Keď sa blíži termín pôrodu, je prirodzené, že budúce mamičky majú množstvo otázok a neistôt. Jednou z najčastejších obáv je poloha bábätka v brušku. Ideálna poloha pre vaginálny pôrod je hlavičkou nadol, no niekedy sa stáva, že dieťatko zostane otočené panvou dolu (koniec panvový) alebo priečne. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a ako sa bábätká otáčajú, ako zistiť, či je dieťa otočené dole panvou, a čo robiť, ak nie je v ideálnej polohe.
Prečo je poloha bábätka dôležitá?
Poloha bábätka v maternici zohráva kľúčovú úlohu pri priebehu pôrodu. Poloha hlavou dolu, známa aj ako poloha pozdĺžna hlavičkou, je považovaná za najprirodzenejšiu, pretože hlavička je najťažšou a najväčšou časťou telíčka bábätka. Táto poloha umožňuje bábätku postupne zostupovať pôrodnými cestami a prirodzene ich pripravovať na pôrod. Zároveň ide o polohu, pri ktorej má bábätko počas pôrodu lepšie podmienky na prispôsobenie sa tlaku a pohybu.
Kedy sa bábätko otáča hlavou dolu?
Väčšina bábätiek sa začne postupne otáčať hlavou dolu v treťom trimestri tehotenstva, najčastejšie medzi 28. a 36. týždňom. V tomto období majú ešte dostatok priestoru na pohyb a zmenu polohy. Niektoré bábätká sa otočia skôr, iné si dajú načas a zvolia si finálnu polohu až tesne pred pôrodom. Aj neskoršie otočenie je možné a pomerne časté, preto nie je dôvod na paniku, ak bábätko ešte v určitom týždni nie je v ideálnej polohe. S pribúdajúcimi týždňami sa však priestor v maternici prirodzene zmenšuje a po približne 36. až 37. týždni už má bábätko menej možností na výraznejšie pohyby.
Ako zistiť polohu bábätka?
Polohu bábätka v brušku sledujú lekári počas pravidelných prehliadok a ultrazvukových vyšetrení. Vďaka nim vedia priebežne sledovať polohu plodu, či je pozdĺžna alebo priečna. Polohu dieťaťa môže preukázať aj vaginálne vyšetrenie gynekológom.
Mamičky môžu tiež sledovať polohu bábätka doma. Tu je niekoľko tipov:
Prečítajte si tiež: Riešenia pre nedostatok mlieka u dojčaťa
- Sledujte pohyby bábätka: Ak cítite kopanie pod rebrami, je pravdepodobné, že bábätko má hlavičku dole. Ak cítite pohyby v dolnej časti bruška, môže byť otočené panvou dolu.
- Belly mapping: Počas ultrazvuku alebo po ňom si môžete označiť polohu hlavičky bábätka fixkou (samozrejme, netoxickou) priamo na bruško. Pre lepšiu vizualizáciu môžete vziať bábiku a otáčať ju, kým nebude kopírovať polohu bábätka v brušku. Ide o tzv. belly mapping, ktorým si mamičky zakresľujú polohu dieťatka a vedia sledovať jeho pohyby.
Čo robiť, ak je bábätko otočené panvou dolu?
Ak je bábätko otočené panvou dolu aj ku koncu tehotenstva, existuje niekoľko možností, ako situáciu riešiť:
1. Prirodzené metódy na podporu otočenia bábätka
Mnohé budúce mamy hľadajú spôsoby, ako bábätku jemne pomôcť, no zároveň nechcú riskovať ani na seba vytvárať zbytočný tlak. Existujú prirodzené a bezpečné tipy, ktoré môžu bábätku pomôcť nájsť si v brušku viac priestoru a pohodlia. Nejde o nútenie ani zásahy, ale o vytváranie podmienok, v ktorých sa dieťatko môže otočiť vlastným tempom.
