Špecifické poruchy učenia predstavujú rozsiahlu a heterogénnu skupinu ťažkostí, ktoré ovplyvňujú významnú časť detskej i dospelej populácie. Tieto ťažkosti sa prejavujú v rôznych formách, vrátane problémov s čítaním, písaním, pravopisom, matematikou, ako aj nedostatkom organizačných alebo jazykových schopností. Je dôležité si uvedomiť, že tieto poruchy sa zriedka vyskytujú izolovane a často sa kombinujú.
Charakteristika porúch učenia
Deti s poruchami učenia majú ťažkosti s osvojovaním si učiva bežnými výučbovými metódami, a to aj napriek tomu, že majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Tieto ťažkosti sú individuálne a vyplývajú z dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy alebo nevyzretosti kognitívnych centier mozgu.
Dôsledky týchto porúch, ako sú depresie, frustrácia a traumatizácia, ktoré vznikajú v dôsledku školských neúspechov, sú závažnejším problémom ako samotné poruchy. Negatívne ovplyvňujú a narúšajú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin detí. Neliečené deti s poruchou pozornosti (ADD) sú náchylnejšie na antisociálne a kriminálne správanie než bežná populácia a majú silný sklon na vznik závislostí.
Preto je nevyhnutný individuálny prístup, pozitívna motivácia s dôrazom na silné stránky osobnosti dieťaťa a spolupráca rodiny, školy a odborníkov.
Proces čítania a jeho poruchy
Proces čítania je komplexný, zahŕňa vedomé zameranie na text, prenos grafických znakov do mozgu, ich dekódovanie, zostavenie do slov, uloženie do krátkodobej pamäti, konfrontáciu s kontextom a spracovanie pomocou programov, ktoré hľadajú zmysel čítaného textu. Dieťa musí byť schopné zamerať pozornosť na text, nerozptyľovať sa a zreteľne vidieť tvar písmen.
Prečítajte si tiež: Maľovanie: od hier k majstrovstvu
M. Selikowitz uvádza, že autori mnohých štúdií sa pokúšali zistiť príčiny porúch čítania, hoci deti s dyslexiou predstavujú veľmi rôznorodú skupinu. Najobvyklejšie sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní, fonémovej segmentácii, teda v procese, pri ktorom mozog rozkladá neznáme slovo na zvukové zložky. Tieto ťažkosti môže skomplikovať problém so slovnou pamäťou alebo vizuálnym vnímaním.
Deti s poruchami učenia majú často problémy so sústredením sa, impulzívnosťou či udržaním pozornosti, preto sa dopúšťajú mnohých základných chýb v učení. Ťažkosti im robí aj rozkladanie slov na slabiky a skladanie slabík do slov. Častou komplikáciou je tiež porucha krátkodobej pamäti, prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom.
Písanie a jeho úskalia
Proces písania ovplyvňuje grafomotorika a mentálne funkcie (vnímanie, predstavy, fantázia, myslenie, reč, pamäť, pozornosť). Hodnotenie písomného prejavu sa neobmedzuje len na rukopis, úpravu či chyby v gramatike, ale písanie sa hodnotí komplexne počas jeho vývoja. Iba tak možno odhaliť príčiny ťažkostí a postupne ich prekonávať.
Príčiny ťažkostí s písaním sú špecifické, individuálne. Najčastejšie ide o motorické (pohybové) ťažkosti a poruchu vizuálneho (zrakového) vnímania. Pohybové ťažkosti postihujú spôsob, akým sa písmená tvoria. Porucha jemnej motoriky je príčinou ťažkostí pri úkonoch spojených s presnou prácou prstov. Porucha vizuálneho vnímania zapríčiňuje ťažkosti pri rozpoznávaní tvaru písmen a ich umiestnení.
Písmo dysgrafika je nezrelé alebo nečitateľné, napriek jeho úpornej snahe. Problémom je aj to, že dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly a venuje písaniu veľmi dlhý čas. Tieto deti preto nesmieme preťažovať písaním. Náprava nespočíva v opisovaní textov či prepisovaní zošitov. Cvičenia majú byť kratšie, ale pravidelné.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vývojom dieťaťa
Nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravoľavej a priestorovej orientácie. Pri nácviku písania v prvom ročníku sú dôležité uvoľňovacie cviky, správne držanie pera či ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola.
