Každé dieťa prichádza na svet ako jedinečná bytosť s vlastnou osobnosťou, schopnosťami a talentom. Rozpoznať a podporovať túto jedinečnosť je kľúčové pre šťastný a naplnený život dieťaťa. Čo teda robí dieťa výnimočným a ako mu môžeme pomôcť rozvinúť jeho potenciál?
Podnetné a bezpečné prostredie: Základ pre rozvoj
Pre zdravý vývin dieťaťa je nevyhnutné podnetné prostredie, ktoré ho povzbudzuje k rozvoju, motivuje, inšpiruje a ponúka možnosti. Toto prostredie však musí dieťaťu poskytovať aj pocit bezpečia, lásky a spolupatričnosti. Takéto prostredie sa nazýva emočné a pre dieťa je často dôležitejšie ako to fyzické. Ak dieťa pociťuje stres alebo sa bojí, nevie využiť svoje schopnosti, slobodne objavovať, skúšať, učiť sa, sústrediť sa ani sa hrať.
Podnetné prostredie teda nie je iba priestor plný podnetných predmetov, ale ponúka vhodné vzory, láskavú komunikáciu, porozumenie a vzájomný rešpekt. Je bohatým zdrojom získavania skúseností, učenia sa z chýb, riešenia konfliktov aj chápania medziľudských vzťahov. Je dôležité zabezpečiť takéto prostredie dieťaťu v každom veku, ale pre zdravý vývin sú najpodstatnejšie prvé tri roky života. V tomto období detský mozog doslova "rozkvitá".
Mozog novorodenca má približne 80 - 100 miliárd neurónov, ktoré sú len veľmi riedko poprepájané. U trojročného dieťaťa je to už trilión nervových spojení, čo je asi dvakrát viac ako majú dospelí. Obdobie rýchleho rozvoja mozgu dieťaťa trvá do šiestich rokov. Toto obdobie by sa tiež dalo popísať ako podvedomé nahrávanie všetkého, čo dieťa vidí, počuje, vníma, cíti aj ochutná. Dieťa všetkými svojimi zmyslami mapuje svoje okolie a pozoruje všetko a všetkých, ktorých má vo svojej blízkosti. Prvých šesť rokov je pre rozvoj mozgu absolútne výnimočným obdobím.
Zdravé emocionálne prostredie
Zdravé emocionálne prostredie je také, kde sa dieťa smie hrať, radovať či smútiť, smie sa pýtať, skúšať, objavovať aj robiť chyby. Je to prostredie, kde dieťa dostáva útechu, plnú pozornosť dospelých, ako aj rešpekt svojho okolia, čo znamená, že sa zohľadňujú jeho potreby i priania. V zdravom emocionálnom prostredí dieťa dostáva podporu a povzbudenie od ostatných. Je si vedomé svojich hodnôt aj svojich schopností, ktoré aj naplno využíva. Smie prejavovať svoje city aj o nich hovoriť a tým sa ich učí regulovať. Dospelý nie je diktátor, ale sprievodca. Dieťa vie, že sa naňho smie kedykoľvek obrátiť, lebo získalo skúsenosť, že on je ten múdrejší a skúsenejší. Dieťa z takéhoto prostredia nasáva radosť, optimizmus a inšpiráciu, vníma spravodlivosť, spolupatričnosť a ctí si spoločné hodnoty. V bezpečnom prostredí sa oveľa viac naučí.
Prečítajte si tiež: Podpora detského poznávania sveta
Nezdravé emocionálne prostredie
Naopak, nezdravé emocionálne prostredie je miestom, kde sa dieťa bojí trestov, zlých nálad a nepredvídateľného správania dospelých. Neisté emocionálne prostredie zriedka poskytne dieťaťu útechu. Musí sa samo vyrovnávať s odmietnutím, strachom, nedôverou a ponižovaním. Takéto prostredie oberá dieťa o istotu, že bude prijímané, aj keď nesplní očakávania dospelých. Dieťa verí, že si musí lásku a rešpekt druhých najprv zaslúžiť. Je závislé na pochvale a odmenách, lebo podľa nich si určuje svoju sebahodnotu. Je neisté, lebo sa nevie spoľahnúť ani samo na seba, alebo sa ženie za výsledkami, aby ostatným dokázalo svoju cenu. Rovnako nezdravé je prostredie plné úzkosti a neprimeraného strachu o dieťa. Pocity strachu dieťa zväzujú, nedovolia mu objavovať svet, zameriavajú jeho pozornosť na potencionálne nebezpečenstvo, chorobu a neúspech. Negatívne myšlienky vedú dieťa k nedôvere a prehnanej opatrnosti.
Vplyv fyzického prostredia
K rozvoju mozgu u malých detí dochádza pomocou zmyslov. Deti neustále sledujú prostredie, v ktorom sa práve nachádzajú a ich mozog spracováva obrazy, ktoré vidí. Behom jednej hodiny dokáže spracovať až 36 000 obrazov, čo je asi deväťdesiat percent všetkých vnemov. Príjemné prostredie má teda zásadný vplyv na náladu dieťaťa, jeho pocity, sústredenosť aj na proces učenia.
Rodičia doma a učitelia v školách by preto mali dbať na striedmosť, estetiku a praktickosť. Platí, že menej je niekedy viac. Priestor, kde sa dieťa hrá, by mal byť prehľadný a každý predmet by mal mať svoje miesto. Priveľa hračiek spôsobuje, že si dieťa nevie vybrať, s ktorou sa bude hrať, obzvlášť keď ich má nahromadené vo veľkých krabiciach. Malým deťom je vhodné hračky po čase obmieňať, teda schovať tie, s ktorými sa momentálne nehrajú a dať im tie, s ktorými sa hrali pred časom. Minimalisticky zariadené prostredie nabáda dieťa k hre, kreativite a k lepšiemu sústredeniu sa. Deti milujú stavanie bunkrov z diek a starých plachiet.
Okrem množstva hračiek sú dôležité aj ich vlastnosti. Hračky by mali dieťa nielen zaujať, ale aj nabádať ku kreatívnej hre, k čomu výborne poslúžia rôzne predmety v domácnosti. Jednoduché drevené kocky, farebné nádobky, ktoré sa dajú stavať na seba alebo bežné plastové misky a varechy, často zabavia batoľa viac ako sofistikované hračky, ktoré svietia, vydávajú zvuky a samy sa pohybujú. Navyše, sú na mieste obavy, že takéto hračky, ktoré nadmerne stimulujú zmysly malých detí, sú pre ne nevhodné.
Mozog dieťaťa sa dá rozvíjať od raného detstva aj vďaka stimulácii ostatných zmyslov. Hranie sa s rôznymi prírodnými materiálmi, s plastelínou, navliekanie, strihanie, maľovanie prstovými farbami, kriedami na chodník či na veľké formáty papiera.
Prečítajte si tiež: Príprava na pôrod
Úloha dospelých
Nech už je fyzické prostredie akokoľvek podnetné, najdôležitejšiu rolu v ňom pri malých deťoch zohráva dospelý. Plne prítomná láskavá a komunikujúca mama, ocko či starí rodičia. Pre vývin reči je pozornosť dospelých absolútne kľúčová.
Dlho sa verilo, že sú to práve dlhé rodičovské monológy smerované k dieťaťu, ktoré rozvíjajú jeho rečové schopnosti. Posledné zistenia však ukazujú, že kľúčom k efektívnemu vývoju reči u bábätiek je správne reagovať na ich džavotanie, ukazovanie a gestá. To znamená byť plne prítomný a vnímať svoje dieťa, ako sa len dá. V dnešnej dobe sú to aj rodičia, ktorí sú neustále rozptyľovaní mobilnými telefónmi, pracovnými povinnosťami a plnú pozornosť dieťaťu z tohto dôvodu nedoprajú. Nejde teda o množstvo slov, ktoré bábätko denne počuje, ale o vzájomnú komunikáciu, a to verbálnu aj neverbálnu.
V ideálnom prípade by mali rodičia pozorovať dieťa, pomenovávať veci, na ktoré sa pozerá alebo na ne ukazuje, reagovať, keď vydáva zvuky, prihovárať sa mu a dívať sa mu pritom do tváre, aby dieťa mohlo vidieť pohyby ich pier a napodobovať ich. Zistilo sa, že nie je ani také dôležité zahajovať konverzáciu s dieťatkom, ako včas a správne reagovať, keď dieťa začne komunikovať. Ďalšou veľmi prospešnou aktivitou pre mozog dieťaťa do troch rokov je učiť ho znakovú reč. Znaková reč pomáha počujúcim batoľatám vyjadriť to, čo ešte nevedia povedať slovami.
