Každé normálne, donosené dieťa sa rodí so sadou primitívnych reflexov, ktoré sú po istom čase potlačené vyššími mozgovými centrami. Tie by mali nad nimi prebrať plnú kontrolu v priebehu prvého roka života. Ak sa tak nestane a primitívne reflexy nie sú potlačené v správnom čase, ostávajú aktívne a môžu narúšať rovnováhu, kontrolu jednotlivých pohybov, funkcie očí, koordináciu oka a ruky a perceptuálne zručnosti. Môžu viesť k prejavom správania ako napr. frustrácia, hyperaktivita a precitlivelosť.
Čo je prenášaný novorodenec?
Prenášaný novorodenec je definovaný ako dieťa narodené po 294. dni tehotenstva, čo zodpovedá 42. týždňu, počítaného od prvého dňa poslednej menštruácie. Tento stav je menej častý ako predčasný pôrod, ale môže predstavovať závažné riziká pre dieťa.
Výskyt prenášanej tehotnosti
Prenášaná tehotnosť sa vyskytuje približne v 6-14 % všetkých pôrodov.
Príčiny prenášania
Príčiny prenášania nie sú úplne známe. Nie je jasné, prečo niektoré tehotenstvá končia skôr a iné trvajú dlhšie. Prenášanie je častejšie, ak matka už jedno dieťa prenášala. Dôležité je rozlišovať skutočné prenášanie od nesprávneho určenia termínu pôrodu, najmä pri nepravidelnom menštruačnom cykle matky.
Riziká prenášania pre plod a novorodenca
Najväčším rizikom prenášania je znížená funkcia placenty. Ku koncu tehotenstva sa na placente môžu objavovať miesta so zníženou funkciou, tzv. infarkty placenty (ložiská odumretia placenty). To vedie k zníženej dodávke krvi, živín a kyslíka k plodu.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Kompenzačné mechanizmy plodu a ich dôsledky
Plod sa snaží kompenzovať znížený prísun živín využívaním vlastných zásob tuku a cukrov. To môže viesť k spomaleniu rastu, zníženiu hmotnosti a úbytku podkožného tuku. Nedostatok kyslíka sa môže prejaviť suchou, ošupujúcou sa kožou. V prípade pokračujúceho nedostatku kyslíka dochádza k poruche zvieračov v konečníku, čo vedie k uvoľneniu smolky (mekónia) do plodovej vody, ktorá sa sfarbí do zelena. Ak tehotenstvo pokračuje, môžu nastať zmeny vo funkcii srdca, obličiek, pečene a mozgu plodu.
Aspirácia mekónia
Počas pôrodu hrozí riziko vdýchnutia mekónia (smolky) z plodovej vody, čo je život ohrozujúci stav pre novorodenca.
Ďalšie riziká
Medzi ďalšie riziká prenášaného novorodenca patria:
- Hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi): Novorodenec nemá dostatočné zásoby cukru, pretože ich spotreboval na tvorbu energie. To môže viesť ku kŕčom.
- Včasný asfyktický syndróm: Rodiaci sa novorodenec nemá žiadne kyslíkové rezervy, preto môže byť aj normálny pôrod pre neho nadhraničnou záťažou a môže trpieť nedostatkom kyslíka.
- Zlyhanie obličiek a zmeny na mozgovom tkanive: Pri dlhodobom nedostatku kyslíka.
Príznaky prenášania u novorodenca
Medzi typické príznaky prenášania u novorodenca patria:
- Olupujúca sa koža
- Vymiznutie podkožného tuku
- Dlhé nechty
- Chýbanie mazku
- Sfarbenie tela, pupočníka a placenty smolkou
- Nízka hodnota cukru v krvi (hypoglykémia)
- Pri postihnutí vnútorných orgánov nedostatkom kyslíka sú prítomné zvýšené hodnoty pečeňových testov, spomalená frekvencia srdcových oziev, zmenená funkcia obličiek, neurologické príznaky ako sú kŕče, tras, predráždenosť.
Diagnostika prenášania
Diagnóza prenášania sa určí na základe termínu pôrodu. Ohrozenie plodu sa dá zistiť pomocou:
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
- Ultrazvukového vyšetrenia
- Non-stres testu (zisťuje sa frekvencia srdcových oziev v závislosti od aktivity plodu)
- Odhadu objemu plodovej vody
- Vyšetrenia plodovej vody na prítomnosť smolky (mekónia)
- Ak je prítomná porucha prietokov v pupočníkových cievach, je potrebné ukončiť tehotenstvo.
