Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný zmien a pokrokov. Rodičia často s nadšením sledujú, ako ich dieťa rastie, učí sa nové veci a dosahuje dôležité míľniky. Súčasťou tohto sledovania sú aj vývojové tabuľky, ktoré slúžia ako orientačný nástroj na posúdenie, či sa dieťa vyvíja primerane svojmu veku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vývojové tabuľky, faktory ovplyvňujúce rast a vývoj dieťaťa, a praktické rady pre rodičov.
Čo sú vývojové tabuľky?
Vývojové tabuľky sledujú priemerný vývoj dieťaťa v rôznych oblastiach - motorickej, kognitívnej, sociálnej a emocionálnej. Zaznamenávajú, čo by dieťa malo vedieť, robiť, hovoriť a ako by sa malo prejavovať v určitom veku. Sú dostupné pre rôzne vekové kategórie, od prenatálneho vývoja až po ukončenie vývinu dieťaťa. Pre bábätká to znamená presný rozpis „zručností“ podľa jednotlivých mesiacov dieťaťa.
Hodnotenie dieťaťa má však svoje parametre: hoci by nás rodičov ťahalo kontrolovať vývoj každý mesiac, optimálne je to robiť raz za tri mesiace - teda v 3., 6., 9. a 12. mesiaci.
Prečo používať vývojové tabuľky?
- Orientácia: Poskytujú rodičom prehľad o tom, čo môžu očakávať v jednotlivých fázach vývoja dieťaťa.
- Včasné odhalenie problémov: Umožňujú včasné identifikovanie prípadných odchýlok od normálneho vývoja, čo môže viesť k skoršej intervencii a lepším výsledkom.
- Komunikácia s lekárom: Sú užitočným nástrojom na komunikáciu s pediatrom o vývoji dieťaťa a prípadných obavách.
Ako správne používať vývojové tabuľky?
Dôležité je uvedomiť si, že vývojové tabuľky sú len orientačné. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Preto by sa rodičia nemali príliš stresovať, ak ich dieťa nedosahuje všetky uvádzané míľniky presne v danom veku.
Berte teda vývojové tabuľky ako určité zábradlie, ktoré niektoré deti držia pekne za vrchnú dosku, iné po nej prebehnú a iné sa plazia popri spodnej lište - ale prejdú ju! Zostaňte v pokoji a riaďte sa pocitmi, intuíciou a dobrým poznaním osobnosti svojho dieťaťa bez porovnávania so susedovým Miškom, čo sa narodil o dva týždne skôr.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť počas tehotenstva
Tipy pre rodičov:
- Sledujte dieťa komplexne: Nesústreďte sa len na tabuľkové hodnoty, ale všímajte si celkový vývoj dieťaťa - jeho správanie, reakcie, záujem o okolie.
- Rešpektujte individualitu: Prijmite, že každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom.
- Konzultujte s lekárom: Ak máte akékoľvek obavy o vývoj dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom.
- Nebojte sa pýtať svojho lekára, a to aj vtedy, ak sa mu zdá, že vaše dieťa by už malo mať dosiahnutý nejaký ten „level“ vývoja a nie je tam.
- Pýtajte sa, aké je rozpätie zvládnutia tej či onej zručnosti a žiadajte o čas.
Faktory ovplyvňujúce rast a vývoj dieťaťa
Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj dieťaťa. Niektoré z nich sú vnútorné (genetické), iné vonkajšie (prostredie, výživa, životný štýl).
- Genetika: Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa.
- Výživa: Zdravá a vyvážená strava je kľúčová pre správny rast a vývoj dieťaťa. Dôležitý je dostatočný príjem vitamínov, minerálov a živín.
- Životospráva matky počas tehotenstva: Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré v podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu.
- Dojčenie: Je istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom.
- Zdravotný stav: Rôzne zdravotné problémy, ako napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina, môžu ovplyvniť rast a vývoj dieťaťa.
- Životné prostredie: Kvalita životného prostredia, sociálne zázemie a emocionálna pohoda dieťaťa majú významný vplyv na jeho vývoj.
- Spánok: Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca.
Meranie váhy a výšky detí
Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin. Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom oficiálnych webových stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
Priemernú výšku a váhu dieťaťa sme zhrnuli a sprehľadnili prostredníctvom niekoľkých tabuliek, pričom je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa.
Priemerná váha a výška bábätka v 1. roku života:
Priemerná váha pre bábätká závisí od pohlavia, ale aj od spôsobu, akým matka pristupovala k svojej životospráve v priebehu tehotenstva. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka.
Tabuľka 1: Mesačný prírastok výšky a váhy u detí v 1. roku života
V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Keďže novorodenec ešte nedokáže stáť na nohách, pri meraní sa miesto pojmu „výška“ používa pojem „dĺžka“. Hodnota tejto premennej u novorodenca ihneď po narodení predstavuje v priemere 50 centimetrov. V priebehu prvého roku života detí je medzi chlapcami a dievčatami ako-tak badateľný centimetrový rozdiel, ktorý sa v druhom polroku prvého roku života zvyšuje temer na dvojcentimetrový.
Váha a výška chlapcov a dievčat podľa veku (od 1. do 19. roku):
Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách.
Tabuľka 2: Veľkosť detí podľa veku (od 1. do 19. roku)
Na prelome ôsmeho až deviateho roku dochádza k zvýšeniu hmotnosti o tri kilogramy, pričom podstatnejší nárast začína vplyvom nástupu pubertálneho rastu. Práve puberta spôsobuje, že hmotnosť a výška dievčat v 10. až 13. roku narastá rapídnejším tempom, čo spôsobuje, že sú v tomto vekovom rozmedzí v porovnaní s chlapcami priemerne o jeden kilogram ťažšie a o jeden centimeter vyššie.
Kedy je potrebné spozornieť?
Dieťa je, samozrejme, podstatné pozorne sledovať, aby bolo možné o akýchkoľvek rapídnych zmenách v proporciách tela dieťaťa informovať lekára. Ten následne prostredníctvom vyšetrenia sám posúdi, či ide o problém, ktorý je potrebné riešiť, alebo prirodzenú odchýlku vo váhe a výške dieťaťa vplyvom pomalšieho vývinu. Na posúdenie správnosti vývoju slúži index telesnej hmotnosti - BMI, ktorý zohľadňuje pomer výšky a váhy ľudského tela. Minimálna a maximálna hodnota BMI ohradzujú normu, pričom akákoľvek hodnota pod minimálnou predstavuje problém s podvýživou, zatiaľ čo hodnoty nad udaným maximom signalizujú, že ide o nadváhu. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka. Čo sa týka novorodencov, je určovanie ich zdravotného stavu jednoduchšie, pretože kým deti pod 2 500 gramov sú považované za nezrelé, resp.
Pre rodičov, ktorí ľahko podliehajú zbytočným obavám, je potrebné vyzdvihnúť fakt, že vo vyššie uvedených tabuľkách sa nachádzajú priemerné hodnoty, ktoré nepredstavujú presnú hmotnostnú či výškovú hodnotu, ktorú by dieťa malo spravidla dosiahnuť. Jednotlivé tabuľky WHO a CDC taktiež disponujú istými mínusovými a plusovými odchýlkami, ktoré sa stále nachádzajú v rámci normy.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Rastové obdobia dieťaťa
Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca.
- Fetálny rast: Prebieha v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom.
- Infantilný rast: Je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku.
- Detská krivka rastu: Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty.
- Pubertálny rast: Je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt.
Najčastejšie obavy rodičov a mýty o vývoji dieťaťa
Porovnávanie dieťaťa s rovesníkmi je jednou z najväčších príčin zbytočných obáv. Aj diskutujúce mamičky vyzdvihli potrebu riadiť sa pokynmi a radami pediatra, pretože okolie nepozná všetky faktory ovplyvňujúce vyššiu alebo nižšiu váhu dieťaťa, a teda posudzujú dieťa len na základe toho, čo vidia.
Mýty existujú stále, ale s dobrým pocitom môžeme povedať, že ich je čím ďalej, tým menej. Sociálne siete sú v dnešnej dobe plné aj edukačných príspevkov o ktoré sa mladí rodičia častokrát opierajú. Na základe toho sa darí celkom dobre eliminovať nesprávne a zaužívané prístupy staršej generácie. Pred zhruba 20 a viac rokmi bolo takmer neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o dieťa jeho posadzovanie, predčasné postavovanie a rozchodenie. Dnes, v dobe kedy je všade propagovaný prístup faktov založených na dôkazoch už vieme, že pohyb máme geneticky zakorenený v mozgu a jeho rozvoj nie je podmienený vonkajším stimulom.
Medzi najčastejšie chyby v prístupe k dieťaťu radíme predčasné posadzovanie, postavovanie, chodenie za ruky či umiestnenie dieťaťa do chodítka alebo tzv.
Prevencia a odborná pomoc
Prevencia je najlepšia terapia. Keď už problém máme, jeho riešenie trvá dlhšie. Hoc aj dieťatku nič byť nemusí, niekedy je veľmi vhodné prejsť si s rodičmi handling tzn. štýl, akým so svojim dieťatkom manipulujú. Stane sa, že rodičia nevedome môžu spôsobiť napr. preferenciu jednej strany, prípadne zvýrazniť úklon hlavičky, a to práve jednostranným nosením, kŕmením dieťaťa len od jednej strany, alebo aj nesprávnym dvíhaním dieťaťa.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí si kladú otázku: ‚Je to v poriadku? Môj odkaz je na nič nečakať, negoogliť ale prísť sa ukázať certifikovanému detskému fyzioterapeutovi, prípadne stav konzultovať s pediatrom. Každé dieťa je jedinečné a môže sa vyvíjať individuálne, na druhej strane existujú isté mantinely, kde už na nič čakať netreba, pretože neriešené záležitosti z obdobia do 1. roka života sa môžu fixovať do postavenia tela a vyústiť napr. do plochonožia, skoliózy, hrbenia sa a pod. A práve túto dilemu môže pomôcť vyriešiť špecialista.