Diskusia o vplyve génov a prostredia na náš celkový vývin je jedným z najstarších filozofických problémov. Ako sa staneme tým, kým sme? Odpovede ľudí na túto otázku ich rozdeľujú na dva tábory. Isté je, že obidva faktory majú nezastupiteľnú úlohu vo vývine človeka. Každý z nás má isté predispozície na vlastnosti, schopnosti a zručnosti, avšak výchovou a pôsobením okolia a spoločnosti ich môžeme rozvíjať.
Genetika Verzus Prostredie: Od Filozofie k Vede
V 17. storočí propagoval známy filozof John Lock dôležitosť výchovy a preslávil sa teóriou „nepopísanej dosky“ (tabula rasa). Podľa tejto teórie sa dieťa rodí s čistým štítom a osobnosť sa formuje prostredníctvom jeho zmyslov a skúseností. Neskôr Charles Darwin propagoval dedičnosť a zdôrazňoval biologický základ vývinu človeka. V 20. storočí sa opäť dostala do popredia výchova a učenie vďaka novému smeru tzv. behaviorizmu. Zakladateľ tohto smeru John B. Doteraz nikto nedokázal presne určiť podiel vplyvu dedičnosti a výchovy.
Dedičnosť: Plán Rozvoja
Z hľadiska genetiky je každé dieťa obrazom oboch svojich rodičov. Polovicu génov dedí od matky a druhú polovicu od otca. Všetky naše gény a dedičné faktory ovplyvňujú to, kým sme - od nášho fyzického vzhľadu až po naše osobnostné charakteristiky. Kým genetické predpoklady, ktoré dieťa zdedí po svojich rodičoch, môžu stanoviť plán rozvoja, prostredie a výchova môžu ovplyvniť spôsob, akým sú tieto smery vyjadrené, tvarované prípadne potlačené. Ide o celoživotnú a trvalú interakciu výchovy, prostredia a génov.
Vplyv Prostredia: Formovanie a Potláčanie
Niektoré charakteristiky sú spojené s vplyvmi prostredia. Napríklad dieťa sa môže naučiť pozorovaním a posilňovaním hovoriť „prosím“ a „ďakujem“. Ďalšie dieťa by sa mohlo naučiť agresívne správať pozorovaním starších detí, ktoré sa na ihrisku púšťajú do násilného správania. V tomto prípade ide o tzv. sociálne učenie.
Rodina ako Základ: Výchova a Socializácia
Rodina a jej fungovanie je základom každej spoločnosti a jej prvoradou úlohou je výchova detí. Má veľmi dôležitú úlohu v rámci socializácie, poskytuje dieťaťu prvé a významné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu ako sa máme správať jeden k druhému, spolupracovať, pomáhať si navzájom, akým spôsobom reagovať, keď sa v niečom nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje a hodnoty rodičov. Citové zázemie v rodine má nezastupiteľnú úlohu pre vývin dieťaťa. Pozitívne a vrelé vzťahy v nej uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ostatným. Jednou z dôležitých funkcií je zabezpečenie emocionálne naplneného a stabilného prostredia, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre zdravý osobnostný rozvoj dieťaťa. Od toho závisí, či sa dostatočne rozvinú potencionality dieťaťa, či z neho vyrastie vyrovnaná osobnosť, alebo naopak, budú prítomné rôzne psychické poruchy dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo Môžu Rodičia Urobiť?
Plniť základne funkcie rodiny. Uvedomiť si, čo dieťa baví, čo mu robí radosť a potom ho v tom podporovať a rozvíjať. Nikdy si nemôžete byť istí, aké genetické predispozície zdedilo. Práve preto je dôležité poskytovať dieťaťu rôzne aktivity a sledovať, čoho sa chytí. Snažte sa s dieťaťom vytvoriť naplnený a láskyplný vzťah. Buďte pozorní, podporujúci a milujúci pozorovatelia svojho dieťaťa. Nelipnite na detailoch, na ktorých až tak nezáleží.
