Výchova dieťaťa je komplexný a neustále sa vyvíjajúci proces, ktorý ovplyvňuje nielen budúcnosť dieťaťa, ale aj celú spoločnosť. Ambiciózni rodičia často kladú vysoké nároky na svoje deti s cieľom zabezpečiť im úspešnú budúcnosť. Avšak, ako nájsť rovnováhu medzi podporou úspechu a zabezpečením šťastného a vyrovnaného detstva? Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi ambicióznej rodinnej výchovy, analyzuje jej výhody a nevýhody a ponúka pohľad na to, ako vychovávať deti s láskou, rešpektom a primeranými očakávaniami.
Kontroverzná "tigria matka" a jej odkaz
Pred niekoľkými rokmi vyvolala Amy Chua, profesorka práva na Yaleovej univerzite, celosvetovú diskusiu svojou knihou "Bojová pieseň tigrej matky". V knihe opísala prísne metódy čínskej výchovy, ktoré sama uplatňovala na svoje dve dcéry. Amy, dcéra čínskych emigrantov, bola presvedčená, že vďaka tvrdej výchove dosiahla úspech. Jej metódy zahŕňali prísnu disciplínu, vysoké očakávania a obmedzovanie aktivít, ktoré nepovažovala za prospešné pre budúci úspech jej detí.
Jej kniha vyvolala vlnu kritiky, najmä v západných krajinách, kde bola označená za "obludu" a jej výchovné metódy za neľútostné a nehumánne. Amy vo svojej knihe opisuje, ako sa vyhrážala dcére, že jej spáli všetky plyšové hračky, ak nebude trénovať niekoľko hodín na husle, alebo ju vymkla v mraze von na terasu polonahú, pretože odmietla robiť to, čo po nej požadovala. Disciplína bola podľa nej najdôležitejšia.
Napriek kritike si Amy kládla otázku, prečo západní rodičia považujú za zlé vyžadovať od detí snahu o prvé miesto. Jej príbeh poukazuje na rozdielne vnímanie úspechu a výchovy v rôznych kultúrach.
Čo hovoria deti "tigrej matky" dnes?
S odstupom času sa Amyine dcéry vyjadrili k svojej výchove v médiách. Obe dievčatá navštevujú prestížne školy a tvrdia, že svoje detstvo nevnímajú tragicky. Lulu a jej sestra však tvrdé detstvo plné povinností a žiadneho oddychu neberú s odstupom času tragicky. „Každý hovorí, že ma mama trápila s tým, že chcela spáliť moje hračky, ale najvtipnejšie na tom celom je, že to vôbec nie je tá najsilnejšia spomienka na moje detstvo. Hoci ich matka vyniesla na svetlo sveta jej zlváštne praktiky a mnohí sa tu nebáli hovoriť ani o týraní detí, jej dcéra dnes matku obhajuje: „Nemám strach z mojej mamy a nikdy som ho ani nemala. Skôr som mala obavy, ak bol znepokojený môj otec. (Ten sa v knihe spomína iba minimálne a na tejto prísnej výchove sa nepodieľal, ale jej zásadne neodporoval.) Vždy mi bolo jasné, že moji rodičia sú na mojej strane, bez ohľadu na to, o čo sa jednalo.
Prečítajte si tiež: Význam detskej kresby
Podľa Sofie bola najdôležitejšia životná lekcia z jej detstva to, že tvrdá práca sa vyplatí. Svoj pohľad na detstvo vykresľujú obe sestry novinárom ďaleko ružovejšie ako ich matka opísala v knihe. Lulu bola ako dieťa ďaleko neoblomnejšia ako jej sestra Sofia a s matkou na seba neustále narážala. Na otázku novinárky, či by vychovávali týmto spôsobom tiež svoje deti, obe odpovedajú áno, aj keď s prihliadnutím na ich individualitu. Iróniou je, že Amy je dnes podľa jej dcér mamou, ktorá vôbec neriadi ich životy v porovnaní so životmi ich rovesníkov.
Ich skúsenosť poukazuje na to, že aj prísna výchova môže mať pozitívne výsledky, ak je sprevádzaná láskou a podporou.
Vplyv rodinného prostredia na vývoj dieťaťa
Úplná a zdravá rodina pôsobí na proces fyzického a psychického zrenia dieťaťa kladne. V takejto rodine sú stredobodom záujmu a pozornosti deti, v negatívnom prostredí stojí v popredí problém vzájomného vzťahu rodičov. Príjemná atmosféra v rodine je vtedy, ak sú vzájomné vzťahy rodičov vyrovnané. Dieťa, ktoré sa cíti dobre v domácom prostredí, nehľadá uspokojenie mimo rodiny. Opakom je rodinné prostredie s negatívnou charakteristikou, ktoré nemôže ovplyvňovať vývin dieťaťa priaznivým smerom. Dieťa začne pociťovať nedôveru voči svojim rodičom, ale aj ostatným ľuďom. Nemá možnosť osvojiť si vhodný sociálny model správania. Pri opakovaných rozporoch medzi tým, čo sa deťom káže a tým, čo odpozorujú z rodiny, dochádza k nežiaducim situáciám, v ktorých je dieťa traumatizované a nenachádza z nich východisko. Rodiny plné konfliktov a nedorozumení nepriamo ovplyvňujú proces citového a sociálneho dozrievania dieťaťa. Za nevhodnú nepovažujeme len rodinu plnú konfliktov, patologickú a rozvedenú, ale aj takú, ktorá navonok funguje normálne, ale nedokáže citovo uspokojiť svojich členov.
Rodina má v súčasnosti tieto podoby:
- rodina úplná
- rodina s nevlastným rodičom - doplnená
- rodina rozháraná (problémová, dysfunkčná)
Rodina plní tieto funkcie:
Prečítajte si tiež: Prehľad zliav a vstupeniek
- biologicko-reprodukčnú - zabezpečuje biopsychické potreby (intímny styk, vzájomná láska) a zachovanie ľudského rodu i počatie, rodenie detí)
- ekonomická - týka sa materiálneho zabezpečenia rodiny, ktorá hospodári s príjmami svojich produktívne pracujúcich členov, životný štandard, kultúrna úroveň
- emocionálna a ochranná - uspokojovanie základných i vyšších (emocionálnych) potrieb: porozumenie, spoluúčasť, sociálna opora, záujem. Poskytuje svojim členom domov, zázemie, istotu, pomoc v krízových situáciách.
- výchovná - spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu.
- poskytuje akčný priestor tzv. priestor pre prejav - zisk pocitu: toto dokážem
- vovádza do vzťahu k veciam rodinného vybavenia. Učí, aby deti chápali veci ako hodnoty. Vyčleňujú sa mu osobné veci, o ktoré sa stará
- upevňuje vedomie povinnosti, zodpovednosti, úcty tým, že zapája dieťa do činnosti
- rodina - prostredie, kde sa má dieťa komu zveriť.
Podľa toho ako plní tieto funkcie:
- funkčná rodina
- disfunkčná rodina - neplní niektoré funkcie
- afunkčná rodina - neplní niektoré funkcie a pôsobí negatívne
Typy disfunkčných rodín:
- nezrelá rodina - keď sú príliš mladí rodičia, dieťa sa narodilo ako nechcené, nepripravenosť na rodičovstvo, nezrelosť v životných hodnotách, nezrelosť v oblasti citov - prepadanie afektom, sociálne a ekonomické problémy
- preťažená rodina - preťaženie: konfliktami medzi rodičmi, v zamestnaní, so susedmi, narodenie ďalšieho dieťaťa, spôsobené chorobami v rodine, citovou depriváciou - osamotenie, bytové a ekonomické problémy
- ambiciózna rodina - dobré podmienky pre rozvoj dieťaťa, dobré materiálne zabezpečenie - dieťa má všetko, no chýba pocit prináležitosti
- perfekcionistická rodina - požiadavka len na vysoké výkony bez ohľadu na schopnosti dieťaťa
- autoritatívna rodina (príkaz, zákaz - dieťa sa nenaučí samostatne konať, rozhodovať).deti môžu reagovať: pasivitou - automaticky, impulzívne - nekontrolované konanie, zlosť a pod.
- rozmaznávajúca rodina (protekcionalistická) - dieťaťu sa vo všetkom vyhovie - dieťa má zázemie, oporu, no nenaučí sa samostatnosti, zodpovednosti Rodičia sú: útoční - rodičia obraňujú dieťa, súcitiaci - rodičia nevystupujú útočne na obranu dieťaťa, ale spolutrpia, slúžiaci - rodičia majú voči dieťaťu postoj podriadenosti tzv. pg. inverzia - dieťa ovláda rodičov
- liberálna a improvizujúca rodina - rodičia nie sú schopní vytýčiť ciele, neexistuje žiaden program. Dieťa si neprivyká žiadnym princípom.
- odkladajúca rodina - zverovanie detí niekomu - dieťa nemá pocit domova, chýba vzťah k domovu, k povinnostiam, ktoré má. Nemá pravidelný režim.
- disociovaná rodina - narušené dôležité vzťahy a) vonkajším smerom k prostrediu - izolovanosť od okolia, konfliktnosť, uzatvára sa do svojich problémov b) vnútorné v rodine - tzv. medzi členmi rodiny - každý má vlastné problémy, formálne vzťahy, nezáujem o seba alebo konflikty, hádky.
Typy výchovy a ich dopad na dieťa
Existuje niekoľko typov výchovy, ktoré majú zásadný vplyv na vývoj dieťaťa. Opakom autoritatívnej výchovy je liberálna výchova, kde je dieťa stredobodom pozornosti, rozhoduje o významných veciach a rodičia sú často v pozícii podriadených. Zvláštnym druhom liberálnej výchovy je merkantilná výchova, v ktorej je dieťa neustále bez dôvodu a jednostranne odmeňované. Špecifickým druhom liberálnej výchovy je kverulantská výchova. Výchova, v ktorej dochádza k nedostatočnému podnecovaniu dieťaťa, sa nazýva demobilizujúca.
Najvhodnejším typom je demokratická výchova, v ktorej sa popri náročnosti prejavuje aj úcta k osobnosti dieťaťa, primerane sa v nej spája láska s prísnosťou, ktorá utvára v rodine atmosféru vzájomnej dôvery a túžby po komunikácii. Primerane sa v nej oceňujú sily a možnosti dieťaťa, rešpektujú sa jeho vekové a individuálne osobitosti. Výchova smeruje k rozvoju zdravého sebavedomia, sebakritickosti, samostatnosti a iniciatívy. Negatívnym typom je patologická výchova, ktorá je známa v rodinách alkoholikov, delikventov a recidivistov. Istým prejavom patologickej výchovy je laxná výchova, ktorá nereaguje na prejavy detí ani pozitívne, ani negatívne, každý sa stará o seba. Špecifickým typom výchovy je výchova v rodine s postihnutým dieťaťom.
Rodičovská láska a jej význam
Je dôležité pre pedagogickú prax vedieť a poznať, z akej rodiny pochádzajú žiaci, kto sú rodičia detí, akí sú, aké majú problémy. Je to potrebné vedieť, pretože prichádzajú z rôznych rodín, ich výchovný proces sa deje v špecifickej rodinnej atmosfére. „Úlohou pedagogickej osvety je viesť rodičov k prejavom skutočnej rodičovskej lásky". Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre Rodičov
- rodičovská láska
- autorita rodičov
- správne rodičovské roly
- kladné citové vzťahy
- harmonické vzťahy členov rodiny
- poskytovať ochranu
- poriadok rodinného života
- pozitívny príklad rodičov i súrodencov
- primerané požiadavky na dieťa
- súhlasný vzťah medzi rodičmi tzv. jednomyseľná výchova
Ambície vs. šťastie: Ako nájsť správnu cestu
Odkiaľ sa berie nevyhnutnosť užívať si všetko v živote? Milujme, čo robíme a robme, čo milujeme. Ale je to naozaj tak? Byť rodičom je oveľa viac ako donekonečna sa opakujúce príbehy pôrodov, dojčenia, uspávania, nosenia a výchovných rád. Rodičovstvo nás stavia do situácií,v ktorých sa necítime komfortne a práve tieto momenty robia náš život autentickým. Rodičovstvo nás vracia späť ku sebe samým.