- Poloha mosta: Ľahnite si na chrbát a panvu si podložte tak, aby bola pohodlne vyššie než hlava, napríklad pomocou pevnejšieho vankúša alebo zrolovanej deky. V tejto polohe zostaňte približne 5 až 10 minút, maximálne však 15 minút, a počas celého času pokojne dýchajte. Ak pocítite závrat alebo nepohodlie, polohu ukončite.
- Drepy: Postavte sa s nohami rozkročenými o niečo viac než je šírka ramien, chodidlá smerujte mierne von a pomaly klesnite do hlbšieho drepu. V drepe chvíľu zotrvajte, dýchajte pokojne a vnímajte uvoľnenie v oblasti panvy.
- Dvíhanie panvy: Ľahnite si na chrbát s pokrčenými nohami a chodidlami položenými na podložke. Pomaly zdvihnite panvu smerom nahor, chvíľu v polohe zotrvajte a potom ju rovnako pomaly spustite späť.
- Poloha na všetkých štyroch: Začnite v kľaku s mierne roztiahnutými kolenami a oporou o dlane. Po chvíli uvoľnenia sa môžete pomaly spustiť hrudníkom nižšie a oprieť sa o predlaktia, ak vám to je príjemné.
- Plávanie: Voda nadľahčuje váhu bruška, znižuje tlak na panvu a umožňuje telu pohybovať sa bez námahy. Práve tento pocit ľahkosti môže bábätku vytvoriť priaznivejšie podmienky na zmenu polohy.
- Rebozo: Ide o prácu s dlhým šálom, pomocou ktorého sa jemným pohybom uvoľňuje panva a oblasť bruška. Táto technika by mala byť vždy vykonávaná skúsenou dulou alebo pôrodnou asistentkou, ktorá má s rebozom odborné skúsenosti.
- Akupunktúra a akupresúra: Pracujú s konkrétnymi bodmi na tele, najčastejšie v oblasti nôh, ktoré majú súvis s panvou a maternicou. Cieľom je podporiť prirodzený pohyb bábätka a celkové uvoľnenie tela.
- Trik s baterkou: Slabé svetlo z baterky prikladajte k dolnej časti bruška, smerom k panve. Predpokladom je, že dieťatko môže prirodzene reagovať a posunúť sa bližšie k svetlu.
- Zvuky: Pokojný hlas mamy alebo partnera, prípadne tlmené zvuky, ktoré prichádzajú z dolnej časti bruška, môžu byť jemným podnetom, na ktorý niektoré bábätká reagujú.
- Rozprávanie sa s bábätkom: Skúste si nájsť pokojný moment, položiť si ruky na bruško a jemne bábätku vysvetliť, čo sa deje a prečo by mu poloha hlavou dolu mohla pomôcť.
2. Vonkajšie otočenie bábätka (ECV)
Ak prirodzené metódy nezaberú, lekár môže navrhnúť pokus o vonkajšie otočenie bábätka (External Cephalic Version - ECV). Ide o riadený a sledovaný zákrok, pri ktorom sa jemným tlakom cez brušnú stenu pokúša bábätko otočiť hlavou dolu. Zákrok vykonáva skúsený lekár v nemocničnom prostredí. Sú s ním však spojené aj určité riziká (predčasný odtok plodovej vody, predčasné kontrakcie, krvácanie,…) a navyše hmaty nezaručujú 100% úspešnosť pretočenia.
3. Vaginálny pôrod koncom panvovým
V niektorých prípadoch je možné viesť aj vaginálny pôrod koncom panvovým, najmä ak sú splnené určité zdravotné a anatomické podmienky a pôrod prebieha pod dohľadom skúseného tímu. Napríklad, ak plod nalieha na pôrodné cesty pozdĺžne zadočkom so skrčenými nožičkami, jeho hmotnosť je okolo 2500 - 3200g a žena má priestornú panvu. Tento typ pôrodu je však spojený s rizikami (napr. môže dôjsť ku tlaku na pupočnú šnúru, a tým má dieťatko málo kyslíka, alebo ak žena nie je dostatočne otvorená na prechod telíčka a hlavička uviazne v pôrodných cestách…).
