Obdobie vzdoru je náročná fáza vo vývoji dieťaťa, ktorá potrápi mnohých rodičov. Detské záchvaty zlosti a hnevu sú bežnou súčasťou tohto obdobia. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom praktické rady a stratégie, ako zvládnuť toto obdobie s láskou, trpezlivosťou a porozumením, a to bez potreby externej pomoci.
Pochopenie obdobia vzdoru
Takmer každý rodič sa musí v určitom okamihu vyrovnať s fázou vzdoru, najmä počas batoľacích rokov. Malé deti ešte len rozvíjajú schopnosť regulovať svoje emócie a impulzy a musia sa naučiť, čo sa od nich očakáva. Každé dieťa je jedinečné, a preto to, čo funguje na jedno dieťa, nemusí fungovať na druhé. Fyzické tresty, ako napríklad "po zadku", nemajú dlhodobý účinok a z dlhodobého hľadiska viac škodia, ako pomáhajú zlepšiť správanie dieťaťa.
Stratégie na zvládnutie vypätých situácií
Na zvládnutie vypätých situácií môžete vyskúšať jednu z nasledujúcich stratégií:
1. Zapojte dieťa do chodu domácnosti
Deti radi spolupracujú. Vďaka pozitívnym prejavom za vykonanú prácu, ako je pochvala, sa budú cítiť bezpečne, motivovane a získavajú cenné sociálne zručnosti. Veľa ich chváľte, ak sa správajú podľa pravidiel. Negatívne správanie detí nás často provokuje, robí z nás podráždených, nahnevaných, frustrovaných až zúfalých. Najmä citlivé deti môžu reagovať podráždene, pomôžte im teda nájsť príčinu ich hnevu a následne im ponúknite alternatívne riešenie.
Vzdorovité deti sú najhoršími nepriateľmi sebe, pretože sa držia vzorcov správania, vďaka ktorým ľudia reagujú negatívne. Práve rodičia nesmú kontraproduktívne reagovať, lebo nevhodné správanie detí sa stane systematické. Zároveň však musíte stanoviť limity. Väčšina vašej komunikácie by mala zostať podporujúca - neodmietajúca. Obmedzte tresty a zákazy. Samozrejme, zabráňte mu v ničení vecí alebo bití iných. Zamerajte sa vo väčšej miere na celkový emocionálny stav dieťaťa, namiesto na nevhodné správanie.
Prečítajte si tiež: Ako sa pripraviť na pôrod?
2. Pomáhajte deťom rozvíjať sociálno-emocionálne schopnosti
A vyhýbajte sa situáciám, ktoré ich preťažujú. Podporujte deti v prejavoch trpezlivosti. Treba mať voči ich správaniu realistické očakávania. Pre trojročné dieťa je veľmi náročné ticho a nečinne sedieť v čakárni u lekára. Namiesto kriku a negatívnej kritiky by ste mali podporiť pozitívnu atmosféru, aby zostali motivované, pozorné a ochotné počúvať. Ak vydržia napríklad počas danej doby kresliť alebo čítať, nezabudnite ich pochváliť, takto sa budú snažiť aj nabudúce.
Ak však poviete dieťaťu, aby nečinne sedelo hodinu, preceníte dieťa. Deti budú v strese, že nedokážu splniť naše štandardy a budú sa správať nevhodne. Vyjadrite svoje očakávania jasne a pokojne, vyhnite sa dôrazu na zákazy. Ak sa deti správajú nevhodne, poskytnite im priateľské pripomenutie toho, čo majú robiť. Pomôžte deťom pochopiť emócie, aby si vytvárali pozitívne vzťahy v rodine aj s rovesníkmi. Čo ľudí hnevá alebo smúti? Ako môžeme tieto pocity upokojiť alebo zabrániť tomu, aby v prvom rade vybuchli?
Deti nemajú radi zmeny. Deti potrebujú na prispôsobenie sa zmenám viac času ako dospelí. Reakčné časy a prechod z jednej činnosti na druhú trvá deťom dlhšie. Ak príde návšteva, nenuťte hneď dieťa požičiavať hračky cudzím deťom. Príkazy môžu vyvolať zbytočný vzdor. Odmeňujte deti pozitívnou spätnou väzbou, ak sa rozhodnú hračku požičať.