Nie som materský typ. Nikdy som nebola. Väčšinu svojho života som ani nechcela mať deti. Nie, že by som bola ambiciózna, karieristka alebo, naopak, priveľmi voľnomyšlienkárska. Iba som mala rada svoj život. Milovala som vysedávanie s priateľmi pri kávičke alebo na pivku. Milovala som vyspávať dlho do obeda, rovnako ako som milovala chodiť ráno behať. Jednoducho som milovala rozhodovať sa len o sebe, o tom, čo sa mi chce a čo sa mi nechce. Navyše som outdoorový typ. Neznášam „byť doma“. Nikdy som nechápala, čo sa dá doma robiť. „Babské“ veci neboli nič pre mňa. Nevedela som variť, piecť, šiť, vyšívať, nepestovala som bylinky, nemala som kvety. Vo svojom prvom byte som mala v kuchynskej linke uložené oblečenie. Vlastne je zázrak, že som vôbec mala kuchyňu. Iba v najhoršom sne by som bola ochotná bývať mimo mesta, v dome, starať sa o dvor a záhradu. Roky plynuli a s rokmi sa menili aj priority. Vzťahy, kde spolunažívali dve individuality, stratili na význame, naopak, dôležitým sa stalo „bytie s niekým a pre niekoho.“
Keď som sa stala mamou, zosypali sa na mňa všetky tie nároky na „užívanie si“ materstva. Všetky tie vysmiate mamičky, ktorých životy konečne nadobudli ten správny zmysel a všetky tie trpezlivé a šťastné ženy, čo vyplnili akési prázdne miesto vo svojom svete. Naopak, materstvo som si neužívala. Rola matky mi akosi nesedela. Nestotožňovala som sa s očakávaniami, ktoré sa s touto rolou spájali. Nenašla som sa v živote, v ktorom som podľa spoločenských nárokov mala byť šťastná. Hanbila som sa za to, čo cítim. Mala som výčitky, strach, cítila som sa osamelá, nepochopená…Veľmi dlho mi trvalo prijať samú seba ako matku. Bol to moment, kedy som pochopila, že materstvo si nemusím užívať. Začala som uvažovať, odkiaľ sa berie tá nevyhnutnosť všetko si užívať? Prečo nestačí byť vďačný a spokojný? Kde sa zobralo to seba-vydieranie, že nás MUSÍ všetko baviť a máme byť len šťastní, veselí a usmiati? MUSÍME si užívať prácu, pohyb, jedlo, ranné vstávanie, každú sekundu dňa a života.
Veľmi často počúvam, aké ťažké je v dnešnej dobe mať deti. Netuším však, čo je na dnešnej dobe také zlé. Nezúri vojna, hladomor, ani epidémie. Väčšina z nás sa nemusí báť, kde bude v noci spať, alebo či bude mať rodina čo jesť. V minulosti mávali ľudia viac detí a životné podmienky boli výrazne náročnejšie. Pochybujem, že si niekedy medzi starostlivosťou o statok o piatej ráno a večerným ukladaním jedenástich detí kládli otázku, či ich to baví. Neužívali si to a nemali čas na analýzy. Život prijímali v podobách, v akých prichádzal. Dnes veľmi ľahko nadobúdame pocit, že s našimi životmi niečo nie je v poriadku. Zabudli sme „trpieť“. Vydržať veci, ktoré sme si nevybrali, ktoré nás nezaujímajú, nenapĺňajú. V momente, kedy si niečo neužívame, spochybňujeme seba, svoj život a upadáme do úzkostí a depresií. No nie každý smútok je aj depresia a nie každý hrboľ na ceste je problém. Problémom nazývame nedôležité jednoduché komplikácie, ktoré vieme kedykoľvek vyriešiť. Český psychológ Marek Herman to nazýva nepohodlím. „Absolútne kľúčové je vedieť rozlíšiť, čo je problém a čo je len nepohodlie. Keď ste chorí, horí vám dom alebo vám zomiera žena na rakovinu, to je problém. Všetko ostatné je nepohodlie.