Množstvo expertov skúmalo vplyv prostredia v ranom veku dieťaťa na zvýšenie jeho inteligencie. Dnes sa vedci prikláňajú k názoru, že vplyv prostredia a výchova hrajú významnejšiu rolu ako zdedené gény. Podľa najnovších zistení ani inteligentné hračky, ani vzdelávacie videá a iné technické vymoženosti pre najmenších nepodporujú dieťa vo vývoji viac ako interakcia s dospelou osobou. V tomto sa deti veľmi nelíšia od mláďat živočíchov. Najintenzívnejšie výchovné lekcie prebiehajú pozorovaním a napodobňovaním rodičov.
Podpora jedinečnosti a talentu dieťaťa
Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije.
Prečítajte si tiež: Komplexná starostlivosť v pôrodnici Humenné
Ako podporiť jedinečnosť dieťaťa?
- Vytvorením inšpiratívneho prostredia s aktivitami, ktoré zapoja schopnosti a talent dieťaťa. Nezabúdajte, že pokojné aj jednoduchšie prostredie podnecuje dieťa viac k hre, experimentovaniu a objavovaniu.
- Kladením inšpirujúcich otázok. Otázky sú cestou, ako sa spojiť s vnútorným svetom dieťaťa. Je potrebné vedieť sa pýtať a nechať deti pýtať sa, aby spoznali svoj vnútorný svet. Znamená to, že by ste mali mať v zásobe veľa otázok: „O čom snívaš? Čo by si urobil, ak by si bol kráľom? O čom by si napísal knihu? Aký film by si natočil? Kam by si chcel cestovať? Akým zvieraťom by si chcel byť? Ak by si išiel na opustený ostrov, čo by si si vzal? V čom by si chcel vyhrať alebo vyniknúť? Ako by vyzeral najlepší deň v tvojom živote?
- Kladením otázok, ktoré podnecujú zvedavosť. Tá je akýmsi hnacím motorom života.
Zlozvyky: Hľadajte príčinu, nie trest
Zlozvyky sú prejavom psychického napätia, takže ak chcete, aby sa ich dieťa zbavilo, mali by ste pátrať po príčine ich vzniku, čo nie je práve najľahšie. Môže to byť čokoľvek, zmena v živote dieťaťa, zmena v rodine, niekedy i banalita, ktorá nám dospelým ani nenapadne, napríklad strach z tmy. Niekedy to dokonca býva kumulácia niekoľkých drobných príčin naraz. Ak sa vám podarí príčinu odhaliť, veľkú časť problému máte vyriešenú.
Medzi najčastejšie zlozvyky patria:
- Cmúľanie palca - začína sa už v prvom roku života a do konca štvrtého roku by malo zmiznúť. Väčšinou ide o dôsledok nudy alebo nervozity, prípadne sa tým dieťa upokojuje pri zaspávaní. Vo výnimočných prípadoch pokračuje až do šiestich rokov.
- Obhrýzanie nechtov - nechty si obhrýza asi tretina detí. Objavuje sa zvyčajne na začiatku školskej dochádzky a môže pokračovať až do obdobia dospievania. V tomto období ním trpí asi 60 % detí, potom výskyt klesá na 10 - 20 %.
- Posmrkávanie - popoťahovanie, napríklad pri nádche, sa zväčša spája s predškolským a školským vekom.
- Žmolenie ucha - kým bábätká zaspia, žmolia plienku alebo cíp vankúša, čo v neskoršom veku nahradia tým, že si začnú žmoliť uško. Najčastejšie sa tento zlozvyk objavuje u batoliat a predškolákov, vo vyššom veku je skôr výnimočný.
Tipy na zbavenie sa zlozvykov
Pripravte sa, že to bude dosť dlho trvať, čo sa už raz kdesi zafixovalo, sa dosť ťažko odstraňuje. Vždy záleží na konkrétnom type zlozvyku:
- Cmúľanie palca - vysvetlite dieťaťu, že to skutočne nie je pekné a že veľké deti to nerobia pri odvykaní navrhnite určitý systém odmien.