3. Pochopte, prečo sa deti správajú “vzdorovito”
U veľmi malých detí to, čo vyzerá ako vzdor, je zvyčajne niečo iné - vývojová neschopnosť ovládať impulzy, zvládať emócie, pamätať si pravidlá alebo predvídať, ako sa budú cítiť iní ľudia. Deti sa cítia rovnocenné. Vzdor vychádza z presvedčenia detí o autonómii a férovosti. Dieťa by malo vedieť, prečo určité konanie je spravodlivé a rozumné.
4. Posilňujte sebaovládanie a prosociálne správanie hraním vhodných hier
Deti sa učia hrou. Podpora hier s rodičmi a súrodencami pomáha deťom naučiť sa vychádzať s ostatnými a zvládať aj negatívne emócie počas prehry. U malých detí vo veku 3-4 roky zaznamenali zníženie negatívnych prejavov správania počas hier ako Sochy, ktoré vyžadujú rýchle reakcie, ale aj zastavenie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
5. Nepodceňujte vplyv spánku
Nedostatočný spánok podporuje rozrušenie dieťaťa. Zhoršuje to schopnosť čítať mimiku, a to vedie k nedorozumeniu a konfliktom. Nedostatočný spánok podporuje nevhodné prejavy hyperaktivity a poruchy pozornosti.
6. Myslite na vlastné správanie a jeho vplyv
Nervózne deti majú zväčša nervóznych rodičov. Platí to aj opačne. Nie je jednoduché zostať pokojný pri výbuchu vzdoru dieťaťa, nie sme predsa stroje. Ak ostanete pokojní, znížite stres a aj dieťa sa jednoduchšie upokojí. Skúste zmeniť svoje vlastné očakávania, získajte podporu blízkych na nekonfliktné riešenie sporu.
7. Vytvorte podmienky, ktoré podporujú pozitívne súrodenecké vzťahy
Rovnako musíte podporovať pozitívne súrodenecké vzťahy. Súrodenecká agresia negatívne vplýva na deti, ako akákoľvek iná agresia. Veľkým problémom pri výchove detí je neschopnosť zostať nestranní. Vystresovaní rodičia môžu reagovať drsno na hádky medzi deťmi. Často podporujeme najmladšieho a starší dostane trest v podobe kriku. Takto nechtiac podporíme zlý vzťah medzi súrodencami. Cestou by mala byť láskavosť a spolupráca na princípoch zásad fair play. Odmeňujte všetky deti bez rozdielu za láskavé a zodpovedné správanie. Ak ich zbavíte žiarlivosti, podporíte celoživotný pozitívny vzťah medzi nimi.
8. Naučte deti prehodnocovať svoje negatívne predpoklady
Niektorí ľudia majú sklon čítať nepriateľstvo podľa náznakov správania ostatných, aj keď to nie je pravda. Niekedy sa správajú ľudia nevrlo, lebo sa im niečo nevydarilo. Deti to však môžu zobrať osobne a začnú daného človeka provokovať. Deťom by sme mali ponúknuť pred vypuknutím vzdoru flexibilnejší, uvoľnenejší a optimistickejší postoj. Malým deťom treba vysvetliť príčiny zjavne negatívneho správania a nálady iných.
- Nehnevá sa na teba, len má zlý deň.
- Nechcel ti ublížiť, len sa bil.
9. Ukážte deťom, ako odbúrať svoje negatívne emócie
Tým, že im pripomeniete ľudí, ktorí ich v živote podporovali. Upriamte ich pozornosť na prejavy láskavosti napríklad starých rodičov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
10. Používajte disciplinárne taktiky, ktoré vás naučia riešiť problémy
Tvrdé tresty ako bitka a nadávanie dieťaťu môžu deti viesť k tomu, že si postupne zhoršia problémy so správaním.
Praktické tipy pre každodenné situácie
- Neberte osobne výbuchy zlosti u vášho dieťaťa.
- Berte pocity vášho dieťaťa vážne a nevysmievajte sa mu za jeho výbuch hnevu.
- Počas záchvatu hnevu deti nereagujú na slová dospelých. Niekedy je vhodné vyhnúť sa zaťažujúcej situácii - napríklad večer.
- Na druhej strane by ste nemali dieťa chrániť pred frustráciami. Deti sa často „zahryznú“ do nejakej úlohy. Chcú niečo bezpodmienečne dosiahnuť a stroskotávajú na realite medzi „chcieť“ a „môcť“.