Poruchy pravopisu (Dysortografia)
Býva príčinou veľkého počtu chýb v diktátoch, ale aj v prepisoch a opisoch textu. Pri výučbe pravopisu sa využívajú podobné poznávacie procesy ako pri čítaní. U dysortografikov sa často diagnostikujú poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania. Často im chýba cit pre jazyk a majú problémy s praktickým uplatnením dobre a vzorne naučených pravidiel a poučiek.
Dysortografia sa často vyskytuje v kombinácii s dyslexiou a dysgrafiou. Dyslektici majú ťažkosti s prečítaním toho, čo napísali, a to im komplikuje kontrolu diktátu. Dysgrafici musia prekonávať problém s vlastným písaním, takže sa sústredia skôr naň a nestačia zdôvodňovať pravopis.
Vzhľadom na obrovské množstvo bariér, ktoré musia deti so špecifickými poruchami učenia prekonávať, je písanie diktátov klasickým spôsobom nevhodnou formou zisťovania ich vedomostí. Treba voliť iné formy, v prvom rade ústnu formu, vhodná je aj forma doplňovačiek či testov, rôzne druhy pracovných listov s použitím fólií alebo špeciálne programy používané v počítačovej technike.
Hodnotenie by malo vyznieť čo najviac pozitívne, malo by obsahovať výpočet toho, čo dieťa dokázalo zvládnuť a čo ešte zatiaľ nie a skončiť vyjadrením nádeje, že v budúcnosti určite dosiahne ešte lepšie výsledky. Pozitívna motivácia žiaka a jeho následný kladný postoj k učeniu je totiž základom úspechu, po ktorom tieto deti tak veľmi túžia. Slohové cvičenia v obvyklej - písomnej - forme sú nevhodné pre všetky typy porúch, bývajú plné chýb, pretože dyslektické dieťa si po sebe nedokáže správne prečítať a opraviť text, dysgrafik zasa nevie udržať kvalitu písma a u dysortografika sa prejaví zvýšená chybovosť. Vhodná je forma ústneho prejavu, pričom sa vyberajú také témy, aby dieťa mohlo rozvinúť svoju fantáziu.
Prečítajte si tiež: Ako nosiť dieťa v nosiči
Dyskalkúlia: Porucha matematických schopností
Dyskalkúlia je porucha matematických schopností bez súčasných porúch všeobecných mentálnych schopností. Dyskalkúlia postihuje najmä oblasť matematiky, ale neexistuje jedna celistvá matematická schopnosť.
Podľa Košča vývinová dyskalkúlia je štrukturálna porucha matematických schopností, ktorá má svoj pôvod v génovo alebo perinatálnymi vplyvmi podmienenom narušení tých častí mozgu, ktoré sú priamym anatomicko-fyziologickým substrátom veku primeraného dozrievania matematických funkcií, ktoré však nemajú za následok zníženie všeobecných rozumových schopností.
Pri náprave dyskalkúlie odborníci popri metodických odporúčaniach, ktoré sa týkajú nápravy, kladú dôraz na prístup k žiakovi, ako jeden z najdôležitejších momentov práce. Je nesmierne dôležité, aby sa matematika vyučovala pozitívnym spôsobom a dieťaťu sa dodávala odvaha. Často je nevyhnutné vracať sa k základom a učiť dieťa schopnosti počítať zasa od začiatku.
Ak má žiak veľké problémy s aritmetickými výpočtami, môže mu pomôcť kalkulačka. Dôležité je presne diagnostikovať, o aký problém u žiaka ide. Ak má napríklad ťažkosti s násobením, môže to byť dôsledok poruchy sekvenčnej organizácie či pamäti, operačných funkcií, sluchovo-vizuálnych asociácií, matematického porozumenia, výberového procesu či dlhodobej pamäti.
Ťažkosti v matematike, ktoré sú zapríčinené poruchou abstraktného myslenia a krátkodobej pamäti, majú tendenciu dlhodobo pretrvávať a postupne sa zlepšujú špeciálnou výučbou, dozrievaním centier mozgu, prípadne liekmi. Úspech terapie závisí od túžby dieťaťa vyrovnať sa s problémom, od jeho vytrvalosti a od stupňa poruchy.
Diagnostika a pomoc deťom s poruchami učenia
Pochopiť a prijať poruchy učenia u detí nie je ľahká úloha. Podľa štatistík posledných rokov sa výskyt porúch učenia dotýka približne 2 - 4% detí. Všetky poruchy učenia dokáže jednoznačne diagnostikovať len odborník - špeciálny pedagóg. Pomoc nájdete napríklad v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrách špeciálno-pedagogického poradenstva, kde odborníci vedia poruchu presne pomenovať a pomôcť vám s integráciou dieťaťa do kolektívu a učiaceho procesu.
Pri diagnostike sa sledujú zdravotné problémy, napríklad či dieťa dobre počuje a vidí. K tomu sa následne pridružujú genetické, sociálne a environmentálne faktory. Včasné rozpoznanie tohto problému zlepšuje integráciu dieťaťa do školského kolektívu a celkovo jeho kvalitu života.
Aj napriek tomu, že neexistuje liek, ktorý by poruchy učenia vyliečil, môžete deťom upraviť celkový režim. Pred spaním mu treba vybrať skôr kľudnejšie aktivity bez médií. Dôležité je aj správne stravovanie. Deťom sa odporúča pestrá strava bohatá na minerály a vitamíny.
História a súčasnosť porúch učenia
Vývinové poruchy učenia sú zrejme staré ako ľudstvo samo. Začiatok vedeckej práce s bezprostredným súvisom s vývinovými poruchami učenia siaha na začiatok 19. storočia, všeobecný termín poruchy učenia a prvá definícia sú spojené so 60. rokmi 20. storočia. Od konca 60. rokov minulého storočia legislatíva rozoznáva vývinové poruchy učenia ako oficiálnu diagnostickú kategóriu.
Vývinové poruchy učenia sa prejavujú ťažkosťami pri osvojovaní a používaní základných školských zručností (čítanie, písanie, matematické usudzovanie, počítanie) a vznikajú na základe neurobiologických zmien v centrálnej nervovej sústave.
Prejavy vývinových porúch učenia sú u každého dieťaťa výrazne individuálne a závisia od viacerých faktorov, akým je typ poruchy a jej prejavy, stupeň poruchy, závažnosť jej vplyvu na úspešnosť vo vzdelávaní, úroveň intelektových schopností a kompenzačné schopnosti a pod.
Už v predškolskom veku je možné identifikovať isté varovné signály, ku ktorým patria logopedické ťažkosti, ťažkosti v sluchovom vnímaní, ťažkosti s uvedomovaním si hlások v slovách, v zrakovom vnímaní, neutvorené predčíselné predstavy, nápadnosti pri kreslení, ťažkosti so zapamätávaním si básničiek, riekaniek a pod.
Emocionálne prežívanie a podpora
Deti so špecifickými poruchami učenia často pociťujú hodnotenia okolia ako nespravodlivé, citlivo vnímajú prejavy sklamania rodičov, porovnávajú sa s úspešnejšími súrodencami, spolužiakmi alebo kamarátmi a často nevidia východisko z tejto pre nich ťaživej situácie. To má za následok, že škola sa pre nich stáva utrpením a oni nezriedka začínajú hľadať možnosti úniku. Preto je veľmi dôležité problém v učení včas rozpoznať a diagnostikovať.
Prvým krokom by malo byť aktívne iniciovať dialóg rodič-učiteľ. V ňom by ste mali pravidelne komunikovať o cieľoch a formách pomoci, dôverovať si navzájom a informovať sa o pokrokoch aj prípadných problémoch, ktoré môžu nastať. Základom udržania si dobrého vzťahu s dieťaťom v týchto náročných podmienkach je vytvorenie nestresujúceho prostredia.
Musíme pri tom nestrácať zo zreteľa, že pre dieťa má rovnako veľký význam tak vzdelávanie ako aj budovanie sebaúcty a zdravého sebavedomia. To predovšetkým znamená prijatie dieťaťa takého ako je, uvedomovať si jeho prednosti, stanovovať dosiahnuteľné ciele, hodnotiť výsledky realisticky a s primeraným pedagogickým optimizmom, naučiť dieťa vidieť a oceňovať hoci aj malé pokroky a dať mu pocit, že je milované! Chváliť a oceňovať dieťa oveľa viac za jeho snahu než za úspech je tá najlepšia cesta ako mu pomôcť stať sa vyrovnanou a harmonickou osobnosťou.