Leto, obdobie radosti a slobody, môže byť pre rodičov náročné, najmä ak ide o obavy o bezpečnosť a pohodu ich detí. Prehnaný strach a úzkosť však môžu mať negatívny dopad na vývoj dieťaťa a vzájomné vzťahy v rodine. Tento článok sa zameriava na to, ako zmierniť rodičovské obavy a pomôcť deťom prekonať strach, aby mohli žiť plnohodnotný a šťastný život.
Pochopenie rodičovských obáv
Súčasní rodičia často prežívajú silné obavy o svoje deti, ktoré môžu prameniť z rôznych zdrojov, ako sú napríklad negatívne správy v médiách, zvýšené povedomie o rizikách a tlak spoločnosti na dokonalé rodičovstvo. Je dôležité si uvedomiť, že obavy sú prirodzenou súčasťou rodičovstva, ale nadmerné obavy môžu byť kontraproduktívne.
Psychologička Pavla Koucká, autorka knihy Uvoľnené rodičovstvo, upozorňuje, že prehnané obavy môžu prinášať viac komplikácií ako úžitku a škodia aj vzájomným vzťahom. Batoľa, ktoré je neustále istené pri lezení, sa nenaučí odhadovať riziká, a pubertálne dieťa, ktoré je prehnane kontrolované, bude mať o to silnejšiu túžbu zbaviť sa rodičovskej kontroly a vyskúšať zakázané veci. Deti strácajú zodpovednosť za seba do tej miery, v akej ju za ne preberajú rodičia.
Ako zmierniť rodičovské obavy a pomôcť deťom prekonať strach
- Začnite deťom viac veriť: Súčasní rodičia deťom často neveria, čo deti podvedome cítia. Je dôležité pretnúť tento začarovaný kruh a dať deťom najavo, že im veríte a že sú schopné sa o seba postarať.
- Dajte im príležitosť ukázať vlastné schopnosti: Okrem viery je dôležité dať deťom dostatok príležitostí, aby si v praxi mohli vyskúšať svoje sily, schopnosti a zručnosti. Ak zistia, že dokážu ísť samé do školy, zorientovať sa na neznámom mieste alebo zvládnuť veľkú preliezačku, vzrastie ich sebavedomie a budú sa správať zodpovednejšie.
- Vybavte deti informáciami: Namiesto trápenia sa tým, čo všetko by sa deťom mohlo stať, je lepšie poskytnúť im dostatočné informácie, ako sa majú správať, aby minimalizovali potencionálne riziko. Naučte ich, ako reagovať, ak ich osloví cudzí človek, ako odmietnuť sexuálne obťažovanie, čo robiť, keď sa stratia v dave, ako prejsť rušnú križovatku alebo ako sa zachovať, keď ich vonku stretne búrka.
- Čo sa dá ovplyvniť, to ovplyvnite. Iné neriešte: Rozlišujte medzi situáciami, ktoré môžete ovplyvniť a ktoré nie. Ak sa bojíte, že dieťa zraní elektrický prúd, môžete zaslepiť zásuvky. Ak sa však obávate, že dieťaťu niekto raz ublíži alebo že dostane vážnu chorobu, takým strachom sa môžete utrápiť a dieťa aj tak stopercentne ochrániť nedokážete.
- Zvažujte veľkosť rizika, to malé povoľte: Rozlišujte medzi situáciami, v ktorých hrozí dieťaťu veľké riziko a kde naopak len malé. Ak bývate na piatom poschodí, má zmysel zabezpečiť okná, ale tam, kde je riziko malé, sa nebojte a nechajte dieťa behať z kopca alebo robiť iné aktivity, ktoré ho rozradostnia.
- Nepotrebujete pomoc odborníka?: Ak sa o dieťa prehnane bojíte, môže to byť dôsledok úzkostnej poruchy, ktorá si vyžaduje návštevu u psychológa alebo psychoterapeuta. Sami si môžete pomôcť tak, že zhodnotíte, kedy je váš strach užitočný a kedy už škodí všetkým zúčastneným.
Stres u detí a ako ho zvládať
Deti prežívajú stres rovnako intenzívne ako dospelí, no nemajú nástroje na jeho efektívne zvládanie. Stres u detí väčšinou znamená mať strach z neznámeho. Môže byť vystavené rozličným tlakom, cítiť sa neisto a nepríjemne.
Ako vzniká stres u detí?
- Dojčatá: Už v dojčenskom veku môže stres spôsobiť odlúčenie od mamy.
- Staršie deti: Často ich prekvapujú ich vlastné emócie, s ktorými sa musia naučiť pracovať. Tie väčšie vedia stres rozoznať a pomenovať, pretože sa s ním stretávajú v domácom prostredí.
Stresujúce udalosti
- Nástup do školy a škôlky: Odlúčenie od mamy, príchod do cudzieho prostredia, osvojovanie si nových návykov a spoznávanie vrstovníkov je pre väčšinu detí prvou ozajstnou skúškou, ako vedia narábať so stresom.
Techniky na ovládanie stresu
- Aktívny pohyb: Športujte a pohybujte sa na čerstvom vzduchu.
- Spoločný čas: Venujte sa deťom naplno, preberte spolu ich zážitky a pochváľte ich, ako zvládli deň.
- Domáce rituály: Zaveďte si spoločné rodinné večere a pokojne sa spolu zasmejte detským príhodám.
- Obmedzenie aktivít: Zvážte, či toho nemá vaše dieťa na pleciach príliš veľa a uberte z mimoškolských aktivít.
- Vysvetľovanie: Stresovým situáciám, ako je napríklad návšteva lekára, predchádzajte už vopred a dieťaťu presne vysvetlite, čo sa bude diať.
- Počúvanie: Počúvajte dieťa a doprajte mu pocit, že bolo vypočuté a jeho pocitom sa venuje náležitá pozornosť.
Najčastejšie chyby, ktoré robia rodičia
- Popieranie stresu: Vety typu „Neboj sa, veď to nič nie je“ alebo rozkazy typu „Neplač!“ či „Upokoj sa!“ jednoducho nefungujú. Namiesto snahy o vymazanie stresu z povrchu zemského naučte deti s ním pracovať.
- Prehnaná ochrana: Ak sa od malinka budete snažiť vášmu drobcovi pomáhať a pestovať ho ako v bavlnke, neskôr bude o to krutejšie vystavený nepríjemným zážitkom.
- Nevnímanie stresu ako výzvy: Učte deti vnímať stres ako výzvu, namiesto toho, aby ste z neho robili strašiaka.
- Vlastný stres: Deti sa najviac učia pozorovaním. Ak budete každodenným stresovým situáciám podliehať sami, nemôžete sa čudovať, že rovnako zareagujú aj vaši potomkovia.
Domáca karanténa a stres
V období domácej karantény je dôležité venovať zvýšenú starostlivosť deťom a ich prežívaniu. Ak máte pocit, že je situácia nad vaše sily, obráťte sa na odborníkov.
Prečítajte si tiež: Kvasinky v črevách u detí: Príčiny a riešenia
Ako pomôcť dieťaťu počas karantény
- Odpovedajte na otázky: Deti získavajú pocit istoty cez neustále otázky.
- Vytvorte priestor pre otázky a bez nich: Nastavte si čas vyhradený na otázky a čas, kedy sa o situácii nehovorí.
- Pripravte dieťa na to, čo bude nasledovať: Dodajte deťom istotu tým, že ich pripravíte na to, čo sa bude diať.
- Rozprávajte sa o tom, čo môžete urobiť vy a čo už nie je vo vašej moci: Pomôže to znížiť úzkosť dieťaťa.
- Hľadajte riešenie spolu s dieťaťom: Zapojte dieťa do hľadania riešení, aby sa necítilo bezmocné.
- Legitimizujte strach: Uistite dieťa, že je v poriadku, ak sa bojí.
- Vysvetlite, čo sa deje s telom, keď sa bojíme: Pomôže to dieťaťu lepšie porozumieť svojim pocitom.
- Používajte terapeutické príbehy: Príbehy o tom, ako iní prekonali strach, môžu dieťaťu uľaviť.
Úzkostné dieťa - prejavy a pomoc
Máte úzkostné a ustráchané dieťa? Ak dieťa vykazuje niektoré z nasledujúcich prejavov, môže trpieť úzkosťou:
- Je plačlivé, reaguje prehnane citlivo.
- Je mrzuté, alebo nahnevané bez zjavnej príčiny.
- Obáva sa urobiť aj najmenšiu chybu.
- Má záchvaty paniky (alebo má strach z panického záchvatu).
- Trpí fóbiami a svoje strachy preháňa.
- Obáva sa vecí, ktoré sú v ďalekej budúcnosti.
- Obáva sa ostať osamote bez rodičov.
- Má pravidelné nočné mory o strate a ťažkostiach, čo prežíva.
- Z hry ho vyrušia jeho obavy a strachy.
- Má obsesívne (vtieravé) myšlienky a kompulzívne správanie.
- Neustále sa pýta „čo ak?“
- Odmieta účasť na aktivitách, hlavne ak sa očakáva, že bude spolupracovať.
- Neustále vyhľadáva súhlas od ostatných, od rodičov.
- Často vraví „Ja to nedokážem.“ bez ozajstného dôvodu.
Problémy so zaspávaním a strach
Deti sa často dožadujú prítomnosti rodičov pri zaspávaní, pretože zaspávanie a samota sa im spájajú s nebezpečenstvom a napätím.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach zo zaspávania
- Neignorujte strach: Ignorovanie strachu len zhoršuje situáciu. Naučte dieťa tolerovať dané pocity.
- Uistite dieťa, že ste nablízku: Povedzte dieťaťu, že sa nemá čoho báť a že ste nablízku.
- Nevytvárajte strachy: Vyhnite sa vetám typu „Nechoď tam, tam je strašidlo“.
- Rozprávajte sa o strachu: Zistite, čoho sa dieťa bojí a prečo.
- Uistite dieťa, že je v poriadku byť nervózny: Povedzte dieťaťu, že je v poriadku, že sa bojí a že je v bezpečí.
- Rozprávajte o tom, ako ste prekonali strach: Podeľte sa s dieťaťom o svoje skúsenosti.
- Buďte trpezliví: Uvedomte si, že strach dieťaťa z tmy len tak nezmizne.
Praktické tipy
- Použite nočné svetlo: Nočné svetlo môže pomôcť dieťaťu zvládnuť prechod zaspávania.
- Vytvorte ochranný obrázok: Nechajte dieťa nakresliť obrázok, ktorý ho bude cez noc ochraňovať.
- Použite sprej proti strašidlám: Vyrobte si sprej s vôňou, ktorá znižuje napätie a zmenšuje strach.
Detský strach a jeho vývoj
Strach je prirodzená emócia, ktorá nás chráni a u detí to platí dvojnásobne. Detský strach je prejav vyvíjajúceho sa mozgu a ich schopnosti uvedomovať si riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Niektoré strachy sú typické pre určitý vek:
- Strach z odlúčenia: Okolo 8. mesiaca.
- Strach z tmy: Vo veku 2-6 rokov.
- Obavy z príšer a strašidiel: Okolo 4 rokov.
- Strach z neúspechu alebo výsmechu v škole: U starších predškolákov a školákov.
Ako reagovať na detský strach
- Pomenujte emócie: „Vyzeráš vystrašene.“
- Ponúknite stratégiu: Vymyslite spolu rituál, ochranný predmet, napríklad plyšáčika strážcu.
- Netrvajte na hrdinstve: Niekedy dieťa potrebuje čas.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak strach neustupuje a je príliš intenzívny alebo začne ovplyvňovať bežné fungovanie.
Strach pred nástupom do školy
Ak sa dieťa bojí nástupu do školy, je dôležité s ním o tom v kľude pohovoriť. Počúvajte, buďte zvedaví a rozprávajte sa o strachu. Prejavte záujem a pochopenie voči obavám svojho dieťaťa, akokoľvek banálne sa vám môžu zdať.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach zo školy
- Nepanikárte: Panika nepomôže.
- Rozprávajte sa o obavách: Zistite, čoho sa dieťa bojí.
- Ponúknite riešenia: Pomôžte dieťaťu nájsť riešenia na jeho problémy.
- Použite talizman: Dajte dieťaťu talizman, ktorý mu pripomenie, že je dostatočne silný to zvládnuť.
- Zabavte sa: Po rozhovore sa poriadne vyblbnite a zahrajte si obľúbenú hru.
Strach, úzkosť a fóbia - rozdiely
- Strach: Poznávací, myšlienkový proces. Učí správať sa bezpečne.
- Úzkosť: Emotívny proces, citová reakcia. Dieťa prežíva obavu bez zjavnej príčiny.
- Fóbia: Strach z dôsledkov. Dieťa sa snaží za každú cenu vyhnúť situáciám, kedy by sa mohlo ocitnúť v blízkosti predmetu, alebo javu, z ktorého má paralyzujúci strach.
Kreatívne stratégie na zvládanie strachu
- Hodnotenie strachu: Naučte dieťa hodnotiť svoj strach na stupnici od 1-10.
- Relaxačné techniky: Použite vizualizáciu a rozprávajte príbehy o odvážnom dieťati.
- Kresba: Nakreslite to, čoho sa dieťa bojí a potom to pokrčte a vyhoďte.
- Zvieracia encyklopédia: Ak sa deti boja niektorých zo zvierat, kúpte mu zvieraciu encyklopédiu a predstavujte im zvieratká v rozprávkovej forme.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra.
Prečítajte si tiež: Zbavte dieťa nadbytočného tuku zdravo
Bežné detské strachy podľa veku
- 0-1 rok: Strach z hlasných zvukov, strach z oddelenia od matky, strach z cudzích ľudí, strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť.
- 1-3 roky: Strach z nezvyčajných situácií, strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov, strach z tmy.
- 3-6 rokov: Strach z oddelenia od matky, opatrovateľa, strach z príšer, strach byť sám doma.
- 6-12 rokov: Strach z choroby a smrti, strach z odmietnutia rovesníkmi.
- Dospievanie: Strach z neúspechu, strach zo správ, strach, že niečo zmešká (syndróm FOMO).
Ako reagovať na strach
- Potvrďte, čo dieťa cíti: Naučte ho stotožniť sa s týmto pocitom a ukázať mu, že ho chápete.
- Nereagujte prehnane: Prehnanou reakciou a vydesenou tvárou len a len neúmyselne posilníte strach.
- Pomenujte, čo vidíte, a udalosť vysvetlite.
Sociálna fóbia a agorafóbia
V posledných rokoch výrazne rastie počet mladých ľudí so sociálnou fóbiou alebo s agorafóbiou. Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Vyhľadajte odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Obnova formy po pôrode