Správny vývoj chrbtice je pre zdravý rast a celkový vývoj dieťaťa zásadný. Od prvých dní života až po prvé kroky existuje mnoho faktorov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie chrbtice vášho dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vývoj chrbtice u batoliat, od odporúčaní pre polohovanie a manipuláciu s bábätkom až po rady, ako predchádzať problémom s chrbticou v neskoršom veku.
Poloha na brušku: Dôležitá pre motorický vývoj
Poloha na brušku je pre deti veľmi dôležitá, pretože približne od piateho mesiaca sa z tejto polohy začína odohrávať celý motorický vývoj. Je nevyhnutné, aby deti túto polohu dobre poznali, vedeli v nej zotrvať dostatočný čas a predovšetkým, aby sa im na brušku páčilo. V pôrodniciach sa mamičkám často odporúča, aby deti na bruško nedávali kvôli riziku syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa alebo vdýchnutiu vlastných zvratkov. Určitá opatrnosť je skutočne namieste pri novorodencoch (do konca 1. mesiaca), ktorí si ešte nevedia sami otočiť hlavičku na brušku. Aj v tomto období však môže byť bábätko niekoľkokrát denne na brušku - pod dohľadom matky.
Kedy začať pokladať deti na zem
Medzi tretím a štvrtým mesiacom je vhodné začať nechávať deti často na tvrdšej podložke, kde sa môžu dobre zaprieť a voľne sa hýbať. Z hľadiska bezpečnosti je najvhodnejšia podlaha. Ak máte doma chladnejšie, môžete použiť hraciu deku, penové puzzle alebo kusový koberec. Hrazdičku používajte len občas - deti, ktoré sú pasívnejšie, sa rady iba pozerajú a nesnažia sa chytiť hračky, ktoré sú ďalej. Lehátko dieťaťu neublíži, pokiaľ v ňom trávi len asi 10 % času. Ak však dieťa trávi v lehátku viac než 50 % dňa, výrazne to brzdí jeho vývoj. V tomto veku bývajú deti často položené na posteli alebo gauči - pre bábätko to nie je ani bezpečné, ani prospešné. Matrac je príliš mäkký, dieťa sa nemôže poriadne zaprieť a jeho vývoj sa tým blokuje. Naopak, dieťa, ktoré sa hrá na zemi, môžete jednoducho presúvať podľa toho, v ktorej miestnosti sa práve nachádzate. Väčšinou deťom úplne stačí, že vás vidia, a sú spokojné. Výhodou toho, že deti netrávia celý čas len v postieľke, je aj vytvorenie určitého režimu - postieľka je určená na spánok, zem na hranie.
Mýtus o sedení v 6 mesiacoch
Veľmi rozšíreným mýtom je predstava, že v 6 mesiacoch by dieťa malo vedieť samé sedieť. Z hľadiska vývoja je však takáto požiadavka úplne nereálna. Tento názor pochádza ešte z dôb, keď sa deti pasívne posádzali, ako súčasť tréningu chrbtového svalstva. Bohužiaľ sa ukázalo, že generácia týchto detí častejšie a skôr trpela bolesťami chrbta. Po skúmaní sa odborníci zhodli, že chrbtica bola preťažovaná už v detstve - a postoj k pasívnemu posádzaniu sa zásadne zmenil. V USA sú však ešte stále v období pasívneho posádzania, preto mnohé knihy preložené z angličtiny môžu k takémuto prístupu nabádať.
Sed je vyvrcholením motorického vývoja
Sed je vyvrcholením celého motorického vývoja. Väčšina detí najskôr stojí a lezie. Až keď si lezením posilnia chrbtové svaly, začnú samé sedieť. Sadnú si tak, že z polohy na štyroch sa otočia na bok a potom vystrčia jednu alebo obe nožičky. Spočiatku sa pri sede ešte opierajú rukami o zem. Až keď ich uvoľnia a môžu sa hrať, je chrbtica dostatočne pripravená na samostatné sedenie. Dieťa v žiadnom prípade nesedí z polohy ležmo na chrbte, ako to dokáže dospelý človek. Niekedy si deti sadnú v zvýšenej polohe (autosedačka, kočík, klín a pod.) alebo sa chytia niečoho a vytiahnu sa do sedu (napr. tyčky v postieľke). To je však tiež pasívny sed, rovnako ako keby ste ich do sedu posadili vy. Okrem toho, že poškodzuje chrbticu, môže blokovať psychomotorický vývoj. Väčšina detí, ktoré boli pasívne posadené, nikdy, alebo len veľmi krátko, lozí.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom 11-mesačného dieťaťa
Lezenie: Cesta k zdravému sedeniu
Sed je cieľ a lezenie je cesta. Lezenie je jeden z najzdravších pohybov vo vývoji dieťaťa. Nielenže prepája mozgové hemisféry, čím zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale najmä posilňuje chrbtové a brušné svaly a pripravuje telo na sedenie. Deti, ktoré lozia, sú samy sebe najlepšími terapeutmi - dokážu sa lezením "preliezť" drobnými nerovnováhami v tele. Lezenie zaberá veľkú časť vývoja, zvyčajne 4 až 5 mesiacov, kým dieťa začne samé chodiť. Napriek tomu je dnes stále dosť detí, ktoré nelozia. Dôvodov je viac, ale najčastejším je jednoznačne pasívne posádzanie. Niektoré deti nemôžu liezť kvôli chodítku.
Chodítko: Pomôcka, ktorá môže uškodiť
Chodítko je pomôcka, ktorá môže dieťaťu len uškodiť. V žiadnom prípade mu nezabezpečí rýchlejší nástup chôdze. Je výhodné iba pre rodičov, ktorí chcú mať od dieťaťa pokoj. Deťom sa síce páči, že vidia svet z inej perspektívy, a rodičia sú spokojní, že sa im nemôže nič stať - ale nemôžu sa ani plaziť ani liezť. Dieťa sa tým stáva závislé na rodičoch a prichádza o radosť z toho, čo dokáže samo.
Stoj a chytanie detí
Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné čo najskôr naučiť, ako sa dostať naspäť dolu. Ak matka začne dieťa chytať alebo ho dáva dole, dieťa má pocit, že matka je súčasťou jeho pohybového stereotypu. Takéto dieťa sa začne púšťať vždy, keď je matka nablízku, dokonca aj vtedy, keď už dávno vie, ako sa má spustiť dolu. Preto sa väčšina úrazov stáva práve v blízkosti rodičov. Naopak, dieťa, ktoré nie je chytané, sa veľmi skoro naučí spoliehať sa samo na seba. Pri nácviku spúšťania sa zo stoja odporúčam odstúpiť na dostatočnú vzdialenosť a udržiavať s dieťaťom očný kontakt. Hovorte naň pokojným hlasom, aby sa držalo a nepúšťalo - inak spadne. Môžete ho lákavo volať pomocou hračky, ale nedovoľte mu, aby sa vás chytilo. Ak dieťa odmieta spolupracovať, radšej mu ohnite obe nohy v kolenách do kľaku, než by ste ho dali dole vy. Z tejto polohy sa už dieťa bez problémov dostane na zem, a zároveň si natrénuje, ako na to. Ak spadne, neľutujte ho ani nestrašte. Váš dramatický výraz môže rozplakať aj veľmi odvážne dieťa. Každý pád je pre mozog dôležitou informáciou, ako pohyb nabudúce neurobiť. Hlava dieťaťa je teraz na pád oveľa lepšie pripravená než v období, keď sa lebečné švy zrastú. Určite neodporúčam obkladať dieťa vankúšmi, ani mu dávať prilbu. Každé dieťa prispôsobuje svoj pád podkladu, na ktorý je zvyknuté.
Vodenie detí za ruky
Väčšina detí potrebuje od prvého postavenia sa až po samostatnú chôdzu dlhých 4-5 mesiacov, ktoré trávia lezením a obchádzaním nábytku. Rodičia si často mylne myslia, že chôdza príde oveľa skôr. Často sa stáva, že chcú túto fázu urýchliť tým, že deti vodia za ruky, čím dúfajú, že im pomôžu naučiť sa chodiť. Bohužiaľ, vodeniu za ruky sa nedá hovoriť chôdza - a rozhodne ju neurýchľuje. Dieťa sa do vás zavesí a reflexne pohybuje nohami. Vaša dobre mienená pomoc sa tak otočí proti dieťaťu - vývoj sa zastaví. Dieťa sa nemá kam vývojovo posunúť, a tak sa samostatná chôdza spomalí. Výsledkom býva, že väčšina detí vedených za ruky začne chodiť až okolo 15. až 18. mesiaca. A ich rodičia či starí rodičia často končia v ambulanciách rehabilitačných lekárov s bolesťami chrbta. Bolesti chrbta majú často pôvod už z detstva. Dobrou správou je, že to môžete ovplyvniť!
Pohybový vývoj: Čas a priestor pre prirodzený rast
V momente, keď sa dieťatko ocitne na svete, sú jeho kosti mäkké a citlivé a svaly sú veľmi slabé a musí sa najprv vyvinúť. Najprv sa teda bábätko učí držať hlavičku v ľahu a otáčať sa. Potom si osvojuje samostatný sed, lezenie a nakoniec i státie. Dojčatá a batoľatá sa pohybujú dobrovoľne a s veľkým gustom. Sú veľmi zvedavé a túžia preskúmavať svoje okolie, čo by im malo byť umožnené. To najlepšie, čo pre neho môžete urobiť je, keď mu dáte čas a priestor na to, aby sa jeho kosti a svaly vyvinuli a posilnili prirodzene a samy. Podľa vývojovej fázy, v ktorej sa vaše dieťatko práve nachádza, môžete tento prirodzený rast podporovať. Spočiatku je úplne normálne, že vaše dieťa leží pomerne pokrútené. V tejto fáze sa ponúka ako vhodné riešenie nosenie v šatke, ktoré podporuje správnu pozíciu tela bábätka. Polohovanie v ľahu umožňuje vášmu dieťaťu voľne sa pohybovať presne tak, ako to dovoľuje úroveň jeho rozvoja. Občas nie je možné zabrániť tomu, aby dieťa bolo dlhší čas v neprirodzenej polohe, ako napríklad počas dlhšej cesty autom v autosedačke. Ak chcete u svojich detí predísť neskorším problémom s pohybovým aparátom, je dôležité viesť ich k pohybu a ak je sedenie nevyhnutné, tak dbať na to, aby dieťa sedelo v správnej pozícii. Ak vaše dieťa sedí pri stole, je potrebné dať pozor na to, aby stoličky a stôl mali správnu výšku. Pri stole by dieťa malo sedieť tak, že jeho bedrá, kĺby a lakte budú ohnuté do pravého uhla. Nohy by pritom mali byť naplocho a pevne položené na zemi. Alternatívou potom je možnosť sedenia na gymnastickej lopte, balančnej podložke a podobne. Táto varianta zaisťuje nielen optimálne držanie tela, ale tiež zvyšuje pozornosť, pretože použitie týchto pomôcok umožňuje pohyb aj počas sedenia. Jednoduché naťahovacie, rotačné a rozhýbavacie cvičenie môže tiež posilniť chrbtové svalstvo a predísť ťažkostiam v budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Týždeň Vývoja Bábätka: Podrobný sprievodca
Zavinovačka: Priateľ pre prvé týždne života
Dieťatko je veľmi krehké stvorenie. Po narodení sa ho spočiatku aj bojíme chytiť do náručia, aby sme mu neublížili. Čo robiť pre správny vývoj chrbátika? A naopak, čomu sa vyhýbať? Zavinovacia perinka je v prvých týždňoch a mesiacoch života malého bábätka naša veľká pomocníčka. Plní hneď niekoľko funkcií: dieťatko sa v nej cíti teplo, mäkko, pohodlne, v bezpečí - pripomína mu pobyt v maternici. Nám slúži k istejšiemu uchyteniu pri prenášaní krehkého dieťatka z miesta na miesto. Pokiaľ to vygovuje vám i vášmu dieťatku tak je perinku vhodné používať, až kým z nej dieťa nevyrastie - teda prvé dva mesiace určite. Ak máte malé novorodeniatko v lete, môžete využívať jej letnú verziu - bez vnútornej výplne. Perinkou sa zároveň istí neistý chrbátik malého dojčiatka, ktorého svalstvo ešte nie je dostatočne pevné, preto nedrží tak, ako má. Pokiaľ bábätko v perinke nie je (napr. leží iba v dupačkách v kočíku a je nutné ho z neho preložiť, alebo sa ide kúpať) je dôležité jeho správne uchytenie: ľavou rukou sa istí hlavička, pravou rukou chrbtica a zadoček.
