Nástup do školy predstavuje významný míľnik v živote dieťaťa aj celej rodiny. Úspešná adaptácia a motivácia dieťaťa k chodeniu do školy si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje psychické, emocionálne a sociálne aspekty. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku motivácie detí k chodeniu do školy, s dôrazom na praktické rady a stratégie, ktoré môžu rodičia a pedagógovia aplikovať.
Príprava na školu: Kľúč k úspešnému štartu
Nástup do školy je individuálna záležitosť a nemusí byť vždy bezproblémový. Je dôležité byť dieťaťu oporou a veriť, že to zvládne.
Rozhovory a vysvetľovanie
Dieťa je nevyhnutné pripraviť na školu formou spoločných rozhovorov. Vysvetlite mu, čo ho v škole čaká, že škola má iné pravidlá a organizáciu dňa ako škôlka a že ako školák bude mať aj zodpovednosť a do školy sa chodiť musí.
Vyhnite sa negatívnym vyhláseniam
Nestrašte dieťa vetami: „Počkaj, až pôjdeš do školy…" alebo „Oni ťa v tej škole dajú do poriadku!" Takisto je nežiaduce prenášať pochybnosti na dieťa. Budúci školák si tak môže vybudovať zbytočný odpor, neistotu alebo strach ku škole a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený.
Režim dňa
Naučte dieťa režimu dňa - aby vstávalo v určitú hodinu, chodievalo spať v rovnaký čas a každý deň si skontrolovalo, či má pripravené všetko, čo potrebuje na vyučovanie. Vhodné je už zo začiatku vypestovať u dieťaťa potrebné režimové prvky - vstávať v určitú hodinu a chodievať spať v rovnaký čas. Po nástupe do školy si treba určiť, kedy sa rodič bude s dieťaťom učiť. Najvhodnejší čas nastáva, keď sa dieťa vráti zo školy a jednu až dve hodiny si odpočinie. Školská príprava predstavuje nielen samotné úlohy, ale aj upratovanie v taške, overenie ostrosti farbičiek a ceruziek, prípravu vecí na ďalší deň atď. Spočiatku je na mieste s týmito činnosťami dieťaťu pomáhať, a to napríklad formou vysvetlenia, čo je potrebné do tašky vložiť, vybrať, aké úlohy urobiť.
Prečítajte si tiež: Motivácia bábätiek k pitiu
Adaptácia v novom prostredí
Dieťa sa pri vstupe do nového prostredia stretáva s náročnou životnou situáciou, a najmä tomu hanblivému môže vstup do nového kolektívu spôsobovať ťažkosti.
Budovanie vzťahov
Pokiaľ má dieťa spočiatku problémy zoznámiť sa so spolužiakmi, treba mu vysvetliť, že to niekedy jednoducho chvíľu trvá, než sa v triede s niekým skamaráti, ale že si určite čoskoro nejakého kamaráta nájde. Je vhodné dieťa upozorniť, že s niektorými deťmi bude tráviť viac času a s inými menej a jeho skutočnými kamarátmi sa stanú len niektorí. V prípade, že dieťa ťažko nadväzuje vzťahy, môže byť výnimočné v inej oblasti a je užitočné nájsť mu nejaké krúžky, ktoré by kopírovali jeho záujmy. Ak je dieťa v niečom dobré, prípadne ho určitá vec baví, skôr sa v spoločnosti podobne zameraných detí uvoľní.
Identifikácia a riešenie stresu
Špecifické príznaky stresového stavu žiaka sa prejavujú v tom, že prestáva hovoriť o škole a dáva rodičom len informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Medzi ďalšie ukazovatele patria nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Škola je pôvodcom stresu číslo jeden. Stres sťažuje optimálny výkon a je zvyčajne vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni. Prispieva k nemu aj opakovaný neúspech a zvýšená kritika.
Príznaky stresu a ako na ne reagovať
Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky. Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napr. sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky).
Podpora a istota
„Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie,“ radí ďalej pani učiteľka Alenka.
Prečítajte si tiež: Zdravý životný štýl v tehotenstve
Hra a kreativita ako nástroje motivácie
Hra na zvieratká
Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
Čítanie kníh
Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
Rozhovory o škôlke
Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa ho mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo?
