Povinné očkovanie na Slovensku: Kompletný prehľad, história a najnovšie informácie

Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších pokrokov v medicíne, vďaka ktorému sa podarilo zachrániť nespočetné množstvo životov a výrazne znížiť výskyt mnohých nebezpečných infekčných ochorení. Na Slovensku má očkovanie dlhú tradíciu, siahajúcu až do obdobia Rakúsko-Uhorska. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o povinnej vakcinácii na Slovensku, jej historickom vývoji, súčasnom právnom rámci a vyvrátiť niektoré z bežných mýtov.

Čo je to povinné očkovanie?

Povinné očkovanie je opatrenie, ktoré štát ukladá svojim občanom s cieľom chrániť verejné zdravie. Ide o preventívne podanie vakcíny proti závažným infekčným ochoreniam, ktoré môžu mať vážne následky pre jednotlivca i pre celú spoločnosť. Vakcíny fungujú ako tréningový program pre imunitný systém. Očkovanie pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, keby sa stretol so skutočne vážnou infekciou.

Prečo je očkovanie potrebné?

Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, môžu mať u detí ťažký priebeh, môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť. Imunitný systém detí ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu.

Legislatívny rámec povinného očkovania na Slovensku

Povinné očkovanie detí a dospelých na Slovensku upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon stanovuje povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti prevencie a kontroly prenosných ochorení. Podrobnosti o konkrétnych očkovaniach, ich načasovaní a cieľových skupinách stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.

Očkovací kalendár

Pravidelné povinné očkovanie sa vykonáva podľa očkovacieho kalendára, ktorý sa pre každý kalendárny rok upravuje. Očkovací kalendár pre pravidelné povinné očkovanie detí a dospelých pre rok 2025:

Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania

ROČNÍK NARODENIA | VEK | POVINNÉ PRAVIDELNÉ OČKOVANIE HRADENÉ ZP | DRUH OČKOVANIA | TYP OČKOVANIA------- | -------- | -------- | -------- | --------

*Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa sa prvá dávka hexavalentnej podáva už od prvého dňa desiateho týždňa života.**Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v 1. dni 10. týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa. Na povinné očkovanie dojčiat proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam je určená 15-valentná konjugovaná vakcína, 13-valentná konjugovaná vakcína alebo 10-valentná konjugovaná vakcína.***Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. Prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov.

Povinné očkovania na Slovensku

Medzi povinné očkovania aktuálne patrí očkovanie proti:

Záškrtu
Tetanu
Čiernemu kašľu
Prenosnej detskej obrne
Vírusovému zápalu pečene typu B
Invazívnym hemofilovým nákazám
Pneumokokovým invazívnym ochoreniam
Osýpkam, mumpsu a ružienke

Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní je údaj o povinnom očkovaní jednou z podmienok prijatia dieťaťa do predprimárneho vzdelávania, teda do materskej školy. Táto požiadavka sa nevzťahuje na prijatie na základné vzdelávanie.

Krátky historický prehľad očkovania na Slovensku

História očkovania na území Slovenska siaha až do obdobia Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836. Po vzniku Československej republiky sa očkovanie proti tejto chorobe stalo povinným v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní

Postupne pribúdali ďalšie vakcinačné programy:

Očkovanie proti tetanu sa začalo v roku 1927, ako povinné bolo zavedené v roku 1958.
Proti záškrtu sa začalo očkovať v roku 1942, pričom povinným sa stalo od roku 1946.
V roku 1953 sa začalo povinné očkovanie proti tuberkulóze.
V roku 1957 v Československu prebehlo vôbec prvé celonárodné očkovanie proti detskej obrne. ČSR bola jednou z prvých krajín na svete, kde toto ochorenie úplne vymizlo.
Od roku 1959 pribudla povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu.
Očkovanie proti hepatitíde B bolo najskôr povinné pre zdravotníkov, od roku 1989 pre rizikové skupiny a od roku 1998 aj pre deti.
Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969.
V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 zaviedli očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.

Po rozpade Česko-Slovenska Slovenská republika právne zaviedla systém povinného očkovania administratívne v roku 1993, nadviazala pritom na pravidlá legislatívne ukotvené už predtým v spoločnom štáte.

Priekopníci očkovania na Slovensku

Cesta vakcinácie do Uhorska, respektíve na územie dnešného Slovenska, sa začala v rakúskej Viedni. Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776-1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí. Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754-1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 zaočkoval 1200 detí.

Význam očkovania pre verejné zdravie

Žiadna medicínska metóda nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie. Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti na Slovensku vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú bežné v rozvojových krajinách.

Pri narodení má dieťa vrodenú imunitu voči niektorým chorobám, pretože protilátky získava cez placentu ešte v maternici a neskôr z materského mlieka. Protilátky prenesené od matky počas tehotenstva však chránia dieťa iba pár mesiacov po pôrode. Aby sa vytvorila dlhodobá účinná ochrana pred infekčnými ochoreniami, využíva sa aktívna imunizácia - očkovanie. Na vytvorenie dostatočnej imunity je potrebné podávanie viacerých dávok.

Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu

Kolektívna imunita

V diskusii o očkovaní sa často objavuje slovné spojenie kolektívna imunita. Očkovanie v prvom rade chráni človeka pred ochorením a jeho komplikáciami, ale je prínosom aj pre celú spoločnosť. Ak je v populácii dostatočne veľký podiel očkovaných, nepriamo to chráni aj tých, ktorí z nejakého dôvodu očkovaní byť nemôžu. Ide najmä o deti, ktoré sú príliš malé na vakcináciu, či pacientov s oslabenou imunitou a ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní kvôli niektorým ich diagnózam.

Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.

Prečo je očkovanie stále potrebné, keď sa u nás ochorenia z minulosti často nevyskytujú?

Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme v roku 2018 a 2019 zaznamenali na východe Slovenska.

Časté otázky a odpovede o očkovaní

Prečo je potrebné očkovať malé deti?

Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní.

Prečo je na Slovensku očkovanie proti niektorým infekčným ochoreniam povinné?

V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.

Prečo je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať, keď vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu a imunita organizmu je po prekonaní mnohých chorôb celoživotná?

Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať.

Dezinformácie a mýty o očkovaní

V poslednom období sa na sociálnych sieťach šíria dezinformácie, ktoré spochybňujú význam očkovania a vyvolávajú obavy u rodičov.

Očkovanie a autizmus

Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) vyvoláva vznik autizmu, sa objavili v 90. rokoch minulého storočia. Od roku 1995 bolo realizovaných 13 odborných štúdií v rámci Európy a Severnej Ameriky. Vo všetkých štúdiách bolo k dispozícii veľké množstvo údajov o očkovaní s dátumom vypuknutia autizmu. Ako informujeme vyššie, niektoré vakcíny obsahovali dezinfekčnú látku s obsahom ortuti, tiomersal alebo etylortuť. Zabraňovala kontaminácii vakcíny a túto formu ortuti dokáže organizmus odbúrať v priebehu niekoľkých dní. Na Slovensku sa vakcíny s obsahom tiomersalu v povinnom očkovaní nepoužívajú od roku 2008. Obavy z toho, že tiomersal je príčinou rastúceho počtu detí s autizmom, sa však nepotvrdili. Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autorov teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu obvinili z manipulácie s údajmi pacientov.

Zloženie vakcín

Hlavnými zložkami očkovacích látok sú antigény, ktoré stimulujú imunitný systém a prídavné látky, ktoré znásobujú účinnosť - imunitnú odpoveď organizmu. Súčasťou vakcín môžu byť veľmi malé množstvá ďalších látok, ktoré nestimulujú imunitný systém, sú teda neaktívne. Patria medzi ne predovšetkým antibiotiká, konzervačné látky a stabilizátory. Napríklad hliník alebo formaldehyd. Hliník je tretím najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre a je prítomný v pôde, vode, vzduchu aj v potravinách. Bábätká bežne prijímajú hliník z materského mlieka, kde je ho viac ako vo vakcínach. Množstvo formaldehydu vo vakcíne predstavuje iba približne jednu desatinu z toho, ktorý sa normálne nachádza v krvnom obehu dvojmesačného dieťaťa.

Odporúčané očkovania

Okrem vakcín, ktoré sú súčasťou povinného očkovania detí na Slovensku, majú rodičia možnosť očkovať deti počas ich života aj proti iným infekciám a vírusom či baktériám. Medzi tieto očkovania patrí napríklad očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je v susedných krajinách EÚ oveľa vyššie než u nás, hoci u nás už niekoľkokrát vypukli takéto epidémie pre konzumáciu surového mlieka. Možnosťou je stále očkovať aj voči meningokokovým infekciám či proti ovčím kiahňam.