- Rodičia by mali deťom v určitých veciach dôverovať. Je dobré, ak sa môžu pokúsiť riešiť aj ťažšie úlohy. Na tom môžu rásť.
- Keď deti v období vzdoru dostanú záchvaty hnevu, často bijú predmetmi okolo seba. To môže byť nebezpečné. Ukážte vášmu dieťaťu, že sa môže vybúriť aj inak, napríklad môže búchať do matraca alebo vankúša. Možno má rado divoký tanec.
- V období vzdoru je voľný priestor oveľa dôležitejší ako puntičkárske zákazy. Stanovte pár pravidiel, dbajte ale o ich dodržiavanie.
- Ak niekedy sami stratíte nervy, nič sa nedeje. Myslite vždy na to, že fáza vzdoru čoskoro pominie.
- Neodporúča sa čokoládu kúpiť, ak ste boli pôvodne rozhodnutí o nevhodnosti takejto kúpy, len kvôli tomu, aby bol pokoj. Lebo deti sa musia učiť vydržať, že existujú určité hranice a že nemôžu dostať všetko, alebo že nie vždy sa bude diať všetko podľa ich predstáv.
Dôležitosť sociálneho a emocionálneho vývoja
Päť rokov znamená v živote malého človiečika určitý zlom. Dieťa začína byť pokojnejšie, nadobúda sebavedomie a môžete sa na neho spoľahnúť. Dieťa oveľa lepšie zvláda svoje pocity a sociálne situácie, je už oveľa nezávislejšie. Ak sa napr. hnevá, môže sa samo rozhodnúť, ako svoj hnev zvládne, či sa pôjde upokojiť do svojej izby alebo sa upokojí inak. Päťročné deti sú spoločenské a priateľstvá hľadajú už aj za hranicami svojej rodiny. Chcú sa s kamarátmi navštevovať a stretávať sa na ihriskách. Uprednostňujú zložitejšie hry plné fantázie a dramatickosti. Rado robí radosť kamarátom. Rado spieva, tancuje, a to aj s inými deťmi. Preukazuje viac nezávislosti, je ochotné ísť sa pohrať k susedom, ku spolužiakovi zo škôlky (bez prítomnosti rodiča). Čoraz častejšie súhlasí s pravidlami, ktoré stanovil niekto iný. Dieťa v piatich rokoch dokáže vyjadriť svoje pocity, ale občas pri ich identifikácii potrebuje pomoc. Má oveľa lepšiu kontrolu nad svojimi pocitmi a nečakaných výbuchov hnevu či smútku. I keď na jednej strane je päťročné dieťa čím ďalej tým viac nezávislé, na druhej potrebuje aj naďalej veľa vašej lásky a pozornosti. Vaša láska a rodina sú tou najdôležitejšou vecou v živote dieťaťa.
Rozvoj reči a komunikácie
Päťročné deti väčšinou vyslovujú slová čisto, hovoria v rozvitých vetách a používajú gramatické pravidlá. V ich výslovnosti môžu byť ešte nejaké nedostatky - väčšinou sú to písmená R, L a sykavky, ktoré deti v tomto veku ešte trápia. Ak má vaše dieťa problém s výslovnosťou, v piatom roku je najvyšší čas začať to riešiť. Návštevu logopéda už neodkladajte, je dobré vstúpiť do školy už s bezproblémovou výslovnosťou. Päťročné deti majú bohatú slovnú zásobu, ktorá stále rýchlo rastie. Vedia počkať, až príde naň rad, ak sa rozprávajú viacerí. Sú schopné prerozprávať krátky príbeh. Vedia povedať svoje celé meno, priezvisko a tiež adresu, kde bývajú. Päťročné dieťa sa každý deň naučí približne 5 až 10 nových slov. Trénujte s dieťaťom opisovanie obrázkov tak, aby vedelo povedať súvisle 5 - 6 viet. Podporte dieťa, aby rozprávalo o tom, čo zažilo napríklad počas dňa. Motivujte ho k tomu, aby sa pokúsilo povedať, o čom bola rozprávka, film a podobne. Motivujte ho, aby samo vymyslelo napríklad iný koniec rozprávky a podobne.
