Batoliatko a nezáujem o reč: Ako rozpoznať varovné signály a podporiť správny vývin

Reč je základným pilierom učenia a sociálneho fungovania. Pri nástupe do školy sú na dieťa kladené v oblasti reči vysoké nároky, preto sa jej úroveň zisťuje aj v rámci určovania školskej zrelosti. Reč má pri fungovaní v škole zásadný význam a ovplyvňuje celkový rozvoj a kvalitu učenia. Okrem výučby je reč potrebná aj na sociálne fungovanie v rámci triedy alebo celej školy. Deti sa potrebujú vedieť medzi sebou dorozumieť, zdieľať vlastné myšlienky, vypočuť tie cudzie a tak si formovať vzťahy s rovesníkmi.

Faktory ovplyvňujúce vývin reči

Úroveň reči a komunikačných schopností dieťaťa pri nástupe do školy je výsledkom dlhodobého procesu, na ktorý vplýva viacero faktorov:

Motorika

Hrubá motorika ako samotné pohybovanie sa v prostredí spolu s jemnou motorikou zabezpečujú dieťaťu príjem obrovského množstva podnetov a informácií. Dieťa vníma svoje okolie, pozoruje, manipuluje s predmetmi, skúša nové veci a tým obohacuje svoju poznatkovú základňu. Výskumy dokazujú, že u detí s narušeným vývinom motoriky spravidla možno pozorovať narušenie komunikačnej schopnosti a takisto u detí s poruchou alebo oneskorením reči sa vyskytuje znížená úroveň motorických zručností. Je vhodné kombinovať viaceré aspekty, ako napríklad podporu zmyslového spoznávania, rozvíjania hrubej aj jemnej motoriky a prepájanie pravej a ľavej hemisféry mozgu.

Vnímanie

Sluchové a zrakové vnímanie má veľký vplyv na vývin reči. Rovnako ako pri motorike, výskumy dokázali, že u detí s poruchou v niektorej z týchto oblasti sa vyskytujú problémy v komunikačnej schopnosti. Malé dieťa začína postupne vyčleňovať zo zvukov prostredia materinskú reč, neskôr začína zámerne počúvať a napodobňovať prvé hlásky. Prvé slová dieťaťa sú väčšinou označenia predmetov alebo osôb v jeho okolí. Zrakové podnety motivujú dieťa k vokalizácii.

Sociálne prostredie

Z vonkajších faktorov je najdôležitejšie rodinné zázemie, výchovný štýl. Rodičia sú pre deti komunikačným vzorom, deti sa veľa učia prostredníctvom načúvania, tvorby dialógu, odzerajú neverbálne prvky komunikácie členov rodiny. Nedostatok podnetov alebo presýtenie nárokov môže viesť k oneskoreniu reči, zajakávaniu a pod. Tak isto je veľmi žiadúca správna komunikácia a hovorenie na dieťa, čítanie či spievanie hlavne hravou formou.

Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom

Jazykové úrovne reči

Reč má niekoľko jazykových úrovní. Pri nástupe do školy by mal mať predškolák zvládnuté všetky 4 jazykové úrovne reč, pretože v opačnom prípade mu hrozia ťažkosti pri čítaní a písaní. Predškoláci by mali byť schopní nielen bežnej komunikácie, ale takisto chápať výklad učiteľa alebo zadanie. Dôležité je vedieť sa vyjadriť správne a zrozumiteľne, byť schopný vysvetliť svoje myšlienky a popritom dodržiavať všetky pravidlá komunikácie.

