Úvod
Striedavá starostlivosť je v súčasnosti čoraz diskutovanejšia téma. Predstavuje jednu z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa po rozvode rodičov. Táto forma starostlivosti sa stáva čoraz diskutovanejšou témou aj na Slovensku, pretože prináša riešenie, ktoré môže byť v záujme detí aj rodičov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, s dôrazom na výskumy realizované na Slovensku a v zahraničí, a to aj s ohľadom na dopady na dieťa a rodinu.
Definícia a princípy striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť predstavuje špecifický model výchovy detí po rozvode alebo rozchode rodičov. Pre mnohých rodičov znamená tento model rovnováhu, spoluprácu a najmä blaho dieťaťa v popredí.
Výhody striedavej starostlivosti
Rozvod rodičov nemusí znamenať, že dieťa stratí pravidelný kontakt s jedným z nich. Emocionálna stabilita: Keď dieťa cíti, že je rovnako dôležité pre oboch rodičov, jeho sebahodnota stúpa. Rovnaká zodpovednosť: Obaja rodičia sú plne zainteresovaní do života dieťaťa. Striedavá starostlivosť má aj ďalší významný benefit - zaručuje rovnaké práva obom rodičom. Už žiadne „jednostranné rozhodovanie“, ale skôr spravodlivé rozdelenie starostlivosti. Striedavá starostlivosť nie je len o právach a povinnostiach. Je o vytváraní rovnováhy, ktorá prospieva všetkým zúčastneným - najmä však tým najmladším. Tento model vyžaduje spoluprácu, rešpekt a ochotu prispôsobovať sa.
Úskalia a výzvy striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť môže na prvý pohľad pôsobiť ako dokonalé riešenie - rovnaký čas s oboma rodičmi, spravodlivé rozdelenie. Realita však často býva zložitejšia. Deti sú prirodzene citlivé na zmeny a prispôsobovanie sa dvom rôznym domácnostiam môže byť pre ne stresujúce. Pocit neistoty: Neustále presuny medzi domovmi môžu narúšať pocit stability a bezpečia. Dieťa sa môže cítiť, že nikde nepatrí úplne. Logistika: Časté sťahovanie: Deti musia neustále presúvať svoje veci medzi domácnosťami - školské pomôcky, oblečenie, hračky. Náročné harmonogramy: Rodičia musia koordinovať svoje rozvrhy a rozhodnúť, kde bude dieťa tráviť voľný čas, sviatky či prázdniny. Čo ak má jeden rodič nepredvídané povinnosti? Striedavá starostlivosť teda nie je len otázkou práv a povinností, ale aj praktických kompromisov.
Právny rámec striedavej starostlivosti na Slovensku
Striedavá starostlivosť nie je len o tom, ako si rodičia rozdelia čas s dieťaťom. Stojí za ňou celý systém zákonov a pravidiel, ktoré ju upravujú. Podľa slovenského právneho systému je striedavá starostlivosť upravená predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Tento zákon presne stanovuje práva a povinnosti rodičov, ale aj podmienky, za ktorých môže byť striedavá starostlivosť nariadená. Dohoda medzi rodičmi: Ak sa rodičia dokážu dohodnúť, súd ich dohodu spravidla akceptuje. Keď rodičia nemôžu dospieť k dohode sami, prichádza na rad súd. Ako to funguje? Dôležité je, že súd vždy kladie dôraz na dobro dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Zvládanie rozvodu: Rady pre rodičov
Ako úspešne zvládnuť striedavú starostlivosť
Striedavá starostlivosť môže byť skvelým riešením, no ak rodičia nevedia, ako správne začať, môže nastať chaos. Aby tento model fungoval bez väčších problémov, je dôležité zamyslieť sa nad niekoľkými zásadnými otázkami. Ako dosiahnuť, aby dieťa nezažilo ďalší stres? Ako zabezpečiť plynulú spoluprácu? Bez komunikácie to jednoducho nepôjde. A nie, nejde o obyčajnú výmenu názorov, ale o skutočne efektívnu a otvorenú komunikáciu. Akási “dohodová terapia” medzi rodičmi, kde záleží na každom slove. Prečo? Rešpektujte sa navzájom: Môže to znieť otrepane, ale vzájomný rešpekt je základ. Odmietanie názorov druhej strany či hádky pred dieťaťom nikomu nepomôžu. Stanovte si pravidlá: Dohody o striedaní, školských povinnostiach či voľnom čase by mali byť jasne definované. Nezabúdajte na flexibilitu: Niekedy nastanú nepredvídané situácie. Pamätajte, že základom úspechu striedavej starostlivosti je vždy obojstranná vôľa nájsť spoločnú reč. Hovorí sa, že dobrý plán je polovičná práca - a pri striedavej starostlivosti to platí dvojnásobne. Vytvorte harmonogram: Jasný harmonogram striedania býva základom. Zabezpečte kontinuitu pre dieťa: Škola, krúžky, kamaráti - všetko by malo ostať čo najviac nezmenené. Ak sa dokážete dohodnúť a všetko správne nastaviť, striedavá starostlivosť môže byť šanca, nie problém. Správne plánovanie a dobrá komunikácia sú dve hlavné ingrediencie úspechu. Bez nich bude mať celý proces viac prekážok, než by si kto prial.
Deti v striedavej starostlivosti a ich školská dochádzka
Čoraz viac sa v školách a školských zariadeniach stretávame s deťmi, ktoré nežijú v kompletnej rodine. Pre školy z toho vyplýva niekoľko povinností voči zákonným zástupcom, najmä v súvislosti s rozhodovacou činnosťou školy podľa správneho poriadku. Všetky formy osobnej starostlivosti o dieťaťa sú si rovnocenné. Najčastejšie sa o forme osobnej starostlivosti o dieťa rodičia, ktorí spolu nežijú, dohodnú alebo rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Zákonným zástupcom je rodič alebo iná fyzická osoba než rodič, ktorá má dieťa na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti, osobnej striedavej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia aj bez rozhodnutia súdu, t. j. vznikajú im automatický narodením dieťaťa. Ich výkon si môžu rodičia upraviť aj dohodou.
Prežívanie rozchodu rodičov v rôznych vývinových etapách dieťaťa
Poznatky mediátora, rodičov, pedagogických a odborných zamestnancov školy o prežívaní rozchodu rodičov v jednotlivých vývinových etapách dieťaťa sú dôležité pre hľadanie najlepšieho porozchodového modelu úpravy styku s dieťaťom, ale aj pre pochopenie správania sa žiaka v školskom prostredí v procese rozpadu rodiny.
- Dieťa v ranom veku (do 3 rokov): Dieťa získava najdôležitejšie základy pre budúcnosť počas prvých troch rokov jeho života. Je to veľmi dôležité obdobie, kedy si dieťaťa začína formovať postoj k dobru a zlu. Začína prejavovať súcit k iným osobám, k hračkám. U batoliat sa objavujú pozitívne a negatívne reakcie a strach u dieťaťa môže vyvolať aj krik, hádka a náhla zmena situácie. V tomto veku má dieťa silný citový vzťah k matke, k otcovi, prípadne k starým rodičom a bezvýhradne im dôveruje. Nepokojný spánok, zlosť a vzdor u detí sú tiež signálom, že sa s nimi niečo deje. Úloha otca a matky má pre dieťa v tomto veku veľký význam.