Genetika a Chudnutie: Fakty a Mýty
“Nikdy nebudem chudá. Môžem robiť čo chcem, mám proste takú genetiku.” Toto je asi druhá najčastejšia fráza po “Od pondelka začínam”, ktorú v súvislosti s chudnutím často počúvame. Vieš čo naozaj môže tvoja genetika ovplyvniť? Obezita (pod týmto pojmom myslíme viac ako len pár kilečiek navyše), ktorá bola dlhé roky do značnej miery pripisovaná aj vplyvu genetiky (až 40%), je podľa najnovších poznatkov, genetikou ovplyvnená podstatne menej. V číslach to znamená, že ak máš “tie najhoršie gény” pre vznik obezity, reálne to vie spôsobiť tak 4 - 6 kg tuku navyše. V skutočnosti len veľmi málo ľudí trpí vzácnymi poruchami metabolizmu tukov, ktoré sú významne geneticky podmienené a objektívne im znemožňujú schudnúť.
Vplyv Prostredia na Chudnutie: Viac, Ako Si Myslíte
Ak sa Ferko snaží prestať fajčiť, no jeho manželka fajčí jednu cigaretu od druhej, a to najmä v jeho blizkosti, ťažko bude Ferko len pozerať a ohrýzať si nechty. Ak je Anička zvyknutá každý večer, po náročnom dni na pohárik vínka pri telke a jedného dňa sa rozhodne s týmto zlozvykom skončiť, a jej manžel si pred ňou každý večer ten pohárik vína naďalej dopraje. Povedzme si úprimne, Anička vydrží možno niekoľko dní. Snažiť sa budovať si nové návyky, no zabúdať na jednu podstatnú vec - zmenu prostredia, je často kontraproduktívne. Preceňovanie vplyvu génov a podceňovanie vplyvu prostredia na chudnutie je jeden z najčastejšich argumentov a tiež sebaklamov, ktorý používaš, keď sa ti “nechce”.
Tipy na Zmenu Prostredia pre Úspešné Chudnutie
Všetky maškrty ako keksíky, tyčinky, čipsy a všetky nezdravé potraviny odlož na to najnepristupnejšie miesto v dome či byte. Pretože človek je tvor lenivý. Vždy, keď dostaneš chuť niečo chrumkať, si dobre rozmysli, či sa ti chce prejsť napr. Potravinové reťazce veľmi dobre vedia, ako uložiť tovar tak, aby skončil v tvojom košíku. Aleee, mysli nato, že keď sa už u teba v košíku, alebo doma na tanieri z času na čas objaví nejaká tá “sprostosť”, je to úplne v poriadku a normálne. Dôležité je však si uvedomiť čo znamená pojem “raz za čas, občas, trošku”.
Genetika a Postava: Výhovorka alebo Realita?
To, že niekto chudne rýchlejšie a iný pomalšie, je známa vec. To, že niekto priberá rýchlejšie a iný pomalšie, je tiež známa vec. Áno, do určitej miery za to môže genetika. Netreba ju však stavať do pozície výhovorky. Každý z nás má šancu dosiahnuť to, čo chce. Niekto však má to šťastie, že to dosiahne rýchlejšie, iný si toho musí „preskákať“ veľa. Určite nedajte iba na zaručené diéty, očistné kúry a podobné návody, ako schudnúť napr. za 7 dní z brucha. To vám nepomôže. Iba naozaj správna strava (ideálne poradiť sa s odborníkom, pretože na internete sa často dozviete protichodné názory a rady) a cvičenie vám v tom pomôžu. Samozrejme, je nutné obdariť sa dostatočnou dávkou trpezlivosti a vytrvalosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Genetika a Energetický Metabolizmus
Gény ovplyvňujú tvar postavy, rozloženie telesného tuku či energetický príjem a výdaj asi zo 40 %, zvyšok tvorí vplyv vonkajšieho prostredia. U človeka bolo takýchto génov popísaných viac ako 20. Ovplyvňovaním množstva zjedeného jedla a spálenej energie genetika zároveň vplýva aj na ukladanie, resp. znižovanie množstva tuku. Rýchlosť priberania a aj chudnutia je teda ovplyvnená do značnej miery genetikou a my to príliš neovplyvnime (pri správnom chudnutí v spojení stravy a pohybu).
