Deti, najmä vo veku okolo troch až štyroch rokov, často prechádzajú obdobím, kedy začínajú testovať hranice. Toto obdobie, známe aj ako "obdobie nie" alebo obdobie vzdoru, je bežnou súčasťou ich vývoja. Pre opatrovateľov, ktorí sa starajú o deti iných rodičov, môže byť zvládanie neposlušnosti náročnejšie. Ako teda efektívne nastaviť hranice a zároveň si zachovať profesionálny prístup?
Pochopenie príčin neposlušnosti
Neposlušnosť u detí často pramení z ich rastúcej potreby autonómie. Deti sa snažia presadiť svoju samostatnosť a zistiť, čo si môžu dovoliť. Je dôležité si uvedomiť, že toto správanie nie je osobné voči vám a zachovať pokoj.
Základné princípy zvládania neposlušnosti
1. Komunikácia s rodičmi
Na prvom stretnutí s rodičmi sa porozprávajte o ich výchovných prioritách. Zistite, ktoré pravidlá sú pre nich najdôležitejšie, napríklad "počúvaj, keď druhý hovorí" alebo "nevybíjaj si zlosť hádzaním vecí". Dôsledné dodržiavanie týchto pravidiel je kľúčové.
2. Dôslednosť a trpezlivosť
Ak rodičia niečo zakazujú, nenechajte sa obmäkčiť a trvajte na ich pravidlách. Deti sa rýchlo naučia, že ak budú dostatočne "otravovať", dosiahnu svoje. Zachovajte pokoj, počkajte, kým si dieťa vybije hnev, a potom sa o situácii porozprávajte. Dajte dieťaťu najavo, že ak bude kričať, nebudete sa s ním hrať alebo chodiť na prechádzku.
3. Zachovanie pokoja
Kľúčové je zachovať pokoj. Ak deti vidia, že ich správanie vo vás vyvoláva reakciu, môže ich to motivovať k ďalšej neposlušnosti. Zachovaním pokoja ich učíte, ako regulovať svoje vlastné emócie. V prípade potreby si doprajte krátku meditačnú chvíľku na upokojenie.
Prečítajte si tiež: Rodičovský sprievodca: Emócie detí
4. Uspokojenie potrieb dieťaťa
Okrem starostlivosti o vlastný pokoj ponúknite upokojenie aj deťom, pokiaľ ich neposlušnosť nevyplýva z prebytku energie. Dajte im najavo, že ich potreby beriete vážne, čím aspoň čiastočne uspokojíte ich túžbu po autonómii.
5. Poskytnutie slobody voľby
Neposlušnosť môže prameniť z potreby presadiť si samostatnosť. Predchádzať jej môžete tým, že deťom dáte slobodu voľby v rámci nastavených hraníc. Napríklad, ak si dieťa nechce vyčistiť zuby, ponúknite mu možnosť vybrať si zubnú pastu.
6. Odvedenie pozornosti
Odvedenie pozornosti je jednou z najúčinnejších metód, ako zvládnuť neposlušnosť, najmä u menších detí.
7. Priama komunikácia
S menšími deťmi komunikujte priamo a jednoducho: "Toto nie." alebo "Prestaň prosím." Dáte tak najavo svoj nesúhlas a zároveň si udržíte ich pozornosť.
8. Fyzický kontakt
Niektorým deťom pomáha fyzický kontakt, ako objatie, položenie ruky na rameno alebo držanie sa za ruky. Dôležitý je aj očný kontakt, ktorý posilní vaše trvanie na pravidlách.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre budúce mamičky: Cvičenia na pôrod
9. Rešpektujúca výchova
Aplikujte princípy rešpektujúcej výchovy, napríklad aj v situáciách, keď sa o deti staráte ako o súrodencov a robia naprieky spoločne.
10. Predvídateľnosť
Deti potrebujú predvídateľnosť a vedieť, čo ich čaká. Predchádzať konfliktom môžete tým, že im vopred oznámite, čo sa bude diať.
Čo pri neposlušnosti nerobiť?
1. Prehnane komplikované vysvetľovanie
V závislosti od veku deti nemusia zložité vety chápať.
2. Nedôslednosť v udržiavaní pravidiel
Deti potrebujú stabilitu a jasné hranice.
3. Obmäkčenie po záchvate emócií
Aj keď viete, ako náročné situácie zvládať v teórii, prax vás môže zaskočiť. Najlepšie je poradiť sa s rodičmi na konkrétnom postupe podľa situácie.
Prečítajte si tiež: Zvládanie výchovy ročného dieťaťa
Rodičovská bezmocnosť a "nezvládnuteľné" dieťa
Psychologička Eva Reichelová upozorňuje na rastúci počet rodičov, ktorí sa cítia bezmocní pri výchove svojich detí. Často sa sťažujú, že ich deti si robia, čo chcú, neplatia na ne žiadne tresty a odmietajú počúvať. Rodičia majú pocit, že strácajú výchovné kompetencie.