- Predškolský vek: Deti v predškolskom veku reagujú na problémy v rodine veľmi citlivo. Záleží od temperamentu dieťaťa, či sa bude hnevať, alebo bude veľmi smutné. V tomto období sa dieťa formuje ako osobnosť, individualita s vlastnými potrebami a sebauvedomovaním. Ustaľujú sa uňho a vyhraňujú už konkrétne vlastnosti osobnosti, charakter, temperament a záujmy. Dieťa dokáže odlišovať niekoľko základných emócii, snaží sa identifikovať s jedným z rodičov, ktorému prikladá „menšie zlo“. Na druhej strane je aj „ochrancom“ toho rodiča, ktorému sa ubližuje. Dieťa je v tomto veku ovplyvnené rodičom, blízkou osobou, má veľkú fantáziu a nedokáže vyhodnotiť informácie. Treba sa s dieťaťom rozprávať a uisťovať ho o tom, že ho rodičia ľúbia. Deti sú značne neisté. Primárna reakcia detí na problémy v tomto veku sa prejavuje smútkom a plačlivosťou. Chlapci trpia viac ako dievčatá. Túžia po rodičovi, ktorý odišiel. Chlapcom veľmi chýba otec, prežívajú pocit odmietnutia rodičom. Majú zníženú sebaúctu, objavujú sa depresie, prudké zhoršenie prospechu. Deti sa všemožne snažia zabrániť rodičom, aby sa rozišli.
- Školský vek: Dôležité a náročné obdobie pre dieťa v tomto veku je prechod z materskej školy do základnej školy. Deti majú nové školské povinnosti, musia sa začleniť do nového kolektívu, pribudnú im povinnosti vo forme krúžku. Ak sa rodičia rozídu a uvažujú nad úpravou styku s dieťaťom, ktoré nastúpilo do školy, mali by zvážiť, aký to bude mať dopad na dieťa. Ak by sa k tomu pridali ešte aj dve domácnosti, mohlo by to spôsobiť veľkú emocionálnu a psychickú záťaž pre dieťa. Dieťa sa musí zároveň adaptovať na novú domácnosť a keď v domácnosti žije rodič aj s partnerom alebo aj inými členmi, je náročné preň nájsť si svoje miesto. Zaujímavé je, že učiteľ je pre dieťaťa v tomto období väčšou autoritou ako rodičia. Vzťah dieťaťa je vo vzťahu k rodičovi stále veľmi silný. Pociťuje lásku, úctu a rešpekt. Stotožňuje sa s nimi. Chce byť ako oni, pracovať v rovnakom zamestnaní a pripisuje si rovnaké vlastnosti, aké majú jeho rodičia. Rola otca nadobúda väčší význam. Otec je modelom mužskej roly ako pre chlapcov tak aj pre dievčatá. Rozpad rodiny v tomto období predstavuje pre nich záťaž aj v tom, že strácajú pocit bezpečia a istoty z rodinného prostredia. Deti sú dezorientované a nevedia, komu majú veriť. Zhoršujú sa vzťahy aj s partnermi rodičov.
- Malá puberta: Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa obdobie malej puberty vyznačuje hnevom a zlosťou, ktorý sa prejavuje navonok voči svojmu okoliu. Prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi. Intenzívne vo vnútri však dieťaťa prežíva hlboký smútok, strach a cíti sa osamelé a nemilované. Typickým pocitom je pocit bezmocnosti. Dieťa má problém aj so svojimi rovesníkmi a prichádza s nimi do konfliktov. Potrebuje poznať fakty, pravdu a všetko mať vysvetlené. Veľmi reálne vníma, čo sa v rodine deje. Sprievodnými prejavmi tohto obdobia sú vety: „Ste hrozní, nenávidím vás“. Hnevajú sa na rodičov, že sa rozchádzajú, najmä na toho, kto dal podnet k rozchodu. Dieťa sa aktívne zapája do deštruktívnych konfliktov rodičov. Odmieta tráviť čas s rodičom, ktorý odišiel. Hnev a obavy sa miešajú so smútkom. Smúti za rodičom, ktorý odišiel a objavujú sa zvýšené somatické problémy - bolesti hlavy, brucha. Rodičia by si mali uvedomiť, že problémy s rozpadom vzťahu sú ich problémom a nemali by svoje deti oberať o detstvo. Deti sú už dostatočné zrelé nato, aby sa dokázali vcítiť do pocitov dospelých.
- Puberta: Štatistický v tomto veku detí sa rodičia rozvádzajú najmenej. Pubertálny vek je obdobím hľadania samého seba, dospievajúci sú citovo nestabilní. Rozpad rodiny v období puberty deti vnímajú ako zradu rodičov. Najväčšie obavy majú z vlastnej budúcnosti. Dištancujú sa od problémov rodičov, alebo rýchle dospievajú, preberajú role odídeného rodiča. Reakcie adolescentov sa veľmi líšia. Práve orientácia a zameranie sa na seba samého im pomáha zvládať rozchod rodičov ľahšie. Deti sa snažia tráviť doma čo najmenej času. V puberte častejšie vyhľadávajú rovesnícke skupiny a tie vždy nemusia byť len pozitívne. Konflikty v rodine tak dieťa môže riešiť delikventným správaním. Dospievajúce deti sa stavajú voči dospelým ako k rovnocenným partnerom či súperom. Snažia sa o nezávislosť a odmietajú plniť povinnosti a bezvýhradne rešpektovať príkazy dospelých. Poznajú aj svoje práva a snažia sa ich všemožne uplatniť. Dospievajúcim deťom nevyhovuje, že sa rodičia snažia rozhodovať za nich, s kým budú tráviť svoj voľný čas. Preto pri starších deťoch, ak rodičia dokážu aspoň minimálne komunikovať, navrhujeme rodičom v mediácii neupravovať striktne plán stretávania sa rodičov s dieťaťom. Dospievajúce deti si žiadajú slobodu rozhodovania o svojom čase, o tom, s kým sa budú stretávať. Postoj rodičov k ich dospievajúcim deťom je častokrát skreslený. Vnímajú ich stále ako malé deti. Z toho potom plynú rôzne výchovne problémy, o ktorých sa rodičia snažia porozprávať s deťmi občas aj v mediácii. Rodičom odporúčame prečítať si literatúru o vývinovej psychológii, aby lepšie poznali, ako sa dieťa postupne mení a vyvíja. Dokážu tak lepšie pochopiť zmeny v správaní dieťaťa aj v bežnej rodine, kde nie je konflikt rodičov.
Vplyv rozvodu na dieťa a konflikt lojality
Na Slovensku platí, že súd zveruje dieťa vo väčšine prípadov do starostlivosti matke. Dohodou rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zväčša dochádza k dohode rodičov o tom, že deti budú žiť prevažne v domácnosti matky. Aj keď existujú organizácie podporujúce otcov a ich práva, treba si priznať, že slovenskí otcovia striedavú starostlivosť o dieťa odmietajú. K dobrej adaptácii detí na novú porozchodovú situáciu prispieva, keď obaja rodičia citovo podporujú svoje deti a ubezpečujú ich o svojej láske. Keď rodičia prvýkrát počujú slovo rozchod, zostanú veľmi prekvapení. Snažia sa tomu neprikladať význam. Odmietajú skutočnosť, že práve ich rodina nemá budúcnosť. Veď predsa hádky sú v každej rodine, napriek tomu sa na problémy nedokážu pozerať racionálne. Telesne tento moment odborníci porovnávajú s fyzickou bolesťou. Žiaľ, takmer vo všetkých vysoko sporových rodinných konfliktoch sa rodičia zaoberajú výlučne sebou a orientujú sa na partnera v konflikte. Kým predtým sa všetko „točilo“ okolo detí, v konflikte už rodičia vôbec nezohľadňujú potreby svojich detí. Nesnažia sa ich od konfliktu ochrániť, ale často deti do konfliktu zapájajú. Nútia ich zaujať pozíciu voči jednému z rodičov. Pre deti sú už samotné hádky, ktorým veľakrát nerozumejú, veľkým utrpením. Prežívajú tzv. konflikt lojality. Stoja pred rozhodnutím vybrať si jedného z rodičov, napriek tomu, že ich milujú oboch. Pre deti celé toto obdobie je veľmi traumatizujúce. Prežívajú strach zo straty, smútok, pocit ohrozenia, hnev, ale aj hanbu pred kamarátmi, či pocit menejcennosti. Neraz obviňujú samých seba za rozpad rodiny. Konflikt lojality radíme medzi intrapersonálne konflikty spojené s vnútorným prežívaním konfliktu. Vždy sa dieťa dostáva do konfliktu lojality, ak si má vybrať, ktorý z rodičov je „lepším“ rodičom. Môže dať prednosť rodičovi, ktorý si ho dokáže lepšie „kúpiť“ tým, že mu bude tolerovať jeho nevhodné správanie, nebude striktne dbať na plnení povinnosti, či nadmieru ho materiálne podporovať. Iné dieťa môže uprednostniť rodiča, ktorý potrebuje ochranu a z pocitu viny, aby mu neublížilo, sa nechá citovo vydierať. Môže nastať aj ten najhorší variant manipulácie s názorom dieťaťa v teórii a medzi psychológmi označovaný ako syndróm zavrhnutého rodiča. Neustálym presvedčovaním, vytrvalým očierňovaním jedného rodiča a idealizovaním toho druhého môže dôjsť k trvalému poškodeniu p…
Právo na prijatie dieťaťa do materskej školy a podpora pre deti so špeciálnymi potrebami
Právo na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od 3 rokov veku a flexibilnejšie reagovanie na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov, to sú významné opatrenia, ku ktorým rezort školstva pripravil návrhy legislatívnych úprav. Zámerom rezortu školstva je, aby malo každé dieťa od troch rokov právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Každý rodič bude môcť uplatniť svoje právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie prioritne v spádovej materskej škole. Ak tá nebude môcť objektívne zabezpečiť toto právo, nastupuje iná materská škola zriadená obcou v obci, kde má dieťa trvalý pobyt. Systém podporných opatrení je prostriedkom realizácie inkluzívneho vzdelávania. Kľúčovou zmenou sú aj nové definície pojmov, ktoré sú zásadným spôsobom spojené s poskytnutím podporných opatrení. Doteraz sa špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba (ŠVVP) priznávala iba skupine detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo s nadaním. Cieľom úpravy je rozšíriť pojem ŠVVP o ďalšie skupiny ťažkostí a špecifík vo vývine dieťaťa, napríklad v oblasti jazykových a kognitívnych schopností, motivácie a emocionality, či zručností. Ďalšou novinkou je, že príčiny ŠVVP, ktoré boli doteraz napojené na prekážky na strane dieťaťa/žiaka, napríklad zdravotné postihnutie, budú rozšírené o také prekážky/bariéry, ktoré súvisia napríklad s jeho rodinným prostredím alebo s existujúcimi bariérami na strane výchovno-vzdelávacieho systému. Podporné opatrenie bude dostávať aj dieťa alebo žiak napr. s prechodne sťaženou situáciou v rodine (napr. Podporné opatrenia budú navrhované iba na základe rôznych druhov diagnostiky. Táto diagnostika bude prebiehať naprieč celým transformovaným systémom poradenstva a prevencie. Zavedenie nároku na poskytnutie podporného opatrenia predpokladá pozitívny dopad na kvalitu vzdelávania ako takého, osobitne sa však očakáva zvýšenie kvality inkluzívneho vzdelávania, nakoľko bude eliminovať jeho prekážky.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov pri rozvode
Rovnomerne rozdelený čas s oboma rodičmi a jeho vplyv na dieťa
Po rozvode rodičov s malým dieťaťom je častou otázkou, čo je pre dieťa najlepšie, ako rozdeliť čas, ktorý trávili ešte donedávna spoločne ako rodina. Výskumníkom sa podarilo zistiť, že deti rozvedených rodičov čerpajú výhody z rovnako rozdeleného času stráveného s matkou i s otcom, a to vrátane prespávania u oboch rodičov. Zdá sa, že deti, ktoré ako veľmi malé strávili rovnaký čas doma u matky a u otca, majú so svojimi rodičmi dnes najlepšie vyvinutý vzťah.
Škodí malému dieťaťu čas strávený s otcom?
Predošlé štúdie naznačovali, že keď bábätko trávi príliš veľa času s otcom vo veľmi ranom veku, môže to poznačiť puto medzi matkou a dieťaťom. Tento vzťah matka-dieťa bol výskumami vyzdvihovaný ako dôležitejší. Avšak teraz výskumníci z Arizona State University zistili, že: „Pokiaľ batoľa alebo dojča trávi noci u svojho otca doma, nielenže to nijak neškodí vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ale naopak to prináša úžitok vo vzťahu s matkou i s otcom dieťaťa. Deti, ktoré prespávali u svojich otcov vo veku dojčiat, mali kvalitnejšie vzťahy s otcami, rovnako ako s matkami, keď dosahli vek 18 - 20 rokov ako deti, ktoré u otcov neprespávali,“ vyjadril sa hlavný autor štúdie a docent psychológie William Fabricius.
Vyrovnaná starostlivosť je výhodná pre dieťa, otca i matku
Štúdie sa zúčastnilo viac než 100 študentov stredných škôl, ktorých rodičia sa rozviedli alebo rozišli predtým než dovŕšili 3 roky. Autori ich požiadali, aby sa vyjadrili k ich momentálnemu vzťahu k matke a k otcovi. Pýtali sa na množstvo času, ktoré študenti strávili ako veľmi malé deti s oboma z nich. Takisto boli zapojení aj rodičia každého študenta. Výskumníci zisťovali, aké množstvo času deti strávili s otcom vo veku od 5 do 10 rokov a od 10 do 15 rokov. Zo získaných údajov výskumníci zistili, že čím vyrovnanejšie bolo množstvo času stráveného s matkou a s otcom v období útleho detstva dieťaťa, tým lepšie sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi v súčasnosti. Vyvážený strávený čas sa týkal aj ponocovania u otca, prípadne matky.
Negatívny vplyv nemal ani nesúhlas rodičov
Čas strávený s oboma rodičmi vo veku 2 rokoch je špeciálne dôležitý. Ak dvojročné dieťa nedostalo možnosť tráviť noci u oboch svojich rodičov, podľa autorov štúdie nie je tento nedostatok možné vykompenzovať neskôr. Výskumníci poznamenali, že práve návštevy spolu s prespávaním dieťaťa majú pozitívny dopad na vzťah medzi rodičom a dieťaťom, bez ohľadu na konflikty alebo nezhody, ktoré z týchto dlhých návštev vznikajú medzi matkou a otcom. Inými slovami, zistenia boli rovnaké, či už rodičia súhlasili na vyvážene rozdelenom čase alebo nie.
Prečo je to výhodné?
Na záver výskumný tím navrhuje niekoľko dôvodov, prečo rovnaký čas strávený s oboma rodičmi je tak výhodný. „Pre otca je možnosť pochopiť zodpovednosť súvisiacu s poskytovaním starostlivosti o svoje batoľa alebo dojča počas večera, ukladania na spánok, noci a rána veľmi dôležitá. Naučí sa tak vychovávať svoje dieťa od začiatku,“ povedal Fabricius, „Pomáha im to naučiť sa niečo o sebe navzájom a poskytuje základ pre ich budúci vzťah.“ Pre mamičky môže byť veľkou výhodou práve to, že si oddýchnu od stresujúceho života slobodnej matky.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad rozvodu
Psychologické aspekty rozvodu a ich vplyv na deti
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnemu pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.
Fázy rodinného rozvratu
- Manželský /rodinný/ nesúlad.
- Manželský / rodinný / rozvrat/. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej.
- Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.
Reakcie detí na rozvod v rôznych vývinových obdobiach
To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia. Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.