Čo by malo vedieť dieťa rozprávať v 2 rokoch: Kľúčový sprievodca pre rodičov

Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky.

Ako sa vyvíja reč u detí?

Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom.

Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Zdvojuje slabiky (napr. mama, tata).
Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov. Dvojročné dieťa by malo vedieť používať dvadsaťpäť slov. Ak to nevie, mohlo by mať v budúcnosti problém s rečou a slovnou zásobou, ale nielen s nimi. K tým najdôležitejším slovám a frázam, samozrejme, patria výrazy pomenúvajúce hračky, jedlo, zvieratá, slová mama a tato, „pá-pá“. Priemerné dieťa v tomto veku vie a používa 150 slov, v norme je slovná zásoba od 75 do 225 slov.
Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa. Od 3 rokov - rečový boom. Začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia.

Faktory ovplyvňujúce vývoj reči

Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi. Medzi tieto faktory patria:

Genetické predispozície: Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
Pohlavie dieťaťa: Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva.
Prostredie: Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
Viacjazyčnosť: Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.
Osobnosť dieťaťa: Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii.
Zdravotný stav: Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.
Hrubá motorika: Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová.

Kedy spozornieť: Varovné signály oneskoreného vývoja reči

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Slabá slovná zásoba vo veku dvoch rokov môže byť príznakom ďalších problémov - hluchoty, autizmu, dyslexie.

Príčiny oneskoreného vývoja reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne. Oneskorený vývoj reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne.

Prečítajte si tiež: Ako rozpoznať a liečiť zmeny na jazyku u detí

Medzi najčastejšie príčiny patria:

Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči.
Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny problémy s rečou, je pravdepodobnejšie, že ich bude mať aj dieťa.
Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
Neurologické poruchy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
Rázštepy pery a podnebia: Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. p, b, t, d).
Neurovývinové poruchy: Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.
Selektívny mutizmus: Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
Nedostatok stimulácie a interakcie: Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.

Čo robiť, keď dieťa nerozpráva?

Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.

Vyšetrenia a odborníci

Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť.

V prípade potreby vás pediater môže odporučiť k ďalším odborníkom:

Logopéd: Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie.
Detský psychológ: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa.
Neurológ: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia). Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa.
Foniatr: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Špeciálny pedagóg:

Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine.

Prečítajte si tiež: Ako dlho by malo dieťa jesť?

Terapeutické možnosti a intervencie

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť.

Logopedická terapia: Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.
Alternatívne metódy komunikácie: V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.
Metóda Baby Signs: Metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti.

Ako môžete podporiť rečový vývin vášho dieťaťa doma?

Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom. Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít.

Komunikujte s dieťaťom: Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenúvať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko.
Aktívne počúvajte: Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.
Hrajte sa s dieťaťom: Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. "Ukáž, kde je červená kocka") a hry na napodobňovanie zvukov (napr. zvierat) sú skvelé pre rozvoj jazykových schopností. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor.
Čítajte knihy a rozprávajte príbehy: Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa. Používajte aj knižky so stranami z tenkého papiera.
Spievajte pesničky a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
Hrajte sa na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu: Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Zeleninová tlačiareň: Zo zeleniny vyrobíte výtlačky tak, že malým, veľmi ostrým nožom vykrojíte jednoduchý tvar, napr. trojuholník, koliesko, hviezdu, obdĺžnik. Vhodné je použiť tvrdú zeleninu ako sú zemiaky, mrkva ale možno použiť aj jablká, a pod. Potom zo strán opatrne odkrojte nepotrebné časti tak, aby ste tvar nepoškodili, takže tvar zostane. K vytláčaniu použite farby (napr. vodové, temperové alebo prstové). Využite rôzne tvary na vytvorenie obrazu, napr. vláčika, slniečka, stromu, domčeka, stvárniť môžete aj padajúce lístie zo stromu. A ak k výkresu prilepíte aj niekoľko naozajstných lístkov, gaštany či škrupiny, iste tým výkres spestríte.

Čo nerobiť

Nenúťte dieťa k reči: Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené.
Neopravujte dieťa priamo: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor.
Neporovnávajte dieťa s ostatnými: Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
Neodsudzujte používanie dvoch jazykov v jednej vete: Ak vychovávate dieťa v bilingválnom prostredí.
Neposadzujte dieťa pred tablet a televízor: Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu.

Čo by malo zvládať 2,5 ročné dieťa?

V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik, čo ešte pred časom bolo len ťažko predstaviteľné.

Hrubá motorika

Do 2,5 roka: Do dovŕšenia 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu. Do dvoch rokov poskakovanie skôr naznačovalo a pokrčilo len kolená, bez toho by sa odrazilo od podložky. Dieťa vo veku 2,5 roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách.
Od 2 rokov na bicykli: Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. Vyberajte teda vhodný terén na jazdu. Vaše dieťa pravdepodobne nebude mať dostatočne silné svaly, aby vyšliapalo kopec alebo išlo po kamenistej či štrkovej ceste. Najvhodnejšie sú teda asfaltové cesty bez veľkých prevýšení. Ak predsa len bývate na kopci, vezmite si so sebou povraz, ktorý priviažete o riadidlá trojkolky a cestu do kopca mu uľahčíte ťahaním za povraz.

Jemná motorika

Do 2,5 roka: Do veku 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke. Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký "hlavonožcový mäkkýš" vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že "hlavonožcový mäkkýš" leží alebo stojí na hlave. Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.

Osobnosť dieťaťa

Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť. Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali (napr. môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc. Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.

Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti:

Prečítajte si tiež: Detská reč: Kedy je čas na obavy?

Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije).
Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo …).
Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo.
Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných.

Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať. Ak máva obavy a strach (z iných osôb, z tmy, z predstáv, a pod.), vypočujte ich s porozumením a pokúste sa nájsť nejaké vysvetlenie, ktoré vaše dieťa upokojí.

Reč v 2,5 roku

Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.

Deti s nižšou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia, stále používajú detský žargón.
Deti s vyššou aktívnou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať, seba označujú ako "ja".

Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách, môžu prehadzovať slovosled.

Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc.

Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napr. "Včera pôjdeme do zoo" alebo "Zajtra som bol u deda"). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov.

Dieťa vo veku 2,5 roka by malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládať povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta).

tags: #co #by #malo #vediet #dieta #rozpravat2rokov