Odplienkovanie je významný krok vo vývoji dieťaťa, ktorý so sebou prináša očakávania, ale aj obavy. Je prirodzené, že jedného dňa dieťa dozreje k tomu, aby sa samé vypýtalo na nočník a rozlúčilo sa s plienkami. Kedy však začať s učením dieťatka? Je možné to prešvihnúť? Ktoré signály si všímať a ako to svojmu pokladu uľahčíte? Aké chyby robia rodičia najčastejšie? Tento článok ponúka komplexný pohľad na problematiku kakania do plienky u detí, vrátane príčin, prejavov, rád odborníkov a praktických tipov pre rodičov.
Kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie?
Neexistuje univerzálny vek, kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie. Z medicínskeho hľadiska je mozog dieťaťa zrelý na odplienkovanie okolo 18. až 20. mesiaca veku. Dôležitejšie ako vek sú však signály, ktoré dieťa vysiela. Medzi tieto signály patrí:
- Ťahanie si plienky
- Suchá plienka po zobudení
- Chytanie a sadanie si na nočník
- Pokladanie hračiek na nočník
- Záujem o nosenie spodnej bielizne
- Rozumenie inštrukciám
- Napodobňovanie správania rodičov alebo starších súrodencov
- Schopnosť povedať, kedy má mokrú alebo pokakanú plienku
- Všímanie si ostatných detí na nočníku
- Nočné pocikávanie len občasne
Podľa detskej psychologičky Mgr. Zuzany Šeligovej, medzi 1. a 2. rokom života dozrieva u dieťaťa schopnosť vnímať pocit plného močového mechúra a ovládať ho vôľou - rozhodnúť sa, či obsah zadrží alebo vypustí. Vôľou kontrolované močenie dosahuje dieťa najprv počas dňa a neskôr aj počas spánku. Z tohto dôvodu sa javí ako najoptimálnejšie obdobie nácviku cca v 2 rokoch, aby sme si aj my, mamy, boli isté, že sme nič neuponáhľali. Letné obdobie je praktické na nácvik z dôvodu tepla, ale nie je prekážkou ani ktorékoľvek iné obdobie v roku. Keď sa dieťatko vyciká do pančušiek alebo leginiek, má pocítiť mierne nepríjemný pocit chladu. Ten ho motivuje k nočníku.
Ako začať s odplienkovaním?
Ak dieťa prejavuje záujem o nočník, môžete začať s odplienkovaním. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
- Pripravte si dostatočné množstvo spodného prádla. Dieťaťu dávajte plienku len na spánok.
- Umiestnite nočník do miestnosti, kde sa najčastejšie pohybujete s dieťaťom. Uistite sa, že ho máte hneď po ruke.
- Dávajte dieťa cikať hneď po zobudení, po jedle, pred spaním, pred odchodom z domu a po príchode zvonku. Na začiatku dávajte dieťa na nočník aj každých 30 minút, neskôr sa intervaly znížia na raz za 1 až 2 hodiny.
- Ak sa dieťa pociká, dajte ho na nočník, aby sa vycikalo do vyprázdnenia mechúra. Inak bude cikať každých 10 minút až do vyprázdnenia mechúra a Vy ho nebudete stíhať prezliekať.
- Pripravte si knihu, ktorú dáte dieťaťu do ručičiek po jeho usadení na nočníku. Deti sa často boja ďalšieho kroku osamostatnenia sa - zbavenia sa plienky, chápu to ako vzdialovanie sa od matky.
- Dieťa primerane pochválte po vycikaní. Pohladkajte ho po hlavičke, ústne pochválte. Tlieskanie a krik môže dieťa pochopiť ako niečo, čo urobí len keď Vás chce potešiť.
- Rozprávajte sa s dieťaťom po usadení na nočník, ukazujte mu obrázky v knihe.
- Výlety a dlhé vychádzky ďaleko od domu, pri ktorých je nutná plienka, nie sú vhodné aspoň 1 až 2 týždne. Ak dáte dieťaťu na začiatku odplienkovania plienku a ono sa do nej vyciká, bude zmätené a bude odmietať nočník.
- Ak sa dieťa hrá a nechce sa vzdať hry kvôli cikaniu, navrhnite dieťaťu, aby si svoju hračku vzalo na nočník.
- Ak sa už dieťa samo pýta na nočník, môžete nočník premiestniť na záchod.
Podľa Mgr. Šeligovej, správny postup začíname technikou učenia „naslepo“ s budíkom alebo hudbou z telefónu. Dieťatko si sadne na nočník oblečené a čaká krátky čas (1 min.) na dohodnutú melódiu. Keď to dokáže, ďalšie sedenie môže trvať o čosi dlhšie (do 2 min.). Potom trénujeme sedenie bez nohavíc a nakoniec naholo. Sedenie býva krátke, nie viac než 2-minútové. V tejto fáze sa s dieťatkom dohodneme, že plienky už nemusíme dávať. Od tohto času behá dieťa len v priliehavom oblečení, aby to, čo pustí, cítilo ako nepríjemný podnet. Dieťa potrebuje nájsť prepojenie medzi nutkaním a zadržaním a to pochopí len skrz „nehodu“. Takéto obdobie trvá do 2 týždňov, kým dieťatko nezačne chodiť na nočník samostatne. Plienky sa dávajú len na spanie, ideálne len na nočné spanie . Obedný spánok nie je taký dlhý, aby sa dieťa počas neho pocikalo, vo väčšine prípadov dieťa ciká tesne po zobudení, ako sa postaví na nôžky. Takže tento moč sa dá odchytiť. Dôležitá je aj reakcia rodiča na pocikanie. Treba len pokojne opísať, čo vidíme a ponúknuť možnosť ísť nabudúce na nočník. Podotýkam, že niektoré deti nočník odmietajú, ale vyhovuje im zmenšovací „sedák“ na záchode.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Problémy s kakaním do nočníka
Deti občas mávajú problém s kakaním do nočníka. Namiesto toho sa radšej vykakajú do plienky alebo trpia zápchou a bolesťou len aby sa nemuseli vykakať do nočníka. Chlapci často kakajú do nočníka neskôr a potrebujú viac času, aby pochopili ako sa to robí. Druhá príčina, pri ktorej je typická zápcha a problém s vylučovaním je, že dieťa naschvál zadržuje stolicu a tým si spôsobuje zápchu. Pretože čím dlhšie je stolica v čreve, tým viac vody sa z nej absorbuje do tela a teda zápcha sa prehlbuje. Jeho učenie na nočník sa spája s bolesťou pri kakaní.
V tomto prípade je dôležité zamerať sa na zmäkčenie stolice a vytvorenie pozitívneho zážitku s kakaním. Zvýšte príjem ovocia ako sú slivky, broskyne či hrušky a šťava z nich. Ideálne je namočiť sušené slivky do vody a túto vodu ponúkať dieťaťu na pitie. Vhodné je aj ponúknuť toto sušené a odmočené ovocie každý deň. Zvýšte príjem vody, naopak zo stravy vylúčte banány či obilninové cereálie. Udržujte tento režim ešte niekoľko týždňov po mäkkej stolici. Dávajte dieťaťu na kakanie plienky, aby zabudlo, že kakanie do nočníka je spojené s bolesťou. Opätovné ponúkanie kakania do nočníka skúste až niekoľko týždňov (aspoň 2 až 3) po kakaní mäkkej stolice. Režim so stravovaním udržujte naďalej aspoň 2 mesiace po kakaní do nočníka. Ak sa stolica nezmäkčí ani po režimovom opatrení, kontaktujte lekára. Môže dieťaťu predpísať vlákninu (laktulóza), ktorá stolicu zmäkčí.
