Nezáujem o dieťa: Príčiny a riešenia

Nechutenstvo, odborne označované ako anorexia, je stav, keď človek stráca chuť do jedla. Strata chuti do jedla, známa aj ako strata apetítu, je stav, s ktorým sa stretne väčšina ľudí aspoň raz za život. Každý z nás občas zažije obdobie, keď máme menší apetít, než zvyčajne. Niekedy ide o dočasný problém spôsobený stresom alebo ochorením, inokedy však môže signalizovať vážnejšie fyzické alebo psychické ťažkosti. Tento problém môže byť krátkodobý, napríklad pri prechladnutí alebo v návale krátkodobého stresu, ale aj dlhodobý, čo už môže byť signálom vážnejšieho zdravotného problému.

Na prvý pohľad sa zdá, že vynechanie pár jedál nie je nič dramatické, ale opak je pravdou. Jedlo je pre telo hlavným zdrojom energie, živín a látok nevyhnutných pre správne fungovanie všetkých orgánov. Dlhodobé nechutenstvo môže viesť k podvýžive, oslabeniu imunitného systému, strate svalovej hmoty, únave a zhoršenej regenerácii organizmu. U detí môže narušiť správny rast a vývoj a u starších ľudí zvyšuje riziko ďalších komplikácií, ako je oslabenie kostí alebo srdcové problémy. Aj keď sa môže zdať, že chuť do jedla „sa niekedy vráti sama“, dlhodobé ignorovanie tohto stavu by mohlo viesť k rozvoju závažných ochorení.

Príznaky Nechutenstva

Hlavným príznakom nechutenstva je zhoršená alebo úplná strata chuti do jedla. Stravovacie návyky človeka sú zmenené a môže dochádzať k postupnému úbytku váhy až podvýžive, k zhoršujúcemu zdravotnému stavu kvôli nedostatku živín a k zhoršenej nálade.

Dlhšie obdobie nechutenstva ale môže sprevádzať niekoľko ďalších zdravotných príznakov:

• Únava a malátnosť
• Nedostatok energie
• Problémy so spánkom
• Zlá nálada a podráždenosť
• Nervozita a nepokoj
• Nepríjemná chuť v ústach
• Strata hmotnosti
• Ďalšie symptómy spojené s nedostatkom konkrétnych živín

Vznik a Príčiny Nechutenstva

Strata chuti do jedla môže mať mnoho príčin. Bežným spúšťačom sú infekcie, ako je chrípka alebo ochorenie COVID-19, počas ktorých sa organizmus sústreďuje na boj s vírusom. Aj po vyliečení sa môže nechutenstvo predĺžiť, pretože telo potrebuje čas na regeneráciu. Hormonálne zmeny, napríklad v tehotenstve, môžu taktiež výrazne ovplyvniť chuť do jedla, najmä v prvom trimestri, keď bývajú časté nevoľnosti a citlivosť na pachy.

Prečítajte si tiež: Zvýšené CRP po očkovaní

Psychologické Príčiny

Psychické faktory, ako sú stres, úzkosť alebo depresia, patria medzi ďalšie významné príčiny nechutenstva. Silné emočné vypätie môže viesť k strate záujmu o jedlo, a ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže spôsobiť podvýživu. Mnoho starších ľudí stráca apetít, ktorý môže tiež klesať, keď je človek smutný, depresívny, smútiaci alebo úzkostlivý.

Baktérie a Vírusy

Problém môže byť spôsobený prítomnými bakteriálnymi, vírusovými, plesňovými alebo inými infekciami na akomkoľvek mieste tela.

Lieky

Chuť do jedla môžu negatívne ovplyvniť aj niektoré lieky a drogy. Patria sem nelegálne drogy ako kokaín, heroín a amfetamíny, ale aj lieky na predpis - niektoré druhy antibiotík aj antidepresív, kodeín, morfín a chemoterapeutické lieky.

Nechutenstvo u detí

U detí je bežné, že po prekonaní ochorení, ako sú infekcie dýchacích ciest, odmietajú jedlo. Tento stav môže byť spojený aj s únavou, ktorá je prirodzenou súčasťou regenerácie organizmu. V takých prípadoch je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a ponúkať dieťaťu ľahko stráviteľné jedlá, ktoré podporia jeho zotavenie.

