Ako Podporiť Dieťa vo Vývoji: Tipy pre Harmonickú Osobnosť

Psychika a motorika sú nerozlučne spojené. Vývoj motoriky je previazaný s rozvojom zmyslových a psychických funkcií a naopak, psychika ovplyvňuje motorický vývoj dieťaťa. Cieľom psychomotorickej výchovy je dosiahnuť harmonickú osobnosť z hľadiska fyzického, psychického a sociálneho. Psychomotorická výchova slúži aj ako východisko pre proces učenia sa detí. Poruchy učenia u detí často vyplývajú z nedostatkov v psychomotorickom vývoji.

Dôležitosť Stimulácie v Ranom Detstve

Deti sa rodia neurologicky nezrelé. Hoci nervové bunky existujú už od narodenia, kvalita a množstvo environmentálnych stimulov vedú k synaptogenéze, teda k tvorbe spojení medzi bunkami a vzniku nervových obvodov. Dieťa prijíma tieto stimuly cez zmysly, pričom krátko po narodení dominuje čuch, dotyk a sluch. Preto je veľmi dôležité, aby deti cítili dotyky svojich rodičov. Dotyky a držanie na rukách podporujú rast, vyživujú mozog a dušu dieťaťa.

Etapy Psychomotorického Vývoja

Psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha postupne v etapách. Po prvých dvoch mesiacoch života začne dieťa ovládať pohyby svojich rúk a s obľubou ich skúma ústami. Vkladanie rúk do úst je v tomto období úplne normálne a poskytuje dieťaťu množstvo dotykových, chuťových a pachových podnetov, ktoré mu pomáhajú spoznávať seba a svet okolo seba. Kinetická oblasť mozgu, ktorá ovláda ústa a ruky, je v tomto období taká rozsiahla, že prevyšuje všetky ostatné oblasti, ktoré riadia pohyby zvyšku tela, chodidiel atď. Snaha odradiť dieťa od vkladania rúk do úst je v tomto štádiu nevhodná. Ak dieťa prejavuje záujem o určitú činnosť a chce ju opakovane vykonávať, signalizuje, že je na ňu pripravené. Rodičia by mali poskytnúť prostredie, ktoré podporuje toto správanie. Ak si dieťa rado dáva veci do úst, je vhodné zaobstarať mu vhodné hračky, ktoré sú pre neho bezpečné. Ak sa zdá, že je pripravené sedieť, podporte ho podopretím chrbta a nenechávajte ho ležať len preto, že vám bolo povedané, že ešte nemá dostatočný vek na sedenie.

Rešpektovanie Iniciatívy Dieťaťa

Častou chybou rodičov je, že sa snažia ponúknuť svojmu dieťaťu čo najviac vopred premyslených a nastavených skúseností. Je dôležité rešpektovať a podporovať vlastnú iniciatívu dieťaťa. Úlohou rodičov nie je neustále dieťaťu hovoriť, čo má robiť, myslieť si alebo vidieť. Naopak, rodičia by mali pôsobiť ako neviditeľná záchranná sieť, zamerať sa na to, čo pritiahlo pozornosť a záujem ich dieťaťa, a obohatiť a rozšíriť všetky jeho skúsenosti. Namiesto kladenia ráznych otázok sledujte, čo dieťa robí. Neukazujte mu, ako sa má hrať, nechajte ho, nech sa samo rozhodne, ako sa bude hrať bez obmedzení. Vhodné sú rôzne vzdelávacie hry, ako napríklad stavebnica Ainstein, ktorá dáva voľnú ruku kreativite a umožňuje dieťaťu vytvárať nespočetné množstvo variácií a kombinácií stavieb.

Rozvíjanie Emocionálnej Inteligencie

Dojčatá a malé deti v ranom veku potrebujú cítiť lásku rodičov, naučiť sa rozpoznávať a chápať emócie ľudí, s ktorými sú najčastejšie v kontakte, a naučiť sa vyjadrovať svoje vlastné emócie. Vhodnou pomôckou je Pexeso - prvé učenie, kde deti hľadajú smajlíkov s rovnakými emóciami, ktoré by mali následne pomenovať a diskutovať o nich.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Integrácia Dieťaťa do Bežného Života

Niektorí rodičia sa často dopúšťajú chyby, že úplne prispôsobujú svoj život životu svojho dieťaťa. Deti v ranom veku sa musia postupne učiť o vonkajšom svete tak, že ho vidia očami a aktivitami svojich rodičov. Malé deti by mali byť vystavované celodenným výletom, cestám či rôznym ľuďom. Nemali by byť vylúčení z aktivít pre dospelých len preto, že sú deti.

Vhodné Stimuly pre Psychomotorický Vývoj

Rodičia sa pri podpore psychomotorického vývoja dieťaťa často uchýlia k prostriedkom a spôsobom, ktoré buď nie sú vhodné pre vývojový vek dieťaťa, alebo ktoré konkrétne dieťa ešte nie je pripravené prijať. Niektorí čítajú celé rozprávky a učebnice svojim dojčatám, ktoré majú len niekoľko mesiacov. Je to bezcieľne a dezorientujúce, pretože v tomto veku by mali podporovať výraz, neverbálnu komunikáciu, ako aj zvuk jazyka. Televízia môže byť v útlom veku tiež nevhodným stimulom. Vedecké asociácie odporúčajú, aby deti do dvoch rokov vôbec nepozerali televíziu.

Komunikácia s Novorodencami

Aj novorodenci majú schopnosť komunikovať. Rozprávajte sa so svojim dieťaťom od začiatku, zo vzdialenosti, na ktorú vás vidí, spočiatku asi na 30 cm. Interagujte, keď je dieťa tiché a čulé, vyberte si chvíle, kedy je vnímavé, ostražité a ponúkajte rôzne podnety. Dieťa sa v prvom rade učí neverbálnej komunikácii prostredníctvom zvukov, očného kontaktu, mimiky či nízkych a vysokých tónov hlasu. Potvrdzovaním pokusov dieťaťa hovoriť opakujte jeho zvuky. Dieťa porozumie neverbálnej komunikácii skôr, ako porozumie samotným slovám.

Stratégie Efektívnej Komunikácie

Existuje niekoľko postupov a stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni. Mnohé z nich už možno intuitívne používate.

Priblížte sa k Dieťaťu

Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Čakanie

Čakanie nie je ľahká stratégia, pretože dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta. Chcú dieťaťu pomôcť, a preto mu kladú otázky, nabádajú ho na odpoveď a keď dieťa nereaguje, tak odpovedajú namiesto neho. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“

Nasledovanie Záujmu Dieťaťa

Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.

Opakovanie

Toto známe príslovie stopercentne platí pri rozvíjaní rečových schopností. Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií je vytváranie rutín.

Vytváranie Rutín

Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, má pre dieťa niekoľko výhod. Rutina má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok.

Vyladenie sa na Správnu Rečovú Úroveň

Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materinského jazyka. Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa. To znamená, že ak je dieťa v počiatočných vývinových štádiách a vie sa vyjadrovať len pomocou zvukov a gest, poskytujte mu len jednoduché slová. Ak je dieťa na úrovni jednoslovných viet, vy hovorte v dvojslovných spojeniach.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Vyhýbanie sa Opakovaniu Nesprávnej Výslovnosti

Veľa rodičov rado opakuje po svojich deťoch maznavú alebo nesprávnu výslovnosť alebo nesprávne slovné spojenia. Ak to však robíte neustále, posilňujete u dieťaťa nesprávne návyky. Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr. „to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo.

Napovedanie

Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde. Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.

Pomenúvanie a Vysvetľovanie

Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. Je dôležité nové slová vysvetľovať. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným - hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Napríklad, ak učíte dieťa slovo pes, povedzte mu, že je to zviera, že je chlpaté a že robí „hav-hav“. Alebo ak chcete dieťa naučiť slovo pohár, povedzte mu, že z neho pijeme, že sa môže rozbiť a že do neho nalievame džús. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách. Ukážte dieťaťu psa v knižke a na ulici. Nechajte dieťa ohmatať pohár, ukážte mu rôzne poháre.

Efektívne Otázky

Tieto stratégie pomôžu vášmu dieťaťu dlhšie zotrvať v spoločnej konverzácii. Sú určené hlavne pre deti na vyšších vývinových stupňoch, ktoré sa do konverzácie vedia zapojiť. Avšak používanie efektívnych otázok je vhodné aj pre deti na nižších vývinových stupňoch, ktoré nevedia odpovedať slovom alebo vetou. Je dôležité vyhnúť sa:

• otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? Ako sa to povie? Aká je to farba?
• otázkam, ktoré si samy odpovedajú, napr.
• otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr.
• bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to?
• častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Chceš sa hrať? Chceš čajík?

Skôr ako položíte dieťaťu otázku, popremýšľajte o nej. Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, ako aj možnosť použiť už osvojené rečové schopnosti. Dobré otázky sú otázky, ktoré pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore.

• otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania, napr. Čo ďalej?
• otázky ponúkajúce výber, napr.
• otázky podporujúce myslenie dieťaťa, napr. Čo sa stalo?
• otázky interpretujúce zvedavosť, napr. Čo? Kto? Kde? Prečo?
• otázky týkajúce sa pocitov a názorov, napr. Čo si myslíš?
• otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa, otázky, ktoré nemajú jednu správnu odpoveď, napr. Čo chceš robiť? S čím sa zahráme?

Fyzický Vývoj v Prvom Roku

V prvom roku života dieťa prechádza obrovskou zmenou, nielen z hľadiska fyzického rastu, ale aj emocionálneho, kognitívneho a sociálneho vývoja. V prvom roku života dieťaťa je fyzický vývoj mimoriadne rýchly a výrazný. Dieťa začína svoj život ako bezmocné a zraniteľné stvorenie, no postupom času získava kontrolu nad svojím telom a zlepšuje svoje motorické schopnosti. V prvom roku života sa väčšina detí zvyčajne zdvojnásobí svoju pôvodnú telesnú hmotnosť a zvýši svoju dĺžku o polovicu.

• Kontrola hlavy a krku: Po narodení dieťa potrebuje úplnú podporu hlavy, tváre a krku.
• Motorika rúk: V priebehu prvých troch mesiacov začnú dojčatá získavať kontrolu nad svojimi rukami - začínajú ich otvárať a zatvárať a postupom času aj úmyselne siahať po predmetoch.
• Otáčanie a plazenie: Medzi 4-6 mesiacmi veku začne dieťa skúšať otáčať telo z brucha na chrbát a neskôr aj opačne. To zlepšuje jeho koordináciu a posilňuje svalstvo. Okolo 6-9 mesiacov by sa mohlo začať plaziť alebo sa pohybovať pomocou iných techník, ako je plazenie na zadku alebo chodenie po štyroch.
• Sedenie a chôdza: Približne medzi 6-9 mesiacmi by sa malo dieťa začať učiť ako sedieť aj bez podpory. Táto schopnosť závisí veľmi od individuálneho vývoja a tempo môže byť rozdielne. Posledným vývojovým míľnikom v prvom roku je chôdza. Vzhľadom k veľkým rozdielom v individuálnom vývoji, niektoré deti začnú chodiť už v 9-10 mesiacoch, zatiaľ čo iné až okolo 14-15 mesiacov.

Rodičia by mali pri sledovaní fyzického vývoja svojho dieťaťa mať na pamäti, že každé dieťa je jedinečné a vývojové míľniky môžu byť dosiahnuté v rôznom čase.

Kognitívny Vývoj v Prvom Roku

Kognitívny vývoj dieťaťa sa týka zlepšovania schopností súvisiacich s myslením, učením, pamäťou, riešením problémov a podobne. Vo fáze raného detstva kukajú deti do sveta, ktorý ich obklopuje, a postupne začínajú chápať svoje okolie.

• Počas prvých mesiacov života sa dieťa začína učiť, že jeho akcie majú následky. Napríklad, keď plakaním nadviaže kontakt s matkou alebo keď niečo zhodí a zaznie zvuk.
• Dojčatá sa postupne učia rozpoznávať vzory, zvuky a vône v svojom okolí, a snažia sa ich zaradiť do svojho vnímania sveta.
• Medzi 4 a 7 mesiacmi dieťa začne rozlišovať vlastnú tvár od tvárí iných ľudí a taktiež rozoznať pocity iných.
• V priebehu prvého roku sa dieťa zlepšuje vo svojej schopnosti sústrediť sa na jednu konkrétnu činnosť alebo predmet; začína rozlišovať dôležité zvuky a prejavy od menej dôležitých podnetov.
• V prvom roku života začne dieťa rozvíjať schopnosti, ktoré mu umožnia učiť sa novým veciam, ako napríklad napodobňovanie pohybov, gest a zvukov.
• Okolo 9-12 mesiacov by už malo dieťa dokázať napodobniť jednoduché činnosti alebo akcie, na ktoré sa pozeralo.

Ako v prípade fyzického vývoja, aj kognitívny vývoj má svoje individuálne tempo a môže sa líšiť medzi deťmi.

Jazykový Vývoj v Prvom Roku

V prvom roku života dieťa urobí obrovský pokrok v komunikačných a jazykových schopnostiach, ktoré sú základom pre vyjadrovanie svojich potrieb, pocitov a myšlienok.

• Hneď od narodenia začnú dojčatá používať rôzne zvuky, ako napríklad plač, na komunikáciu so svojím okolím. Postupom času sa ich zvuková paleta rozšíri a zahŕňa guganie, bľabotanie a rozličné vokály.
• Medzi 6 a 12 mesiacmi sa u dojčiat zvyšuje záujem o zvuky a slová, ktoré počujú od ľudí okolo nich. V tomto období sa začnú objavovať prvé slová, zvyčajne v jednoduchých a opakujúcich sa formách, ako „ma-ma“ alebo „pa-pa“.
• Okrem hovorenia je dôležitou schopnosťou dieťaťa aj počúvanie a porozumenie reči iných. V priebehu prvého roku života sa dieťa postupne stáva citlivejšie na intonáciu, rytmus a zmysel hovorenej reči.

Ako pri všetkom vývoji, je dôležité pamätať na to, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, a rozdiely v jazykovom vývoji sú často normálne.

Sociálno-Emocionálny Vývoj v Prvom Roku

Sociálno-emocionálny vývoj zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa a ovplyvňuje jeho schopnosť budovať dobré vzťahy s rodinou, priateľmi a inými deťmi.

• Už od narodenia je dôležité pre dieťa vytváranie pevných väzieb, hlavne s jeho hlavnými opatrovateľmi - matkou a otcom.
• V priebehu prvého roku začnú dojčatá rozpoznávať základné emócie, ako sú radosť, smútok alebo hnev, a naučiť sa, ako na ne reagovať.
• Začnú tiež rozumieť základným sociálnym signálom, ako sú úsmev, pozeranie do očí, vzájomné približovanie alebo reagovanie komunikatívnymi gestami.
• Mimika, gestá a neverbálna komunikácia sú dôležitými aspektmi sociálno-emocionálneho vývoja dieťaťa.

Sociálno-emocionálny vývoj dieťaťa je komplexný proces, ktorý sa môže líšiť v rôznych oblastiach a situáciách.

Senzorický a Motorický Vývoj

Senzorický a motorický vývoj sprevádza dieťa od skorého detstva a má kľúčový význam pre jeho schopnosť správne spracovávať a reagovať na podnety zo svojho okolia.

• Dojčatá sú z počiatku schopné vidieť len na krátke vzdialenosti, približne 20-30 centimetrov. Postupom času sa zrakové schopnosti zlepšujú, a do konca prvého roku už dieťa dokáže rozlišovať farby, tvary a mierne vzdialené objekty.
• Sluchové schopnosti dojčiat sa začínajú formovať už pred narodením, a počas prvých mesiacov života sa zlepšujú. Okolo 4-6 mesiacov by malo dieťa rozlišovať a reagovať na zvuky svojho mena, ohlásiť sa na povel či rozpoznávať hlas matky alebo otca.
• Po narodení začne dieťa získavať informácie prostredníctvom chuti, čuchu a dotyku. Dieťa sa učí rozpoznávať svoju matku prostredníctvom vnímania jej vône a v priebehu prvých mesiacov rozvíja preferencie pre rôzne chute, čo sa neskôr odráža v preferenciách k rôznym jedlám.
• V priebehu prvého roku života sa dieťa učí, ako očami sledovať predmety a presne nimi manipulovať svojimi rukami.

Aktivity Podporujúce Detskú Zvedavosť a Vývoj Mozgu

Rastúce množstvo dôkazov v oblasti vývoja mozgu v ranom detskom veku ukazuje, že nie všetko je dané genetikou, pokiaľ ide o múdrosť a šikovnosť dieťaťa. Aj my môžeme podporiť ich vývoj v tejto oblasti, a to významne.

1. Čítajte si spolu každý deň: Spoločné čítanie by malo byť každodennou aktivitou rodiča a dieťaťa od útleho detstva. Je základom jazykových, gramotných a sociálno-emocionálnych zručností, ktoré vydržia po celý život. Dieťa nie je nikdy priveľmi malé na to, aby ste si s ním čítali. Výskumy naznačujú, že čítanie zvyšuje aktivitu v tých častiach detského mozgu, ktoré tvoria stavebné tehličky reči, predstavivosti a schopnosti písať a čítať.
2. Hovorte si rýmovačky, spievajte si a maznajte sa: Hra je pre deti základom učenia. Ak sa s nimi hráme my - rodičia, podporujeme hneď niekoľko zásadných funkcií a zároveň budujeme s dieťaťom dôveru a krásny vzťah, zvyšujeme jeho sebavedomie. Veľmi dobrou každodennou aktivitou je rozprávanie sa s dieťaťom - samozrejme, prispôsobene jeho veku - o veciach, ktoré vidí okolo seba doma, v obchode alebo na prechádzke. Existuje tiež mnoho zaujímavých krúžkov a kurzov pre najmenších, nájdite si čas navštíviť detské múzeum alebo miestnu knižnicu.
3. Naučte ho racionálne rozčleniť dennú rutinu: Malé dieťa nevie, kedy sa čo od neho očakáva. Veľmi dobrým trikom, ktorý pracuje nielen v prospech jeho samotného, ale aj v prospech celej rodiny je urobiť si plán dňa. Omnoho lepšie sa vám bude fungovať, keď na tabuľu či na papier vyznačíte, ktorá časť dňa je na akú aktivitu určená. Dieťa samo sa naučí, kedy je čas na hru, jedlo, spinkanie, na kúpeľ či čítanie si s rodičom. Pre najmenšie deti použite jasné symboly - napríklad magnetky v tvare taniera, postieľky, knihy, hračky. Plán dňa je zručnosťou, ktorú ocení aj v neskoršom veku, keď mu pribudnú úlohy a povinnosti. Čím skôr sa naučí s ním pracovať, tým lepšie si bude vedieť zorganizovať každodenné aktivity.
4. Odmeňte ho za každodenné úspechy: Odmena neznamená rozmaznávanie, či kúpu novej hračky. Odmenou je aj pochvala, za to že sa snažilo o dosiahnutie cieľov alebo chcelo pomôcť iným - bez ohľadu na to, do akej miery sa to podarilo. Naučme sa oceňovať snahu samotnú, nie len dobrý výsledok. Cesta za cieľom je komplikovaná a sami vieme, že je plná nielen úspechov, ale aj nezdarov. Je dôležité, aby dieťa nemalo pocity zlyhania, ak sa mu niečo nepodarí. Preto treba podporovať jeho snaženie.
5. Rozvíjajte výchovné, úctivé a trvalé vzťahy: Silný vzťah medzi rodičom a dieťaťom pomáha dieťa chrániť pred trvalými následkami nepriaznivých zážitkov a traumatických situácií. Takéto zážitky znižujú šancu dieťaťa na dobrý prospech v škole . Myslime na to, že nemôžeme byť vždy pri ňom a ani to nie je vhodné. Avšak deti, ktoré nemajú podporu v rodičovi a intenzívny vzťah častejšie trpia nízkym sebavedomím, šikanovaním a útokmi zo strany spolužiakov. Učme deti zdravým vzťahom. Učme ich vyberať si kamarátov múdro a dlhodobo, nezabudnime im byť príkladom. Keď im ukážeme dobré vzťahy s okolím, je to minimálne rovnako dôležité ako rozprávanie o týchto schopnostiach.

Vytvorenie Podporného Prostredia pre Motorický Vývoj

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie - aby rástlo zdravé, šťastné a správne sa vyvíjalo. Ako môžete pomôcť svojmu bábätku posilniť motoriku, koordináciu, zmyslové vnímanie a zároveň si užiť spoločné chvíle?

1. Bábätká sa učia cez pohyb - od prvých pokusov o dvíhanie hlavičky až po prvé kroky. Aby sa mohlo dieťa bezpečne rozvíjať, potrebuje vhodné prostredie.
2. Keď dieťa začne sedieť, loziť a chodiť, je dôležité podporovať jeho rovnováhu a koordináciu.
3. Hranie nie je len o pohybe - dieťa sa učí aj prostredníctvom interakcie s rodičmi.
4. Spánok je rovnako dôležitý ako aktivity počas dňa. Podpora zdravého vývoja dieťaťa neznamená robiť komplikované aktivity alebo kupovať drahé pomôcky. S kvalitnou hracou podložkou vytvoríte ideálne prostredie pre rozvoj vášho dieťaťa, kde sa bude cítiť bezpečne a pohodlne.

tags: #ako #podporovat #dieta #vo #vyvoji