Starostlivosť o prenášaného novorodenca
Starostlivosť o prenášaného novorodenca zahŕňa:
- Sledovanie stavu dieťaťa na rozpoznanie včasných problémov s dýchaním.
- Sledovanie hodnôt cukru v krvi a ich úprava dodávaním cukru.
- Primerané zaťažovanie tekutinami podľa funkcie obličiek.
- Niekedy deti vyžadujú stimuláciu srdcovej činnosti pri (pri hodnotách frekvencie srdca pod 80/minútu).
- Ultrazvukové vyšetrenie mozgu na odhalenie možných následkov.
- Starostlivosť po prepustení domov závisí od pridružených ochorení, v podstate nie je iná ako starostlivosť u zdravého novorodenca. Avšak sú potrebné kontroly v ambulancii rizikového novorodenca. V prípade neurologických príznakov určí neurológ potrebu rehabilitácie.
Prognóza vývoja
Prenášanie sa podieľa na zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti, nie však takou významnou mierou ako predčasný pôrod. Úmrtnosť u prenášaných novorodencov v porovnaní s donosenými je vyššia. U novorodencov narodených po 43. týždni je vyššia 2x ako u narodených v termíne, v 44. týždni až 4-6x vyššia. Chorobnosť začína vzrastať už u detí narodených v 42. týždni tehotenstva a pohybuje sa na úrovni 20-30%. Deti narodené v riadnom termíne majú chorobnosť asi 5-6%. V dlhodobej chorobnosti sa v značnej miere vyskytujú neurologické problémy - poruchy svalového napätia, u týchto deti sa častejšie vyskytuje detská mozgová obrna.
Prevencia prenášania
Prevencia prenášania spočíva v sledovaní hlavne činnosti placenty a zmien u plodu v prípade nadmerného rastu. Dôležité je včasné rozpoznanie rizík a adekvátny manažment tehotenstva.
Iné zdravotné problémy u novorodencov
Okrem komplikácií spojených s prenášaním existuje u novorodencov aj mnoho ďalších zdravotných problémov, ktoré si vyžadujú pozornosť.
Symptómy oslabenia NMN
Nižšie uvedené symptómy a ukazovatele môžu byť dôsledkom oneskoreného vývinu centrálnej nervovej sústavy (tento zoznam neobsahuje všetky možné symptómy a prejavy NMN):
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
- ťažkosti naučiť sa jazdiť na bicykli
- zmiešaná lateralita (preferencia nohy, ruky, oka, ucha, atď) vo veku vyššom ako 8 rokov
- neschopnosť sedieť v kľude alebo ostať v tichosti
- ťažkosti naučiť sa čítať a /alebo písať
- ťažkosti s prechodom na písané písmo (pretrvávanie preferencie tlačeného písma)
- ťažkosti na hodinách telesnej výchovy
- ťažkosti naučiť sa a pomenovať správny čas z analógových (ručičkových) hodín
- ťažkosti naučiť sa plávať (alebo výrazne preferuje plávanie pod vodou)
- oslabená koordinácia oka a ruky
- problémy s rečou a výslovnosťou
- úzkosť
- nesúlad medzi písomný a ústnym vyjadrovaním (radšej a lepšie sa vyjadruje napr.
Príčiny oslabenia NMN
Je veľmi nepravdepodobné, že ktorýkoľvek z nižšie uvedených faktorov ako jediný sám o sebe, je možné považovať za príčinu oneskoreného vývinu nervovej sústavy.
- Tehotenstvo
- nadmerné požívanie alkoholu a/alebo omamných látok (drog)
- nedostatočný vývin placenty
- ožiarenie
- fajčenie (aktívne, alebo pasívne)
- nehoda alebo infekcia
- toxoplazmóza
- nadmerné zvracanie počas gravidity
- ťažké ochorenie akéhokoľvek druhu
- riziko potratu
- ťažká vírusová infekcia v priebehu prvých 12-tich týždňov, alebo medzi 26.-30.
Katary horných dýchacích ciest
Medzi najčastejšie detské ochorenia patria katary horných dýchacích ciest. Väčšinou ide o banálne ochorenie nosohltana, ktoré sa však v detskom veku môže skomplikovať rozšírením infekcie do oblasti stredného ucha, vedľajších nosných dutín, hrtana a priedušiek, prípadne do pľúc. V zriedkavých prípadoch môžu byť príznaky kataru horných dýchacích ciest prvými príznakmi zápalu mozgových blán.Časté komplikácie:Spočiatku zdanlivo banálne ochorenie sa nezriedka šíri ďalej do dolných partií dýchacích ciest, a tak sa častou komplikáciou stávajú zápaly priedušiek, niekedy i zápal pľúc. Z nosohltana sa infekcia môže rozšíriť do oblasti stredného ucha a viesť k jeho bolestivému zápalu. U starších batoliat a školákov môže dlhotrvajúca hnisavá nádcha, najmä keď dieťa málo smrká a má stále upchatý nos, viesť k zápalu vedľajších nosných dutín, ktorý sa prejaví bolesťami hlavy, pretrvávajúcou zvýšenou teplotou a nápadnou únavou dieťaťa.
Hnačky v detskom veku
Ďalším bežným zdravotným problémom sú v detskom veku hnačkové ochorenia. Väčšinou sú - rovnako ako v prípade kataru horných dýchacích ciest - ich vyvolávateľmi vírusy. Ale ani hnačky spôsobené baktériami (predovšetkým salmonelou) nezostávajú z hľadiska množstva pozadu. Nákaza sa šíri veľmi ľahko, priamym kontaktom medzi deťmi a dospelými, a jej rýchlemu šíreniu pomáha nedôsledná osobná hygiena. Vírusy sú navyše odolné i proti mnohým dezinfekčným prostriedkom.Základ liečby hnačky:Ak je dieťa schopné piť, základom liečby je dostatok tekutín a minerálov s následným diétnym režimom. Podávané tekutiny nesmú byť sladké. V lekárni je dostupný rehydratačný roztok s obsahom minerálov.Preventívne opatrenia:Dbať na osobnú hygienu dieťaťa (umývanie rúk po návrate z toalety a pod.).Dodržiavať hygienické pravidlá pri príprave pokrmov a pri konzumácii surovej zeleniny a ovocia (umývanie ovocia a zeleniny pred jedlom, príprava surového masa v kuchyni na osobitnom lopári atď.).Neochutnávať a nepožívať surové alebo nedostatočne tepelne spracované mäso (nedostatočne ugrilované kurčatá a pod.).
Ochorenia sprevádzané vyrážkami
Veľmi časté ochorenia si deti privodia samy - úrazmi nebo otravami.Detský vek sprevádza celý rad väčšinou vírusových ochorení, ktoré sa prejavujú aj charakteristickým výsypom na tele. Niektoré z nich sú už vďaka očkovaniu minulosťou alebo sa objavujú len veľmi zriedkavo (osýpky, ružienka), iné sú bežné a dostane ich prakticky každé dieťa (ovčie kiahne). Vyrážky sprevádzajú aj niektoré choroby bakteriálneho pôvodu, ako je napríklad záškrt, šarlach alebo meningokoková infekcia. Veľké množstvo kožných reakcií má však aj alergický pôvod (kontaktná alebo potravinová alergia) alebo ich môže spôsobiť uštipnutie hmyzom či parazitické ochorenie (svrab).Ovčie kiahne:Ovčie kiahne sú tretím najčastejším infekčným ochorením. Pôvodcom je vírus s vysokou nákazlivosťou. Nákaza sa šíri vzdušnou cestou. Vo väčšine prípadov prebehne toto ochorenie úplne bez problémov. Niekedy môže nastať druhotné hnisanie prasknutých pľuzgierikov.Šarlach:Šarlach je relatívne časté ochorenie spojené s typickým výsypom na tele. Pôvodcom je baktéria zvaná streptokok. Tá istá baktéria, ktorá spôsobuje hnisavú angínu. Neliečený šarlach môže viesť k postihnutiu obličiek a srdca. Včasná antibiotická liečba je nevyhnutná a zabráni komplikáciám.
Zápal mozgových blán
Je to ochorenie postihujúce obaly mozgu, ktoré sa však môže rozšíriť aj na mozgové tkanivo. Pôvodcom zápalu mozgových plien, meningitídy, sú vírusy, ale aj baktérie. V našich podmienkach je najčastejší zápal mozgových plien prenášaný kliešťami, kliešťová meningoencefalitída.
tags: #kedy #je #novorodenec #prenasany