1. Foneticko-fonologická rovina: Sledujeme sluchové rozlišovanie hlások, výslovnosť, artikulačnú obratnosť, plynulosť. Rozlišovanie hlások je v úzkom vzťahu k výslovnosti - dieťa nielen musí rozlišovať hlásky ale i byť schopné identifikovať správne alebo nesprávne znenie. Ak výslovnosť dieťaťa nie je správna do 5-7 rokov, je potrebné sa na túto oblasť zamerať a vyhľadať odborníka. Pri diagnostike je potrebné sledovať prirodzený rečový prejav dieťaťa - zaznamenávame, ktoré hlásky vyslovuje nesprávne, za aké ich zamieňa, či nevhodne hlásky nespodobuje.
2. Lexikálno-sémantická rovina: Sledujeme chápanie inštrukcií, úroveň a šírka pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, tvorba protikladov alebo synoným, orientácia vo významoch, prísloviach, metaforách. Táto rovina zahŕňa porozumenie reči v bežnom rozhovore, kedy dieťa používa svoju aktívnu slovnú zásobu a vyjadruje to, čo prežíva alebo si myslí, prípadne popisuje zážitok, situáciu, obrázok.
3. Morfologicko-syntaktická rovina: Sledujeme používanie slovných druhov, dodržiavanie gramatických pravidiel, vetnú stavbu, schopnosť rozlíšiť medzi správnou a nesprávnou vetou. Pri skúmaní tejto roviny si všímame najmä spontánny prejav dieťaťa a to, ako presne sa pritom riadi gramatickými pravidlami - ako časuje slovesá, skloňuje, ako dodržiava stavbu vety, aké slovné druhy používa. Do 4 rokov sú gramatické chyby v prejave prirodzené, no v prípade že výrazné nedostatky pretrvávajú , môže ísť o signál narušeného vývinu reči alebo celkového zaostávania.
4. Pragmatická rovina: Sledujeme nadväzovanie verbálneho kontaktu, schopnosť viesť dialóg (pýtať sa a odpovedať), udržiava očný kontakt, schopnosť povedať meno seba a rodiny, adresu. Pragmatická rovina sa týka najmä sociálneho kontextu. Dieťa pomocou nej dokáže o niečo požiadať, vyjadriť svoje pocity.

Problémy s rečou a čítaním

Väčšina prváčikov nastupuje do školy s nadšením. Tešia sa na knihy, pochvaly od pani učiteľky a na to, že už budú čítať a písať. O to väčšie môže byť ich rozčarovanie, keď sa objavia prvé problémy. V prvých ročníkoch ZŠ sú to najčastejšie problémy s čítaním. Učiteľ a spolu s ním aj rodičia by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak tak neurobia, dieťa si problém nepochopenia prečítaného textu so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu. Ako odhaliť prvé varovné signály a ako podporovať u detí rozvíjanie čítania s porozumením?

Kedy bude vedieť dieťa dobre čítať?

Veku primeraná komunikácia a reč sú jedným z predpokladov pre úspešné osvojenie čítania. Najlepšie tento vzťah reči, jazykových schopností a čítania vystihuje strom, kde koreňom pre čítanie je porozumenie reči. Až keď je koreň pevný, potom môže vyrásť kmeň, ktorý predstavuje správna hovorená reč (zahŕňa gramatiku, sémantiku spolu so slovnou zásobou). Až potom sa koruna stromu rozkošatí a v podobe čítania a písania dotvára integritu jazykových schopností človeka vyjadrovať sa a prijímať informácie v podobe písaného slova. Reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania je jazyková citlivosť a gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet (viacslovné vety so spojkami). V tomto veku by sa u detí už nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, napríklad: dva okuliare, videl troch mravci, ona prišiel domov. Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti. Rozprávanie príbehu má byť u šesťročných detí jasné, v správnej následnosti udalostí, výstižné, plynulé a s použitím súvetí. Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky, napr. slovo les na l-e-s.

Ako trénovať fonologické uvedomovanie?

Fonologické uvedomovanie môžete trénovať napríklad aj hrou na robota, ktorý slabikuje slová. Deti tiež baví hra na vytlieskavanie mien predmetov, ktoré vidíte pri ceste autom (au-tá, kve-ty, pa-ne-lá-ky). Alebo ďalšou možnosťou je hra, v ktorej má dieťa za úlohu vymyslieť čo najviac slov na rovnakú hlásku (L: lata, Laco, lyžica).

Dôležitosť pamäte

V oblasti kognitívnych (poznávacích) schopností je pre dieťa nevyhnutná pamäť, ktorá sa prejavuje v schopnosti osvojiť si krátke básničky, piesne či riekanky. Pamäť je schopnosť, ktorú dieťa potrebuje na zapamätanie písmen, slov, ich významu a tiež na zapamätanie prečítaného textu. Trénovať ju môžeme pri učení sa básničiek, pesničiek a riekaniek. Pracovná pamäť je vlastne „dočasná“ záložňa pre informácie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Informácie tam odložíme (robíme tak počas čítania), no o chvíľu ich aktivujeme a použijeme ich pri reprodukcii prečítaného textu. Táto kognitívna funkcia je dôležitá pre úspešné reprodukovanie textu.

Prečítajte si tiež: Ako vybrať hračky pre batola?

Ako trénovať pamäť?

Účinná je hra, v ktorej má dieťa za úlohu zapamätať si 4 až 5 slov. Povedzte dieťaťu niekoľko slov (napr. pes, mačka, sliepka, hus, myš) a dieťa ich má zopakovať v presnom poradí. Obmenou je úloha s tréningom aj zrakovej pamäte (zapamätanie obrázkov). Dieťa si má zapamätať 4 - 6 vyložených pexesových kariet, tie sa potom otočia a dieťa ich má v presnom poradí vymenovať.

Vplyv dyslexie

Deti, ktoré boli ešte pred vstupom do základnej školy diagnostikované a predpokladá sa u nich špecifická vývinová porucha učenia, sú zaradené do špeciálnych tried alebo sú individuálne integrované v bežných triedach. Pre tieto deti sú vypracované individuálne programy, ktoré rešpektujú aktuálne schopnosti dieťaťa pre čítanie a všetci sú pripravení na možné ťažkosti. Ak však dieťa nie je odborníkmi podchytené pred vstupom do školy ako rizikové, môžu sa po prvých mesiacoch školskej dochádzky vyskytnúť prvé problémy v zaškolení a pri osvojovaní čítania.

Kľúčová rola učiteľa

Učiteľ je prvý, kto si všimne ťažkosti s čítaním, nakoľko vie porovnať jednotlivé deti v triede a vie kompetentne posúdiť vážnosť zaostávania či stagnácie dieťaťa oproti rovesníkom. Stačí sa poradiť s odborníkmi, pohovoriť si s rodičmi a v prípade potreby poslať dieťa na odborné vyšetrenie. Tu je dôležité povedať, že odlíšiť dyslexiu od slabého čítania je náročné aj pre odborníkov a vyžaduje si to dôslednú diagnostiku. Orientačným predpokladom dyslexie u dieťaťa na prvom stupni môže byť nezáujem o učenie, ale tiež skutočnosť, že dieťa dosahuje v slovenskom jazyku o dva stupne horšie výsledky (známky) ako napríklad z predmetu matematika.

Typy dyslexie

Dyslexia - neschopnosť osvojiť si čítanie - sa môže vyskytovať v rôznych podobách a nepriaznivo ovplyvňuje osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch. Pre zjednodušenie uvádzame typy dyslexie podľa príznakov, ktoré môže pedagóg registrovať:

• deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu,
• deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením prečítaného textu,
• deti so slabou technikou a slabým porozumením prečítaného textu.

Čítanie sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného textu. To znamená, že dieťa môže mať ťažkosti v jednej oblasti alebo súčasne v porozumení aj v technike čítania. Porozumenie pri čítaní považujeme za cieľ a základný spôsob učenia. Poruchy čítania negatívne ovplyvňujú úspešnosť dieťaťa v škole, sú vážnou prekážkou efektívneho učenia sa, a tak v mnohých prípadoch i zdrojom emocionálnych porúch a neuróz.

Prečítajte si tiež: Všetko o prerezávaní zúbkov

Príčiny ťažkostí pri osvojovaní čítania

Príčiny ťažkostí pri osvojovaní čítania môžu byť:

• nedostatočný intelektový potenciál žiaka,
• zdravotné problémy - časté absencie v škole,
• porucha zraku,
• porucha sluchu,
• porucha pozornosti,
• nedostatočná podpora rodinného prostredia,
• nesprávny didaktický postup osvojovania čítania a pod.
• osobitnou kategóriou porúch čítania, ktorej východiskom sú špecifické deficity, je dyslexia, t. j. špecifická vývinová porucha čítania.

Varovné signály - dvojité čítanie

V praxi sa odborníci stretávajú s odhalením problémov s čítaním v rôznom veku detí. V niektorých prípadoch je to na začiatku školskej dochádzky, u iných v treťom ročníku a v niektorých prípadoch oveľa neskôr, napr. v piatom ročníku. Niektoré deti si vybudujú vďaka dobrej inteligencii pomerne efektívne kompenzačné mechanizmy, ktoré im do istého veku vystačia a okolie ani nezaregistruje ťažkosti dieťaťa v čítaní. Avšak niekedy tieto spôsoby „maskovania“ začínajú u dieťaťa zlyhávať pri zmene podmienok, napríklad pri väčšom nápore učiva v spomínanom 3. a 5. ročníku, pri zmene pedagóga, pri zvýšení náročnosti učebnej látky. Pri snahe zrýchliť tempo čítania si deti často zvolia stratégiu nesprávnej techniky čítania, a to dvojité čítanie. Dvojité čítanie znamená, že dieťa si prečíta slovo najskôr potichu (po hláskach, slabikách, prípadne celé slovo) a potom ho prečíta ešte raz nahlas. Tento spôsob čítania narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu. Kvôli nesprávnej technike čítania a pomalosti, veľkej chybovosti pri čítaní nedokáže potom žiak presne zreprodukovať, o čom čítal. Vtedy hovoríme o ťažkosti s reprodukovaním textu, prípadne môže ísť aj o problém s porozumením prečítaného textu.

Ako sa rozvíja čítanie s porozumením?

Počas prvých dvoch rokov školskej dochádzky si dieťa osvojuje techniku čítania. Po druhom ročníku hovoríme už o zdokonaľovaní techniky čítania, zvýšení porozumenia a skvalitnenia schopnosti reprodukcie prečítaného textu. Vyplýva to z cieľa čítania, ktorým je porozumenie prečítanému textu a schopnosť vedieť o prečítanom hovoriť. Teda čítanie s porozumením je základný spôsob učenia sa. Neporozumenie prečítaného textu výrazne zasahuje do úspešnosti aj v ostatných predmetoch, nakoľko čítaním sa dieťa učí a nadobúda nové vedomosti a poznatky. Napríklad pri porozumení zadaní úloh vo vyšších ročníkoch z predmetov, ako sú matematika, zemepis a pod. Pomalé čítanie ovplyvňuje rýchlosť vypracovania zadania pri samostatnej práci a tiež pri písomných prácach, to ovplyvňuje výsledok práce a následne hodnotenie žiaka pedagógom.

Nečítajte doma na čas!

Orientačne by sme mohli povedať, že hranica sociálnej únosnosti pri hodnotení rýchlosti čítania je približne 60 správne prečítaných slov za minútu na konci 2. ročníka základnej školy. Ide však o veľmi orientačné hodnotenie, pričom odborníci dnes už naozaj neodporúčajú cielené hodnotenie čítania na čas, keďže to stresuje žiaka a nie je to vždy zárukou dobrého porozumenia prečítaného textu.

Ak podceníte problémy s čítaním, môže to mať následky

U detí s problémami pri čítaní sa vytvorí „začarovaný kruh“. Neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia a znižuje snahu dieťaťa. Neúspech v škole zvyšuje nechuť dieťaťa k učeniu. Stupňuje sa napätie v rodine aj v škole a dieťa začína byť označované za lenivca, neporiadneho, nepozorného a niekedy i za „hlúpeho“ žiaka. Vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Pri strate trpezlivosti dostane od rodičov i tresty za zhoršenie prospechu v slovenskom jazyku i v iných predmetoch. Učenie a škola sa stávajú najväčším nepriateľom. Samotné dieťa rezignuje: „Načo sa budem učiť, keď aj tak to potom neviem a mám zlé známky?“

Nechuť do učenia sa stupňuje a veľakrát nastupuje u samotného dieťaťa pocit menejcennosti, zníženie sebavedomia a často aj poruchy správania. V škole je dieťa buď utiahnuté, smutné alebo, naopak, začína vyrušovať, odmieta pracovať na hodine, písať úlohy, zamestnáva sa nevhodnými činnosťami a nechce doma čítať. Niekedy je sprievodným znakom i somatizácia (zdravotné ťažkosti na báze psychickej záťaže) a iné zdravotné ťažkosti ako spôsob kompenzácie či úniku od školských povinností. Najmä ráno pri odchode do školy sa dieťa sťažuje na bolesť brucha a pod. Môžu sa pridružiť i neurózy či záškoláctvo. Nič sa nenapráva tak ťažko ako nezáujem dieťaťa o učenie a jeho frustrácia z neúspechu. Najťažšie sa ošetruje detská duša zranená dlhodobým neúspechom.

Logopédia a jej význam

Keď sa povie logopédia, väčšíne ľudí sa to spája so správnym vyslovovaním slabík. Málokto si však uvedomí, že logopédia sa často spája aj s prehĺtaním , jedením, či motorickým vývojom Vášho dieťaťa. Na správny rozvoj reči má dokonca vplyv aj dojčenie či pitie z fľašky. Ak má dieťa dudlík v ústach väčšinu dňa, menej sa snaží rozprávať a dorozumievať s okolím a tak priamo môže spôsobovať nezáujem o komunikáciu. Zamyslieť sa treba taktiež nad jeho tvarom, pretože ten nevhodný (z jednej strany šikmý) môže mať napríklad za následok neskoršie šušlanie.

Ako podporiť správny vývoj reči?

Novorodenec sa učí ovládať svoje telo a tak prichádza k rozvoju svalového tonusu. Jednotlivé nervové dráhy sa prepájajú a posilňujú. Ak však dieťa vynechá niektoré pohybové štádium, vyššie štruktúry mozgu sa nemusia optimálne rozvíjať. To znamená, že ani reč sa následne nemusí rozvíjať správne. Preto je vhodné kombinovať viaceré aspekty, ako napríklad podporu zmyslového spoznávania, rozvíjania hrubej aj jemnej motoriky a prepájanie pravej a ľavej hemisféry mozgu.

Poradenstvo pre rodičov predškolákov a školákov

Počas návštevy dieťaťa v materskej škole je možné identifikovať prvé príznaky porúch učenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť neskorší školský úspech dieťaťa. Tieto príznaky môžu byť možno veľmi nenápadné. Včasné rozpoznanie je kľúčové pre poskytnutie intervencie. Poruchy učenia sú rôznorodé, a môžu sa prejavovať v rôznych oblastiach.

Znaky porúch učenia u dieťaťa

Najčastejšie sa však u detí stretávame s ťažkosťami v reči, jemnej a hrubej motorike, pamäti a koncentrácii. Rodičia a učitelia detí v materských školách by mali zbystriť pozornosť ak má dieťa napríklad:

• Rečové problémy: dieťa má problémy s výslovnosťou, tvorbou viet alebo má obmedzenú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, nedokáže prerozprávať príbeh - vypočutú napr. rozprávku. Má slabé naratívne - rozprávačské schopnosti.
• Jemná motorika: problémy s jemnou motorikou, ako je držanie ceruzky, kreslenie, alebo manipulácia s drobnými predmetmi.
• Hrubá motorika: problémy s hrubou motorikou, ako sú behanie, skákanie, chodenie po schodoch, obliekanie alebo udržiavanie rovnováhy.
• Problémy s pamäťou: dieťa má ťažkosti zapamätať si jednoduché informácie, ako sú farby, čísla alebo mená.
• Slabá pozornosť a koncentrácia: dieťa sa ľahko rozptýli, má problém sústrediť sa na jednu aktivitu alebo dokončiť začatú úlohu.
• Sociálne a emocionálne ťažkosti: problémy so zapojením sa do aktivity, hry s ostatnými deťmi alebo má časté zmeny nálady.