Veľakrát súvisia s bolesťou brucha, zubov, objavuje sa pri zápaloch v ústnej dutine alebo pri bolesti hrdla. Nezáujem dieťaťa o jedlo môže taktiež spôsobiť nepravidelné stravovanie, nútenie do jedla, rozptyľovanie pri jedle hračkami alebo rozprávkami. Pokiaľ dieťa nie je choré a napriek tomu nechce jesť, bude potrebná úprava stravovacích návykov.

Prečítajte si tiež: Podmienky materskej dovolenky pri dvojičkách

Nechutenstvo u detí: Príčiny podľa veku

Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa.

• Kojenci (0 - 12 mesiacov): U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
• Batoľa (1 - 3 roky): Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny.
• Predškoláci (3 - 5 rokov): U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. Okrem toho si zo škôlky môžu priniesť domov aj choroby, pretože v kolektíve sú viac vystavené rôznym vírusom a baktériám.
• Školáci (6 - 12 rokov): V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. S tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Okrem toho deti v tomto veku zažívajú obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu.
• Tínedžeri (12 a viac rokov): V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam kokteil fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém.

Čo môže pomôcť vrátiť chuť do jedla deťom?

Nechutenstvo je častý problém, ale máme pre vás dobrú správu - môžete ho hravo zvládnuť jednoduchými krokmi, ako sú:

• Vyvážený jedálniček: Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla.
• Dostatok pohybu: Fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali.
• Tekutá strava: V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie.
• Vitamíny skupiny B: Nedostatok vitamínu B1 môže byť spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pre doplnenie celého spektra B vitamínov sú skvelou voľbou pivovarské kvasnice s prírodným zložením, bez éčok, alergénov a iných pridaných látok.
• Zinok: Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Skvelou voľbou môže byť tekutý zinok s vitamínom C, ktorý poskytuje hneď dve dôležité látky pre detskú imunitu a správne fungovanie organizmu.

Ako dlho trvá nechutenstvo u detí?

Nechutenstvo u detí môže trvať rôzne dlho, pričom závisí od príčiny. Ak je spôsobené chorobou, chuť do jedla sa zvyčajne vráti po zotavení dieťaťa, čo môže trvať niekoľko dní. V prípade, že je príčinou stres alebo iné psychické faktory - napríklad zmena prostredia alebo problémy v škole - môže to mať dlhodobejší vplyv na chuť do jedla.

Kedy ísť k pediatrovi?

Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra.

Nechutenstvo v tehotenstve

Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežný jav. Dokonca môže byť jedným z prvých príznakov tehotenstva. Vyskytuje sa hlavne v období rannej nevoľnosti, zvyčajne v prvom trimestri. Dôvodom je hlavne príval hormónov, s ktorými sa ženské telo musí vysporiadať. V neskoršom štádiu tehotenstva môže nechutenstvo zapríčiniť aj zmena polohy žalúdka a ďalšie zmeny v tráviacom systéme.

Prečítajte si tiež: Varovné signály v reči batoliat

Nechutenstvo u seniorov

Seniori často čelia nechutenstvu z dôvodu chronických ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo sociálnej izolácie. Strata chuti do jedla u tejto vekovej skupiny môže viesť k podvýžive, ktorá ohrozuje celkovú imunitu a vitalitu. Včasné rozpoznanie problému a zavedenie opatrení, ako je pestrosť stravy a spoločné stravovanie, môžu mať pozitívny vplyv.

U seniorov môže byť čiastočná strata chuti do jedla prirodzeným príznakom starnutia organizmu. Týka sa najmä spomalenia metabolizmu a hormonálnych zmien vo vyššom veku.

Diagnostika nechutenstva

V prípade definovania problému môže byť užitočné viesť si denník zoznamu, aké potraviny a nápoje človek počas niekoľkých dní až týždňov konzumoval. Následne sa podľa potreby vykonajú testy na zistenie dôvodu zníženej chuti do jedla.