Súčasťou Národného imunizačného programu pre rok 2025 by súčasťou povinného očkovania malo byť aj očkovanie vašich ratolestí voči HPV vírusom, toto očkovanie je plne hradené zdravotnou poisťovňou a vykonáva sa v 13. roku života vašich detí. ÚVZ SR zaradilo do kalendára aj očkovanie proti hepatitíde typu A či dobrovoľné očkovanie voči chrípke, ktoré by nemalo platiť len pre dospelých či rizikovú skupinu seniorov a seniorky.

Očkovací kalendár pre odporúčané očkovanie detí v roku 2025:

ROČNÍK NARODENIA | VEK | ODPORÚČANÉ OČKOVANIE HRADENÉ ZP | DRUH OČKOVANIA | TYP OČKOVANIA------- | -------- | -------- | -------- | --------

*Odporúčané očkovanie proti VHA - v súlade s § 9 ods.4 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/5007 Z.z. sa očkujú deti vo veku dvoch rokov žijúce v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom, bez prístupu k pitnej vode, bez odkanalizovania odpadových vôd alebo s nízkym štandardom bývania.**Odporúčané očkovanie hradené ZP proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa aplikuje v 13. roku veku (12-ročným dievčatám a chlapcom).

Odporúčané očkovanie nehradené poisťovňami

ROČNÍK NARODENIA | ODPORÚČANÉ OČKOVANIE (NEHRADENÉ ZP) | VEK | DRUH OČKOVANIA | TYP OČKOVANIA------- | -------- | -------- | -------- | --------

*V súlade s SPC k jednotlivým vakcínam proti meningokokovej meningitíde.

Nezabudnite na doočkovanie

Súčasťou Národného imunizačného programu je aj doočkovanie, na ktoré by nemali zabúdať najmä dospelí, keďže v záujme svojich detí si ako rodičia dávame na termíny doočkovania veľký pozor, no na seba častokrát zabúdame - lekár ani lekárka už nemajú povinnosť informovať vás, ktoré očkovania by ste mali v dospelosti absolvovať. Už je to len a len na nás.

Doočkovanie hradené ZP v roku 2025:

ROČNÍK NARODENIA | VEK | DOOČKOVANIE ("CATCH-UP") HRADENÉ ZP | DRUH OČKOVANIA | TYP OČKOVANIA------- | -------- | -------- | -------- | --------

*Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom a adolescentkám v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku veku dočasné kontraindikácie.**Očkovanie dospelých, ktorí nedostali posilňovaciu (booster) dávku podľa očkovacieho kalendára.

Príprava na očkovanie

Pred očkovaním platí niekoľko zásad, na ktoré treba dbať, ak chceme, aby očkovanie prebehlo bez problémov a znížili sme mieru možných komplikácií:

Je v našom záujme zaočkovať dieťa v čase, keď je zdravotne úplne v poriadku. Preto vás žiadame, aby ste nás telefonicky informovali ak sa u dieťaťa v plánovanom termíne očkovania vyskytnú aj minimálne zdravotné problémy (soplíky, mierne zvýšená teplota…). V takomto prípade zvolíme nový termín očkovania.
24-48 hod po očkovaní doporučujeme u dieťaťa kľudový režim.
Pokiaľ sa u dieťaťa objaví teplota nad 38stC, resp. javí známky bolestivosti v mieste vpichu, podáme dieťaťu Paralen alebo Brufen.

Ochorenia, proti ktorým očkujeme deti povinne

10 závažných infekčných ochorení, proti ktorým sa deti očkujú na Slovensku, sú záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída B, hemofilné invazívne nákazy, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, mumps, ružienka (rubeole).

Čo potrebujeme vedieť o jednotlivých ochoreniach?

Záškrt (diftéria) spôsobuje baktéria Corynebacterium diphtheriae. Postihuje mandle, hrtan, hltan, typické sú preň srdcové a neurologické komplikácie. Najzávažnejšou formou je postihnutie hrtana, ktoré sa môže skončiť udusením v priebehu niekoľkých hodín. Inkubačný čas je 2-5 dní a prenáša sa vzdušnou cestou alebo kontaktom pri kožných formách.
Tetanus je akútne infekčné ochorenie nervového systému. Spôsobuje ho toxín produkovaný baktériou Clostridium tetani. Inkubačný čas je 7-14 dní. Nachádzajú sa v hnojenej pôde a dostávajú sa do organizmu kontaktom s poranenou kožou. Prejavuje sa kŕčmi žuvacieho svalstva, šijového, neskôr celého trupu.
Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko infekčné ochorenie spôsobené baktériou Bordetella pertussis. Šíri sa kvapôčkami, najviac ohrození sú novorodenci. Inkubačný čas je 9-10 dní. Prejavuje sa vážnymi záchvatmi kašľa, môže spôsobiť infekcie uší, zápal priedušiek, pľúc, poškodenie mozgu až smrť.
Detská obrna (poliomyelitída) je akútne vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Prenáša sa cez kontaminované potraviny, vodu, kvapôčkami. Postihuje nervový systém: väčšina infikovaných prekoná infekciu bez klinických príznakov alebo s príznakmi ako pri chrípke. Keď vírus zničí bunky centrálneho nervového systému, vzniká meningitída, u asi 1% infikovaných paralytická forma ochorenia, kedy dôjde k obrnám svalov končatín - nevyliečiteľným a trvalým. Inkubačný čas je 4-35 dní, najčastejšie 7-10 dní.
Hemofilové invazívne nákazy (Hib) sú závažné infekcie vyvolané invazívnym kmeňom baktérie Haemophilus influenzae typu b. Prenáša sa kvapôčkami, najohrozenejšie sú deti do 5 rokov. Spôsobuje hnisavý zápal mozgových blán, hrtanovej príchlopky. Ak je akútny, môže spôsobiť bez rýchleho lekárskeho zásahu náhle udusenie, zápal priedušiek, pľúc a otravu. Ťažké formy infekcie zanechávajú v 30% chronické následky ako poškodenie sluchu a mozgu.
Vírusová hepatitída B (VHB) je vírusový zápal pečene spôsobený vírusom hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. Infikovať sa možno krvou, napr. injekčnou striekačkou pri tetovaní, pírsingu, telesnými tekutinami pri úzkom kontakte v rodine. Nakaziť môže aj matka dieťa počas tehotenstva alebo cez sliznice pri pôrode. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, nechutenstvom, malátnosťou, únavou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkami, vyrážkami, bolesťami svalov, kĺbov a hlavy. Ďalšie štádium sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov, tmavým močom, svetlou stolicou a zväčšenou pečeňou, niekedy slezinou. U malých detí ale môže prebiehať nepoznane a dlhé obdobie.
Pneumokokové invazívne ochorenia vyvolávajú zápaly pľúc, zápaly mozgových blán, respiračné a ušné infekcie. Celkovo ich je asi 90 kmeňov, my však očkujem tie najnebezpečnejšie kmene a tie, kde už je vytvorená rezistencia (odolnosť) na antibiotiká. Momentálne je k dispozícii vakcína proti 13 kmeňom ( Prevenar) a proti 15 kmeňom (Vaxneuvance).
Ochorenie osýpky sa spočiatku prejavuje únavou, nechutenstvom, zvýšenou teplotou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek, svetloplachosťou.
Častou komplikáciou mumpsu, najmä u adolescentov, je zápal semenníkov a nadsemenníkov, pričom po prekonaní zápalu môže s veľkou pravdepodobnosťou vzniknúť neplodnosť. U dospelých ide často o zápal mozgových blán, mozgu a pankreasu.
Ochorenie ružienka sa najskôr vyznačuje drobnou svetloružovou vyrážkou na tvári, rýchlo sa šíriacou aj na trup. Výsevu vyrážky predchádza zdurenie lymfatických uzlín. Pre tehotné ženy a ich nenarodené deti predstavuje veľké nebezpečenstvo - ak sa žena nakazí ružienkou v prvom trimestri, dieťa sa s veľkou pravdepodobnosťou narodí s postihnutím zraku, sluchu, poškodením mozgu, vrodenou srdcovou chybou alebo s duševným postihnutím (kongenitálny rubeolový syndróm).

tags: #povinne #ockovanie #definicia