Včasné rozpoznanie týchto príznakov umožňuje vhodnú špeciálnopedagogickú diagnostiku a intervencie, ktoré môžu dieťaťu výrazne pomôcť. Materské školy zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože majú možnosť pozorovať deti v rôznych situáciách a identifikovať potenciálne problémy.

Oneskorený vývin reči a vývinová jazyková porucha

Znalosť typického vývinu reči je pri práci s deťmi s poruchami komunikácie mimoriadne dôležitá. Už pred prvým rokom života dieťa vníma a rozvíja pasívnu slovnú zásobu - rozumie známym hlasom, intonácii a niektorým slovám. Okolo prvého roku sa objavuje hrkútanie, džavotanie, bľabotanie, hra s artikulačnými orgánmi a dieťa začína vytvárať jednoduché zvuky, ktoré pripomínajú slová, napríklad pomenovanie členov rodiny alebo známych predmetov. Do približne 1,5 roka sú pre komunikáciu typické gestá a jednoduché zvukové napodobenia. Okolo druhého roku sa dieťa pokúša spájať slová a citoslovcia do krátkych viet, napríklad "mama ham", "tato pá-pá". Medzi 2. a 3. rokom pribúdajú slovesá, prídavné mená a zámená, neskôr aj predložky, číslovky a spojky. V troch rokoch by dieťa malo tvoriť viacslovné vety, používať množné číslo či minulý čas a odpovedať na jednoduché otázky. Od 3. do 4. roku sa reč stáva plynulejšou a zrozumiteľnejšou, dieťa spája jednoduché vety do súvetí. Okolo štvrtého roku už dokáže rozprávať, viesť rozhovor, rozprávať príbehy a aktívne používa všetky slovné druhy. V tomto veku by sa už nemali objavovať výrazné gramatické chyby - s výnimkou detí, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí. Za plynulé hovorenie sa zvyčajne považuje obdobie okolo 4. až 5. roku života.

Oneskorený vývin reči (OVR)

Ak sa po treťom roku u dieťaťa stále objavujú ťažkosti - napríklad malá slovná zásoba, nesprávna výslovnosť (tzv. patlavosť - dyslália, keď je narušená výslovnosť jednej alebo viacerých hlások) - a dieťa pritom nemá žiadne iné zdravotné problémy (poruchy sluchu, intelektové oslabenie, motorické ťažkosti), ide pravdepodobne o oneskorený vývin reči.

• Charakter poruchy: Dočasné spomalenie prirodzeného vývinu reči. Reč sa vyvíja rovnakým smerom ako u zdravých detí, len pomalšie.
• Príčina: Najčastejšie dedičnosť, oneskorené dozrievanie CNS, menej podnetné prostredie, mierne poruchy sluchu.
• Postihnuté oblasti: Väčšinou len niektoré roviny reči (napr. slovná zásoba, výslovnosť).
• Porozumenie reči: Väčšinou zachované - dieťa rozumie, čo sa mu hovorí.
• Rečový prejav: Jednoduchšie vety, chudobnejšia slovná zásoba, ale zrozumiteľná komunikácia.
• Sluchové spracovanie: Bez výrazného narušenia.
• Motorika rečových orgánov: Môže byť mierne oslabená (napr. neskorší vývin jemnej motoriky).
• Intelektuálne schopnosti: V norme, bez väčšieho nesúladu medzi verbálnou a neverbálnou zložkou.
• Vývin a prognóza: Reč sa postupne spontánne upravuje, niekedy s pomocou logopéda.
• Diagnostika: OVR sa potvrdzuje najčastejšie po 3. roku.

Vývinová jazyková porucha (VJP)

Na rozdiel od oneskoreného vývinu reči je vývinová jazyková porucha (špecifická porucha vývinu reči) hlbšia a dlhodobejšia porucha jazykových schopností. Postihuje nielen výslovnosť, ale aj gramatiku, slovnú zásobu, porozumenie reči a schopnosť sociálnej komunikácie.

• Charakteristika poruchy: Vývinová jazyková porucha sa prejavuje zníženou schopnosťou alebo neschopnosťou verbálnej komunikácie, ktorá nie je podmienená mentálnym postihnutím. Deti s touto poruchou majú spravidla primeraný intelekt, hoci na prvý pohľad môžu pôsobiť ako deti s intelektovým deficitom, čo býva častým omylom laickej verejnosti.
• Príčiny a formy: Príčinou vývinovej jazykovej poruchy je narušené spracovanie rečového (auditívneho) signálu v mozgu. Vo väčšine prípadov ide o vrodenú, geneticky podmienenú poruchu, ktorá sa častejšie vyskytuje u chlapcov. Rozlišujeme dva základné typy vývinovej jazykovej poruchy:
  • Motorická (expresívna): dieťa má výrazne zníženú spontánnu potrebu hovoriť, reč je ťažkopádna, pomalá a často využíva neverbálne formy komunikácie (gestá, mimiku).
  • Senzorická (receptívna): dieťa síce prejavuje záujem o komunikáciu, ale nerozumie významu slov a viet, čím sa jeho reč stáva nezrozumiteľnou a chaotickou.
• Prejavy vývinovej jazykovej poruchy: Porucha zasahuje štruktúru aj povrchovú rovinu reči. Typicky sa vyskytujú: Nesprávny slovosled a vynechávanie slov, Chybné používanie gramatických tvarov (skloňovanie, časovanie), Obmedzená slovná zásoba, Redukcie alebo zámeny hlások a slabík, Ťažkosti s používaním abstraktnejších slovných druhov (spojky, predložky, zámená).
• Sociálne správanie: Obmedzený kontakt s rovesníkmi, problémy s adaptáciou a začleňovaním do kolektívu.
• Vývin a prognóza: Vyžaduje dlhodobú a intenzívnu logopedickú a špeciálnopedagogickú terapiu. Zlepšenie je možné, ale pomalé.
• Diagnostika: Diagnostika VJP sa stanovuje po 4. roku, keď sa ukáže, že reč sa spontánne nevyvíja.

Vývinová jazyková porucha u detí s poruchami autistického spektra alebo Aspergerovým syndrómom

• Charakteristika: Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie a komunikácie. Znížená schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty. Oslabené porozumenie metakognícii a generalizácii poznatkov. Jazyk formálne zvládnutý, no sociálne neadekvátne používaný.
• Jazykové a komunikačné prejavy: Deficity v sémantickej a pragmatickej rovine. Nedostatky v prekurzoroch vývinu reči (obsah, forma). Poruchy neverbálnej komunikácie (zrakový kontakt, gestá, spoločná pozornosť). Oneskorený vývin reči, atypická prozódia. Slabé porozumenie reči. Atypický spôsob osvojovania jazyka - echolálie. Sémantické deficity - ťažkosti s abstraktnými pojmami, zámenami, časovo-priestorovými vzťahmi, neologizmy. Deficity v pragmatike - neprimerané používanie reči v sociálnych situáciách.
• Sekundárne prejavy: Pri neskorej diagnostike - poruchy správania, nezáujem o školu, regres vedomostí. Vývinové poruchy učenia ako je dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia a dyspraxia.
• Logopedická terapia: Zameranie na oslabené jazykové roviny (výslovnosť - foneticko-fonologická, slovná zásoba - lexikálna, sémantická, gramatika - morfológia, syntax - skladba vetná). Rozvoj porozumenia reči a pragmatických schopností. Nácvik funkčného používania reči v sociálnej interakcii. Využitie princípov aplikovanej behaviorálnej analýzy, rozvoj verbálneho správania a prístup podporujúci rozvoj jednotlivca prostredníctvom budovania vzťahov, hravej interakcie a emocionálneho zapojenia, ďalej terpapeutických metód ako je ergoterapia, arteterapia, muzikoterpia, hippoterapia, canisterapia, animoterapia a aplikácie alternatívnej a augmentatívnej komunikácie - AAK, predovšetkým u neverbálnych jednotlivcov.

tags: #batola #a #nezaujem #o #rec