Krehká chrbtica dojčiatka a nosenie v šatke
Malé dieťatko je po narodení ešte stále vo vývoji, rovnako i jeho chrbtica. Tá bola počas vnútromaternicového vývoja v celkom ohnutej pozícii (aby sa dieťatko zmestilo do bruška). Po narodení sa teda musí prispôsobiť, čo istý čas trvá. Odporúčame nosenie v babyšatke. Tá, podobne ako perinka, pripomína dieťatku jeho pobyt v maternici: je v nej teplo, istota, bezpečie, matkina blízkosť, vôňa, tlkot srdca - dieťaťu dobre známy, jemné pohojdávanie a poloha veľmi podobná ako v brušku. Pokiaľ nosenie nie je možné, v ležatej polohe odporúčame tvrdší podklad.
Tvrdší podklad pre správny vývoj chrbtice
Pre správny vývoj chrbtice dieťatka je ležanie na tvrdšej podložke (matraci) lepšie ako mäkký podklad. Do jedného až dvoch rokov malý drobček nepotrebuje ani vankúš pod hlávku. Aj po tomto období by mal byť len malý, nízky, antialergický a tvrdší, nie široký, veľký a mäkký. Celkovo pri manipulácii s bábätkom je potrebné dávať veľký pozor. Kostra býva veľmi krehká…
Ach, to skoré posadzovanie
Jednou z častých chýb mamičiek je skoré posadzovanie dieťatka, ktoré vôbec neprospieva jeho chrbtici. Naopak, dlhodobý každodenný pobyt v nevhodnej sedacej polohe môže zaviniť skoliózu (zakrivenie) malého detského chrbátika. Bábätko preto smie sedieť len od toho obdobia, kedy si samé sadne. Len to je jasný signál, že jeho chrbtica a svaly sú natoľko spevnené, že to jeho telíčko dokáže. Chrbtica do troch mesiacov tvorí v sede veľký oblúk. Po 4. mesiaci ju bábätko postupne vyrovnáva s hlavou v krčnej a hrudnej časti. Aj napriek tomu ešte vidíme jasný predklon tela smerom dopredu so zakrivením v bedrovej časti. Samostatne začína dieťatko sedieť v rozmedzí 6 - 8 mesiacov, spočiatku v tzv. žabacej pozícii (predklonené dopredu s opretými rúčkami o podložku). V ďalších mesiacoch sa sedenie zdokonaľuje a dieťatko dokáže samo sedieť rovno, pevne, bezpečne.
Stop bežkám, aj pavúku!
Predčasné, každodenné a nadmenné používanie odrážadla, hopsadla a bežky narúša prirodzený a správny vývoj kostí, bedrových kĺbov, svalov a šliach… cvičenie s dieťatkom: dať si ho obkročmo na nohy, tvárou k sebe a držať pod pazuškami.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť počas tehotenstva
Sledovanie psychomotorického vývoja
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. V nasledujúcom seriáli o psychomotorickom vývoji vám prinášame jednoduchý kľúč, podľa ktorého môžete sledovať správnosť vývoja svojho bábätka. Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Hodnotí sa napr. v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky pod. Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu. Či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. Častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko staráte.
V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťatou v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Vývoj v 4. - 8. týždni
V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať , pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľnovať.
Reflexy novorodenca
Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnanými a na druhej nie.
- Prevedenie chôdze: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Prehnaným je do 4. - 6. mesiaca.
- Asymetrický tonický šijový reflex: Hlavička je otočená na jednu stranu a končatiny na tejto strane sú natiahnuté, zatiaľ čo končatiny na druhej strane sú ohnuté. Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.
- Úchopový reflex: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Prehnanými je do 5. mesiaca veku.
- Babinského reflex: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca veku.
- Opravný reflex: Objavuje sa až po 3. mesiaci.
Vývoj a stimulácia dieťaťa v deviatom mesiaci života
V 9. mesiaci sa dieťatku v dobe kedy nespí už nepáči len ležať na chrbátiku. Táto poloha ho obmedzuje pri hre a pri skúmaní okolitého sveta, preto sa stále častejšie otáča na bruško a späť na chrbátik. To už zvláda bez problémov, rovnako ako pre mnohé detičky už nie je problémom pohojdávať sa na kolienkach a prískokmi sa dostávať smerom dopredu a dozadu. Alebo samostatne lozí. Podliezaním, preliezaním, vyliezaním a zliezaním si veľmi výdatne precvičuje celé telo. Niektoré detičky dávajú pred lezením po štyroch prednosť plazeniu sa po brušku alebo prevaľovaniu sa, iné sa vyťahujú rovno do stoja a majú tendenciu „chodiť“. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore. Nie je vhodné umiestňovať deti na dlhšiu dobu do hopsadiel alebo chodítok. Obvykle sa dieťaťu podarí v 8. - 9. mesiaci postaviť sa na obe nohy do vzpriameného stoja prichytením sa nábytku alebo ohrádky. Na začiatku obvykle stojí nepohnute a pevne sa drží. Potom začína prenášať váhu tela z nohy na nohu a uvoľnenú nohu trochu dvíha, takže chvíľu stojí na jednej. Neskôr začína uvoľňovať úchop ruky a stojí chvíľu pridržiavajúc sa len jednou rukou. Ak sa udrží jednou rukou, v 9. mesiaci sa naučí dvíhať predmet zo zeme. Dokáže tiež urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč. Chôdza sa začína vyvíjať, keď dieťa prenáša váhu tela z nohy na nohu. Na začiatku robí drobné úkroky vpravo a vľavo, takže prešľapuje takmer na mieste. Ku koncu 9. a v 10. mesiaci dieťa robí opakovane úkrok jednou a prisúva druhú nohu súčasne s prehmatávaním. Takto začne zámerne robiť kroky bokom, aby sa dostalo k nejakému zaujímavému predmetu. Je dôležité, aby detičky pri týchto prvých krôčikoch nemali na nohách hneď topánky. Pre zdravý rozvoj klenby je dobré nechať ich behať bosé alebo v ponožkách, aby sa naučili správne našľapovať a došľapovať až na päty. Dbáme na bezpečnosť detí, aby sa neporanili na dlážke alebo nepošmykli na dlažbe, či koberci. Je vhodné dočasne odstrániť drobné koberčeky, o ktoré by dieťa mohlo zakopnúť a spadnúť. Ak máme v byte šmykľavú podlahu, môžeme využiť ponožky pre deti s protišmykovými zábranami na podošve.
Správny sed a úchop predmetov
Ak detičky vedia liezť po štyroch, nebýva pre ne ťažké sadnúť si. Správny sed by mal byť s rovným chrbátikom. Niektoré deti radi sedia na pätách, kedy majú jednu nohu natiahnutú dopredu a druhú pokrčenú. V 9. mesiaci dieťa už vie sedieť a môže sa v sede predkláňať, ukláňať, otáčať a pod. bez toho, aby spadlo. Deti už dokážu uchopiť predmet väčšinou bez problémov a v rôznych polohách - na chrbátiku, brušku, v stoji, či v sede. Pohyb rúk je dobre cielený a predmet dieťa uchopuje špičkami prstov, kedy je palček čiastočne v opozícii oproti prstom. Prevláda jednostranné dočahovanie, deti predmet uchopujú skôr jednou rukou, pričom obvykle striedajú pravú aj ľavú rúčku.
Nácvik púšťania predmetov
V 9. mesiaci sa dieťa učí nesúmerným pohybom, pri ktorých každá ručička robí iný pohyb - napr. jedna predmet drží a druhá do neho búcha. V predchádzajúcich mesiacoch sa dieťa naučilo približovať jemne predmet k predmetu, v 9. mesiaci je schopné postaviť predmet opatrne na stôl, vkladať predmety do krabíc a nádob, zastrkovať predmety do otvorov a pod. Tieto schopnosti vyžadujú osvojenie si zdanlivo jednoduchej a ľahkej zručnosti - schopnosť pustiť predmet z ruky v pravý čas. Túto schopnosť si deti osvojujú až v 11. - 12. mesiaci. V 2. - 3. štvrťročí dieťa väčšinou nepúšťa predmet zámerne, predmet mu skôr z nej vypadne. Túto schopnosť si cvičí pri prekladaní hračiek z ruky do ruky a pri iných manipuláciách. Vedomé púšťanie uchopených predmetov pri určitom držaní ruky a v určitú chvíľu je pre deti veľmi dlho ťažké. Ešte koncom 9. mesiaca nám dieťa podá hračku, ale nepustí ju. Neznamená to, ako sa rodičia často domnievajú, že dieťa nám ju nechce dať, alebo že sa takto hrá. Častokrát niektoré dieťa ešte v 11. Tento vek je charakteristický aj tým, že deti predmety nielen chytajú do rúk, ale priam zbožňujú nimi hádzať a sledovať, kam letia. Rodičia tak musia neustále zbierať vec, ktoré deti vyhadzujú z kočíka, či postieľky alebo zo stola. Musíme mať na pamäti, že deti používajú na skúmanie vecí okolo seba nielen oči a ruky, ale aj ústa, preto dbáme, aby nezhltli nič, čo by im mohlo uškodiť.
Rozumový vývin v 9. mesiaci
- mesiac je vekové obdobie, ktoré prehlbuje poznávanie a uvedomovanie si trvalosti vecí a osôb. Deti si už uvedomujú, že predmet existuje, aj keď ho nevidia. Ak schováme nejakú hračku, dieťa najskôr len sleduje miesto, kde predmet zmizol a chvíľu čaká, či sa objaví. Neskôr sa pokúša predmet samé nájsť napr. odkrývaním plienky. Na rozvíjanie myslenia výrazne vplýva aj schopnosť dieťaťa manipulovať s predmetmi a ľuďmi okolo seba. Dieťa v 9. mesiaci úmyselne a zámerne vyvoláva účinok, ktorý spočiatku bol náhodný alebo dodatočný. Začína používať predmety v ruke ako nástroje, aby nimi pôsobilo na iný predmet, napr. búcha alebo strká predmetom v ruke do predmetu na stole, aby sa začal pohybovať. Po 9. mesiaci už začína používať predmety na to, aby sa zmocnilo iných - napr. Pri hre dieťaťa môžeme vidieť, že rieši jednoduché problémy okľukou - ako rébus. Príkladom môže byť, ak dáme dieťaťu za plôtik z ohrádky hračku, ktorú chce, bude sa dieťa najskôr snažiť hračku dočiahnuť cez mriežku, ale potom plôtik oblezie a hračku si vezme.
Vývin reči a sociálne správanie
Stále zreteľnejšie môžeme vidieť vývin v porozumení reči a vlastnou aktivitou dieťaťa. V 9. mesiaci, ak sme sa v predchádzajúcich mesiacoch s dieťaťom hrali a rozprávali ako sme to popísali, možno vidieť u dieťaťa začiatky generalizácie pojmov - to znamená, že na otázku, kde je lampa dieťa reaguje aj na inom mieste a smerom k inej lampe ako sme mu ukazovali. Rovnako niektoré deti v 9. mesiaci začínajú ukazovať prstom na slovom označený predmet. Dieťa v tomto období už máva bohatú pasívnu slovnú zásobu - t.j. slová, ktorým rozumie, ale je to ťažké určiť, pretože reakcia na veľa slov je často nevýrazná. Aktívna slovná zásoba sa vyvíja pomalšie - niektoré deti už dokážu vysloviť určité hlásky v spojitosti s určitou situáciou alebo objektom, iné vyslovujú a duplikujú slabiky napr. Prehlbovanie sociálnych vzťahov a strach z cudzích ľudí je v tomto období oveľa zreteľnejšia. Toto obdobie je obdobím výskytu separačnej úzkosti u dieťaťa. Niektoré detí bývajú viac plačlivé a chcú byť častejšie v prítomnosti mamy. Uvedomujú si, že nie sú jeden celok a tieto nové pocity, s ktorými sa musia vyrovnať, v nich vyvolávajú väčšiu úzkosť. Deti sa stávajú odmietavejšie a nedôverčivé aj voči starým rodičom. Pri citlivom vedení a zoznámení sa deti dokážu veľmi rýchlo osmeliť a nadviazať kontakt aj s neznámymi osobami.