skúmať svet, ale potrebuje mať aj pocit bezpečného prístavu. Nemá zmysel napĺňať okamžite všetky priania, lebo potom sa vytratí radosť. Deti potrebujú priestor na spontánnu hru a nemali by sme im organizovať všetok čas. Deti potrebujú priestor hovoriť a pýtať sa. Je dôležité prejavovať emócie, byť láskavý, ale zároveň ich učiť hraniciam.
Digitálna demencia detí
Ak dieťa v online priestore trávi veľa času, pohltí ho to a svet prestáva byť zaujímavý. Dôležitá je aktivita zo strany rodičov, stanovenie si pravidiel a záujem o to, čo deti na internete zaujíma. Je dôležité hovoriť s deťmi o rizikách tohto prostredia a podporovať ich kritické myslenie. Rodičia by mali rešpektovať súkromie detí, ale mali by sa zaujímať o to, čím tam žijú, s kým si píšu a aké filmy pozerajú. Je dôležité obmedziť čas strávený s obrazovkami u menších detí, zvlášť v predškolskom veku, a podporovať pohybové zručnosti, behanie a radosť zo spontánnych hier.
Strach a úzkosť u detí
Deti reagujú na svet s vrodenými reakciami a prežívajú strach. Dôležité je dať dieťaťu pocit bezpečia, ale zároveň ho podporiť citlivo strach prekonávať.
Ak dieťa ťažko prežíva terajšiu situáciu, zle to spracováva, čo sa môže prejaviť nespavosťou a agresivitou, je dôležité hľadať možnosti pomoci. Ak dieťa nechce spať, je úzkostné a sťažuje mu to každodenné fungovanie, má bolesti hlavy a brucha, chudne, správa sa dlhšiu dobu agresívne alebo sa sebapoškodzuje, je potrebné vyhľadať pomoc.
Prenášanie traúm z detstva
Pri deťoch sa rodičia uvedomia, že niektoré traumy si prenášajú z vlastného detstva. Dôležité je uvedomiť si, čo so sebou nesieme aj do vlastných rodín a vzťahov s našimi deťmi.
Čo je podstatné pri výchove detí
Je dôležité, aby deti vedeli, že rodičov zaujíma, čo ich trápi a aby sa v tom necítili osamelo. Doma by mali mať bezpečie a mohli to s nami zdieľať. Je dôležité učiť ich hranice a keď sú väčšie, rešpektovať aj potrebu súkromia.
Pandémia z pohľadu výchovy priniesla aj pozitíva, pretože sme s deťmi a manželom oveľa viac intenzívne spolu. Vytvoril sa priestor veľa sa spolu hrať, rozprávať, čítať si a objavovať nové veci v okolí.
Ako riešiť situáciu, keď dieťa ubližuje iným deťom
Autorka článku spomína situáciu, keď sa jej 1,5-ročný syn stal obeťou agresívneho správania 2,5-ročného suseda. Sused provokuje, berie hračky a bije syna. Matka sa pýta, ako by mala túto situáciu riešiť.
Je dôležité si uvedomiť, že cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.
- Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Dieťa potrebuje podporu a pocítiť vašu lásku a dôveru.
- Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadaním na jeho vek. Hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje.
- Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech.
- Buďte mu príkladom. Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy.
Slušné a neslušné správanie u detí vo veku 1,5-4 roky
Autorka článku sa pýta, čo pokladáme za slušné a neslušné správanie u detí vo veku 1,5-4 roky a opisuje situáciu, keď ju navštívili susedia s deťmi, ktoré sa správali veľmi neporiadne.
Je dôležité si uvedomiť, že myslenie rodičov je dospelácke, na hony vzdialené tomu detskému. Mali by sme byť schopní myslieť a cítiť ako deti a byť empatickí. Zároveň je dôležité učiť deti hraniciam a slušnému správaniu.