Myšlienky na samovraždu u detí a mladistvých sú vážny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú a citlivú reakciu. V minulom roku boli myšlienky na samovraždu štvrtou najčastejšou témou rozhovorov na linkách pomoci občianskeho združenia IPčko, pričom ich počet dosiahol takmer 16 tisíc. Pokusy o samovraždu sa blížili k hranici troch tisíc. Tento článok sa zaoberá tým, ako rozpoznať varovné signály, ako reagovať na vyjadrenia dieťaťa o túžbe zomrieť a kde hľadať odbornú pomoc.
Varovné Signály a Prejavy
Je dôležité všímať si akékoľvek zmeny v správaní dieťaťa. Tieto prejavy sa môžu prekrývať a nie sú vždy zrejmé, ale ich včasné rozpoznanie môže byť kľúčové. Medzi najčastejšie varovné signály patria:
- Zmeny v správaní: Smútok, úzkosť, depresívne prejavy, nárast agresívneho správania.
- Pocity beznádeje a osamelosti: Dieťa môže hovoriť o tom, že nemá dôvod ďalej žiť.
- Ukončovanie dlhodobých záležitostí: Rozdávanie obľúbených vecí, lúčenie sa s priateľmi.
- Zmeny v stravovacích a spánkových návykoch: Výrazná zmena v jedení alebo spánku.
- Konzumácia alkoholu alebo drog: Nadmerné užívanie návykových látok.
- Vyhýbanie sa sociálnym interakciám: Izolácia od rodiny a priateľov.
- Rizikové správanie: Konanie, ktoré ohrozuje zdravie a bezpečnosť.
- Extrémne emócie: Hnev, úzkosť, rozrušenie, prudké zmeny nálady.
- Hovorenie o samovražde ako o východisku: Priame alebo nepriame zmienky o ukončení života.
Je však dôležité si uvedomiť, že tieto prejavy nemusia vždy znamenať samovražedné úmysly. Každý človek reaguje na ťažké situácie inak a niektoré varovné signály môžu byť prehliadnuté.
Ako Reagovať, Keď Dieťa Hovorí o Samovražde
Ak máte pocit, že vaše dieťa uvažuje o samovražde, je dôležité zachovať pokoj a reagovať citlivo. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
- Porozprávajte sa s ním o svojich obavách: Dajte mu najavo, že vám záleží na tom, čo prežíva a chcete mu pomôcť.
- Opýtajte sa priamo, či uvažuje o samovražde: Táto otázka nezvyšuje riziko samovraždy, ale môže byť spôsobom, ako dať dieťaťu najavo, že sa necíti dobre a potrebuje pomoc.
- Počúvajte a buďte podporou: Neodsudzujte, nehádajte sa, nevyhrážajte sa ani nekričte. Snažte sa pochopiť jeho pocity a ponúknite mu podporu.
- Nepoučujte, nemudrujte, neraďte: Vyhnite sa frázam ako „Bude dobre…“, „Iní ľudia majú horšie problémy…“, „Aj ja som to zažil…“.
- Nebagatelizujte a nevyvolávajte pocit zahanbenia: To, čo dieťa prežíva, mu bráni žiť spokojne a šťastne, a zväčša nevie, čo by mal v danej situácii robiť.
- Získajte čas a hľadajte odbornú pomoc: Psychologickú, psychiatrickú alebo krízovú linku. V prípade akútnej krízy vyhľadajte ambulantnú pohotovostnú službu alebo volajte na 112.
- Nechajte dieťaťu priestor na vyrozprávanie: Pýtajte sa v bezpečnom a nerušenom prostredí a majte na dieťa čas. Vyjadrite podporu, zaujímajte sa o jeho pocity, kamarátov a aktivity.
- Netlačte na dieťa, ak nechce rozprávať: Snažte sa nájsť v okolí dieťaťa osobu, ktorej dôveruje a ktorej sa zverí. Pýtajte sa dieťaťa, čo by potrebovalo, čo by mu pomohlo, prípadne ostať s dieťaťom doma, netlačiť na výkon.
Mýty o Samovražde
Je dôležité vyvrátiť niektoré bežné mýty o samovražde:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Mýtus: Hovorenie o samovražde navádza k nej.
- Fakt: Rozhovor o samovražde nezvyšuje riziko jej dokonania. Naopak, môže to byť spôsob, ako dať najavo, že dieťa potrebuje pomoc.
- Mýtus: Kto hovorí o samovražde, ten ju nespácha.
- Fakt: Práve naopak, môže to byť spôsob, akým dáva najavo, že sa necíti dobre a potrebuje, aby mu v tom niekto pomohol, pretože pre svoju bolesť nevidí iné riešenia, ktoré však existujú.
- Mýtus: Samovražda je riešenie.
- Fakt: Samovražda nie je riešenie, neprinesie pokoj ani rovnováhu. Je to skratka, ktorou sa jej obete snažia „ujsť“ pred tou veľkou bolesťou, ktorú prežívajú. Myšlienky na samovraždu a činy, ktoré k samovražde smerujú, prinášajú viac bolesti nám, aj ľuďom okolo nás.
Ako Pomôcť Dieťaťu po Pokuse o Samovraždu
Zistenie, že sa vaše dieťa pokúsilo o samovraždu, môže byť traumatizujúce. Je dôležité si uvedomiť, že nie ste sami a existujú spôsoby, ako to zvládnuť.
- Uvedomte si svoje pocity: Šok, bezmocnosť, hnev, strach, hanba, pochybnosti o kvalite výchovy, úľava a vďačnosť sú prirodzené reakcie na túto situáciu.
- Hľadajte odbornú pomoc: Po samovražednom pokuse by malo byť dieťa hospitalizované v psychiatrickej nemocnici alebo na psychiatrickom oddelení. Po prepustení by malo mať nastavenú liečbu a pravidelné kontroly.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Obmedzte výčitky, hnev, urážky a vyhrážky. Dajte dieťaťu priestor na vyjadrenie svojho pohľadu na situáciu.
- Počúvajte a nehodnoťte: Neexistuje hlúpy, slabý a ani jediný dôvod, pre ktorý chce človek ukončiť svoj život.
- Buďte na pozore pred varovnými príznakmi: Náhle zmeny v správaní, obmedzenie spoločenského kontaktu, zmeny v stravovacích alebo spánkových návykoch.
- Udržujte rutinu: Poskytuje určitú istotu, ktorá je po prežití traumatickej udalosti kľúčová.
- Otvorte tému samovraždy vo vašich rozhovoroch: Zaujímajte sa o to, čo dieťa o tejto téme potrebuje vedieť a komunikujte s ním primerane veku.
- Vyvracajte mýty o samovraždách: Vysvetľujte, že vždy existuje nejaká pomoc a konkrétne vymenujte, na koho je možné sa obrátiť.
- Nehovorte o detailoch spôsobu samovraždy: Smerujte rozhovor na emócie, ktoré v ňom táto tragédia vyvolala, na spôsoby, ako inak riešiť náročné situácie a na možnosti pomoci.
- Buďte tolerantní k zmenám nálad a pocitov: Ubezpečte svoje dieťa, že za to nemôže, že pocit hnevu neznamená, že ho/ju nemali radi.
- Povzbudzujte dieťa, aby požiadalo o pomoc, keď mu je ťažko: Nastavte si rodinnú filozofiu tak, že starostlivosť o duševné zdravie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o fyzické telo.
Duševné Zdravie Detí a Dospievajúcich
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Medzi najčastejšie duševné poruchy u detí patria:
- Úzkostné poruchy: Neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť.
- Poruchy príjmu potravy: Posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku.
- Depresívne poruchy: Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, izolácia, problémy so spánkom.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Výrazná emocionálna úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania.
Kde Hľadať Pomoc
Ak si všimnete na svojom dieťati zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Existuje mnoho možností, kde hľadať pomoc:
- Psychológ alebo psychoterapeut: Odborník, ktorý pomôže dieťaťu spracovať ťažkosti a naučiť sa nové spôsoby správania.
- Psychiater: Lekár, ktorý diagnostikuje a lieči duševné poruchy, v prípade potreby predpisuje lieky.
- Linky pomoci: Anonymné a bezplatné linky, kde môžu deti a mladiství hovoriť o svojich problémoch a získať podporu. Napríklad IPčko.sk, Dobrá linka alebo Krízová linka pomoci.
- Školský psychológ alebo pedagóg: Môžu poskytnúť prvú pomoc a nasmerovať na ďalších odborníkov.
- Centrá pre rodinu: Ponúkajú poradenstvo a podporu pre rodiny s deťmi, ktoré majú psychické problémy.
Výchova a Prevencia
Na prvom mieste vo výchove detí je vždy rodina. Dôležité je budovať a posilňovať vzájomný vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Ako? Cez poskytovanie bazálneho bezpečia, lásky, starostlivosti, napĺňanie potrieb, súčasne prostredníctvom zadávania hraníc a mantinelov v správaní dieťaťa, až po vytváranie priestoru pre dôvernú komunikáciu, zdieľanie pocitov, vyjadrovanie ťažkostí a rôznych napätí.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Medzi rizikové faktory samovražedného správania sa detí patria nefungujúce rodinné vzťahy, komplikovaný rozvod rodičov, násilie, alkoholizmus v rodine, týranie a zneužívanie, kriminalita rodičov, školský neúspech, šikanovanie zo strany spolužiakov, nezapadnutie do kolektívu, telesný výzor dieťaťa, nepriaznivá finančná situácia rodiny, nezamestnanosť a pod.
Dôležité je tiež kontrolovať, s akými informáciami prichádzajú deti do styku, kto a čo ich ovplyvňuje. Prihlásiť deti na šport, na záujmové krúžky, zaplniť im zmysluplne čas, ukázať im správne hodnoty, to je to, čo by sme mali pre ne robiť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM