Stres a únava nie sú len problémom dospelých. Aj deti môžu prežívať stres a únavu, ktoré negatívne ovplyvňujú ich správanie, zdravie a celkovú pohodu. Je dôležité rozpoznať prejavy stresu a únavy u detí a naučiť sa, ako im pomôcť zvládať náročné situácie a dopriať im dostatok odpočinku.
Ako sa prejavuje stres u detí?
Deti reagujú na stres rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Zmeny v správaní: Niektoré deti sa stiahnu do seba, stanú sa tichšími a menej komunikujú. Iné môžu byť podráždené, impulzívne alebo agresívne. Ak si všimnete výrazné zmeny v správaní vášho dieťaťa, môže to byť signál, že prežíva stres.
- Telesné príznaky: Stres sa často prejavuje aj telesne. Medzi bežné fyzické príznaky patria bolesti hlavy, brucha, problémy so spánkom, únava alebo nechutenstvo. Niektoré deti môžu mať aj zvýšenú citlivosť na hluk či svetlo.
- Problémy s koncentráciou a učením: Ak si všimnete, že sa vaše dieťa ťažšie sústredí, zabúda na úlohy alebo sa mu zhoršili známky, môže to byť dôsledok stresu. Niekedy sa stres prejavuje aj odmietaním chodiť do školy alebo sťažnosťami na učiteľov a spolužiakov.
- Problémy so spánkom: Deti pod stresom môžu mať ťažkosti so zaspávaním, časté nočné mory alebo sa budia unavené. Nedostatok kvalitného spánku môže ďalej zhoršiť ich náladu a schopnosť zvládať stresové situácie. Narušený spánkový režim - horšie sa mu zaspáva/spánok je nekvalitný/cez deň je unavené/nemôže zaspať. Deti potrebujú 8-10 hodín spánku.
- Nadmerné obavy a strach: Stres môže vyvolať nadmerné obavy o školu, rodinu alebo budúcnosť. Dieťa môže prejavovať strach zo separácie od rodičov, neistotu v nových situáciách alebo opakované otázky o tom, či je všetko v poriadku.
- Zmeny v sociálnom správaní: Niektoré deti pod stresom vyhľadávajú nadmernú pozornosť a kontakt s rodičmi, zatiaľ čo iné sa môžu stiahnuť do seba a vyhýbať sa kontaktu s kamarátmi.
Prečo sú deti unavené?
Únava u detí môže mať rôzne príčiny, vrátane:
- Nedostatok spánku: Deti potrebujú dostatok spánku pre správny vývoj a fungovanie. Nedostatok spánku môže viesť k únave, podráždenosti a problémom s koncentráciou.
- Problémy so spánkom: Spánkové apnoe je prerušenie dýchania, ku ktorému dochádza počas spánku.
- Infekcie: Keď sú deti choré, bývajú unavené a potrebujú viac oddychu, aby „dobili baterky“.
- Chronické ochorenia: Chronické ochorenia, ako je astma, môžu u detí spôsobiť nedostatok energie.
- Anémia: Červené krvinky v krvi prenášajú kyslík do buniek v celom tele.
- Hypotyreóza: Rovnako ako dospelí, aj deti môžu byť unavené bez skutočného zdravotného dôvodu.
- Vedľajšie účinky liekov: Niektoré lieky môžu spôsobovať únavu ako vedľajší účinok.
- Nadmerná stimulácia a podnety: Priveľa hračiek, svetiel, hluku a aktivít môže viesť k hyperaktivite a následnej únave.
- Emocionálne problémy: Smútok, depresia alebo úzkosť môžu spôsobovať únavu.
- Nedostatočná alebo nevyvážená strava: Hlad, priveľa cukru alebo nedostatok živín môžu viesť k únave.
Ako pomôcť dieťaťu zvládať stres a únavu?
- Vytvorte bezpečné prostredie: Podporujte otvorenú komunikáciu a uistite dieťa, že sa na vás môže spoľahnúť. Dajte mu najavo, že ste si všimli, že práve prežíva ťažké chvíle a že tam ste pre neho. Nenaliehajte, ale ponúknite pomoc.
- Dodržujte pravidelný režim: Predvídateľnosť a rutina môžu dieťaťu pomôcť cítiť sa bezpečne. Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim.
- Podporte fyzickú aktivitu: Pohyb pomáha znižovať napätie a zlepšuje náladu. Strčte im pod zadok bicykel, na nohy korčule, skateboard, bežecké topánky, dajte ich na plávanie, futbal, akýkoľvek vyhovujúci šport.
- Učte ho relaxačné techniky: Dychové cvičenia, meditácia či kreslenie môžu pomôcť dieťaťu upokojiť sa.
