V súčasnosti, keď sa čoraz viac zameriavame na prevenciu zdravotných problémov a snažíme sa žiť zdravšie, zohráva kľúčovú úlohu v našom stravovaní správny výber nutrične bohatých potravín. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako zabezpečiť zdravé tehotenstvo a minimalizovať riziko vrodených chýb pomocou správnej výživy, prenatálnej starostlivosti a zdravého životného štýlu.
Kyselina listová - základný kameň zdravého tehotenstva
Jedným zo základných prvkov, ktoré by nemali chýbať v strave nastávajúcej matky, je kyselina listová. Tento vitamín, známy aj ako folát alebo vitamín B9, nie je len obyčajným doplnkom - je to základná zložka výživy, ktorá podporuje mnohé životne dôležité funkcie v tele. Kyselina listová, známa aj ako vitamín B9, je nevyhnutnou súčasťou zdravej stravy a zohráva kľúčovú úlohu v mnohých biologických procesoch v ľudskom tele. Tento vo vode rozpustný vitamín je nevyhnutný, pretože telo si ho nedokáže vyrobiť samo.
Dôležitosť kyseliny listovej pre reprodukčné zdravie
Kyselina listová má zásadný význam pre reprodukčné zdravie oboch pohlaví. Jednou z najdôležitejších funkcií kyseliny listovej je jej schopnosť predchádzať vývojovým chybám plodu. Štúdie preukázali, že dostatočný prísun folátov alebo kyseliny listovej môže výrazne znížiť riziko vzniku defektov neurálnej trubice, ako sú rázštep chrbtice a anencefália.
Vplyv na srdce a obehový systém
Okrem reprodukčného a všeobecného bunkového zdravia má kyselina listová pozitívny vplyv na srdce a obehový systém. Pomáha znižovať hladinu homocysteínu v krvi, aminokyseliny, ktorá je spojená s vyšším rizikom srdcových ochorení.
Zdroje kyseliny listovej
Medzi prirodzené zdroje kyseliny listovej patrí zelená zelenina, ako špenát, kel, hlávkový šalát a brokolica. Ale patria sem aj strukoviny, niektoré orechy a obilniny obohatené o foláty. Ak dávate prednosť ovociu, nebudete sklamaní. Pomaranče a banány tiež obsahujú kyselinu listovú. Vitamín B12 sa nachádza najmä v živočíšnych potravinách, preto sa jeho doplnenie odporúča najmä vegánom a vegetariánom.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Odporúčaná denná dávka
Vo všeobecnosti sa odporúča príjem 400 až 600 mikrogramov kyseliny listovej denne, ale tieto hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od veku, pohlavia a špecifických zdravotných potrieb jednotlivca. Počas tehotenstva sa potreba príjmu môže zvýšiť. Podľa odborníkov by tehotné ženy mali prijímať 400 - 600 µg kyseliny listovej denne. Ak plánujete tehotenstvo, odporúča sa začať užívať kyselinu listovú aspoň mesiac pred počatím. Ak máte vyššie riziko vrodených chýb (napr.Hoci kyselinu listovú možno získať aj zo stravy, často jej príjem takýmto spôsobom nie je dostatočný. Kyselina listová v tehotenstve je dôležitá nielen pre zdravie plodu, ale aj pre pohodu matky. Nezabúdajte, že vyvážená strava a doplnky stravy môžu mať veľký vplyv na zdravie vás aj vášho bábätka.
Účinky kyseliny listovej na ľudský organizmus
Kyselina listová účinky sú komplexné a zasahujú do mnohých procesov v tele.
- Podpora krvotvorby a prevencia anémie: Pri jej nedostatku môže dôjsť k anémii, pri ktorej sú červené krvinky zväčšené a nedostatočne funkčné.
- Obnova a delenie buniek: Hrá kľúčovú úlohu v syntéze DNA a RNA, čo je nevyhnutné pre rast a regeneráciu tkanív.
- Prevencia vrodených chýb: Počas tehotenstva má kyselina listová zásadný význam pre vývoj plodu, konkrétne pre formovanie nervovej trubice.
- Regulácia hladiny homocysteínu: Homocysteín je aminokyselina, ktorej vysoké hladiny sú spojené s rizikom srdcovo-cievnych ochorení, ako je infarkt myokardu alebo mŕtvica.
- Podpora plodnosti: U žien zlepšuje podmienky pre otehotnenie a podporuje zdravý vývoj embrya.
- Podpora v kombinácii so železom: Kyselina listová a železo spoločne podporujú tvorbu hemoglobínu a okysličovanie tkanív.
Kedy je vhodné dopĺňať kyselinu listovú?
Kyselina listová užívanie sa odporúča nielen tehotným ženám, ale aj tým ženám, ktoré plánujú otehotnieť. Kyselina listová na otehotnenie pomáha zlepšiť podmienky pre zdravú reprodukciu. Doplnky stravy obsahujúce tento vitamín sú tiež vhodné pre ľudí s nedostatočnou stravou a z rôznych iných dôvodov. Po pôrode a počas dojčenia môže byť potreba kyseliny listovej zvýšená, pretože matka poskytuje živiny dieťaťu prostredníctvom materského mlieka. Kyselina listová pre deti podporuje zdravý rast a vývoj.
Výživa v tehotenstve: Čo jesť a čomu sa vyhnúť
Správne stravovanie počas tehotenstva je kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa. Je dôležité zamerať sa na pestrú a vyváženú stravu, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny.
Potraviny, ktoré sú v tehotenstve prospešné
- Vajcia: Sú výživné a ľahko dostupné potraviny, ktoré významne prispievajú k zdravej a vyváženej strave tehotných žien. Vo vajíčkach nájdeme prakticky všetky vitamíny okrem vitamínu C. V žĺtku sú prítomné najmä vitamíny A, D, E, K, B1, B2, B5, B6, B9 a B12, kým v bielku najmä vitamíny skupiny B.
- Ryby: Konzumácia rýb je v tehotenstve veľmi prínosná, pretože sú bohatým zdrojom živín, podporujúcich vývoj plodu aj zdravie matky. Výskumy naznačujú, že konzumácia rýb v tehotenstve zlepšuje neurokognitívny vývoj detí, vrátane vyššieho IQ. Suplementácia omega-3 mastnými kyselinami je vhodná aj prostredníctvom výživových doplnkov.
- Zelenina a ovocie: Sú bezpečnou a nevyhnutnou súčasťou vyváženej stravy. Počas tehotenstva je dôležité ovocie a zeleninu pred konzumáciou dôkladne umývať, aby sa odstránili možné kontaminanty, vrátane častíc pôdy s parazitom toxoplazmou.
- Strukoviny: Sú skvelým zdrojom rastlinných bielkovín a kvalitných sacharidov. Ak ti nebudú spôsobovať žiadne problémy, pokojne do svojho jedálnička zaraďuj hrášok, cícer a rôzne druhy fazúľ či šošovice.
Čomu sa v tehotenstve vyhnúť
Nie každá potravina je počas tehotenstva bezpečná na konzumáciu. Niektoré potraviny môžu obsahovať škodlivé baktérie alebo toxíny, ktoré môžu ohroziť zdravie matky a dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
- Ryby s vysokým obsahom ortuti: Veľké dravé ryby, ako sú mečúň, marlin či žralok, obsahujú vysoké hladiny ortuti a iných toxínov. Mastné ryby - losos, pstruh, makrela a sleď obsahujú väčšie množstvo ťažkých kovov (napr. ortute) a toxínov (napr. dioxíny a polychlórované bifenyly).
- Surové ryby a plody mora: V tehotenstve sa vyhnite rybám a plodom mora údeným za studena. Ak sú ryby a plody mora súčasťou vareného jedla, ich konzumácia je bezpečná. Rovnako to platí pre ryby údené teplom a ryby v konzerve. Konzumácia surových mäkkýšov je vo všeobecnosti riziková záležitosť, a preto sa jej v období tehotenstva určite vyhnite. Niektoré druhy otráv totiž nie sú spôsobené živými mikroorganizmami, ale kontamináciou tiel mäkkýšov toxínmi z rias, ktoré sa objavujú počas červených prílivov. Tieto toxíny sú tepelne stabilné, čo znamená, že sa nedajú účinne odstrániť varením.
- Nepasterizované mliečne výrobky: Pri konzumácii akýchkoľvek mliečnych výrobkov sa uistite, že je v popise uvedené: „vyrobené z pasterizovaného mlieka“. Na elimináciu škodlivých mikróbov z mlieka a iných potravín sa používa pasterizácia. Pasterizácia je proces sterilizácie potravín, ktorý vynašiel francúzsky vedec Louis Pasteur v 19. storočí.
- Kofeín: Malé množstvá kofeínu sú počas tehotenstva bezpečné. Vo väčšom množstve však môže kofeín zvýšiť riziko potratu, predčasného pôrodu a pravdepodobne má súvis s nízkou pôrodnou hmotnosťou dieťaťa. Odborné zdroje sú v presnej dávke nejednotné, no obvyklá odporúčaná dávka kofeínu by nemala presiahnuť 200 mg kofeínu denne.
- Alkohol: Je absolútne zakázaný počas tehotenstva.
- Olej z tresčej pečene a doplnky s vitamínom A (retinol): Keď ste tehotná, neužívajte olej z tresčej pečene ani žiadne doplnky obsahujúce vitamín A (retinol).
- Surové klíčky: Hoci najväčšiu výživovú hodnotu majú v surovom stave, pre tehotné ženy je bezpečnejšie klíčky pred konzumáciou uvariť.
- Bylinky: Pri používaní byliniek je potrebné pamätať na to, že prírodné nie je synonymom bezpečného. Najrozumnejší prístup k používaniu byliniek v tehotenstve je vyhýbať sa všetkým bylinkám počas prvého trimestra. Týka sa to najmä bylín označovaných ako emenagogá, ktoré stimulujú prietok krvi v panvovej oblasti a maternici. Emenagogá sa po stáročia využívali na vyvolanie menštruácie. V tehotenstve je, pochopiteľne, tento ich účinok nežiaduci a často pôsobia ako abortíva, teda dokážu vyvolať potrat.
- Mäso, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené: Hrozí tu nákaza toxoplazmózou.
- Nedostatočne uvarené vajíčka: Mohli by totiž obsahovať baktérie salmonely.
- Neumyté ovocie a zelenina: Surové ovocie a zeleninu je potrebné dôkladne umyť pod teplou tečúcou vodou, pretože parazity sa môžu nachádzať aj v pôde.
Výživa v jednotlivých trimestroch
- Výživa v 1. trimestri: V prvom trimestri nie sú kladené zvýšené nároky na výživu tehotnej ženy. Je však treba ochrániť tehotnú pred pôsobením xenobiotík a zabezpečiť dostatočný príjem živín pre úspešný vývoj embrya a plodu. Ide najmä o príjem bielkovín, omega-3 mastných kyselín, železa a kyseliny listovej. V prípade ranných nevoľností a veľkého nechutenstva zvyčajne lekár odporučí suplementáciu vhodnými multivitamínovými a minerálnymi prípravkami, aby bol zabezpečený správny vývoj plodu a bola udržaná elektrolytická rovnováha u nastávajúcej mamičky v prípade častého vracania.
- Výživa v 2. trimestri: V tejto fáze tehotenstva je už potrebné, vzhľadom k narastajúcim nárokom zväčšujúceho sa plodu, navýšiť príjem energie (o cca 1300 kJ denne) a ďalších živín, a to najmä vápnika, horčíka, jódu a železa.
- Výživa v 3. trimestri: V treťom trimestri sa energetické potreby zvyšujú až o cca o 1900 kJ za deň. Okrem toho sú vyššie nároky plodu na príjem vápnika, horčíka, vitamínu D a mal by byť zabezpečený dostatočný príjem omega-3 mastných kyselín (ochrana pred predčasným pôrodom), vlákniny (prevencia zápchy a stabilizácia krvného cukru), probiotických kultúr (chráni pred zápalmi pošvy) vitamínu C a zinku.
Pitný režim v tehotenstve
K správnej strave úplne neodmysliteľne patrí pravidelný a dostatočný pitný režim. Ten je dôležitý pre všetky osoby, o to viac pre tehotné ženy. Dodržiavanie správneho pitného režimu zaisťuje látkovú výmenu a odvod odpadových látok z tela. Okrem toho, podieľa sa na transporte dôležitých živín, pomáha regulovať telesnú teplotu a je zdrojom minerálnych látok rozpustených vo vode. Optimálny denný príjem sú 2-3 litre denne. Najvhodnejšia je nezávadná pitná voda. Občas tiež môžeš zaradiť nesladenú stolnú vodu alebo minerálku. S minerálkou však pozor, aby si jej nekonzumovala nadmerné množstvo. Prílišné množstvo minerálov v tele vedie k ich usadzovaniu. Môžeš si dať aj nesladené ovocné, bylinkové a zelené čaje. Z bylinkových čajov sa odporúčajú: šípky, zázvor (s ním však opatrne), lipové kvety, pomarančová a citrusová kôra (jedine však z bio produkcie). Užívanie ostatných byliniek by malo byť konzultované s odborníkom, pretože niektoré bylinky môžu negatívne pôsobiť na matku alebo na samotný plod. Ďalšou alternatívou je džús, ktorý je dobré riediť vodou. V koncentrovanej podobe môže džús u citlivých jedincov spôsobiť žalúdočné problémy. Osviežujúcim nápojom sú potom chladené nízkotučné kefírové alebo acidofilné mlieka.
Prenatálna starostlivosť a genetická diagnostika
Počas celého tehotenstva je potrebné sledovať budúcu mamičku a vyvíjajúci sa plod. Pravidelné prehliadky majú za úlohu zabezpečiť bezproblémový priebeh tehotenstva a včas odhaliť prípadné škodlivé faktory. V súčasnosti je za najefektívnejší a najbezpečnejší z používaných skríningových stratégií považovaný komplexný prenatálny skríning. Je to súbor vyšetrení v tehotenstve, ktorých cieľom je odhaliť možné postihnutie plodu.
Faktory sledované pri prenatálnom skríningu
Pre výpočet rizika sa sledujú nasledujúce faktory: vek matky + biochemické parametre (PAPP-A + thCG + AFP + uE3) + NT (Nuchal Translucency, t. j. šijové prejasnenie. Je veľmi presný a citlivý ultrazvukový marker pre výpočet rizika Downovho syndrómu u plodu). Plod a placenta produkujú viaceré látky, ktoré sa v rámci skríningu merajú v materskom sére. Najčastejšie sú vyšetrované:
- PAPP-A (špecifický tehotenský proteín A) - jeho nízka hladina počas 1. a na začiatku 2. trimestra môže poukazovať na riziko postihnutia plodu Downovým syndrómom.
- AFP (alfafetoproteín) je dôležitý ukazovateľ genetických alebo anatomických vývojových chýb plodu.
Gynekológ vykoná odber krvi na PAPP-A v období medzi 10. - 13. týždňom veku plodu. Vyšetrenie sonomorfológie a NT (šijové prejasnenie) v období medzi 11. - 13. týždňom, optimálne v 12. týždni a odber druhej vzorky krvi na AFP a uE3 v období medzi 14. - 15.
Dôležité upozornenia
Pozitívny výsledok skríningu na riziko Downovho syndrómu automaticky neznamená, že plod je postihnutý. Takýto výsledok je len dôvodom na podrobné konzultovanie, prípadne na nové posúdenie správnosti použitých údajov a na ponuku špecializovaných diagnostických vyšetrení. Ak sa tehotná žena po genetickom vyšetrení a konzultácii rozhodne pre invazívny odber vzorky, napríklad pre amniocentézu (odber plodovej vody), musí byť oboznámená aj o samotnom riziku tohto invazívneho zákroku. Pozitívny výsledok skríningu na Downov syndróm je možné získať z neznámych dôvodov aj pri úplne zdravom plode. Negatívny výsledok naopak nezaručuje, že plod nemôže mať vývojovú chybu, pretože ani ultrazvukovým vyšetrením nie je možné zistiť všetky morfologické chyby plodu. Dokonca ani vyšetrením krvi matky sa nedá vždy identifikovať plod s Downovým syndrómom, či inou chromozómovou anomáliou. Ani najnovšie a najefektívnejšie skríningové stratégie nevedia zachytiť tento syndróm na 100 %. Existuje aj množstvo iných vývojových chýb a ochorení plodu, ktoré sa v súčasnosti nedajú zachytiť dostupnými vyšetreniami. Pri určitom percente tehotenstiev ani prenatálny skríning nezistí vývojovú chybu plodu a preto sa nepodniknú ďalšie vyšetrenia. Z tohto dôvodu je dôležité absolvovať čo najkvalitnejší prenatálny skríning a kvalitné ultrazvukové vyšetrenie plodu v 2. Pre prenatálny skríning platí, že čím väčší počet markerov sa u tehotných žien vyšetruje, tým je skríning bezpečnejší, presnejší a efektívnejší. Vypočítava sa individualizované riziko, čo je pravdepodobnosť, že plod môže mať vývojovú alebo chromozómovú vrodenú chybu. Týka sa to približne jedného z 200 plodov. Riziká vzniku vrodených vývojových porúch stúpajú s vekom matky, ale dôležité sú aj iné faktory ako napr.: ochorenia matky, genetická predispozícia, fajčenie, alkoholizmus, narkománia, veľmi zlá životospráva, rôzne druhy žiarenia, životné prostredie a pod. V prípade hraničných výsledkov integrovaného skríningu alebo výsledkov hodných pozornosti, sa zapíšu poznámky pre gynekológa. Gynekológ prekonzultuje správu s tehotnou ženou a rieši ďalší postup starostlivosti. Lekár má povinnosť budúcu mamičku o možnosti skríningu informovať a čo najlepšie ho aj zabezpečiť. Účasť na skríningu je dobrovoľná. Vyšetrenia sa vykonajú len po konzultácii s lekárom a po dokumentovanom a informovanom súhlase tehotnej ženy. Budúca mamička má plnú autonómiu a sama sa dobrovoľne rozhodne, či príjme alebo odmietne všetky alebo len niektoré ponúkané vyšetrenia a postupy.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Genetická diagnostika v prenatálnom vývoji
Prenatálna diagnostika je súbor vyšetrovacích metód, ktoré slúžia na skoré odhalenie vývojových a chromozómových porúch plodu.
- Neinvazívne metódy: Zaraďujeme medzi vyšetrenia bez inštrumentačného zásahu do tela maternice. Neinvazívny genetický test (NIPT - non-invasive prenatal test) skúma voľnú fetálnu DNA (cfDNA - cell-free DNA) pochádzajúcu z krvi matky bez nutnosti odberu plodovej vody.
- Invazívne metódy: O invazívnom genetickom testovaní hovoríme, ak sa vykonáva zásah do maternice pre zabezpečenie odberu vzorky. Odoberá sa plodová voda v priebehu 2. trimestra (od 16. t. t.), alebo choriónové klky v skorších týždňoch (10. - 13. t. t.) tehotenstva. Zaraďujú sa medzi diagnostické metódy. Indikuje ich lekár genetik po genetickej konzultácii na základe presne určených kritérií opísaných v metodickom liste vydanom Slovenskou spoločnosťou lekárskej genetiky.
Metodiky využívané v genetickej diagnostike sa delia na celogenómové a chromozómovo špecifické. Medzi celogenómové patrí konvenčná cytogenetika, array-komparatívna genómová hybridizácia (array-CGH) a sekvenovanie novej generácie (NGS). Medzi chromozómovo špecifické techniky patrí fluorescenčná in situ hybridizácia (FISH) a kvantitatívna fluorescenčná PCR (QF-PCR). Ich kombinácia je najrozumnejšia voľba pre dosiahnutie najpresnejšieho výsledku.
Prekoncepčná starostlivosť: Príprava na tehotenstvo
Mnohé štúdie naznačujú, že priebeh tehotnosti a jeho výsledok je závislý na zdravotnom stave a kondície ženy v čase otehotnenia. Dokonca sú dôkazy, že dôležitý je zdravotný stav a kondícia celého páru v dobe okolo koncepcie. Z tohto dôvodu sa začala začiatkom tohto storočia koncipovať myšlienka prekoncepčnej prípravy ako dôležitej súčasti perinatálnej starostlivosti. Niektorí autori začali definovať tzv. nultý trimester gravidity, ako obdobie prekoncepčnej prípravy. Prekoncepčná starostlivosť predstavuje komplexný súbor preventívnych opatrení a intervencií zameraných na optimalizáciu zdravotného stavu ženy a jej partnera pred plánovaným tehotenstvom. Správna príprava významne zvyšuje šancu na úspešnú koncepciu, znižuje riziko vrodených vývojových chýb a vytvára priaznivé podmienky pre optimálny priebeh tehotenstva. Vzhľadom na to, že približne 40% tehotenstiev je neplánovaných, odporúča sa všetkým ženám v reprodukčnom veku udržiavať si optimálny zdravotný stav. Neplánované otehotnenie má vplyv na priebeh tehotnosti a jeho výsledok, preto pozitívne plánovanie rodičovstva je nedeliteľnou súčasťou prekoncepčnej prípravy. Už samotné časovanie otehotnenia má význam, krátky interval medzi tehotnosťami zvyšuje riziko tehotenských komplikácií vrátane predčasného pôrodu. U ženy s anamnézou cisárskeho rezu je skoré otehotnenie rizikovým faktorom prasknutia jazvy na maternici. Priebeh a výsledok tehotnosti ovplyvňujú viaceré faktory, niektoré z nich však nie je možné ovplyvniť, napríklad vek rodičky, genetickú výbavu páru, reprodukčnú anamnézu a prekonané ochorenia v minulosti. Prekoncepčnú starostlivosť možno rozdeliť na všeobecné opatrenia, z ktorých budú mať výhodu všetky ženy plánujúce graviditu a na špecifické opatrenia, ktoré sú cielené na ženy so špecifickými chronickými ochoreniami a stavmi, ktoré samotné alebo ich liečba môžu ovplyvniť graviditu. Vo všeobecnosti platí, že žiadna žena so závažným chronickým ochorením by nemala otehotnieť náhodne a neplánovane. Napríklad riziko vrodených vývojových chýb plodu u ženy s diabetom je priamo závislé na hladine glykozylovaného hemoglobínu v čase otehotnenia. Alebo mnohé antiepileptiká majú potenciálny teratogénny efekt a je potrebné ich užívanie prekoncepčne prehodnotiť a nahradiť. Zloženie výživy prekoncepčne môže ovplyvniť priebeh tehotnosti priaznivo ale aj negatívne. Niektoré alimentárne nákazy získané v čase tesne pred otehotnením alebo v čase koncepcie môžu spôsobiť závažné tehotenské komplikácie, typicky možno uviesť toxoplazmózu a listeriózu. Preto žena, ktorá aktuálne plánuje tehotenstvo by sa mala vyhýbať nedostatočne tepelne spracovanému mäsu, neumytej zelenine, vody z neovereného zdroja a výrobkom z nepasterizovaného mlieka. Tiež sa neodporúča častá konzumácia dravých morských rýb v nadmernom množstve, kvôli zvýšenému obsahu ortuti, ktorá priamo ovplyvňuj fertilitu žien aj mužov. Prekoncepčná substitúcia kyselinou listovou je jedno z prvých globálne prijímaných opatrení v rámci prekoncepčnej starostlivosti na svete.
Prenatálne vitamíny a minerály
Prenatálne multivitamínové komplexy sú špeciálne navrhnuté výživové doplnky, ktoré pomáhajú zabezpečiť optimálny príjem kľúčových živín pre matku aj vyvíjajúci sa plod. Bežné multivitamíny určené pre širokú verejnosť sa od prenatálnych líšia najmä obsahom niektorých kľúčových látok. Zloženie prenatálnych multivitamínov je starostlivo prispôsobené špecifickým a zvýšeným výživovým potrebám žien plánujúcich tehotenstvo. Počas gravidity totiž dochádza v ženskom tele k obrovským zmenám a nároky na niektoré vitamíny a minerály sa zvyšujú.
- Kyselina listová: Je absolútne nevyhnutná pre správne delenie buniek, tvorbu a opravu genetického materiálu, rast zárodočných tkanív a krvotvorbu. Jej najdôležitejšou úlohou je prevencia vrodených defektov neurálnej trubice. Aby telo mohlo kyselinu listovú efektívne využiť, musí ju najprv premeniť na aktívnu formu - metylfolát. U približne 40 % populácie však genetická varianta enzýmu MTHFR, ktorý túto premenu zabezpečuje, výrazne znižuje schopnosť syntetickú kyselinu listovú využiť.
- Vitamín B12: Úzko spolupracuje s kyselinou listovou v mnohých metabolických procesoch, vrátane delenia buniek, syntézy DNA, vývoja nervového systému a prevencie anémie. Je tiež dôležitý pre správne uzatváranie neurálnej trubice. Niektoré ženy majú genetické odchýlky (napr. zníženú funkciu enzýmov MTR/MTRR), kvôli ktorým nedokážu neaktívnu formu vitamínu B12 efektívne premeniť. Z tohto dôvodu je aj v prípade vitamínu B12, rovnako ako v prípade folátu, potrebné prijímať jeho aktívnu formu.
- Jód: Je kľúčovým prvkom pre správnu produkciu hormónov štítnej žľazy. Tieto hormóny sú absolútne zásadné pre normálny vývoj mozgu a nervovej sústavy plodu, a to už od najskorších štádií tehotenstva. Odporúčaná denná dávka jódu pre ženy plánujúce tehotenstvo je 150 µg.
- Cholín: Je potrebný pre vývoj mozgu a nervovej sústavy plodu. Podobne ako folát pomáha aj cholín predchádzať vývojovým chybám, pretože ovplyvňuje metyláciu DNA. Cholín je zároveň súčasťou fosfatidylcholínu, základného stavebného kameňa bunkových membrán.
- Vitamíny D3 a K2: Sú nevyhnutné pre zdravý vývoj kostí a zubov plodu.
- Železo: Počas tehotenstva dochádza k výraznému nárastu objemu krvi v tele mamičky, a tým aj k zvýšenej potrebe železa na tvorbu nových červených krviniek. Anémia, žiaľ, patrí medzi najčastejšie komplikácie v tehotenstve a jej výskyt sa v rozvinutých krajinách odhaduje na približne 20 %. Pokrývať zvýšenú potrebu železa iba stravou môže byť pre mnohé ženy náročné, preto je v prípade potvrdeného deficitu často nevyhnutná suplementácia.
- Omega-3 mastné kyseliny: Zohrávajú v prekoncepčnom období kľúčovú úlohu pri podpore hormonálnej rovnováhy a zdravej ovulácie. Zo všetkých omega-3 kyselín je pre vývoj plodu najdôležitejšia kyselina dokosahexaénová (DHA), ktorá je nevyhnutná pre správny vývoj mozgu a zraku dieťaťa. DHA tvorí kľúčovú súčasť bunkových membrán a je štrukturálnou mastnou kyselinou v mozgu a sietnici oka.
- Horčík: Pôsobí ako kofaktor viac ako 300 enzýmových reakcií v tele, podieľa sa na regulácii menštruačného cyklu, ovplyvňuje syntézu pohlavných hormónov a podporuje zdravé delenie buniek. Zároveň hrá úlohu pri modulácii stresovej odpovede, čo môže pozitívne ovplyvniť aj samotnú plodnosť.