- Obhrýzanie nechtov - skúste na to ísť podobne ako pri cmúľaní palcov. Tohto zvyku sa však deti zbavujú pomerne ťažko. Ak nezaberá dohováranie, skúste nejaké náhradné riešenie stresu, napríklad, ak bude mať chuť odhrýzať si nechty, nech namiesto toho zoberie do ruky nejaký predmet a pod. Ak máte doma dievčatko, skúste na to ísť prostredníctvom malých darčekov - sľúbte jej pilníček na nechty, lak, niečo typicky dievčenské, čo by ju mohlo motivovať.
Majte hlavne trpezlivosť. Ak však niektoré zlozvyky pretrvávajú dlho, môžu byť aj zdraviu škodlivé. Dlhodobé cmúľanie palca môže narušiť postavenie zubov, neumytý prst v ústach ľahko spôsobí infekciu narušujúcu imunitný systém, pri ťahaní za vlasy sa môžu porušiť vlasové vačky a vlasy sa budú lámať. Väčšinou však platí, že čím väčší je nátlak na dieťa, tým dlhšie trvá odvykanie.
Puberta: Obdobie zmien a hľadania
V puberte dieťa prechádza neurologickými, emočnými aj fyzickými zmenami, ktoré majú zásadný vplyv aj na jeho správanie. Tieto zmeny spôsobujú časté výkyvy nálad, nedbalosť v rizikových situáciách, ale aj to, že ranné prebúdzanie je zdĺhavé a náročné. Zmeny v správaní majú často vplyv aj na vzťah rodiča s dieťaťom.
V mozgu sa v tomto období posilňujú niektoré prepojenia, ktoré zabezpečujú zlepšovanie komunikačných zručností, rozhodovania a zrýchlenie spracúvanie informácií. Takisto sa strácajú prepojenia, ktoré sa nepoužívajú, vďaka čomu sa dieťa prispôsobuje životu v danom prostredí.
Ak sa vám zdá, že je vaše dieťa počas puberty impulzívnejšie a viac riskuje, je to preto, že sa mu/jej stále vyvíja prefrontálny kortex, časť mozgu, ktorá je zodpovedná za plánovanie a rozhodovanie. Dieťa takisto začína oveľa viac vnímať svoje vlastné emócie a veľa nad nimi uvažuje. Keďže v tomto období dochádza aj k „sociálnej reorientácii“, dieťa sa začína viac zameriavať na svojich rovesníkov ako na rodičov a rodinných príslušníkov. To však znamená aj to, že je vysoko citlivé na reakcie okolia.
Počas puberty sa u detí deje aj množstvo fyzických zmien, s ktorými môžu mať tínedžeri problém vyrovnať sa. Často sa stáva, že sa vo svojom vyvíjajúcom tele dieťa necíti „doma“. Najmä ak sa v niečom líši od svojich rovesníkov, môže mu/jej to spôsobiť pocit hanby, kvôli ktorému bude viac utiahnutý/-á.
Výkyvy nálad nie sú v období dospievania ničím výnimočným. Na svedomí to má kolísajúca hladina neurotransmitterov a hormónov, ako je serotonín, GABA či kortizol. Významnými zmenami prechádza počas dospievania aj dopamínový systém v mozgu. Dopamín je neurotransmiter, ktorý zohráva úlohu pri odmeňovaní a motivácii a počas dospievania sa naň mozog stáva citlivejším. Zvýšené uvoľňovanie dopamínu spôsobuje, že dospievajúci inklinujú k vzrušujúcim zážitkom a pocitom. Je to aj dôvod, prečo sa pri bežných aktivitách tínedžeri sťažujú, že ich nudia. Aj preto sa častejšie vystavujú už spomínaným rizikovým situáciám - prinášajú im totiž oveľa väčší pôžitok.
Nie vždy to však musí byť kontraproduktívne. Premýšľali ste niekedy, prečo sa množstvo politických aktivistov mobilizuje už počas dospievania? Je to práve vďaka tomu, že citlivejšie prežívajú pre dospelých už bežné emócie a majú znížené vnímanie rizika. Preto sa neboja postaviť autoritám a konať. A to je začiatkom mnohých spoločenských zmien - vezmite si napríklad študentskú revolúciu alebo klimatické hnutie.
Tínedžeri dokážu dospelých inšpirovať, ale až keď sa prebudia. U dospievajúcich totiž často dochádza k zmene spánkového režimu a oneskoreniu cirkadiánneho rytmu, čo spôsobuje, že sú zrána unavení a v noci majú ťažkosti so zaspávaním. U tínedžerov sú však tieto „vnútorné hodiny“ oproti dospelým posunuté.
Ako podporiť tínedžera v období puberty?
Neurologické a psychické zmeny, ktoré prebiehajú v mozgu počas dospievania, môžu pôsobiť na tínedžerov zaťažujúco a môže z nich vyplývať nelogické správanie. Hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí javiť, tínedžeri stále potrebujú cítiť od rodičov prijatie. Vzťah s rodičmi sa v tomto období mení a pri tejto zmene vzťahu často dochádza ku konfliktom, a to najmä vtedy, ak rodič nedokáže prijať tento meniaci sa vzťah alebo názory rodiča a dieťaťa sa ohľadom toho, čo je preňho dobré, líšia.
- Komunikuj. Kľúčom k budovaniu si vzťahu s tínedžerom je otvorená komunikácia. Direktívne príkazy a zákazy dieťaťu signalizujú, že ho nevnímaš ako seberovného partnera. Nevyhýbaj sa ani náročným témam, neodbi ho tým, že by ich ešte nepochopilo. Prekonaj svoj ostych a zábrany a veď s dieťaťom úprimný a otvorený rozhovor. Pýtaj sa aj ty, ako vníma tvoju odpoveď, čo presne chce vedieť a prečo chce danú tému otvoriť.
- Rešpektuj jeho/jej súkromie. Ak máš starosti kvôli bezpečnosti, dôležitá je najmä prevencia. Rozprávajte sa o tom, čo môže na internete číhať, čomu sa vyhýbať a čo robiť, ak mu cudzí alebo aj známy človek pošle niečo nevhodné.
- Netrestaj. Hádka s rodičom môže byť náznakom toho, že sa dospievajúce dieťa snaží preukázať samostatnosť a vyjadriť svoju nezávislosť. To, že dieťa dá najavo nesúhlas, je však znakom toho, že cíti bezpečie, že tak môže spraviť a nestratí kvôli tomu svojho rodiča. Preto ho netrestaj tým, že sa odmlčíš a odmietneš sa s ním/ňou rozprávať. Ak budeš svoje dieťa trestať tým, že mu zakážeš obľúbené činnosti, môže sa ti odplatiť ešte väčším rebelovaním. Preukáž mu/jej, že mu/jej veríš, že chybu nezopakuje, a že ho rešpektuješ natoľko, že mu/jej dovolíš, aby ti dokázal/-a, že si zaslúži tvoju dôveru a rešpekt.
- Nechaj ju/ho robiť chyby. Tým, samozrejme, nemyslíme chyby, ktoré by ohrozovali jeho/jej bezpečnosť. Ale chyby robí každý a svoje dieťa pred nimi vždy neochrániš. Občas sa poháda a uzmieri s kamarátom, ktorého nemáš práve v láske, možno bude randiť s niekým, kto ti nie je práve sympatický, alebo dostane v škole horšiu známku. Aj to je súčasťou dospievania a tínedžeri sa musia naučiť čeliť aj sklamaniam. Buď nablízku, keď ťa potrebuje, poskytni mu/jej oporu a porozumenie a snaž sa nekarhať.
Neurodiverzita: Rešpekt a podpora odlišnosti
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné, a to aj v spôsobe, akým funguje jeho mozog. Neurodiverzita zahŕňa rôzne neurologické odlišnosti, ako napríklad autizmus alebo ADHD. Namiesto snahy o "napravenie" týchto odlišností je dôležité ich rešpektovať a podporovať dieťa v rozvoji jeho silných stránok a v zvládaní výziev, ktoré s nimi súvisia.
Existujú materiály, ktoré vysvetľujú rodičom, ako funguje mozog ich dieťaťa - prečo potrebuje bezpečie, prečo reaguje inak na zvuky či svetlo, prečo má také intenzívne záujmy. Prinášajú konkrétne rady do každodenného života - ako vytvoriť doma prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, ako komunikovať tak, aby vás počúvalo, ako mu pomôcť zvládnuť školu či kamarátov. Tieto materiály sú určené aj samotným deťom a mladým dospelým, ktorí sú často prehliadanou skupinou. Pokúsili sa vysvetliť , prečo sú iní, ako môžu sami riešiť svoje stavy preťaženia alebo neporozumenia s inými.