Rozvoj myslenia a poznávania
Rozsah pozornosti päťročného dieťaťa sa každý deň zvyšuje. Vie sa zamerať na určitú tému aj na dlhšiu dobu. Chápe jednoduché pojmy ako je dnes, zajtra, včera, pozná ročné obdobia, učí sa počítať. Niektoré deti vedia počítať do 10, iné do 20 alebo aj do 100. Niektoré päťročné deti poznajú niektoré písmená. Mnohé dokonca v tomto veku dokážu napísať a prečítať svoje meno. Poznajú minimálne 4 farby a 3 tvary. Päťročné dieťa vie povedať svoju adresu, ale aj to, kedy má narodeniny, mená rodičov, súrodencov a podobne. Je schopné splniť rôzne pokyny. Pozná veci, ktoré sú súčasťou každodenného života, napr. peniaze, jedlo, domáce spotrebiče a podobne. Pozná tiež pojmy „pod, nad, hore, dole, vpredu, vzadu, pred, za“. Je schopné triediť predmety podľa viacerých charakteristík. Napríklad rozumie takým pojmom ako: „veľké modré štvorce“ alebo „malé žlté trojuholníky“. Má dobre vyvinutú aj pozornosť. Vo veku 5 rokov dieťa dokáže byť sústredené 10 - 12 minút. Dokáže zopakovať krátku básničku hneď po tom, ako ju počuje. Deti v tomto veku milujú rytmus. Rady tlieskajú do rytmu na pesničku, ktorú počúvajú. samostatné používanie vreckovky, samostatne sa obuť a vyzuť ešte bez zaviazania šnúrok, samostatne používať lyžicu a postupne celý príbor. samostatne poskladať a uložiť oblečenie na určené miesto, narovnať vankúš a prikrývku po spaní, naučte ho obliekať, umývať si zuby, správne a bezpečne prenášať ľahké predmety.
Rozvoj pohybu a jemnej motoriky
Dieťa má už natoľko koordinované pohyby a dokáže dobre udržať rovnováhu, že pravdepodobne zvládne aj jazdu na bicykli bez oporných koliesok. Tiež dokáže skákať cez švihadlo, zvládne prvé kroky na kolieskových i ľadových korčuliach, i jazdu na skateboarde. Dokáže skákať na jednej nohe, skúša skateboardy a pennyboardy, začínajú ho zaujímať tímové hry. Využite každú príležitosť na improvizované hry, ktoré podporujú koordináciu ruky a oka (príprava na písanie). Kotúľajte guľôčky do jamky, hádžte fazuľky na určený cieľ, krúžky na tyč. Zo športov je vhodné hádzanie do nižšieho koša, zhadzovanie kolkov, biliard, bicklovanie, korčuľovanie, hra s loptou, tancovanie, plávanie. Pri rozvoji jemnej motoriky podporujte dieťa v činnostiach ako kreslenie, vymaľovávanie, strihanie, lepenie, skladanie, navliekanie korálikov, šitie. Nakreslite jednoduché tvary a nechajte dieťa vystrihovať ich. Naučte dieťa písať svoje krstné meno (veľkými tlačenými písmenami).
Emočný koučing: Pomoc dieťaťu porozumieť emóciám
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť.
V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu? B./ že zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu, čím mu vlastne ukazuje- hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“… „ reveš ako malé decko“…nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“…“ viem, že si z toho smutný“…“vidím, že sa ti to nepáči“… Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
Tipy na zvládanie hnevu dieťaťa
- Neriešte konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte (nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
- Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
- Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. - môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
- Ponúknite kompromisy. Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
Ako poskytnúť emocionálnu podporu?
- Rozpoznávajte a pomenúvajte emócie detí. Používajte slová.
- Venujte pozornosť reči tela dieťaťa. Tvár je veľmi ,,výrečná“ časť tela, pokiaľ ide o emócie.
- Počúvajte tón hlasu dieťaťa.
- Pýtajte sa otázky. Kladením otázok sa viete dozvedieť veľa informácií. Pýtajte sa, ako sa dieťa v daný moment cíti.
- Reagujte empaticky na pocity dieťaťa. Môžete reagovať na jeho výraz tváre a súcitiť s ním. Dajte mu najavo, že chápete to, že sa cíti smutne/veselo a ste tam v každej situácií pri ňom.
- Rozprávajte sa o emóciách. Dajte dieťaťu najavo, že rozprávanie sa o nich je v úplnom poriadku.
- Buďte trpezliví a empatickí.
- Učte deti, ako sa majú upokojiť. Naučte ich rôzne techniky upokojovania - dýchanie, pomalé počítanie do 10, atď…
- Venujte deťom plnú pozornosť, keď sa s vami rozprávajú.