Trpezlivosť
V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
Známa osoba pri vyzdvihnutí
V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopili s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné. Pre deti to nie je dobrý pocit. Psychologička Gabriela Herényiová konštatuje:„Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde. Pre dieťa by mal niekto z rodiny prísť do 15.30 až 16.00, aj keď nám to pracovné povinnosti nedovoľujú."
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov: Cumlík a dieťa
Zmena prostredia
Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku.
Odborná pomoc
Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.
Vnútorná motivácia: Kľúč k trvalému záujmu o učenie
Každé dieťa sa rodí vnútorne motivované učiť sa a napredovať. Dôležité je nezabiť v ňom túto vnútornú motiváciu. Podľa výskumu Martina Kuruca z Centra pedagogického výskumu UK je až 73 percent detí motivovaných zvonka. To znamená, že sa učia, lebo za to niečo dostanú. Negatívne alebo pozitívne, teda trest alebo odmenu. Kvôli trestom a odmenám sa učí 40 percent detí. Ďalších 33 percent sa učí kvôli vnútorným trestom a odmenám, ktoré sú spojené s pocitmi viny a hanby.
Ako podporiť vnútornú motiváciu?
Hana Gabrielová a Michaela Willheimová zo Žijeme Montessori radia:
- Komunikujte: Hovorte s deťmi o tom, ako sa v škole cítia, ako ich to baví, čo ich baví, čo zaujímavé sa dozvedeli, čo sa naučili.
- Zľahčujte známky: Dajte dieťaťu najavo, že pre vás známky nie sú dôležité, ale dajte mu najavo záujem o to, čo sa učí a ako sa to učí, či ho to baví, či tomu rozumie, ako by ste mu mohli pomôcť, veďte dieťa k tomu, aby sa vedelo ohodnotiť samé.
- Dôverujte: Dôverujte svojim deťom viac ako systému, škole, učiteľovi.
- Buďte vzorom: Ukazujte na vašom správaní, že ste schopní sa rozhodovať podľa vášho uváženia, ukazujte deťom vašu vnútornú slobodu a zodpovednosť za vaše rozhodnutie.
- Zmysluplnosť, spolupráca, slobodná voľba: To sú tri nutné podmienky na udržanie vnútornej motivácie.
Praktické rady pre rodičov prváčikov
Školská psychologička a špeciálna pedagogička Mgr. et Mgr. Katarína Dobrovodská radí deťom vysvetliť pri nástupe do školy najmä praktické zmeny. Kde nájdu toaletu, že sa nebudú stále iba hrať, či to, že v škole bude zvoniť. Dôležité ale je, aby túto zmenu rodičia neprežívali viac ako deti. Mali by sa na to spolu s nimi tešiť. Je to veľký medzník v živote dieťaťa, ale to bol aj nástup do škôlky.
Ako dieťa pripraviť?
- Rozhovory a príbehy: Rodič môže dieťa pripraviť bežnými rozhovormi alebo pozeraním rozprávok o deťoch, ktoré chodia do školy a zvoní. To sú celkom praktické rady. Dobré je tiež prejsť si modelové situácie, ktoré môžu nastať. Odporúčam všetko podať cez príbehy. Hľadajte knihy s tematikou detí v škole, videá, rozprávky. A hovorte o tom.
- Orientácia v prostredí: Pomôžte dieťaťu sa v novom prostredí zorientovať. Napríklad ho pripraviť na to, čo robiť, keď bude chcieť ísť na záchod. Škola je možno väčšia ako bola škôlka, je potrebné, aby sa vedelo orientovať. Keď sa nevie zorientovať, koho sa má spýtať, nehanbiť sa…
- Dôvera: Ďalej už ostáva len veriť učiteľom, škole, dieťaťu a sebe samému.
Čo robiť, ak dieťa nechce chodiť do školy?
Sú deti, ktoré zo školy aj utekajú. Vtedy je najdôležitejšie zabezpečiť zvýšený dohľad, aby sa dieťatku nič nestalo. Vždy treba zistiť príčinu, čo je za tým. Či sa to dialo aj v škôlke, či je to separačná záležitosť alebo iný problém. Možno sa mu niekto posmieval, lebo za tie tri mesiace sa toho veľa stane. Niekedy rodič môže chodiť s dieťaťom na vyučovanie. Odlúčenie trénujeme postupne. Taktiež smerujeme rodiča k terapeutovi alebo k spolupráci s centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Ako reagovať na sklamanie z nedostatočnej známky?