Základným predpokladom stanovenia diagnózy je rozhovor lekára s pacientom, teda anamnéza. Pred návštevou je ideálne viesť si záznamy o jednotlivých jedlách dňa. Na základe stravovacieho denníka bude ľahšie posúdiť nutričný príjem a rozsah zníženej chuti do jedla. Hoci neexistuje žiadny test na zistenie nechutenstva, užitočné môžu byť rôzne fyzické vyšetrenia, psychologické vyšetrenia a laboratórne testy. Lekár ich zvyčajne naordinuje v prípade, že nechutenstvo nemá súvis s iným diagnostikovaným ochorením.

Medzi možné testy patrí:

• Fyzické vyšetrenie, počas ktorej lekár skontroluje výšku, hmotnosť a vitálne funkcie.
• Laboratórne testy vrátane kompletného krvného obrazu, testy funkcie pečene, obličiek a štítnej žľazy.
• Ultrazvuk brucha, röntgenové snímky a EKG.
• Psychologické vyšetrenie zamerané hlavne na stravovacie návyky a celkový psychický stav.

Liečba nechutenstva

Liečba zníženej chuti do jedla závisí od príčiny. Ak je strata chuti spôsobená zdravotným stavom, ako je rakovina alebo chronické ochorenie, môže byť náročnejšie stimulovať pozitívny vzťah k jedlu. Stravovanie s rodinou a priateľmi, varenie obľúbených jedál alebo stravovanie v reštauráciách môže mať pozitívny vplyv. Ľahké cvičenie takisto môže zvýšiť chuť k jedlu, prípadne možno zvážiť zameranie sa na jedenie jedného veľkého jedla za deň, s ľahkým občerstvením počas zvyšku dňa.

Zdravotná starostlivosť

Pri nechutenstve môžu byť v rámci liečby možnosťou perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Ak je vinníkom bakteriálna alebo vírusová infekcia, zvyčajne nebudete potrebná špecifická liečba symptómu, pretože po vyliečení infekcie sa chuť do jedla rýchlo vráti.

Liečivá stimulujúce chuť do jedla

Pri nechutenstve sú jednou z možností liečby perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Lekár môže predpísať napríklad cyproheptadín (Peritol), digestíva alebo prokinetiká - lieky, ktoré normalizujú alebo zlepšujú a urýchľujú pohyb čriev (napríklad Aketon alebo Progit). Lieky vždy užívaj podľa pokynov svojho lekára.

Doplnky stravy

Na podporu chuti do jedla môže poslúžiť celý rad prírodných látok, bylinných čajov, extraktov a silíc. Pri ich užívaní je potrebné dávať pozor na odporúčané dávkovanie. Ak užívaš aj iné lieky, poraď sa o doplnkoch stravy s lekárom.

Užívanie B-komplexu si mnohí spájajú s priberaním. Nejde však o to, že by B vitamíny priamo zvyšovali telesnú hmotnosť. Hlavne vitamín B6 môže u niektorých ľudí zvýšiť chuť na jedlo, čo je v prípade nechutenstva priaznivým účinkom. B-komplex zároveň ovplyvňuje metabolizmus, zmierňuje vplyv stresu na organizmus a môže pomôcť pri duševnej únave. Aj tieto účinky môžu pomôcť tým, ktorých trápi znížená chuť do jedla.

Na zvýšenie chuti do jedla sa tradične používajú viaceré druhy bylín a korenín. Medzi najznámejšie patrí rebríček obyčajný, benedikt lekársky, zemežlč lekárska, koriander a zázvor.

Nechutenstvo môže byť príznakom tráviacich ťažkostí spôsobených narušenou črevnou mikroflórou. K zníženej chuti do jedla sa v takomto prípade často pridružuje aj nafukovanie, žalúdočná nevoľnosť alebo zápcha. Podobné problémy sa vyskytujú aj po užívaní antibiotík. Užitočným pomocníkom môžu byť probiotiká, ktoré tieto príznaky zmiernia. Majú tiež dôležitú úlohu pri trávení potravy. Zvyšujú jej nutričnú hodnotu, zlepšujú vstrebateľnosť vitamínov a minerálov, čo je v období nechutenstva žiadané.

Ako podporiť chuť do jedla

Okrem liekov a doplnkov stravy môžeš podporiť chuť do jedla aj tým, že upravíš svoje stravovacie návyky. Domáca starostlivosť zahŕňa malé ale účinné zmeny, ktoré pomôžu v prípade nechutenstva.

• Stravuj sa s rodinou a priateľmi: Spoločenský aspekt stravovania dokáže zlepšiť celkový vzťah k jedlu. Spoločné varenie, rodinné večere alebo návšteva reštaurácie s priateľmi môže mať pozitívny vplyv na ľudí, ktorých trápi znížená chuť do jedla.
• Rozdeľ si jedlo na menšie porcie: Namiesto sedenia nad 2-3 plnými taniermi jedla denne vyskúšaj častejšiu konzumáciu menších porcií. Vďaka tejto zmene nemusíš tráviť nad jedlom dlhý čas, pričom menšie občerstvenie bude ľahšie aj pre tvoj žalúdok.
• Jedz to, na čo máš chuť: V prípade zníženej chuti do jedla nemá význam tlačiť sa do špeciálnej diéty a dodržiavať striktné pravidlá stravovania. Dopraj si to, na čo máš chuť, aj keď nebude každé jedlo najzdravšie. Strava nemusí byť perfektne vyvážená každý deň, dôležitejší je príjem živín v priebehu celého týždňa.
• Zacvič si: Ľahké cvičenie môže podporiť chuť do jedla. Ak si kvôli nedostatku jedla unavený, nebude to najľahšie, no pri výdaji energie zvyčajne prichádza aj prirodzená chuť na jedlo. Určite sa nemusíš rozbiť v posilke alebo zabehnúť maratón. Často pomôže aj obyčajná prechádzka.

Čo jesť, ak nemám chuť do jedla?

Pri zníženom záujme o jedlo je vhodné konzumovať potraviny s vyšším obsahom kalórií a bielkovín. Môžeme sem zaradiť napríklad orechy a orechové maslá, vajcia, strukoviny alebo mäso. Potrebné vitamíny a minerály môžeš dostať do tela v podobe ovocnej šťavy, smoothies alebo doplnkov výživy.

Poruchy správania a ich vplyv na stravovanie detí

Poruchy správania sú dnes široko chápaným pojmom. V zásade ide o rôznorodé formy neprispôsobivého správania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a na jeho sociálnu adaptáciu. Poruchy správania chápeme z pedagogického hľadiska ako široké, etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jednotlivec je rezistentný voči bežnému výchovnému pôsobeniu a jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti (Levčíková et al., 2013). Poruchy správania môžeme charakterizovať ako odchýlku v oblasti socializácie, kedy nie je jedinec schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcemu jeho veku, príp. úrovni jeho rozumových schopností (Vágnerová, 2008).

Dieťa sa počas vývinu učí rozlišovať medzi žiaducim a nežiaducim správaním, postupne spoznáva normy, ktoré má dodržiavať a podľa ktorých sa má správať, spočiatku mu v tom pomáhajú jeho rodičia, no neskôr dokáže regulovať svoje správanie aj samé, dokonca aj vtedy, keď ho nikto z dospelých nekontroluje. Dieťa tak za zlé správanie pociťuje vinu a vie aj prečo, samé vie vysvetliť dospelým, čo urobilo zle a nevhodne. Dieťa, ktoré dodržiava sociálne normy a nemá problém s autoreguláciou, dokáže aj odložiť aktuálne uspokojenie na neskôr, teda rozumie tomu, že nie všetko môžem mať hneď a tak, ako chcem.

O poruchách správania hovoríme vtedy, keď dieťa nerešpektuje sociálne normy v spoločnosti, keď sa neadekvátne správa k ľuďom, teda, keď nedokáže nadväzovať a udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, keď mu chýba empatia, keď sa nadmerne zameriava na seba a na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, keď za porušenie akýchkoľvek noriem nepociťuje vinu atď. špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. - problémami v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí (tzv. Dificility v správaní sa môžu u detí prejavovať rôznymi symptómami, resp.

Poruchy správania, pri ktorých jednotlivec nerešpektuje spoločenské ú právne normy alebo ak prichádza k ich aktívnemu a závažnému porušovaniu, majú už disociálny, resp. asociálny až antisociálny charakter. Podľa MKCH - 10 sem patrí agresívne správanie, terorizovanie, záškoláctvo, neposlušnosť, výbuchy zlosti, túlanie, úteky z domu, krádeže, poškodzovanie majetku, podpaľačstvo a pod., pokiaľ tieto prejavy majú charakter opakovaného, pretrvávajúceho disociálneho / asociálneho / antisociálneho správania. Môžeme tu hovoriť aj o delikventnom správaní, kedy sa porušujú právne normy, ale jednotlivec nie je ešte celkom právne zodpovedný. Významnú úlohu tu zohrávajú aj nasledovné činitele: neúplná alebo rozvrátená rodina, nedostatok pozitívnych vzorov alebo prítomnosť negatívnych vzorov, ale aj priama výchova k osvojeniu si nevhodného hodnotového systému a nežiaducich modelov správania. Nemenej dôležité sú aj dedičné dispozície, rôzne poškodenia mozgu, neurózy a pod.

Deti s poruchami správania majú určité odlišnosti v emocionálnom prežívaní, tiež v spôsobe uvažovania a hodnotenia rôznych situácií, a tiež motivácii, ktorá ich vedie k opakovaniu poruchového správania.

• Oblasť emocionálneho prežívania - nežiaduce správanie veľmi často vyplýva z odlišného citového prežívania dieťaťa, väčšinou zo sklonu k negatívnemu emocionálnemu ladeniu. Tieto deti bývajú väčšinou vnútorne napäté, s pocitmi nepohody a celkove majú vyššiu dráždivosť. Často im chýbajú pozitívne citové zážitky, a naopak, citová chladnosť alebo hostilita bývajú u nich negatívnym zážitkom. Deti s poruchami správania mávajú tiež zníženú toleranciu voči záťaži, nie sú schopní odložiť vlastné uspokojenie alebo sa ho vzdať, tiež majú aj znížené sebaovládanie a bývajú impulzívni.
• Oblasť uvažovania, resp. oblasť kognitívnych funkcií - narušené správanie mnohokrát vyplýva aj z odlišného spôsobu uvažovania, resp. hodnotenia situácie a interpretácie reakcií od iných ľudí. Tieto deti mávajú zníženú schopnosť adekvátne spracovať rôzne informácie, a tým pádom aj plánovať a regulovať svoje správanie. Niekedy ide až o narušenie kognitívnej orientácie vo svete, najmä v jeho sociálnej oblasti. Tieto deti nie sú schopné rozpoznať určité sociálne signály od ľudí, ktorí s nimi hovoria, tiež dobre nechápu väčšine bežných sociálnych situácií, preto na ne aj neprimerane reagujú. Môže tu ísť nielen o biologickú dispozíciu, ale napr. aj o neprimeranú, resp. negatívnu skúsenosť, ktorá sa im už opakovane potvrdila, a tak sa tieto deti postupne naučia, že musia svoje potreby presadzovať násilím, v opačnom prípade nič nezískajú. Častým problémom u týchto detí je aj ich neschopnosť poučiť sa zo svojej skúsenosti, t. z. necitlivosť k ich spätnej väzbe, napr. od rodičov, učiteľov a pod. ďalším problémom u týchto detí je aj ich narušené sebahodnotenie, ktoré je buď vysoko nad alebo vysoko pod priemerom.
• Oblasť motivácia nežiaduceho správania - všetko, čo v živote robíme, má nejaký dôvod, motív a zväčša slúži aj na uspokojenie niektorej potreby.
  • Potreba stimulácie - teda potreba potrebného vzrušenia, ktoré môže byť uspokojovaná takým správaním, ktoré sa vymyká normálnemu správaniu.
  • Potreba citovej istoty a bezpečia - môže byť uspokojovaná aj náhradným spôsobom, a to napr. vtedy, keď chce dieťa upútať na seba pozornosť aj tak, že sa začne viazať na nevhodnú autoritu (zlý vzorec správania), ktorá mu slúži ako náhrada k citovému zakotveniu v rodine. Dieťa je vtedy napr.
  • Potreba sebarealizácie - tieto deti chcú zažiť pocit uznania a ocenenia, avšak niekde inde ako vo vlastnej rodine a to ich vedie k sebarealizácii nežiaducim smerom. Mnoho z toho, čo dieťa začína robiť, býva hodnotené aj skupinou, do ktorej patrí, taktiež si v nej postupom času získava aj určitú prestíž, a tým si aj potvrdzuje svoju vlastnú hodnotu, pričom takého správanie môže byť v spoločnosti vnímané aj ako asociálne, resp.
  • Potreba získať žiaduce materiálne prostriedky - motívom najmä majetkovej trestnej činnosti je potreba vlastniť to, čo by určitým spôsobom potvrdzovalo sociálnu prestíž dieťaťa v partii alebo by mu umožňovalo žiť požadovaným štýlom života, akým žijú aj členovia jeho skupiny.