- Objímajte a chváľte svoje dieťa. Dajte im vedieť, že ste vždy na blízku a ste im stále oporou.
- Pomôžte deťom riešiť problémy.
- Učte ich pochopiť pocity iných ľudí.
- Dajte im možnosť mať kontrolu nad určitými aspektami ich života.
Detský hnev vs. dospelý hnev
Detský hnev sa od dospelého až toľko nelíši a platia naň rovnaké veci. Keď vášho drobčeka zrazu ovládne agresívny výbuch citov, ktorý vyústi v kopanie alebo hryzenie, dajte mu jasne najavo, že s podobným správaním nesúhlasíte. Buďte neústupná, ale nikdy dieťaťu neodplácajte rovnakou mincou.
Uvedomte si, že aj dospelí sa niekedy rozčúlia kvôli úplným maličkostiam. Predstavte si, žeby vás pri niektorom vašom záchvate hnevu videl nezaujatý pozorovateľ. Pravdepodobne by si povedal, že sa rozčuľujete zbytočne. S deťmi je to úplne rovnaké. Ich dôvody nám pripadajú malicherné, pre nich sú ale v tú chvíľu niečím zásadným.
Keď sme rozčúlení, nechceme, aby nám niekto dohováral. Radšej chceme, aby nás vypočul, objal, rozptýlil alebo aby nás jednoducho nechal sa vyzúriť. Deti v tomto ohľade nie sú iné. Načúvajte, rozptyľujte. Každému z nás pomáha niečo iné a u detí to platí tiež. Skúste na svojho drobčeka niekoľko metód, skôr či neskôr objavíte tú pravú.
Čo robiť, keď sa dieťa zlostí
- Ak nepoznáte dôvod rozladenia vášho drobčeka, v pokoji sa ho spýtajte, čo mu chýba. Načúvajte.
- Ak nič nezaberá, nechajte dieťa, nech sa hnevá. Ono ho to po chvíľke prejde.
- Aby ste aj na zlostné dieťa dokázali byť trpezlivá, musíte sa sama cítiť vyrovnane.
Ako reagovať na záchvaty hnevu na verejnosti
V takej chvíli sa človek prepadá hanbou a snaží sa dieťa napríklad aj násilím prinútiť k poslušnosti. Je dôležité si uvedomiť, že ide o vývojové obdobie, ktoré je úplne prirodzené. Týmto obdobím prechádza vo väčšej či menšej intenzite každé dieťa. Malé dieťa nedokáže reagovať na niektoré situácie inak ako prejavom frustrácie. Zároveň sa snaží vybudovať si svoju identitu a vydobyť postavenie v rodine a to je pre krehkú detskú psychiku naozaj veľká úloha.
Dieťa sa hnevá vo chvíli, keď mu bránime v uskutočnení jeho zámeru a narušíme svet jeho predstáv. Ono sa predsa práve teraz chcelo hrať a nie ísť spať. Druhým dôvodom frustrácie je fakt, že dieťa do tejto doby vnímalo seba a matku ako neoddeliteľnú jednotku a teraz začína objavovať seba, svoje ja a svoju vôľu, ktorú začína tiež presadzovať. Zatiaľ to však vie len krikom a zlosťou.
Aj keď je to v tej chvíli ťažké, je potrebné zostať v pokoji. Je veľmi ľahké nechať sa nazlostenosťou dieťaťa vytočiť a začať kričať tiež, ale verte, že to nemá zmysel. Dieťa sa skôr vydesí a začne plakať strachom a vy nedocielite ničoho. Musíte si prestať jeho zlosť brať osobne, pretože nie je namierený špecificky proti vám. Dieťa je v tej chvíli frustrované a podlieha vlastným silným emóciám, s ktorými sa nedokáže vysporiadať.
Je dôležité si uvedomiť, že duševný stav dieťaťa je takmer vždy odrazom duševného stavu rodiča, respektíve rodičov. Ak zostane rodič pokojný, dieťa situáciu zvládne oveľa ľahšie, než keď na neho vyjdeme a začneme kričať. Tresty v takej chvíli rozhodne nie sú namieste. Jednak by sa minuli účinkom a jednak by sa dieťa mohlo svojich rodičov začať báť. Aj keď to tak nevyzerá, počas zlostenia je veľmi krehké.