Dieťa mnohokrát reflektuje rodičov. Cíti, či im na známkach záleží. Rodič by mal dieťa vždy podporiť. Teraz sa ti to nepodarilo podľa predstáv učiteľky, lebo vždy je to hodnotenie subjektívne, ale pozri sa na to, čo sa tam dá zlepšiť, alebo to skúsme natrénovať, ak to chceš zlepšiť. A ak je to čitateľné a nevadí ti to, tak dá dvojka je len známka, to nehovorí o tom, aký si človek, ako si šikovný. U detí by som vždy využila čo najkonkrétnejšie znázornenie. Ideálne je využitie hry. Ak sa ti aj z kociek nepodarí niečo postaviť podľa tvojich predstáv, vždy sa dá k tomu vrátiť a opraviť to, ak ti na tom záleží. Rodič musí dať najavo dieťaťu, že ho má rád, aj keď má dvojku, aj keď bude mať päťku. Písanie možno nie je úplne super, ale treba hľadať, v čom je to dieťa dobré. Pozri, ako sa perfektne bicykluješ. Poď trénovať to, čo ťa baví a čo ti ide.
Ako zistiť, čo dieťa robilo v škole?
Netreba sa vypytovať. Stačí prejaviť úprimný záujem vtedy, keď má aj dieťa záujem zdielať svoje zážitky. Často býva problémom práve to načasovanie. Rodičia by chceli vedieť, ako bolo v škole, hneď po príchode detí domov, prípadne ešte v aute. Ale deti mávajú svoje rutiny, svoje predstavy. To vám môže ujsť aj tak. Keď to deti nechcú povedať, nie sú na to pripravené, tak to nepovedia. A týka sa to aj starších. Opýtajte sa, čo je nové? Kto bol dnes najsmiešnejší? Kto mal najhoršie oblečenie? Otočiť to na srandu.
Kreatívne spôsoby, ako motivovať dieťa k učeniu
Vhodná motivácia môže vyvolávať a udržiavať záujem dieťaťa o učenie, o daný predmet alebo o určitú učebnú činnosť. Ak má dieťa k dispozícii veľké množstvo možností, z ktorých si môže pri učení vybrať a keď pozná veľa dôvodov, prečo by malo na sebe pracovať a prečo by sa malo učiť, väčšinou vždy nájde niečo, čo ho začne zaujímať a čo ho nakoniec aj k učeniu motivuje.
- Chemická reakcia: Vhoďte cukrík Mentos do fľaše so sýteným nápojom, ktorý má izbovú teplotu.
- Pozorovanie húseníc: Sledujte životný cyklus húseníc zblízka.
- Vytvorenie vesmíru: Modelujte planéty, slnko a mesiac z modelovacej hmoty.
- Film a kniha: Po pozeraní filmu ponúknite dieťaťu na prečítanie knihu, podľa ktorej bol vytvorený scenár filmu.
- Košíčky: Do košíčkov vložte papieriky s určitou sumou v centoch a dajte dieťaťu potrebné mince.
- Online kvízy a hry: Využívajte online kvízy, testy a vedomostné hry.
- LEGO mesto: Vytvorte z LEGA mesto podľa vlastnej fantázie.
- Mapy Google: Hľadajte pomocou Mapy Google mesto, v ktorom žijete. Potom nájdite ulicu.
- Dokumentárne filmy: Sledujte spoločne dokumentárne filmy zamerané na prírodu, históriu alebo geografiu.
- Domáce úlohy vonku: Nechajte deti robiť svoje úlohy na netradičných miestach.
- Písanie listov: Naučte ich písať listy napríklad starým rodičom alebo iným členom rodiny.
- Komiksy v cudzom jazyku: Cudzí jazyk sa môžu vaše deti učiť aj tak, že si vytvoria komiks a do bublín napíšu text v cudzom jazyku.
- Varenie a pečenie: Skôr, ako začnete variť, spoločne si prečítajte recept.
- Maľovanie vonku: Zoberte si do záhrady alebo do prírody farby, štetce, veľký výkres a dobrodružstvo sa môže začať.
- Prehliadka mesta: Vyberte sa na výlet do nejakého mesta. Zoberte si však pero a zošit. Dohodnite sa, že si budete zapisovať názvy ulíc, pamiatok, kostolov, budov, inštitúcií a podobne.
Čo robiť, keď dieťa odmieta chodiť do škôlky?
Ako rodičia môžeme dieťaťu pomôcť prekonať tieto ťažkosti a uľahčiť mu prechod do škôlky tým, že poskytneme podporu, lásku a vhodné stratégie.
- Porozumieť príčine: Prvým krokom je porozumieť tomu, prečo dieťa odmieta chodiť do škôlky.
- Postupné zoznamovanie: Aby sa dieťa lepšie adaptovalo na nové prostredie, môže byť užitočné postupne ho zoznamovať so škôlkou.
- Pravidelná rutina: Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia.
- Pozitívny prístup: Skúste sa sústrediť na pozitívne stránky škôlky a hovoriť o nej s nadšením.
- Sebavedomie rodiča: Ak budete prejavovať nervozitu alebo váhanie, dieťa to vycíti a môže sa cítiť ešte viac neisté.
- Komunikácia s učiteľmi: Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa.
- Budovanie sebavedomia: Pomôžte dieťaťu budovať sebavedomie tým, že ho budete povzbudzovať a chváliť za každý malý úspech.
- Obľúbený predmet: Pýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie.
- Trpezlivosť: Každé dieťa je jedinečné a niektorým môže adaptácia trvať dlhšie ako iným.
Školská zrelosť: Kedy je dieťa pripravené na školu?
Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy, dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať.
Čo by malo dieťa zvládnuť pred nástupom do školy?
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť. Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba.
Problémy so správaním
Ak ho dáme priskoro, tak nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Dieťa by malo byť pripravené naozaj po všetkých stránkach, aby zvládlo, čo sa od neho očakáva.
Keď dieťa nechce chodiť do školy: Identifikácia problému a riešenia
Takmer každý rodič čelí v určitej fáze školského života svojho dieťaťa faktu, že ono odmieta ísť do školy. Najdôležitejšie je zistiť príčinu. Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém.
Príčiny nechutenstva chodiť do školy:
- Postavenie mimo triedneho kolektívu.
- Strach z toho, že nesplní očakávania rodičov.
- Nedostatok vlastnej zodpovednosti.
- Šikanovanie.
- Preťaženie učivom.
- Nezistená príčina.
Ako riešiť situáciu?
Uplatňujte trest hneď na začiatku celého procesu, aj keď je vaše dieťa len v prvých ročníkoch. Ak sa nechuť chodiť do školy stane neustále prítomným problémom, nechajte dieťa, nech dôsledky skúsi na vlastnej koži aj v širšom okruhu, než je rodina. Nepíšte mu ospravedlnenky, nezakrývajte mu donekonečna chrbát. Nech príde neskoro a nesie za to dôsledky uvalené školou, zhoršenú známku zo správania, či celkovo horší prospech. Zistite presné dôvody. Pýtajte sa otvorené otázky, typu: čo, kedy, ako. Komunikujte s učiteľmi. Spolu sa dohodnite ako by ste dokázali dieťaťu pomôcť. Zapojte dieťa. Buďte trpezliví, stanovte si krátkodobé ciele a kontrolujte, či sa ich podarilo dosiahnuť. Spoločne hľadajte nové spôsoby riešenia úloh a zadaní. Podporujte ho a buďte pozitívni. Zmena sa bude diať veľmi pomaly, všímajte si aj drobné úspechy a chváľte ho.
Príprava na škôlku: Tipy pre rodičov
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
- Emocionálna podpora: Choďte sa pozrieť na priestory škôlky, sledujte, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položte všetky svoje otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané.
- Socializácia: Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív.
- Zoznámenie s prostredím: Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou - jej prostredím či atmosférou.
- Hra na škôlku: Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené.
- Rešpektovanie pocitov: Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy.
- Bezpečná hračka: Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach.
- Rutina a predvídateľnosť: Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto.
- Krátke odlúčenia: Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky.
- Pozitívne privítanie: Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte.