Ako Úspešne Vychovávať Dieťa Po Rozvode: Praktické Rady a Stratégie

Rozvod predstavuje jednu z najnáročnejších životných situácií, ktorá má rozsiahly dopad na celú rodinu, predovšetkým na deti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na výchovu detí po rozvode, s dôrazom na právne aspekty, typy starostlivosti, vyživovaciu povinnosť a praktické rady pre rodičov, ktorí sa snažia minimalizovať negatívne dopady rozvodu na svoje deti.

Rozvod a Úprava Rodičovských Práv a Povinností

Rozvodové konanie je zo zákona spojené s konaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V tomto konaní súd rozhoduje, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a tiež rozhoduje o výške výživného, ktoré bude musieť druhý rodič platiť. Súd v tomto konaní vždy prihliada na záujem maloletého, tzn. že sa súd rozhoduje podľa toho, čo by bolo pre maloletého najlepšie.

Podľa slovenského práva, konkrétne zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Súd určí, či dieťa zverí do:

• Spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
• Striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
• Osobnej starostlivosti jedného z rodičov

Zároveň súd určí, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V konaní o rozvod nie je možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.

Typy Starostlivosti o Deti po Rozvode

Spoločná Osobná Starostlivosť

Začiatkom minulého roka (1. januára 2023) bola do nášho právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, a to spoločná osobná starostlivosť. Pred jej zavedením poznal náš právny poriadok iba výlučnú osobnú starostlivosť (dieťa je zverené jednému z rodičov) alebo striedavú osobnú starostlivosť (dieťa je striedavo u jedného a druhého rodiča v intervaloch určených súdom). Ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Zákona o rodine, ktorá tento inštitút zaviedla, cieľom tejto formy starostlivosti o dieťa je zachovať taký režim starostlivosti oň, ktorý rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom alebo rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu.

Prečítajte si tiež: Harmonický rozvoj 6-ročného dieťaťa

Cieľom spoločnej osobnej starostlivosti je zachovanie väzieb a vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi a vyhnúť sa tomu, aby súd striktne určil, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti medzi oboch rodičov. Ide teda o voľnejšiu formu starostlivosti ako už existujúce formy, ktorá sa spolieha na to, že rodičia sa ohľadom detí budú vedieť dohodnúť.

V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia, kým pri striedavej starostlivosti postačuje súhlas jedného rodiča. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené). Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov. V prípade uzatvorenia rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti súd musí skúmať, či je takáto dohoda v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom.

Po roku aplikácie tohto inštitútu v praxi môžeme konštatovať, že súdy v prípade tejto formy osobnej starostlivosti zväčša vydávajú zjednodušené rozsudky bez odôvodnenia, keďže obaja rodičia sa spravidla vzdávajú práva podať odvolanie. Na záver možno konštatovať, že táto forma osobnej starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa.

Striedavá Osobná Starostlivosť

Novela zákona o rodine účinná od 1. júla 2010 zakotvila do slovenského právneho poriadku inštitút striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podstata striedavej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa bude určitý časový úsek žiť s matkou a určitý časový úsek s otcom. Úprava striedavej starostlivosti kladie vysoké nároky najmä na rodičov dieťaťa a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, mať podobný názor na výchovu dieťaťa a vedieť sa dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa.

Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa, ako aj sociálne, hygienické, zdravotné a iné podmienky. Dôležitý je aj postoj rodičov k starostlivosti o dieťa. Striedavá starostlivosť si vyžaduje, aby dieťa malo minimálne vlastnú posteľ a aby sa predišlo situáciám, kedy by dieťa navštevovalo každý mesiac inú školu.

Prečítajte si tiež: Harmonická domácnosť s ročným dieťaťom

Osobná Starostlivosť Jedného z Rodičov

Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie neupravuje.

Dohoda Rodičov a Rozhodovanie Súdu

Rodičia sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ako i životné pomery rodičov, vrátane bytových pomerov a citovej, rozumovej a mravnej výchovy.

Styk s Dieťaťom

Rozvod či rozchod rodičov neznamená automaticky stratu kontaktu dieťaťa s jedným z rodičov. Práve naopak, zákon a súdy často podporujú zachovanie a rozvíjanie vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi. Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nepotrebuje schválenie súdu. Avšak, bránenie v styku s dieťaťom môže mať za následok zmenu osobnej starostlivosti.

Ak jeden z rodičov bráni druhému rodičovi v styku s maloletým dieťaťom alebo znemožňuje mu kontakt a starostlivosť o dieťa ešte pred rozvodom alebo počas rozvodu, je možné podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. Týmto neodkladným opatrením súd dočasne upraví pre druhého rodiča práva a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom.

Prečítajte si tiež: Úspešná výchova detí

Súd môže upraviť styk dieťaťa so súrodencami alebo inými príbuznými. Ak je v záujme dieťaťa, aby sa dieťa stretávalo aj napríklad so starými rodičmi, je potrebné podať návrh.

Vyživovacia Povinnosť

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorej neplnenie je trestným činom. Výška výživného závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa, jeho schopností, možností a majetkových pomerov, ako aj od príjmu každého z rodičov. Súd prihliada napr. na záujmy a potreby dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy a na budúce povolanie. V prípade, že rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.

V prípade striedavej osobnej starostlivosti súd môže, ale nemusí určiť výživné. Rozhodnutie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Ak sú príjmy rodičov porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Ak má jeden z rodičov vyšší príjem a dieťa má u neho vyšší štandard života, súd môže tomuto rodičovi určiť povinnosť hradiť výživné, aby sa životná úroveň dieťaťa vyrovnala v oboch domácnostiach.

V roku 2024 vydalo Ministerstvo spravodlivosti tzv. Metodiku pre výpočet výživného - verejnosti známejšiu ako „tabuľkové výživné“. Ide o odporúčací materiál, ktorý poskytuje súdom orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, ktoré rodič vyživuje. Táto metodika však nie je záväzná.

Nárok na výživné sa premlčuje najviac 3 roky od podania návrhu na súd. V konaní je možné žiadať nielen určenie výživného, ale aj vymôcť už splatné výživné. V prípade úspešnosti v konaní, trovy právneho zastúpenia kancelárie zaplatí dlžník.

Rozvedený manžel má nárok na tzv. príspevok na výživu rozvedeného manžela, ak nie je schopný sám sa živiť a táto neschopnosť vznikla v dôsledku manželstva alebo v súvislosti s ním. Výška príspevku závisí od schopností, možností a majetkových pomerov oboch manželov. Príspevok sa platí iba po dobu, ktorú určí súd.

Rozvod s Cudzincom

Rozvod s cudzincom je v dnešnej dobe bežný. V takomto konaní je prítomný tzv. "cudzí prvok" a súd dôkladne skúma svoju právomoc rozhodnúť. Právomoc slovenských súdov rozhodovať o rozvode s cudzincom upravujú rôzne nariadenia a medzinárodné zmluvy. Veľmi dôležité je, kde manželia majú spoločné bydlisko, prípadne ak spolu nežijú, v ktorých krajinách majú bydlisko. Podľa toho sa bude určovať, ktorý právny predpis sa použije.

Ak sú obaja manželia slovenskí štátni príslušníci, slovenský súd má právo rozhodovať o ich rozvode. Často sa bývalí manželia dopúšťajú zbytočných chýb, ktoré ich rozvod s cudzincom neúmerne predlžujú.

Psychologické Aspekty Rozvodu a Deti

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnemu pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Fázy Vyrovnávania sa s Rozvodom

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

• Prvá fáza: V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
• Druhá fáza: V tejto fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
• Tretia fáza: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

Ako Reagujú Deti v Rôznych Vývinových Obdobiach

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.

• Predškolský vek: Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod.
• Mladší školský vek: Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým.
• Adolescencia: V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.

Smútok a Depresia u Detí po Rozvode

Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestivejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko. Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp.

Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. Neteší ich hra, obľúbený program v televízii, nepoteší ich ani najlepší kamarát, ktorému sa dokonca začnú vyhýbať. V ich hrách sa zjavuje často akési hľadanie stratenej osoby alebo zázračné nájdenie niekoho, kto zmizol. Deti chodia "ako bez duše" a oddávajú sa dennému sneniu. Mnohým sa darí naďalej dobre prospievať v škole, no keď' sa vrátia domov, opäť podliehajú smútku. Niektoré deti sa usilujú popierať smútok siláckymi výrokmi, napr. "vôbec mi to nevadí", "som úplne pokojný" a pod. U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam. Smútok sa stratí tak rýchlo, ako rýchlo prejaví neprítomný rodič o dieťa záujem.

Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť' plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu, prestávajú dbať na svoju bezpečnosť a niekedy sa dokonca o samovraždu skutočne pokúsia. Samozrejme, pri depresii sa nemusia vyskytovať všetky tieto príznaky - depresia ma rozličné stupne intenzity. Deti so svojou prirodzenou bezstarostnosťou nepodliehajú depresii tak rýchlo ako dospelí.

Dôležitosť Citovej Vyrovnanosti Rodičov

Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.

Pravidlá pre Rodičov po Rozvode z Pohľadu Detí

Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo. Tieto pravidlá sú výsledkom naratívneho výskumu, ktorý realizovali odborníci z Rady pre práva dieťaťa analýzou 1 000 príbehov od detí z celého Slovenska v čase od januára do apríla 2016.

• NEROZPRÁVAJ NIČ O PRIATEĽOCH A PRÍBUZNÝCH MÔJHO DRUHÉHO RODIČA.
• NEROZPRÁVAJ O ROZVODE A OSTATNÝCH DOSPELÁCKYCH VECIACH. (Robí mi to zle.)
• NEROZPRÁVAJ O PENIAZOCH ALEBO O VÝŽIVNOM.
• NEVYVOLÁVAJ VO MNE POCIT VINY, KEĎ SI UŽÍVAM CHVÍLE S DRUHÝM RODIČOM.
• NEBRÁŇ MI STRETÁVAŤ SA S DRUHÝM RODIČOM.
• NENARUŠUJ ČAS, KTORÝ TRÁVIM S DRUHÝM RODIČOM TÝM, ŽE MI NEUSTÁLE TELEFONUJEŠ ALEBO NAPLÁNUJEŠ INÉ AKTIVITY.
• NEŽIADAJ, ABY SOM DONÁŠAL NA DRUHÉHO RODIČA.
• NEVYPYTUJ SA NA DRUHÉHO RODIČA A NA TO, ČO SPOLU ROBÍME. (Cítim sa nepríjemne, tak ma jednoducho nechaj.)
• NEŽIADAJ MA, ABY SOM DRUHÉMU RODIČOVI VYRIADIL ODKAZY OD TEBA. (Mám obavy, ako zareaguje.)
• NEVKLADAJ MI DO TAŠKY ODKAZY PRE DRUHÉHO RODIČA.
• NEOBVIŇUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA Z ROZVODU ALEBO ZA INÉ VECI. (Cítim sa naozaj hrozne! Ja chcem byť len vašim dieťaťom.)
• NEZAOBCHÁDZAJ SO MNOU AKO S DOSPELÝM, SPÔSOBUJE MI TO VEĽA STRESU.
• NEIGNORUJ MÔJHO DRUHÉHO RODIČA, NEVYSEDÁVAJ VZDIALENÝ ODO MŇA, KEĎ SA UČÍM ALEBO ŠPORTUJEM. (Som veľmi smutný a zahanbený.)
• DOVOĽ MI, ABY SOM SI MOHOL ZOBRAŤ VECI K DRUHÉMU RODIČOVI, POKIAĽ ICH UNESIEM TAM I SPÄŤ.
• NEVZBUDZUJ VO MNE POCIT VINY TÝM, ŽE NA MŇA TLAČÍŠ, ABY SOM ŤA MAL RADŠEJ, A NEPÝTAJ SA, KDE BY SOM CHCEL BÝVAŤ. UVEDOM SI, ŽE MÁM DVA DOMOVY, A NIE LEN JEDEN.

Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná - žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky.

Ako Hľadať Pomoc a Podporu

Cochemská Prax

Cochemská prax je systém intenzívnej koordinovanej spolupráce odborníkov, ktorí sú zainteresovaní na riešení rozvodových či rozchodových sporov vznikajúcich v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Ide o súd, právnych zástupcov, mediátorov, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, psychológov a v prípade potreby aj súdnych znalcov. Ich pozície sú rovnocenné a konajú s cieľom dosiahnuť najlepšie riešenie pre dieťa, zachovať mu oboch rodičov a pomôcť rodičom minimalizovať negatívny dopad rozvodu či rozchodu na dieťa. Pomáhajú rodičom vnímať perspektívu dieťaťa a vedú ich k tomu, že obaja rodičia majú spoločnú povinnosť vyriešiť vzniknutú situáciu, pretože sú zodpovední za rozpad rodiny a zároveň obaja rodičia majú doživotnú zodpovednosť za dieťa. Cieľom je, pomôcť rodičom nájsť ich vlastné spoločné riešenie.

Základom fungovania sú štyri princípy:

1. Rozhodnutie a zodpovednosť patrí do rúk rodičov.
2. Rovnosť profesií: Príspevky jednotlivých profesií k riešeniu rodičovského konfliktu sú rovnocenné.
3. Rešpekt, komunikácia, orientácia na budúcnosť a perspektívu dieťaťa.
4. Koordinovaný intenzívny postup.

Praktické Rady pre Rodičov

• Komunikujte: Snažte sa s druhým rodičom komunikovať konštruktívne a rešpektujúco, a to aj napriek emóciám, ktoré rozvod sprevádzajú.
• Dohodnite sa: Pokúste sa s druhým rodičom dohodnúť na všetkých aspektoch starostlivosti o deti, vrátane typu starostlivosti, styku s dieťaťom a výživného.
• Zamerajte sa na záujem dieťaťa: Pri rozhodovaní o všetkých otázkach týkajúcich sa detí majte vždy na pamäti ich najlepší záujem.
• Vyhľadajte právnu pomoc: Ak si nie ste istí svojimi právami a povinnosťami, vyhľadajte pomoc advokáta špecializujúceho sa na rodinné právo.
• Buďte trpezliví: Rozvodové konanie môže byť zdĺhavé a náročné.
• Informujte učiteľa: Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít, čim trochu zmierni jeho utrpenie.

tags: #ako #vychovavat #dieta #po #rozvode