Čo znamená "nezvládnuteľné" dieťa?
Z odborného hľadiska "nezvládnuteľné" dieťa nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa necíti dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť a často sa sústreďuje len na určité správanie, ktorým prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Prílišná tolerancia a posúvanie hraníc
Reichelová sa zamýšľa nad tým, či sa hranice toho, čo deťom tolerujeme, neposúvajú. Dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľa možností a závisí len od nich, ako ich ponúkajú svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé.
Vplyv mediálnej kultúry
Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na "túto" dobu. Je pravda, že žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi.
Dôverný vzťah ako základ poslušnosti
Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku v rámci separačno-individuačného procesu. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky. Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie.
Kult dieťaťa a prehnaná starostlivosť
Reichelová sa zamýšľa nad existenciou "kultu dieťaťa", kedy rodičia dieťa prehnane ofukujú a upínajú sa na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale nechávajú mu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou.
Bezpečné hranice pre zdravý vývoj
Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje.
Dôležitosť hry a fantázie
Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Výchovná intuícia a empatia
Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Keď sa rodič spýta, či sa má orientovať podľa princípov Adlerovej výchovy alebo voľnej výchovy, alebo sa má pýta, aké knihy si má naštudovať, aby vedel vychovávať svoje dieťa, často si dovolím odpovedať: „Keď neviete, podľa akých výchovných princípov máte reagovať, reagujte podľa svojho srdca.“ Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom.
Prítomnosť rodiča
Reichelová zdôrazňuje dôležitosť "duchom prítomnosti" rodiča pri starostlivosti a výchove dieťaťa. Rodič by sa nikdy nemal vzdať osobného kontaktu s dieťaťom, mal by vedieť vypnúť a skutočne vnímať, čo jeho dieťa cíti a čo robí. Výchovnú nezvládnuteľnosť považuje za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.
Chyby, ktorých sa treba vyvarovať pri výchove
- Verejné napomínanie: Vyvarujte sa napomínaniu dieťaťa pred publikom. Zoberte ho bokom na miesto, kde môžete v pokoji hovoriť o tom, čo sa stalo.
- Nejasné pokyny: Adresujte svoje požiadavky a pokyny čo najpresnejšie. Namiesto: „Nehádžte bundy stále na zem!“, povedzte: „Zaveste si bundu do skrine a uložte si topánky.“
- Úplatky: Neupokojujte dieťa sľubom úplatku za dobré správanie. Dieťa sa musí naučiť trpezlivosti.
- Ignorovanie hladu a únavy: Neočakávajte, že sa vaše dieťa bude pekne správať, keď je hladné alebo unavené. Hladné a unavené deti sa ťažko sústredia.
- Dlhé prednášky: Zdržte sa dlhých prednášok, je pravdepodobné, že vás vaše dieťa prestane po prvých dvoch vetách vnímať.
- Krik: Krik deťom nepomáha. Deti nevedia prijať informácie, keď na nich kričíte. Krik ich paralyzuje.
- Osobné útoky: Deti nemajú rady, čo ste povedali alebo aký trest dostali. Ich nevhodné správanie nie je namierené voči vám, ale voči situácii, s ktorou nič nedokážu urobiť.
- Porovnávanie: Neporovnávajte svoje deti, ak sa jedno pekne hrá a druhé vymýšľa. Nedávajte to poslušné za vzor.
- Neprimerané tresty: Aby bola disciplína efektívna, musí byť úmerná správaniu, nie vašej frustrácii. Tresty v hneve sú nespravodlivé.
- Nedôslednosť: Trvajte na pevných pravidlách. Ich sporadické dodržiavanie dieťa naučí, že správnymi ťahmi ich dokáže obísť.
Montessori prístup: Deti sú ako hubky
Montessori prístup zdôrazňuje individuálny prístup k výchove a budovanie lepších vzťahov s deťmi.
Hra ako kľúč k poslušnosti
Najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť konfliktu, je hra. Akonáhle obrátite situáciu v hru, máte z polovice vyhrané. Raňajky môžete pojať ako hru.
Komunikácia ako s dospelým
Ak dieťa odmieta prijať následky, porozprávajte sa s ním ako s dospelým, vysvetlite mu, čím a prečo sa previnilo a prečo musí prísť trest. Môžete tiež ponúknuť obchod.
Tvrdohlavosť ako súčasť vývoja
Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi hoci sa snažíte o kompromis. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť.
Ako sa vysporiadať s tvrdohlavosťou?
- Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Zachovajte chladnú hlavu a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
- Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Ukazujte dieťaťu, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude.
- Dbajte na disciplínu, nie trest: Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala.
- Inšpirujte sa u Mary Poppins: Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie.
- Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne.
Emočný koučing: Učenie sa zvládať emócie
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
#
tags: #ako #zvladnut #neposlusne #dieta