Pohlavné Hormóny a Telesný Tuk
Geneticky máme zabudované pohlavie. A práve pohlavné hormóny estrogén a testosterón ovplyvňujú ukladanie tuku. Estrogén, ktorý patrí k hlavným ženským hormónom, ovplyvňuje postavu. Tuk sa nám rýchlejšie ukladá v našich rizikových partiách a, na rozdiel od mužov, nemáme toľko testosterónu, ktorý zabezpečuje rýchlejšie spaľovanie tukov a budovanie svalovej hmoty.
Vplyv Vonkajšieho Prostredia na Postavu
Až zo 60 % ovplyvňuje našu postavu vonkajšie prostredie. Gény náchylnejšie k vzniku obezity nazývame obezitogénne a génom brániacim rozvoju obezity hovoríme leptogénne. Všetko sa dá ovplyvniť vyváženou stravou a primeranou fyzickou aktivitou, teda celkovým životným štýlom. Je dôležité mať na pamäti, že tieto gény sa u človeka „nemusia prebudiť“, pretože práve vplyvom prostredia nebude umožnený ich vývoj.
Vek a Stravovacie Návyky
Na vzniku obezity sa podieľa hlavne strava počas prvých rokov života a celkovo najrozhodujúcejšie obdobie je do veku 20 rokov. Do 20 rokov má človek až cca 80 % šancu mať postavu ako jeho rodičia. Čím sme vo vyššom veku, tým je vplyv genetiky na našu postavu nižší. Preto je potrebné si od novorodenca (strava matky počas dojčenia) až po obdobie dosiahnutia 18 - 20 rokov dávať pozor na stravu a naučiť sa správnym stravovacím návykom. Vzorom majú byť rodičia. Najmä, ak sami trpia nadváhou, treba si uvedomiť, že ich dieťa to síce mohlo zdediť, ale nemusí sa to prejaviť.
Šetriaci Gén: Dedičstvo Predkov
Šetriaci alebo thrifty gene je génom minulosti, kedy naši predkovia vďaka nemu prežili dlhé obdobie nedostatku potravy, a teda následného hladu, a krátke obdobie hojnosti, kedy mali dostatok potravy. Keď drasticky diétujeme a máme málo potravy (obdobie hladovania), náš šetriaci gén sa aktivuje a metabolizmus sa spomalí, telo si šetrí energiu. Teda pomaly chudneme, avšak, keď s diétou prestaneme, hmotnosť rýchlo stúpa. Čím častejšie toto opakujeme, tým menej jedla nám stačí jesť po diéte, aby sa tento jojo efekt dostavil.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vplyv Genetiky na Telesný Typ
Rozoznávame 3 druhy telesných typov, a to mezomorfný (prevaha rastu svalových buniek), ektomorfný (prevaha rastu kostných buniek) a endomorfný (prevaha rastu tukových buniek). Je vhodné vedieť, kam konkrétne patríte. Väčšina ľudí je kombináciou týchto typov, a preto nie každý sa vie zaradiť úplne presne do jednej kategórie. Je ale podstatné vedieť, či u vás prevažuje ukladanie tukov alebo budovanie svalovej hmoty. To vám tiež pomôže nielen pri výbere vhodného športu, ale najmä pri stanovovaní reálnych cieľov a vízií vašej postavy. Z ektomorfa sa ťažko stane svalnatý mezomorf, avšak to neznamená, že ektomorf nemôže mať žiadne svaly alebo do posilňovne nemá ani chodiť.
Neurexín 3: Gén, Ktorý Ovplyvňuje Chuť do Jedla
Výskumami bol odhalený gén Neurexín 3, ktorý môže ovplyvniť, aké množstvo jedla zjete. Vedci sa domnievajú, že tento gén, ktorý má asi 20 % ľudskej populácie, môže vyvolať nutkanie prejedať sa, čo zrejme vysvetľuje, prečo má obezita tendenciu vyskytovať sa v rodinách a dediť sa podobne ako napr. tvar tela. Neurexín 3 je zároveň gén, ktorý je spájaný s návykovým správaním, ako je užívanie drog či alkoholizmus.
Dôležitosť Merania Obvodov
Nie je ideálne pozerať sa na celkovú hmotnosť, ktorá vám nič nehovorí o zložení tela. Merajte si preto obvody. To je to, na čom si zakladá každý správny nutričný poradca a naši klienti veľmi dobre vedia, že bez merania obvodov neprebehne žiadna kontrola, dokonca ani tá vstupná!
Genetika Nie Je Výhovorka
Pamätajte, i keď genetika vo výzore našej postavy a v predispozícii k získavaniu svalovej hmoty a strate tej tukovej zohráva svoju úlohu, nie je to príležitosť na ospravedlňovanie svojich zlých stravovacích návykov a nedostatok pohybu.
Epigenetika: Ako Strava Ovplyvňuje Gény
To, čo si denne kladieme na tanier, má schopnosť ovplyvniť aktivitu našich génov bez priameho zásahu do DNA. Správna výživa môže podporiť prospešné genetické procesy alebo naopak utlmiť tie, ktoré zvyšujú riziko chorôb a urýchľujú starnutie. Epigenetika skúma, ako faktory ako strava, pohyb či stres ovplyvňujú expresiu génov a formujú fungovanie nášho organizmu. Epigenetika je vedný odbor, ktorý skúma zmeny v expresii génov spôsobené vplyvmi vonkajšieho prostredia, ako sú strava, toxíny, stres či fyzická aktivita.
Strava a Epigenetika
Strava má obrovský dopad na epigenetiku. Rôzne živiny môžu podporovať zdravú epigenetickú expresiu alebo naopak prispievať k chronickým ochoreniam. Antioxidanty a metylové donory sú príkladmi živín, ktoré môžu ovplyvniť epigenetické procesy.
Budúcnosť Personalizovanej Výživy
Epigenetika ponúka fascinujúcu perspektívu do budúcnosti personalizovanej výživy. Predpokladá sa, že na základe epigenetických testov bude možné odporučiť individuálnu stravu šitú na mieru každému človeku.
Vyberavosť v Jedeni a Genetika u Detí
Za vyberavosť v jedení u detí a dospievajúcich môže až zo 74 percent genetika, nie výchova. Veľký vplyv má tiež prostredie a v neskoršom veku aj vrstovníci. Štúdia skúmala stravovacie návyky u detí a dospievajúcich od 16 mesiacov do 13 rokov.
Vplyv Vrstovníkov na Stravovanie
Stravovanie detí vo veku sedem až 13 rokov môžu vrstovníci ovplyvňovať až zo štvrtiny. Úlohu okrem genetiky hrá aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastalo, napríklad či sa pri jedle zišla celá rodina alebo aké potraviny sa v ich okolí jedli.
Civilizačné Faktory a Strata Inštinktov
V dôsledku vplyvu civilizačných faktorov (tzv. obezogenného prostredia) sme stratili schopnosť inštinktívne voliť vhodnú potravu rovnako ako jej množstvo a prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam (dané napríklad starnutím). Tým sme sa stali hluchými k reálnym požiadavkám organizmu. Už sa nechováme intuitívne.
Závislosť na Jedle: Podmienený Reflex
Na určitý typ pokrmov alebo niektoré živiny, si vytvára návyk už plod v maternici. Mozog na zvýšenú dodávku cukru reaguje vyplavením endorfínov, ktoré vyvolajú uspokojenie. Z toho vyplýva súvislosť medzi stresom a túžbou po sladkom. Prekvapivo na rovnakom základe vzniká závislosť na fyzickej aktivite.
Psychika a Prostredie: Kľúč k Úspechu
Anamnézy viac ako 10 tisíc klientov, trpiacich nadváhou a obezitou, ktoré mi "prešli rukami" preukazujú, ako silný vplyv má prostredie. A to tesne súvisí s psychikou. Obezita býva veľmi často dôsledkom frustrácie, syndrómu vyhorenia, straty viery (v čokoľvek) a hlavne straty sebadôvery. Jedlo, predovšetkým cukry, sú podvedomým dôsledkom snahy kompenzovať stres.
Prevencia Obezity: Celoživotný Proces
Najlepšou prevenciou je strážiť si telesnú hmotnosť po celý život. Nikto nemusí priberať len preto, že starne. Neodkladať riešenie, keď je jasné, že je problém. Pravidelne cvičiť - nielen pre udržanie hmotnosti, ale aj pre zmiernenie stresu.
Psychologická Podpora: Neoddeliteľná Súčasť Riešenia
Väčšina klientov, trpiacich nadváhou alebo obezitou, potrebuje psychológa. Psychologická intervencia by mala byť neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o osoby trpiace nadváhou či obezitou rovnako, ako je to v prípade porúch príjmu potravy. Požiadať o pomoc psychológa nie je hanba, nie je to dôkaz zlyhania.
Komplexný Prístup k Redukcii Hmotnosti
Výživa nie je len fyzickou záležitosťou, ale tiež je to problém duchovného rázu. Ak sa obe oblasti nespoja, nemožno očakávať trvalý efekt. Keď sa nepodarí klienta presvedčiť, že telo a duša sú jedno, šanca na trvalý úspech redukcie je malý. To vysvetľuje neúspešnosť krátkodobých redukčných programov.
Genetická Verzuz Multifaktoriálna Obezita
Aj keď existujú „tučné“ gény, ich výskyt je mnohonásobne nižší ako výskyt obezity vo svete. Obezita je ochorenie, ktoré je v drvivej väčšine podmienené multifaktoriálne. To, či má človek zdravú váhu alebo nie závisí na pomere príjmu a výdaja energie.
Rodinná Obezita: Zdedené Návyky
Keď sa bližšie pozrieme na ľudí s nadváhou, ktorí tvrdia, že priberanie majú v rodine často je to skutočne tak, rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety či ujovia. Môže sa zdať, že obezita je teda naozaj rodinnou záťažou. Faktom však je, že aj keď sa obezita vyskytuje v rodine, len výnimočne to naozaj súvisí s génmi, ktoré sa dedia. Ide najmä o to, že ľudia, ktorí spolu žijú, prípadne vyrastajú alebo majú z výchovy naučené rovnaké návyky zvyčajne jedávajú spolu resp. rovnako, často vyznávajú aj podobný životný štýl, ktorý sa môže od stravovacích zvyklostí cez pohybovú aktivitu až po fajčenie či pitie sladených nápojov či alkoholu týkať naozaj každého aspektu bežného života.
Detská Obezita: Alarmujúci Trend
V posledných rokoch celosvetovo, najmä v rozvinutých krajinách alarmujúco stúpajú počty detí, ktoré už od nízkeho veku trpia obezitou. Vo väčšine prípadov je to spôsobené nezdravým stravovacím režimom v rodine. Detská obezita je veľkým problémom aj z toho dôvodu, že často pretrváva do dospelosti, kedy obézni ľudia trpia pridruženými ochoreniami - cukrovkou, vysokým tlakom, cholesterolom či zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom.
Genetická Predispozícia a Životný Štýl
Aj v prípade vyššej genetickej predispozície k nadváhe a obezite, nie je nemožné schudnúť. Veľmi zriedkavo je totiž jasný vzorec dedičnej obezity v rodine spôsobený špecifickým variantom jedného génu (monogénna obezita). Väčšina obezity pravdepodobne vyplýva z komplexných súvislostí medzi viacerými génmi a faktormi životného prostredia, ktoré zostávajú nesprávne pochopené (multifaktoriálna obezita).
Expozóm: Životný Štýl a Prostredie
Najnovšie vedecké štúdie ukazujú, že životný štýl a prostredie majú oveľa väčší vplyv ako gény. Vedci používajú pojem expozóm, ktorý zahŕňa všetky vonkajšie faktory, ktoré na nás počas života pôsobia: strava, pohyb, spánok, stres, sociálne vzťahy a životné prostredie.
Expozóm Verzuz Genetika: Čo Hovoria Štúdie?
Rozsiahla štúdia na takmer 500 000 ľuďoch ukázala, že expozóm vysvetľuje 17 % variability úmrtnosti, zatiaľ čo genetika len 2 %. To, čo robíme každý deň - čo jeme, ako spíme, hýbeme sa a zvládame stres - má na naše zdravie oveľa väčší vplyv ako to, čo sme zdedili.
Ako Expozóm Ovplyvňuje Biologické Hodiny?
Naše telo má tzv. biologické hodiny, ktoré ovplyvňujú procesy ako starnutie, regeneráciu buniek, hormonálnu rovnováhu a celkové zdravie. Expozóm - teda prostredie a náš životný štýl - môže tieto hodiny spomaliť, alebo urýchliť.
Dominancia Expozómu pri Chorobách
Pri chorobách pľúc, srdca a pečene mal expozóm oveľa väčší vplyv ako genetika. Gény nie sú osud - prostredie a životný štýl môžu výrazne oddialiť vznik týchto chorôb alebo dokonca ich nástupu úplne zabrániť.
Najväčší Škodcovia Dlhovekosti
Medzi najväčších škodcov dlhovekosti patrí fajčenie, nedostatok pohybu, zlý spánok, stres a osamelosť. Pokiaľ chcete žiť dlhšie a zdravšie, týmto zlozvykom by ste sa mali čo najviac vyhýbať.
Ako Podporiť Dlhovekosť?
Vedecké dôkazy sú jasné - zdravý životný štýl môže výrazne spomaliť biologické starnutie a predĺžiť dĺžku života. Medzi najúčinnejšie zbrane proti predčasnému starnutiu patrí udržiavanie zdravého percenta telesného tuku, strava ako základ zdravia, pravidelný pohyb a kvalitný spánok a stresový manažment.
Strava ako Základ Zdravia
Pestrá strava bohatá na rastlinné potraviny ako zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny a zdraviu prospešné tuky (napr. olivový olej, orechy) podporuje dlhovekosť. Stredomorská diéta patrí podľa vedeckých štúdií k najlepšie preskúmaným a najúčinnejším stravovacím vzorcom na prevenciu obezity, chronických ochorení a na podporu dlhovekosti.
Pravidelný Pohyb: Kombinácia Silového a Kardio Cvičenia
Pre zdravé starnutie je kľúčové zaradiť rôzne formy pohybu, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Optimálna je kombinácia silového tréningu a aeróbnej aktivity (tzv. kardio). Veľký prínos má, pokiaľ sa pohyb odohráva vonku v prírode - ideálne v lesoch, parkoch alebo horách.
Kvalitný Spánok a Stresový Manažment
Dospelí by mali spať 7 - 9 hodín denne. Kvalita spánku je rovnako dôležitá ako jeho dĺžka. Dlhodobý chronický stres urýchľuje biologické starnutie. Ľudia, ktorí sa cítia často osamelí alebo majú málo sociálnych kontaktov, majú tiež vyššie riziko chorôb a kratší život.
tags: #dieta #a #jeho #prostredie #genetika