V poslednej dobe sa objavuje celá kopa rozhovorov a článkov, ktoré vyznievajú, akoby odrádzali ľudí mať deti. Väčšina sa nesie v duchu, aké je to celé náročné, nespíte, nejete, nemáte kľud, ani priestor pre seba. Dookola a donekonečna omieľané príbehy pôrodov, dojčenia, nosenia, uspávania, cumlíky, plienky, cvičenia…Rodičovstvo nie je koncert Madonny, ale ani jadrová fyzika. Niečo nás na ňom baví, niečo otravuje, niečo treba vydržať a niečo sa naučiť. Sú dobré dni a sú horšie dni, nič viac a nič menej. Je to práca a je to tá najdôležitejšia práca na svete. Nič nie je viac, ako výchova a formovanie života človeka. Nemusíte si užívať materstvo na to, aby ste mohli milovať svoje deti. Nedajte sa vtiahnuť do očakávaní, či už vlastných alebo spoločenských. Úplne stačí akceptovať, že život sa zmenil a treba sa naučiť žiť v jeho novej podobe. Prináša so sebou viac povinností, ktoré treba vydržať, ale práve tento „diskomfort“ nás vracia späť k sebe samým. Aj v mojom živote sa zmenilo veľa vecí, no niektoré ostali rovnaké. Stále som outdoorový typ a neznášam „byť doma“, stále zbožňujem feministický existencializmus a skôr, ako v kuchyni, ma nájdete pozerať finále Ligy Majstrov (aj keď tej kuchyni sa dnes už nevyhnem).
Výchovné činitele a sociálne prostredie
Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredieZákladné výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie, podmienky výchovy. Výchovné problémy vznikajúce z deformovaných podmienok. Typy nevhodného a nepodnetného prostredia, možnosti ich ovplyvnenia a nápravy.Rodina - je základnou spoločenskou jednotkou. Je malou spoločenskou skupinou, ktorú spája intimita vzájomného spolužitia, každodenný kontakt, vzájomná úcta a láska, súdržnosť pri dosahovaní spoločenských cieľov a uspokojovaní rozličných potrieb.Znaky rodiny: - spoločensky uznaná forma partnerského spolužitia- členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (rodičovstvo)- členovia rodiny žijú v jednej domácnosti - 1 komunita- spolupracujú - plnia rodinné úlohy, zabezpečujú výchovu a výživu detí- udržiavajú obyčaje, kultúrne, mravné, duchovné tradícieRodinná výchova predstavuje začiatočné štádium celého výchovného pôsobenia. Až neskôr sa rozširuje o školskú a mimoškolskú výchovu. Ústavná náhradná výchova nemôže nahradiť v plnej miere výchovné pôsobenie rodiny, pretože motivačným činiteľom je rodičovská láska.Dieťa je formované celým životom rodiny. Pôsobí naň rodinné prostredie, činnosť členov rodiny, rodinná atmosféra. Zámernosť a cieľavedomosť rodinného pôsobenia má špecifickú podobu. Vyplýva z predstáv rodičov, aké by dieťa malo byť, čo by malo dosiahnuť, ako bude žiť. Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy:- rodičovská láska - autorita rodičov- správne rodičovské roly - kladné citové vzťahy- harmonické vzťahy členov rodiny - poskytovať ochranu- poriadok rodinného života - pozitívny príklad rodičov i súrodencov- primerané požiadavky na dieťa- súhlasný vzťah medzi rodičmi tzv. jednomyseľná výchova3 základné podmienky rodinného prostredia:
- demografické - veľkosť rodiny, vek rodičov pri uzatváraní manželstva, rozvodovosť a zamestnanosť rodičov
- ekonomické - finančné zabezpečenie členov rodiny, správne využívanie finančných prostriedkov, podmienky bývania
- kultúrne - vzdelanie a kultúrna úroveň rodičov, usmerňovanie voľného času detí.
Nevyhnutná je aj spolupráca rodiny a školy. Rodina má nepomáhať výchovné úsilie školy a škola má pomáhať rodičom pri riešení výchovných problémov.Náhradná rodinná výchova - dieťa nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Príčin je niekoľko:
- Rodina sa rozpadla (prestala existovať)
- Rodina existuje, ale nie je schopná starať sa a vychovávať dieťa.
Detské ústavy nedokážu úplne nahradiť rodinnú výchovu. Deťom a mládeži sa nedostáva dostatok citov. výchovy, lebo tam chýba matka a teplo rodinného krbu. Dôsledkom toho bývajú niekedy citové vzťahy narušené spôsobom viac-menej trvalým.Formy náhradnej výchovy: - forma ústavnej činnosti- forma pestúnskej starostlivosti- forma adopcieŠKOLA je historicky vzniknutá inštitúcia pre vzdelanie a výchovu detí, mládeže, dospelých. V jej prostredí sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces.Prostriedky: výchovné prostriedkymateriálne vybavenie školy (hygienické, estetické)sociálna atmosféra (kultúra medzi ľudských vzťahov, životný a pracovný poriadok).Aby škola plnila výchovné a vzdelávacie úlohy je potrebná presná vnútorná organizácia života žiakov i učiteľov. Práca učiteľov a žiakov je stanovená ROZVRHOM HODÍN, ktorý sa zostavuje na základe učebných osnov. Spoločné znaky školy a jej prostredia:- pedagogický proces sa uskutočňuje v štandardizovaných podmienkach- pedagogický proces sa zabezpečuje profesionálnym zborom odborne pripravených učiteľov, vychovávateľov- pedagogický proces sa vyznačuje organizovanosťou a zámernosťou pôsobenia- žiaci si systematicky osvojujú zákl. vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú určené záväznými učebnými dokumentami.- škola výchovne pôsobí na globálny rozvoj osobnosti žiaka- v pedagogickom procese sa uplatňujú široké sociálne vzťahy medzi výchovnými pracovníkom, žiakom, rodičom, ďalšou verejnosťou.Sociálne prostredieľudské vzťahy, výchovné a kultúrne inštitúcie, masovokomunikačné prostriedky. Človek sa nemôže stať človekom bez sociálneho prostredia - styku s ľuďmi. Prostredia, v ktorom dieťa žije nemusí na jeho rozvoj pôsobiť iba pozitívne, ale aj negatívne. Je dôležité poznávať predovšetkým tie vplyvy prostredia, ktoré sú z pozitívneho vývoja osobnosti najdôležitejšie. Tak dochádza k pojmu „výchovné prostredie“ - sociálne prostredie, ktoré pozitívne vplýva na rozvoj osobnosti človeka, dostatok pozitívnych výchovných podnetov a podmienok. Patrí sem: rodina, škola, výchovné inštitúcie, kultúrne inštitúcie, detské kolektívy a skupiny.
Sociálne skupiny a ich vplyv
Sociálne skupinykaždá má svoje špecifiká. Najprirodzenejšia je skupina SÚRODENECKÁ. Je to skupina heterogénna obvykle vekom detí a pohlavím. Je akoby raz a navždy i s pevným rozdelením úloh. Starší je pre mladšieho zdrojom mnohých podnetov k učeniu. Nie menej dôležitý význam má mladší súrodenec pre staršieho. Dáva staršiemu možnosť učiť sa byť ochrancom.Skupiny VRSTOVNÍCKE sú typické rovnakým vekom detí a rovnakými potrebami, záujmami, postojmi. Môžu vzniknúť umelo (iniciatívou dospelých) alebo prirodzene (iniciatívou detí)Neformálne skupiny - dieťa má miesto pre uplatnenie vlastnej podnikavosti a iniciatívy. Záleží na tom, ako sa dokáže uplatniť. Deti sa učia akceptovať a tolerovať prirodzené jednanie a správanie druhých, nadväzovať kontakty. Každý člen pôsobí na celú skupinu a naopak. Nebezpečné je, keď sa do čela skupiny dostane vodca s negatívnymi povahovými vlastnosťami a sklonmi. Slabší členovia sa dajú strhnúť a nadobudnú zlé skúsenosti.