4. Cisársky rez
Pre mnohé ženy je zároveň bezpečnou a plánovanou voľbou cisársky rez. Dôležité je, že riešenie sa vždy volí individuálne - s ohľadom na zdravie mamy, bábätka a konkrétnu situáciu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo ak sa bábätko nestihne pred pôrodom otočiť hlavou dolu?
Ak bábätko zostane v polohe koncom panvovým aj ku koncu tehotenstva, neznamená to automaticky komplikovaný alebo „zlý“ scenár. Poloha koncom panvovým je jednou z prirodzených polôh bábätka v maternici a medicína dnes ponúka viacero možností, ako takúto situáciu riešiť.
Dôvera v telo a vlastné tempo bábätka
Na konci tehotenstva je prirodzené cítiť neistotu a potrebu mať veci „správne“. No práve v tomto období je dôležité vrátiť sa k dôvere - k vlastnému telu aj k bábätku. Telo ženy je pripravené reagovať na rôzne situácie a moderná medicína ponúka bezpečné riešenia pre rôzne scenáre pôrodu.
Nie každé bábätko sa otočí podľa očakávaní a nie každý pôrod prebieha rovnako. To však neuberá na jeho hodnote ani na sile mamy. Či už sa bábätko otočí samo, s pomocou, alebo sa narodí iným spôsobom, podstatné je, aby ste sa cítili informovane, podporene a v bezpečí.
Skúsenosti mamičiek
Mnohé mamičky sa podelili o svoje skúsenosti s polohou bábätka a spôsobom pôrodu. Niektoré rodili prirodzene aj napriek polohe koncom panvovým, iné sa rozhodli pre cisársky rez. Každá skúsenosť je individuálna a dôležité je počúvať svoje telo a dôverovať lekárom.
Kamila: Moji obidvaja chalani boli otočení KP, primár v TN bol za spontánny pôrod, ale vydržali sme si sekciu už v kontrakcie ch a pri druhom už bola plánovaná sekcia a malý sa vypýtal o 2 dni skôr, odmietala som spontánny pôrod aby neboli neplodní a aby im ani mne neublížili, som rada ze išli sekciou.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Niki: Mne sa pretočil v deň pôrodu, o 13tej som bola na poradni, o 18tej som cítila neznesiteľné pohyby o 24:00 odtiekla plodová voda, o 5:25 bol drobček na svete. Rodila som v 38tt a jeden deň.
Iws: Môj drobec bol v 30 tt otočený dolu hlavičkou, potom sa zase prevrátil hore a potom dolu :-) a nakoniec som šla sekciou.
Stanislava: Ja mám 4 deti. 3 baby a 1 chalana . Všetky 3 baby sa narodili KP. Pôrod spontánny . Teraz majú 24,15,12 rokov a sú zdravé. Otočené boli od 5 mesiaca až do konca.
Sasa: Najstaršia dcéra až deň pred pôrodom!
Janka: Rodila som o mesiac skôr, malý išiel KP prirodzene :-)
Katka: Môj malý mal celé tehu zlú polohu a bol do konca KP, rodila som sekciou.
Evka: Ja mám dcérku KP a rodila som normálne. Bola otočená opačne asi od 5 mesiaca.
Veronika: Prirodzený pôrod je vždy lepšie riešenie. Ja som v 22.rokoch porodila KP a všetko prebehlo v poriadku.
Livia: Rodila som KP a máme krásneho zdravého syna!!!
Anka: Prvé sa nepretočilo, mala pupučnú šnúru okolo krku, tam bola plánovaná sekcia druhej, malý bol pretočený, ale bola sekcia aj tak.
Barbora: prvé dvojčatá prirodzene a druhé dvojčatá sekciou, ale lepšie je to prirodzene.
Mony: rodila som prirodzene, 3 dni som mala bolesti každých 10 minút, porodila som až na štvrtý, na pôrodnej sále som strávila vyše 12 hodín v ukrutných bolestiach, bez EPI a k tomu 18 stehov… ale nie je nič krajšie ako počuť, vidieť a cítiť toho mala drobčeka hneď po pôrode. Na bolesť som zabudla, hneď ako malý vyšiel von. Určite prirodzene, aj keď je to bolestivejšie, a neporovnateľne dlhšie, rozhodne to stojí za to. Je to to najkrajšie, čo môže žena v živote zažiť, keď si môže toho nádherného drobčeka rovno privinúť a počuje ako mu krásne bije srdiečko.
Andrea: kvôli 14 dňom prenášania sa mi pokúsili vyvolávať prirodzený pôrod, pričom som na sále strávila 24 hodín, odskúšali na mne všetky 3 spôsoby vyvolania-pustenie oxu do žíl, tabletka aj ručné rozťahovanie krčka maternice, nakoniec otvorená na 4,5prsta, ubolená, po 22hodinách kontrakcií som to vzdala, dala si pichnúť epidurálku, ktorá zastavila kontrakcie a nasledovala sekcia, ďalší pôrod jedine sekciou, už na druhý deň som bola fit, kojila synčeka, ktorého som mala od vtedy do konca pobytu v nemocnici na izbe! Určite radšej pozašívaná na bruchu ako od spodu!!!
Soňa: Plánované sekciou a neviem si vynachváliť.
Michaela: 2 krát sekcia, bude aj tretia..bolesti minimálne…záleží od mamičky ako znáša bolesť…treba myslieť na to, že sú aj oveľa bolestivejšie veci na svete ako bolesť po sekcii…žiadne tabletky od bolesti som nepotrebovala!!! Treba myslieť na dieťatko a vtedy necítite žiadnu bolesť :-)
Hana: želanou sekciou a druhú si poprosím tiež :-D možno je to bolestivejšie, ale čo lepšie dať dieťaťu ako dobrý štart do života bez strachu, že ho udusím a podobne :-) len by mohli naše pôrodnice viac dbať aj na mamičky ako sme my :-( sekciu si musí človek vybavovať cez čerta ďabla a pritom v mnohých krajinách sa žena môže slobodne rozhodnúť…a čo je viac ako môcť priviesť na svet dieťa spôsobom, aký si želáme?
Jana: Obe dcérky som porodila prirodzene a bola to tá najkrajšia bolesť na svete!!!!
Romana: Prirodzene:-)Na druhý deň som normálne chodila po chodbe a známa čo rodila cisárskym v ten istý deň ako ja, tak ešte na 4. deň sa nevedela skoro ani pohnúť, vraj veľké bolesti mala:-(
Lienka: Plánovaná sekcia z dôvodu, že malý bol KPcko (koncom panvovým).. Ďalšie by som rada prirodzene.
Lydka: sekciou, musela som a nemala som žiaden problém, každý pôrod je individuálny, či už je prirodzený alebo cisárskym … a odsudzovať sekciu nemá význam, je to spôsob ako sa dá zachrániť život dieťaťu a aj matke, tá bolesť stojí za to.
Timi: Prvý pôrod som mala sekciou, druhý prirodzený a môžem povedať, že napriek ukrutným bolestiam pri prirodzenom pôrode to bolo lepšie a krajšie, že som mohla hneď synčeka a jednak oveľa rýchlejšie zotavenie.
Olinka: Akútna sekcia a som za ňu vďačná, na druhý deň som bola fit, bolesti žiadne a určite radšej byť rozrezaná na bruchu ako tam dole, čiže dúfam, že ak ešte budem mať dieťa, bude to opäť sekcia :-) A biomamičky mi môžu :-P Sekcia je najlepšia.