- v ťažších prípadoch je vhodná aj pomoc ďalších odborníkov a spolupráca s nimi (psychológ, špeciálny alebo liečebný pedagóg, príp. - dôležitá je tu spolupráca s rodičmi, a tiež s ďalšími odborníkmi (psychológ, liečebný a špeciálny pedagóg, výchovný poradca a koordinátor prevencie na škole, sociálny pedagóg, príp.

Ako zvládať náročné životné situácie

• Porozprávajte sa s niekým: Ľudia vôkol nás si možno neuvedomujú, čo prežívame, pokiaľ im to nepovieme a nevysvetlíme. Ak sa v našom okolí nikto taký nenachádza, porozprávajte sa s odborníkom, ktorý vám pomôže ujasniť si myšlienky.
• Vyhľadajte podporu: Pocit izolácie môže zvýšiť obmedzenie kontaktu či vyhýbanie sa stretnutiam s priateľmi alebo rodinou. Preto uvažujte nad svojou sieťou podpory. Kto a ako by vám mohli pomôcť? Existujú praktické veci, ktoré by mohli pre vás urobiť? Môžu to byť priatelia, rodina, kolegovia.
• Venujte čas svojim starostiam: Ak vám niečo spôsobuje úzkosť alebo obavy, venujte nejaký čas počas dňa premýšľaniu o týchto situáciách. Čas na starosti vám dáva priestor, aby ste nechali svoju myseľ sústrediť sa na úzkostné pocity namiesto toho, aby ste ich nechali narastať. Ak sa počas dňa objaví nejaká úzkostná myšlienka, poznačte si ju a odložte na neskôr.
• Všímajte si pozitíva: Ak pociťujeme vyhorenie, naša myseľ sa väčšinou sústredí na negatíva. Počas dňa by sme si preto mali nachádzať čas na to, aby sme popremýšľali nad tým, za čo sme v živote vďační. Môžu to byť aj úplné drobnosti, ako napríklad: „Som vďačný za priestor na dýchanie.“ Môžete si aj viesť denník vďačnosti, kde si budete tieto myšlienky zapisovať.
• Dobrý a kvalitný spánok: Počas spánku sa telo regeneruje, čím získava energiu. Pre kvalitu a kvantitu svojho spánku môžeme urobiť nasledovné: vytvoriť si rutinu pred spaním, ktorej sa budeme pravidelne venovať. Pred spánkom čo najviac obmedzme naše používanie mobilov či obrazoviek. Pred spaním taktiež nekonzumujeme ani alkohol, ani kávu. Ak trpíte nekvalitným spánkom či dlho nemôžete zaspať, pomôcť môžu aj výživové doplnky a produkty, ktoré zlepšia kvalitu spánku a podporia tvorbu melatonínu.
• Aktívny životný štýl: Byť aktívny a venovať sa aktivitám, ako napríklad cvičenie, vyvoláva v mozgu chemické zmeny a pozitívnu zmenu nálady. Môžeme sa venovať behu, joge, dlhým prechádzkam alebo cvičeniu.
• Doprajte si oddych/ venujte sa sebe a svojim záľubám: Na svoj oddych často zabúdame alebo ho odďaľujeme. Venujte preto čas svojim obľúbeným činnostiam alebo si doprajte horúci kúpeľ, či praktizujte uvoľňujúce a relaxačné cvičenia. Čo si vyberiete, je na vás.

tags: #zvysuje #nezaujem #o #dieta