Masmédia a ich úloha vo výchove
Otázky zo psychy č. MasmédiaRozhlas - prebúdza estetický cit pre krásu materinskej reči, všetky hudobné štýly. Rozvíja predstavivosť poslucháča a zvyšuje sluchový cit.Televízia - sa obracia aj na zrak diváka. Približuje rôzne formy komunikácie, obohacuje zážitkovú formu ľudskej osobnosti a súčasne umožňuje osvojovať si poznatky z rozličných oblastí. Vzdelávacia a výchovná funkcia rozhlasu, televízie, filmu je nesporná. Ale je tu aj negatívne pôsobenie na mravný rozvoj osobnosti.
Výchova a jej podmienky
Výchova - cieľavedomé, zámerné pôsobenie na človeka. Je to komplexná ľudská činnosť, špeciálne organizovaná s dosahom na zmeny v telesnom a duševnom vývine jednotlivca a v jeho správaní. Výchovný proces procesuálny stránka - rešpektovanie výchovných metód, foriem, zásad obsahová stránka - všetko, čo tvorí obsah výchovy - mravná, citová, estetickáPodmienky výchovy - ovplyvňujú priebeh a výsledky výchovy. Sú dané úrovňou života a životným prostredia vychovávaných i vychovávateľov. Výchova sa daným podmienkam nielen prispôsobuje, ale ich i vytvára. Pravú výchovu charakterizuje viacej úsilie o prekonávanie dosiahnutej úrovne, než tendencie prispôsobovať sa daným pomerom.Vnútorné podmienky - Endogénne:
- Vekové zvláštnosti - každé obdobie má svoje charakteristické znaky, ktoré sú vo všeobecnosti platné a typické pre všetkých vychovávaných určitej vekovej kategórie. Je nevyhnutné tieto javy poznať a nájsť vo výchove zodpovedajúci prístup. Vek ovplyvňuje voľbu obsahu a prostriedkov a cieľa výchovnej práce.
- Individuálne osobitosti - týkajú sa telesnej a duševnej stránky osobnosti, sú prejavom individuálnych rozdielov medzi ľuďmi. To tvorí individualitu osobnosti. Duševné dispozície sa prejavujú u jednotlivca v jeho nadaní, inteligencii, chápavosti, súdnosti, predstavivosti, slovnej zásobe. Osobitosti si vyžadujú rešpektovanie požiadavky individuálneho prístupu.
Vonkajšie podmienky - Exogénne:
- sociálne - miesto a postavenie žiaka, sociálne vzťahy k dospelým, súrodencom, spolužiakom, vrstovníkom. Sociálne vzťahy vytvárajú sociálnu situáciu, ktorá podmieňuje žiakovu výchovu. Sociálne zväzky a spoločenské činnosti ovplyvňujú výchovu pozitívne alebo do nej rušivo zasahujú.
- pedagogické - vzťah učiteľ - žiak, láska a záujem o vychovávaného, trpezlivosť a optimizmus, empatia, zmysel pre potreby druhého, dôvera.
- materiálne (v rodine, škole, výchovnom zariadení) Štát vynakladá značné prostriedky na fungovanie školstva, pre materiálno-technické základne škôl výchovných zariadení.
- faktory politické, vedecké, historické, kultúrne …
- prirodzené - všetko, čo Boh stvoril a človek k tomu pridal
- nadprirodzené - človek po narodení obdarený milosťou. Milosť bližšieho nazerania na Boha.