- Obmedzte stresujúce faktory: Ak viete, čo spôsobuje stres, skúste nájsť riešenia na jeho zmiernenie. Redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší.
- Podporte kreatívne vyjadrenie: Maľovanie, hudba alebo písanie môžu byť pre dieťa formou spracovania emócií.
- Doprajte mu dostatok času na odpočinok: Príliš veľa povinností môže dieťa vyčerpávať, preto mu doprajte čas na hru a relax.
- Buďte vzorom v zvládaní stresu: Deti sa učia pozorovaním, preto je dôležité, aby ste aj vy vedeli zvládať stres konštruktívne.
- Vyvážený jedálny lístok: Dbajte na pestrú stravu vášho dieťaťa.
- Primeraný čas spánku: Nikdy nenechajte deti dlho do noci robiť si úlohy alebo zabávať sa - nesmie to byť na úkor ich spánku.
- Povedzte nie krúžkom v časoch, keď už je dieťa unavené alebo nezvláda iné povinnosti: Vyberte krúžky, pri ktorých zrelaxuje a sú v časoch, kedy mu nezvýšia hladinu stresu.
- Odstráňte zo svojho prostredia negatívne mýty o škole: Nepanikárte, nekričte, nevyčítajte a nevyhrážajte sa. Dieťa musí poznať dôsledok toho, keď sa niečo nenaučí, ale je na vás, aby ste ho podporili v tom, aby to prekonal, naučil sa a známku si opravil. Len pozitívnou motiváciou sa vám podarí minimalizovať stres dieťaťa.
- Neoznačujte školu ani učiteľov: Ak aj je to tak, riešte si to medzi sebou, nie pred dieťaťom, ktoré bude mať automaticky väčší strach a obavy navštevovať danú školu.
- Dajte mu deň pol dňa voľna počas víkendu: Vytvorte mu priestor na vlastnú realizáciu, relax alebo koníčky, ktorým sa chce venovať.
- Ponúknite mu na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
- Sledujte príznaky únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
- Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií (najnáročnejšia časť pre všetkých rodičov, ale naozaj to funguje).
- Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
- Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
- Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia. „Ak dnešný odchod z ihriska neprebehne bez vystrájania, zajtra už sa tam znovu nevrátime." Samozrejme, buďte dôslední.
- Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
- Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz…
- Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
- Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť.
- Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
- Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity. Môžete to skúsiť pomocou filmu V hlave. Alebo vyskúšajte tento prístup: „Vidím, že si nahnevaný. Je v poriadku, že sa tak cítiš. Aj ja sa niekedy hnevám. Predstav si však, ako mama kričí a hádže sa o zem. To by ti bolo smutno, však? Vieš, čo robím, keď sa hnevám?
- Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
- Spoločne nájdite riešenia: Prídite s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate. Ak napríklad nechce ísť spať, nenúťte ho.
- Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev…
- Dajte si prestávku: Krátka pauza, ktorú dieťa strávi v úplnom tichu, môže v tomto veku byť veľmi nápomocná.
- Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
- Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne.
- Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách.
- Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých. Naučte ho rozpoznávať a reagovať na pocity jeho priateľov.
- Využite kútik na upokojenie: Mať špeciálne miesto, kam sa môže dieťa chodiť upokojiť, vie byť aj v tomto veku veľmi užitočné. Vhodný je napr.
- Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
- Pripomeňte mu váš predchádzajúci rozhovor: „Pamätáš sa na našu malú dohodu? Čo si sľúbil mame a čo mama sľúbila tebe?" To ich môže prinútiť sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým.
- Naučte ho prijať situáciu: Je to ideálny vek naučiť dieťa, že nie všetko môže ísť podľa jeho predstáv.
- Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.
- Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie.
- Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora. Pomôže im to pri upokojení a budú sa cítiť „menej v ohrození“.
- Ak je to možné, komunikujte s vaším dieťaťom.
- Ak dieťa nezvláda danú situáciu svojpomocne, objednajte ho na psychoterapiu.
- Upokojiť myseľ vášho potomka môžete napríklad aj užívaním bylinných extraktov. Ako veľmi vhodný sa javí prípravok Persen, ktorý obsahuje výťažok hneď z troch bylín. Pomôže tak myseľ relaxovať a utlmiť jej úzkosti.
Obdobie vzdoru: Ako ho zvládnuť?
Jednou z najväčších rodičovských výziev je vyrovnať sa s detským obdobím vzdoru. Výbuchy emócií, najmä hnevu, môžu byť frustrujúce, vyčerpávajúce a niekedy až strašidelné. Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Hoci vás môžu jednoducho vystrašiť, záchvaty hnevu sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa.