Janka: prvý pred 5 rokmi prirodzene 14 hodín, nakoniec nástrih, zvon a veľké šťastie, že sa malému nič vážne nestalo, už zlyhávalo srdiečko, na hlavičke mal ešte dlho podliatinky, mňa šitie bolelo ešte pol roka, dojčený len 2 týždne, nedarilo sa, veľa plakával, druhý pôrod pred 5 mesiacmi plánovaný cisársky, spinal a bolo to super, dcérku mi hneď ukázali, rooming in, po príchode z nemocnice som bola fit, doteraz kojím, ja určite cisársky, nielen kvôli operovanému bedrovému kĺbu, menšej bolesti, ale aj zo strachu čo všetko sa mohlo pri prvom pôrode mohlo stať…
Katka: My plánovaná SC, lebo malý bol KP…ale nvm čo bolelo viac, stehy, alebo to, že som svoje dieťatko za 24 h videla 2x na pár sekúnd..v tomto neporovnateľne s prirodzeným..a kto tvrdi, že SC nebolí, klame..je to odporné, aj keď ja som sa veľmi skoro zotavila..dobrovoľne by som si SC nezvolila.
Sisa: Rodila som prirodzene aj sekciou, sekciou bolo oveľa, oveľa ľahšie , nikdy viac prirodzene!! Bábo som videla okamžite, kedže som mala spinal….a bolesti žiadne, ani po sekcii, ani nikdy potom.
Lusy: Ja som rodila akútne rýchlou sekciou v 32 týždni, lebo malinkej zlyhávalo srdiečko :-( ani si z toho pomaly nič nepamätám, len som čakala kedy mi ukážu maličkú a hlavne či je v poriadku..6 týždňov sme si odbili v nemocnici, úžasní doktori a sestricky sa starali..ja som už 4 dni po sekcii ani nevedela, že ma rezali..jasné že bolelo, ale malinká mi dodávala veľa sily a tá bolesť sa dá zvládnuť, nie je to vôbec také hrozné ;-) A teraz už z nej máme krásne, usmievavé 4,5 mesačné bábätko :-* ak raz budeme mať ešte druhé mimčo, určite pôjdem sekciou ;-)
Katarina: Prirodzene…stojí to za tú bolesť, je to najkrajší pocit…
Romanka: Prirodzene a bol to krásny zážitok s ešte krajším koncom 3 …. Cisárskeho som sa strašne bála….
Erika: prvého som rodila prirodzene, na konci nastali komplikácie, prasknutá pošva, nástrih, transfúzia..po pôrode 2 týždne ukrutné bolesti, ani o seba som sa nevedela postarať. Ešte aj 3 mesiace po pôrode som to cítila, že mi vypadnú vnútornosti, tak ma to ťahalo…druhý pôrod plánovaná sekcia (zo zdrav.dovodov) ale inak by som už ani nechcela, neviem si to vynachváliť, rýchlejšie som sa zotavila aj fyzicky, aj psychicky.
Karin: No 3 deti prirodzene a 4 cisárskym pred 5 dňami…cisarsky je 1000x horši a odporúčam každej žene rodiť normálne…
Dominika: tak ja to mám naopak, vždy som mala ísť cisárskym kvôli očiam. 6 týždňov pred pôrodom na očnej prehliadke povedali, že sa mi tak zlepšil stav, že nie je dôvod na cisársky. Môj malý chlapček mi dal jasne vedieť jeho stanovisko. Ďakujem očnej, že mi nenapísala odporúčanie na cisársky len tak preventívne:-) a ja som mala 6 týždňov na to, aby som sa psychicky pripravila na prirodzený pôrod:-)
Stela: obe dcérky sekciou, obe nutne rizikové a teraz ma čaká ďalšia tretia sekcia, ale stojí to za to riziko..
Simonka: Dve sekcie…. ale za pár hodín som už cupkala :-) :-) žiadny problém..super…
Iveta: jasné, že prirodzene, pokiaľ nič nehrozí, kto by sa dal rezať, baby čo takto sa rozhodnú zrejme netušia, že ide v konečnom dôsledku o operáciu…
Alžbeta: Ja tiež prirodzene, tiež ak nerátam kontrakcie, tak na sálu som išla 6.15 a 6.30 bola dcérka vonku.
Macka: JA aj aj….prvého sekciou a druhého a tretieho syna prirodzene!! Nie je pravda, že keď je prvý Sekcia, tak musia byť aj ostatné :) a určite by som rodila radšej prirodzene :) Sekcia len zo zdravotných dôvodov….strach spomínať na sekciu….