Dieťa by nemalo byť nútené kakať do nočníka aspoň 1 mesiac, aby zabudlo na spojitosť nočníka a bolesti. Nacvičujte vyprázdňovanie pri učení na kakanie do nočníka. Usádzajte dieťa po jedle na nočník v dĺžke 10 - 15 minút, pravidelne 2-krát denne, v približne rovnakom čase, v atmosfére pokojného prostredia, bez náhlenia a rozkazovacieho spôsobu. Nácvik je vhodný napríklad po raňajkách, využijúc gastrokolický reflex. Pokus o kakanie by mal prebiehať v pokoji, so stehnami pritiahnutými k bruchu s dostatočnou oporou chodidiel, eventuálne o stoličku a v predklone. Táto poloha umožňuje najlepšie napriamenie anorektálneho uhla a zapojenie brušného lisu. Pri nutkaní na stolicu netreba kakanie odďaľovať. Pri neúspechu môže dieťaťu pomôcť masáž bruška.
Psychologické aspekty a rady psychologičky
Podľa PaedDr., ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnohí rodičia bývajú prekvapení, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje. Často však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov, ktorí v dobrej viere príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretáva sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov, ktorí dávajú „dobre mienené“ rady. Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku dá sebavedomiu rodiča zabrať. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.
Ako sa tieto ťažkosti prejavujú? Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši.
Prečítajte si tiež: Riešenie odmietania jedla u ročných detí
Čo býva spúšťačom? Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček). Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník - odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska. Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie.
Ako môžu rodičia pomôcť dieťaťu? V prvom rade by sme dieťa nemali nútiť a v žiadnom prípade by sme ho nemali trestať. Citlivý a trpezlivý prístup rodiča je pri tomto type ťažkosti kľúčový. Mnohí rodičia sa zo zúfalstva často fixujú len na samotný akt kakania a kladú naň veľký dôraz. V takom prípade je potrebné, aby sa rodičia čo možno najviac uvoľnili a tak uvoľnili aj napätú atmosféru, ktorú dieťa automaticky pociťuje a sníma z rodiča. Pre dieťa je dôležité, aby cítilo, že nie je v tom samé. Môžeme mu pomôcť reflektovaním toho čo vidíme, napr. „Vidím, Miško, že ťa znova trápi bruško, pomasírujem ti ho?“; „ Poď ku mne chrobáčik (objímeme dieťa), spolu to zvládneme.“; „Som tu s tebou (pri tebe).“ Ak dieťatko intenzívne plače tak sa mu môžeme ticho prihovárať „Ššššš“. Dieťa dostáva od nás správu, že je s nami v bezpečí a automaticky sa mu zníži hladina stresových hormónov v tele (aj keď to rodič voľným okom nevidí, výskumy aj prax to dokazujú). Pomáhajú aj príbehy a rozprávky. V tomto období sa u detí prejavuje tzv. magické myslenie, ktoré je založené na fantázií a dieťa verí na zázračných liečiteľov, pomocníkov, amulety, talizmany, maskotov. Jedna maminka úspešne prekonala tento problém so svojim synom príbehom o tom, že on je silný bojovník a zvládne prekonať všetky prekážky. Záleží len od tvorivosti príbehu, s ktorým sa dieťatko stotožní. Dôležité je samozrejme dodržiavať aj režimové opatrenia - úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie (napr. ráno) v uvoľnenej atmosfére. Pripravte pre dieťa príjemné prostredie - voňavý priestor, farebný toaletný papier, knižky, spievajte si s ním, rozprávajte mu príbehy. Prípadný neúspech dieťatka nekomentujeme, dávame si pozor aj na výraz svojej tváre (neprevraciame očami, nekrivíme ústa). Snažíme sa nevenovať prílišnú pozornosť vyprázdňovaniu pred ostatnými členmi rodiny, ani pred dieťaťom. Takýmto zvýšeným tlakom na dieťa aj seba môžeme narušiť jeho prirodzený priebeh. Ak má dieťa strach podávame na začiatok pár dní glycerínový čípok (osvedčil sa Easylax, harmančekovo ibištekové glycerolové preháňadlo) alebo ľanový olej.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Závisí to od osobnosti, nastavenia a psychického naladenia rodiča. V prípade, že sa vylúči akákoľvek zdravotná príčina, je namieste konzultácia so psychológom. Môžete tak dostať cenné rady ako s dieťatkom pracovať - pomáhajú relaxačné cvičenia, masáže, fyzioterapeutické cvičenia hrou. Najpodstatnejšia je však práca rodičov na vzťahu k dieťaťu. To môže proces „liečenia“ výrazne urýchliť.
Z pohľadu psychosomatiky si môžu rodičia skúsiť odpovedať na tieto otázky - Na čom naše dieťa pevne lipne?, Čo nedokáže stráviť?, Kde mu chýba istota? Kde a ako môže nájsť svoju vnútornú istotu?, V čom sa príliš málo prejavuje?, Čoho potrebuje viac? Akej straty sa najviac obáva?
Zápcha u bábätiek
Zápcha u bábätiek - dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok. To všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa chce zomrieť
Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadov sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať.
Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť. Zvlášť, ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú. Táto forma zápchy má organickú príčinu. Je vhodné vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (lepok, laktóza, konkrétna potravina) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy, Hirschsprungova choroba.
Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja. Zlepšujú sa aj procesy vyprázdňovania. Niekedy za zápchou u detí stoja aj psychologické príčiny. Môže ísť o stresové situácie, pocit strachu, negatívny zážitok. U menších detí môže tiež zápchu spôsobiť strach z vyprázdňovania.
Symptómy zápchy u bábätka sa väčšinou spájajú s ich nespokojnosťou a podráždením. Tým, že žalúdok nepracuje správne a dieťatku sa nedarí vyprázdniť, objavujú sa príznaky, ktoré môžu jasne poukazovať na problém so stolicou. Ak bábätko nekaká dlhšie ako 3 dni, odporúča sa sledovať jeho správanie, príjem potravy a jeho reakcie.
Najdôležitejšie je týmto stavom predchádzať. To znamená, že najlepším liekom na zápchu je prevencia. Z hľadiska funkčnej hnačky u bábätiek je to primárne úprava jedálnička a pravidelnosť stravy. Pri dojčení, ale aj neskoršom zaraďovaní príkrmov je ideálne si všímať, ktoré potraviny bábätku môžu škodiť.
Čo na zápchu u bábätka?
- Zvýšenie prísunu tekutín (napr. aj feniklový čaj)
- Zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška)
- Zmena umelého mlieka (pozn. v prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká - ideálne je siahnuť po umelom mlieku s obsahom probiotík)
- Pomoc pri vyprázdňovaní za pomoci rektálnej rúrky
- Glycerínové čapíky
- Jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka
- Teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško
- Hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom
Frekvencia stolice u bábätka je veľmi individuálna záležitosť. Tabuľkové hodnoty sú vždy len orientačné, no pre potreby rodičov nie je na škodu vedieť, ako často by malo bábätko kakať. U novorodenca sa napríklad prvej stolice po narodení dočkáte približne po 36 hodinách. Hovorí sa jej smolka. Tvrdá stolica u novorodenca môže byť takisto príznakom dojčenskej zápchy. Rozličná frekvencia stolice je u detí dojčených materských mliekom a u detí kŕmených náhradou - umelým mliekom. Ak je bábätko ďalej dojčené materským mliekom, kakať môže po každom jedle a štandardom sú aj približne 3 stolice za deň. Pokojne sa môže stať, že nekaká aj 7 či 10 dní alebo kaká 5-krát za deň a nie je to žiadny problém. Ak sa u dieťaťa neprejavujú ťažkosti, nie je dôvod na paniku. Bábätko kŕmené umelým mliekom by malo kakať priemerne 2-krát za deň. Pri zápche je dôležité si všímať aj to, akú konzistenciu stolica má. Pri umelom mlieku je konzistencia tuhšia. Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo 4. až 6. mesiaca. Bežné sú priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov jedenkrát za deň.
Enkopréza (pokakávanie) u detí
Pokakávanie u detí, odborne nazývané enkoréza, je citlivý a znepokojujúci problém, ktorý ovplyvňuje mnoho rodín. Ide o stratu kontroly nad vyprázdňovaním stolice u dieťaťa, ktoré už predtým túto schopnosť ovládalo. Náhle pokakávanie môže byť pre dieťa aj rodičov stresujúce a vyžaduje si trpezlivý a komplexný prístup.
Enkopréza sa manifestuje ako nechcený únik stolice, ktorý môže byť rôzneho rozsahu. Niektoré deti majú len zašpinenú spodnú bielizeň, pretože nestihnú dobehnúť na toaletu, zatiaľ čo iné môžu mať stolicu v nohaviciach vo väčšom množstve. Charakteristické pre pokakávanie je, že sa vyskytuje prevažne počas dňa, pričom v noci k "nehodám" zvyčajne nedochádza. Tento problém sa najčastejšie objavuje u detí po 4. roku veku a štatisticky častejšie postihuje chlapcov. Pokakávanie môže pretrvávať dlhšiu dobu alebo sa vracať v rôznych intervaloch, niekedy až do školského veku a zriedkavo aj dlhšie.
Varovné signály a príznaky pokakávania u detí:
- Špinavá spodná bielizeň: Najzreteľnejší znak pokakávania.
- Časté návštevy toalety: Dieťa môže chodiť na toaletu častejšie, no bez efektu alebo s malým množstvom stolice.
- Hnačkovitá alebo naopak veľmi tuhá stolica: Problémy s konzistenciou stolice môžu byť spojené s enkoprézou.
- Svrbenie a škrabanie v oblasti konečníka, začervenanie až zaparenie: Tieto príznaky môžu indikovať podráždenie spôsobené únikom stolice.
- Skrývanie spodnej bielizne a zatajovanie problému: Dieťa sa môže hanbiť a snažiť sa pokakávanie ukryť.
- Izolácia od okolia (u starších detí): Hanba a frustrácia z pokakávania môžu viesť k sociálnej izolácii.
Prečo dochádza k pokakávaniu u detí? Najčastejšie príčiny:
Najčastejšou príčinou samovoľného odchodu stolice je dlhotrvajúca zápcha, ktorá je často dôsledkom zadržiavania stolice. V mnohých prípadoch zohráva kľúčovú úlohu psychika dieťaťa. Pokakávanie môže byť reakciou na dlhodobý stres alebo významné životné zmeny, ako napríklad:
- Nástup do škôlky alebo školy: Nové prostredie a rutina môžu byť pre dieťa stresujúce.
- Narodenie súrodenca: Zmena v rodinnej dynamike môže vyvolať úzkosť.
- Stres v rodine: Hádky, napätie alebo rozvod rodičov majú negatívny dopad na psychiku dieťaťa.
- Príliš skoré odúčanie od plienok a nácvik na nočník: Každé dieťa má individuálne tempo vývoja.
- Nevhodné metódy nácviku na nočník/záchod: Tlak a negatívne reakcie môžu viesť k odporu a zadržiavaniu stolice.
Ďalšou možnou príčinou pokakávania môže byť zadržiavanie stolice v škôlke alebo škole z dôvodu nedostatku súkromia, stresu alebo strachu z použitia cudzích toaliet. Významný vplyv na pravidelnosť vyprázdňovania má aj strava dieťaťa. Nedostatok vlákniny a nadmerná konzumácia tučných jedál a sladkostí môžu prispievať k zápche a následne k pokakávaniu.
Menej časté organické príčiny enkoprézy:
Hoci vo väčšine prípadov za pokakávaním u detí stojí psychika a zápcha, existujú aj menej časté organické príčiny, ktoré by mal vylúčiť lekár:
- Zápalové ochorenia čriev (napr. Crohnova choroba, ulcerózna kolitída).
- Poruchy inervácie čriev (napr. Hirschprungova choroba).
- Znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza).
- Diabetes mellitus (cukrovka).
Je dôležité zdôrazniť, že organické príčiny pokakávania sú relatívne zriedkavé.
Ako efektívne riešiť pokakávanie u detí? Komplexný prístup:
Úspešné riešenie pokakávania u detí si vyžaduje citlivý, trpezlivý a komplexný prístup. Výsledky sa nemusia dostaviť okamžite a môže to trvať aj niekoľko mesiacov. V žiadnom prípade by dieťa nemalo byť za svoje "nehody" trestané! Trestanie môže situáciu ešte zhoršiť a prehĺbiť pocity hanby a úzkosti.
Kľúčové kroky v riešení pokakávania:
- Lekárske vyšetrenie: Prvým krokom by mala byť návšteva pediatra, ktorý dieťa vyšetrí a vylúči prípadné organické príčiny pokakávania. V prípade potreby môže lekár odporučiť ďalšie odborné vyšetrenia (napr. gastroenterologické).
- Psychologická podpora: Ak sa nepotvrdí organická príčina, je nevyhnutná návšteva detského psychológa. Psychológ pomôže identifikovať psychologické príčiny pokakávania (stres, úzkosť, trauma, problémy s odúčaním od plienok) a navrhne vhodnú terapiu pre dieťa a poradenstvo pre rodičov.
- Nácvik pravidelného vyprázdňovania: Zaveďte pravidelný režim vyprázdňovania. Odporúča sa posadiť dieťa na toaletu dvakrát denne (ráno a večer), ideálne po jedle (približne 30 minút po jedle), kedy je črevná peristaltika najaktívnejšia. Vytvorte pokojnú a nenátlakovú atmosféru.
- Úprava stravy: Zabezpečte vyváženú stravu bohatú na vlákninu (ovocie, zelenina, celozrnné produkty, strukoviny). Dbajte na dostatočný pitný režim (čistá voda). Obmedzte konzumáciu spracovaných potravín, sladkostí a nápojov s vysokým obsahom cukru.
- Dostatok pohybu: Pravidelná fyzická aktivita podporuje správnu funkciu čriev.
- Pozitívna komunikácia a podpora: Komunikujte s dieťaťom o probléme s citlivosťou a pochopením. Chváľte aj malé pokroky a uistite dieťa, že mu chcete pomôcť. Vyhnite sa kritike, výčitkám a trestaniu.
- Vytvorenie bezpečného a podporujúceho prostredia: Znížte stresové faktory v živote dieťaťa. Poskytnite mu pocit bezpečia a istoty.
- Použitie vizuálnych pomôcok: Pre mladšie deti môžu byť užitočné vizuálne tabuľky s odmenami za pravidelné sedenie na toalete alebo za dni bez "nehody".
- Trpezlivosť: Riešenie pokakávania si vyžaduje čas a trpezlivosť. Buďte dieťaťu oporou a nevzdávajte sa.
Dôležité upozornenie: Nikdy nepoužívajte preháňadlá bez konzultácie s lekárom.
Čo robiť, ak dieťa plače pri vyprázdňovaní?
Ak dieťa plače pri kakaní, chytá hysterické záchvaty už len pri posadení sa na nočník, alebo sa dožaduje plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované, je potrebné zamerať sa na príčinu tohto správania. Podľa psychoanalytika Sigmunda Freuda je obdobie od dvoch do štyroch rokov dieťaťa „análne“, kedy je primárnym zdrojom slasti a aj problémov kakanie. Pre dieťa je to dôležitý akt, prejavom jeho pohody alebo psychického napätia. Ďalšia teória tvrdí, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Ide o to, že dieťa zistí, že kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak, že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke, alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, alebo hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu dieťa nevedome môže použiť v prípade napätia, či problémov v rodine.
Ak vylúčime objektívne príčiny problému, ako sú zdravotné dôvody, nevhodná strava, nedostatok pohybu a podobne, zameriame sa na dieťa a jeho pocity. Niekde sa stala chyba a je potrebné ju napraviť.