Prečo deti vzdorujú?
- Nedostatočný pocit kontroly:Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou. Podľa americkej klinickej psychologičky Becky Kennedy sa deti už v prvých rokoch života naučia prispôsobovať svoje správanie tak, aby mali s rodičmi bezpečný vzťah. Ak zareagujete určitým spôsobom, dieťa zistí, že niektoré z jeho emócií môžu váš vzťah ohroziť. Snaží sa ich preto potláčať, zväčša pomocou hanby alebo viny. Keď rodičia napríklad opakujú dcére, aby „nebola taká precitlivená“, naučí sa, že jej pocity sú „zlé“ a začne ľudí od seba odháňať.
- Slovná zásoba je síce širšia, ale vyjadriť emócie je stále náročné.
- Rastie frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom.
- Zvýšený počet sociálnych interakcií v tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí.
Ako reagovať na záchvaty hnevu?
- Vždy zachovajte chladnú hlavu.
- Konajte rýchlo a odstráňte zdroj vzdoru.
- Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať, najmä ak si chce dieťa vydobyť svoje vytrvalým plačom, snažte si to nevšímať a robte si svoje.
- Ak sa už nedá inak, potrestajte ho. Nie však bitím, facka je známkou toho, že si už neviete dať rady.
- Ak je dieťa agresívne k druhým deťom, vždy zasiahnite!
- Počkajte, kým záchvat zlosti prejde. Pevne ho objímte, pomôže mu to upokojiť sa.
- Odpútajte pozornosť, ale neustúpte.
- Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné.
- Vysvetľujte do nemoty! Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Hovorte s ním ako so seberovným.
- Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste. Nebuďte prísnejší alebo benevolentnejší napríklad v obchode, na návšteve či u starých rodičov.
- Netrestajte dieťa, hlavne nie fyzicky. Zhoršuje to situáciu a nič sa nevyrieši.
- Uplatňujte logický dôsledok.
- V afekte môžete dieťaťu spôsobiť malý šok, napríklad mu fúknite do tváre.
- Ak chce v noci spávať s vami, dovoľte mu to.
- Nehovorte mu, že je zlé, nevychované.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Detská depresia: Ako ju rozpoznať a zvládnuť?
Každé dieťa občas pociťuje smútok a nechce sa o tom hovoriť. Toto správanie je prirodzenou súčasťou života. Avšak, ak negatívne emócie pretrvávajú dlhodobo a začínajú ovplyvňovať jeho každodenné aktivity, ako sú hra, škola, budovanie priateľstiev alebo vzťahy v rodine, mali by ste si toho všimnúť a venovať pozornosť.
Príznaky detskej depresie:
- Častý plač: Na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Neustály smútok: Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych?
- Podráždenosť a náhle výbuchy hnevu alebo plaču.
- Dlhodobé pocity smútku a beznádeje.
- Negatívne samohodnotenie: Ako „Nie som dosť dobrý“ alebo „Nikto ma v škole nemá rád“.
- Pocity viny (aj neoprávnené) a strachu.
- Vyhýbanie sa kamarátom, krúžkom, škole, rodine.
- Zvýšená citlivosť na odmietnutie, precitlivenosť.
- Nechutenstvo alebo prejedanie, prípadne striedanie oboch.
- Nespavosť alebo nadmerný spánok.
- Únava a nedostatok energie.
- Záhadné bolesti žalúdka, končatín, hlavy, ktoré nereagujú na liečbu.
- Nízka sebaúcta a sebadôvera.
- Zhoršená schopnosť myslenia a koncentrácie.
- Myšlienky na smrť alebo samovraždu.
Prvá pomoc pri depresii u detí:
U malých detí je veľmi náročné vidieť rozdiel medzi smútkom a depresiou. Ako rodič svojho potomka poznáte najlepšie. Ak sa vám niečo nezdá, neváhajte kontaktovať vášho lekára alebo pediatra. Ten vás pravdepodobne odporučí k ďalšiemu špecialistovi, ktorý s dieťaťom absolvuje potrebné vyšetrenia na odhalenie psychického ochorenia. V prípade potreby nastaví vhodnú liečbu v podobe terapií či nasadenia medikamentov.
Pre bezradných rodičov, a tiež mladých dospievajúcich, je určená špeciálna linka dôvery Nezábudka, ktorá funguje 24 hodín denne 7 dní v týždni, je bezplatná a anonymná. Poradenstvo vám poskytnú vyškolení odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce. Stačí volať na 0800 800 566. Rovnako vám môže pomôcť krízová linka pomoci ipčko, ktorá sa špecializuje najmä na riešenie samovražedných myšlienok.
Psychoterapia a lieky:
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM