Úvod
História predškolského vzdelávania na Slovensku siaha do začiatku 19. storočia, kedy sa začali objavovať prvé detské opatrovne. Tieto zariadenia zohrávali dôležitú úlohu v živote detí a ich rodín, najmä v obdobiach, keď sa ženy začali viac zapájať do pracovného procesu. Prvé detské opatrovne boli zamerané nielen na starostlivosť o deti, ale aj na ich výchovu a vzdelávanie. Inštitucionálna predškolská výchova na Slovensku má svoju dlhoročnú tradíciu. Postavenie materských škôl v sústave škôl sa od vzniku po súčasnosť neustále mení a vyvíja. Z historického aspektu prešli materské školy vývojom, počas ktorého sa menil pohľad na ich prácu a potrebu. V súvislosti so zmenou postavenia MŠ sa menilo aj postavenie učiteliek v spoločnosti a menili sa tiež názory na ich prácu. V súvislosti s účinnosťou Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa zmenilo aj postavenie MŠ. V zmysle uvedeného zákona sú materské školy súčasťou sústavy škôl a poskytujú predprimárne vzdelávanie.
Prvé lastovičky predškolskej starostlivosti
Vznik prvých detských opatrovní na území Uhorska súvisel s činnosťou dobročinného Ženského spolku v Budíne a Spolku priateľov ľudí v dvadsiatich rokoch 19. storočia. Prvé zariadenia vznikali najmä v hospodársky rozvinutých regiónoch, kde si požiadavka lacnej pracovnej sily vynútila zvyšovanie zamestnanosti už nielen mužov, ale aj žien. Pôvodne z Anglicka importované počiatky teórie predškolskej pedagogiky sa cez Viedeň a Budín dostali do Banskej Bystrice.
Banská Bystrica - priekopník predškolskej výchovy
Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti. V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť), v Bratislave v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862. Mesto Banská Bystrica bolo a je mestom slovenského školstva a „kolískou vzdelanosti“ a má viacero prvenstiev. Bolo tu zriadené prvá lekárska škola, prvé slovenské štátne katolícke vyššie gymnázium, prvá slovenská učiteľská prípravka, prvý slovenský kňazský seminár. Priamo pri zriadení detskej opatrovne v meste Banská Bystrica v roku 1829 najdôležitejšiu úlohu zohral šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833). Jeho priateľstvo s hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stáli za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici. Práve 19. novembra 2019 si pripomíname 260 rokov od narodenia tejto významnej osobnosti nášho mesta a Slovenska. Mikuláš Zmeškal stál za založením detskej opatrovne v Banskej Bystrici ako hlavná osobnosť. Otec Mikuláša Zmeškala Gabriel v roku 1764 umiera. Mikuláš Zmeškal má len 6 rokov a vtedy nastáva jeho blízke spojenie s mestom Banská Bystrica. V meste pod Urpínom zostal Mikuláš Zmeškal približne do svojich pätnástich rokov. V roku 1783 prichádza Mikuláš Zmeškal do Viedne. Zmeškal získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii so sídlom vo Viedni. Tu postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára. Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby akými boli Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn. V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie za zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval tiež niekoľko svojich skladieb. Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet. V roku 1829 sa zaslúžil o zriadenie detskej opatrovne v jeho Banskej Bystrici. Spoločenská situácia v meste Banská Bystrica v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom v meste bol od roku 1823 bol Jozef Glabits, starostom slovenský národovec evanjelik Michal Rárus. Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov z blízkeho slovenského mestečka Radvaň. Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Mesto jej žiadosť 1. októbra prerokovalo a odsúhlasilo zriadenie detskej opatrovne v Banskej Bystrici. Dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta. „Teréziu Brunswickovú spájala so slávnym Ludwigom van Bethovenom láska. Grófka sa dokonca tajne stala už aj snúbenicou tohto geniálneho hudobného skladateľa, ktorý počas pobytu na majetkoch grófovej rodiny v Martonvásári skomponoval sonátu Apassionata a v roku 1809 sonátu F dur. Beethovenova smrť 26. marca 1827 uvrhla grófku do nekonečného smútku. Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Vyučovacím jazykom boli slovenčina a nemčina. Vyučovací proces prebiehal v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti boli na stenách triedy umiestnené písmená, tabule, kresby, obrazy. „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitby. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Chlapci a dievčatá sa v detskej opatrovni vyučovali oddelene. Druhá miestnosť slúžila viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa museli dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam. V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Detská opatrovňa sídlila v pôvodnom dome č. 15 v Hornej Striebornej ulici až do 1. júna 1899. Potom sa presťahovala do novej budovy č. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých. Predtým v roku 1883 bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne v Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabula s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11. Prvým verejným predškolským zariadením na území Slovenska bola opatrovňa v Banskej Bystrici. O jej založenie sa zaslúžila propagátorka opatrovní v Uhorsku Terézia Brunswicková roku 1829. Bolo to druhé zariadenie tohto typu v rámci Uhorska. Vydržiaval ju Ženský spolok. Ďalšie opatrovne vznikli v Bratislave a v Trnave. Vďaka iniciatíve M. T. Magistrát mesta Banská Bystrica 1. 10. 1829 prerokoval jej žiadosť, aby sa rovnako ako v Pešti a Budíne zaviedol podobný filantropický ústav v Banskej Bystrici pod ochranou magistrátu. Prvý finančný obnos poskytol dvorný sekretár na odpočinku Mikuláš Zmeškal so želaním, aby sa ústav otvoril v deò menín cisárovnej Karolíny. Jeho želanie sa splnilo 4. 11. 1829. Detská opatrovòa bola založená a otvorená v dome è. Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Verejná charitatívna èinnosť bola dôležitým èlánkom verejného a spoloèenského života v Banskej Bystrici. Spoèiatku bola existencia ústavu závislá z veľkej časti na daroch a podporách majetných filantropicky a humanisticky zmýšľajúcich mecenášov. Najviac oferoval Detskej opatrovni banskobystrický obèan Jakub Heinrich, ktorý jej v poslednej vôli odkázal 2000 zlatých v roku 1838 a 1000 zlatých o rok neskôr, z úrokov týchto financií mal uèite¾ každoroène prijať zadarmo do opatrovne 10 chudobných detí evanjelických rodièov. Do roku 1853 bola hlavnou činnosťou Ženského spolku správa Detskej opatrovne. Neskôr sa jej program v nových stanovách rozšíril na sociálnu činnosť - starostlivosť o chudobných a biednych v širšom rozsahu. Okrem darov a nadácií bola prevádzka opatrovne zabezpeèená mesaènými príspevkami rodièov detí pod¾a majetkových pomerov. Prvých sedemdesiat rokov bola Detská opatrovòa v budove na Striebornej ulici. V tejto budove sídlila opatrovòa do 1. júla 1899, keï sa presťahovala do dnešnej budovy na Lazovnej ulici. Zabezpečenie novej budovy bolo považované za posledný pozitívny počin Ženského spolku predtým, ako sa dal do služieb maďarizácie od deväťdesiatych rokov 19. Pod¾a dokumentov Riadiace pravidlá (Regulae directivae) z roku 1834 sa zamestnanie detí delilo na vzdelávanie (institutio) a praktické i telesné cvièenia (exercitatio). Robili sa rozdiely vo vzdelávaní detí chudobných a majetných obèanov. Pod¾a pravidiel sa “chudobné deti majú odťahovať od vyšších poznatkov”. Autentický obraz o priebehu výchovného procesu v roku 1836 vidno z nasledujúcej ukážky: “Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maïarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitbièky. Ukazujú sa im živoèíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak nama¾ované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozlièné remeselnícke výrobky a pouèujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ¾udí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Boli vypracované aj Smernice pre ženský spolok a detskú opatrovòu z roku 1853. Podľa nich sa dá utvoriť obraz o výchovno-vzdelávacích formách a vybavení tejto inštitúcie. Vyuèovalo sa v jednej z dvoch miestností, na stenách boli písmená, tabule, kresby, obrazy. Zariadená bola pevnými školskými lavicami. Chlapci a dievèatá sa vyuèovali oddelene. Druhá miestnosť mala slúžiť viac pre výchovné èinnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa mali dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť ve¾a èasu na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvièeniam. Ako príručky pre učiteľa a pomocnicu sa v tridsiatych rokoch odporúèali dve knihy: Das praktische Handbuch fur die Erziehung des erste Kindesalters in allgemein fasslicher Darstellung, Wien, 1832 (Praktická príruèka pre výchovu v ranom detskom veku vo všeobecne pochopiteľnom opise) a Die Bewahrschule fur kleine Kinder von zwei dis sieben Jahren, Wien, 1832 (Opatrovòa pre malé deti od dvoch do siedmych rokov).
Košické Ferdinandeum
V historickej rubrike sa budeme zaoberať počiatkami predškolského vzdelávania v Košiciach, teda materskými škôlkami a ich vývojom v 19. storočí. V minulosti sa na označenie predškolských vzdelávacích ustanovizní používalo najčastejšie označenie detská opatrovňa, v maďarskom jazyku staršie pomenovanie kisdedóvó, neskôr óvoda. Najstaršia archívne zaznamenaná opatrovňa, ktorá bola vybudovaná v Košiciach, sa spája so vznikom Dobrovoľného ženského spolku, na čele ktorého stála grófka Mária Forgách. Spolok vznikol ešte roku 1838 a onedlho sa jeho členkám podarilo z milodarov vystavať budovu opatrovne na dnešnej Floriánskej ulici. Pomenovali ju Ferdinandeum - podľa vtedajšieho cisára Rakúska, uhorského kráľa a tiež posledného korunovaného kráľa Česka. V 40. rokoch Ferdinandeum navštevovalo priemerne sto detí, chlapcov aj dievčat. Keďže opatrovňa stála na predmestí, v lokalite, v ktorej bývali Slováci, navštevovali ju aj deti slovenského etnika. Vyučovacím jazykom bola oficiálne maďarčina a slovenčina. Uvedený stav trval do Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1868, potom sa vyučovalo už len po maďarsky. Tento krok bol v súlade s dobovým hlavným cieľom opatrovní - príprava nemaďarských detí na ďalšie vzdelávanie v maďarských ľudových školách. Opatrovňa Ferdinandeum stála na Floriánskej ulici - Szent Florian utcza, na Homolkovom pláne z roku 1869 je zvýraznená červenou farbou.
Minulé rozprávanie o prvej košickej materskej škôlke sme ukončili vyslovením pochybnosti o tom, že výkres detskej opatrovne, Ferdinandea, zachovaný vo fondoch Východoslovenského múzea nevyzerá byť tým skutočným Ferdinandeom, ktoré poznáme z dobových dokumentov a plánov mesta. Prečo? Nuž je to príliš malý a príliš skromne vybavený objekt na to, aby sa tu mohli postarať o stovku, a ako vieme, časom aj oveľa viac detí, ktorých počet sa blížil až k dvom stovkám. Táto pochybnosť nevyplýva z porovnania so súčasnými ukazovateľmi priestorového komfortu materských škôlok, ale z úplne obyčajného zdravého rozumu. Pozrime sa teda na v múzeu uchovávaný projekt Ferdinandea bližšie. Vypracoval ho známy košický architekt Jozef Belág /podpísal sa naň v pravom dolnom rohu ako Joseph Bellaagh Architect Mpr./, pochádzajúci z Pešti. Výkres datoval poznámkou v ľavom dolnom rohu: Entworfen zu Kaschau in Monath July 1839 - Nakreslené v Košiciach v mesiaci júl 1839. Kus ručného papiera formátu 718 krát 485 milimetrov obsahuje kresbu pozdĺžneho rezu /Durchschnitt durch die Linie ABBCCDDEEFFG - tá mäteš písmen je dôsledkom toho, že Belág dôsledne označil každý bod, kde líniu rezu zalomil - línia sa zalamuje aj dnes, ale už sa to tak neznačí/, krovnej konštrukcie /Werksatz/, pohľadu na uličnú fasádu /Aufriss/ a pôdorysu prízemia /Grundriss zu ebener Erde/. Názov výkresu nie je umiestnený hore, ale až nad zobrazením pôdorysu a znie: Plan zu den neu zuerbauenden Kinder - Bewahrungs Anstal Gebaude - teda Plán novovystavanej ustanovizne na opateru detí. Na pravom okraji výkresu je krasopisná legenda s ôsmimi číslovanými položkami: 1 Vorhaus /predsieň/, 2 Bewahrungs Zimmer /opatrovná izba/, 3 Schlafzimmer der Kleinen /spálňa maličkých/, 4 Wohnung des Bewahrers /byt opatrovateľa/, 5 Der Warterin /byt dozorkyne/, 6 Speis Kammer /špajza/, 7 Küche /kuchyňa/ a 8 Stiegenhaus welche zum hang Keller von innen und ausen auf den Boden führt /schodište, ktoré vedie zvnútra do pivnice a zvonku do podkrovia/. Celý plán bol kreslený v jednej mierke, obsahuje mierkovú úsečku dlhú 306 milimetrov a znázorňujúcu 12 siah v skutočnosti, čo je dobové merítko 1 : 1 /jeden palec na pláne sa rovná jednej siahe v skutočnosti/ a moderné merítko 1 : 72, známe dnes hlavne plastikovým modelárom, kde sa stále používa. Belágov výkres je podlepený režným plátnom a prešiel dobovým schvaľovacím konaním, pretože na rube je označený úradnými „spisovými" číslami No. 4596 a:1839 a 21644/840. Z predchádzajúceho opisu už vieme, koľko malo Belágom projektované Ferdinandeum miestností a akého druhu, z čoho je zrejmé aj to, aký komfort pre detskú opatrovňu v tých časoch považovali za žiaduci. Samozrejme tam nebola elektrina, ale iba sviečky /ani petrolejky vtedy ešte nepoznali/, nebola tiež tečúca voda, iba studňa na dvore, splachovacie záchody nemali vtedy ešte ani bohatí mešťania v centre, o kúpeľniach alebo umyvárňach ani nehovoriac. Vykurovanie opatrovne bolo lokálne - ľudsky povedané kachľovými pecami, ale riešili ho ako nepriame, teda do pecí sa nakladalo palivo z osobitných priestorov, aby sa nešpinilo v opatrovných miestnostiach, ani obytných izbách personálu. Tými priestormi boli zvláštne riešené rohové niky v predsieni /pre opatrovacie miestnosti/ a v kuchyni /pre obytné miestnosti/. Kuchyňa mala veľkú pec na varenie a otvorený komínový priestor. Aby si čitateľ vedel priestorové pomery Belágom navrhovaného Ferdinandea lepšie predstaviť, uvedieme teraz niekoľko čísel a zamyslíme sa nad nimi. Zastavaná plocha ním navrhnutej opatrovne bola asi 261 štvorcových metrov. Plocha využiteľných priestorov obnášala 198 štvorcových metrov, z čoho obytné priestory zaberali asi 46 a opatrovacie priestory asi 99,5 štvorcového metra. V prvom rade vidieť, že personálu navrhol Belág vo Ferdinandeu celkom slušný komfort. Ako to však bolo s deťmi? Predpokladajme, že sem chodili deti vo veku dnešných škôlkarov /tu sa musím priznať, že pedagogika detí predškolského roku vonkoncom nie je mojou silnou stránkou/, teda od troch do šiestich rokov. K dispozícii mali herňu /Bewahrungs Zimmer/ s 84,5 a spálňu s asi 15 štvorcovými metrami - teda nápadne menšiu. Už v prvom roku uvádzaných asi sto detí by sa v takomto priestore rozhodne nepomestilo a nestačila by ani kuchyňa a hygienické zariadenie /oné dva suché záchody/. Neskôr sa kapacita nezmeneného Ferdinandea uvádzala až číslom 200! Na jedno by tak v Belágom projektovanej herni pripadlo iba 0,43 štvorcového metra priestoru /na dvore ho síce bolo iste viac, ale čo keď bola zima, alebo pršalo?/…
Prečítajte si tiež: Právne otázky náhradného materstva
Ďalšie opatrovne v Košiciach
Detská opatrovňa v centre mesta vznikla v roku 1846 na dnešnej Kováčskej ulici. Keďže vtedajšiu Hlavnú a okolie obývali prevažne ľudia nemeckého etnika, vyučovacím jazykom bola najskôr nemčina. Podobne, ako tomu bolo v prípade opatrovne na Floriánskej ulici, po roku 1868 sa aj tu deti učili už len po maďarsky. V prvých rokoch sa počet zapísaných detí pohyboval v rozmedzí 100 - 150, od 60. rokov 19. storočia sa už aj do predškolského vzdelávania v Uhorsku dostávajú pokrokové idey nemeckého pedagóga Fridricha Fröbela. Ako prvý určil hru ako hlavný vzdelávací prostriedok detí, pričom v jeho škôlkach, takzvaných Fröbelových záhradách (odtiaľ pochádza nemecký a anglický termín pre materské školy kindergarten) sa deti venovali spevu, tancu, záhradkárskym prácam a podobne. Podnet na založenie Fröbelovho spolku dal Gustáv Möszl a vznikol z iniciatívy slobodomurárskej lóže Haladás (Pokrok). Stanovy spolku boli schválené v roku 1873 a už o rok neskôr, v apríli 1874 bola na dnešnej Grešákovej ulici oficiálne otvorená prvá detská opatrovňa na základe Fröbelových princípov. Budova škôlky, ktorej tri krídla smerovali na Modlitebnú ulicu (dnes Grešákova ulica), stála na tomto mieste vyše 60 rokov. Na jej mieste bola v 30. rokoch 20. storočia zriadená opatrovňa zvaná Frőbel gyermekkert, na mape je pod číslom 59.
Z podnetu košických dominikánov vznikla opatrovňa na Moyzesovej ulici. Jej udržiavateľom bol Náboženský dobročinný spolok. Toto združenie, ktoré vzniklo v 70. rokoch 19. storočia, považuje za jednu zo svojich hlavných úloh popri rozvíjaní náboženskej horlivosti aj realizáciu spoločenských a kultúrnych cieľov. Spolok najprv vytvoril verejnú knižnicu a potom začiatkom 80. rokov zriadil vo vlastnom dome materskú školu pre deti z chudobných rodín, kde mali celodennú starostlivosť. Na začiatku sa deťom venovali len v jednej miestnosti. Ich počet sa pohyboval od 60 do 70. Od roku 1888 sa o najmenších starali v dvoch izbách. V začiatkoch inštitút viedli svetské učiteľky materských škôl pod dohľadom otcov dominikánov. Vo februári 1903 prevzali opatrovňu rehoľné sestry dominikánskej rehole, ktoré prišli do Košíc vďaka horlivosti Gergelya P. Musatitsa, predstaveného dominikánskej rehole. Do konca 19. storočia vznikli ešte dve opatrovne hodné zmienky, v roku 1888 to bola súkromná opatrovňa diplomovanej učiteľky K. Rada školy.
Predškolské vzdelávanie v kontexte školského systému
Nové smernice Ratio educationis z roku 1806 určili povinnú dochádzku detí od šiestich do dvanástich rokov veku. Dĺžka štúdia na gymnáziách sa predĺžila na 6 rokov a po roku 1849 až na 8. Ľudové školy mohli zakladať jednotlivé mestá, cirkvi a spolky. Do školskej sústavy patrí aj predškolské vzdelávanie detí od 3 do 6 rokov veku. Prvé materské školy založila v Bratislave grófka Terézia Brunswicková (milenka van Beethovena) v roku 1830 na Valonskej ulici a na Vydrici. Ďalšie materské školy (ovody) vznikali po vydaní školského zákona z roku 1891, ktorý uložil mestám a obciam zakladať materské školy. Ich počet sa zvyšoval s rastom zamestnanosti žien. Učiteľky pre materské školy sa pripravovali v dvojročnom kurze (tzv. preparandia). V tomto storočí vznikli aj prvé reálky. V roku 1850 bola na Kozej ulici zriadená prvá reálka v Uhorsku. V roku 1895 vznikla Štátna vyššia reálna škola na Zochovej ulici. V roku 1883 bolo na Dunajskej ulici založené dievčenské gymnázium. V tom istom roku bolo bratislavské lýceum premenované na gymnázium. Vzniklo aj ďalšie gymnázium v kláštore klarisiek. V 19. storočí vznikali aj tieto prvé stredné odborné školy: V roku 1851 trojročná škola pre dentistov, v roku l869 Cisársko-kráľovská pechotná kadetná škola, v roku 1881 vznikla v Kláštore uršulíniek 4-ročná učiteľská prípravka, v roku 1884 vznikli Štátna vinohradnícka škola, Kráľovsko-uhorská pôrodnícka škola a škola telesnej výchovy a šermu Ferdinanda Martinengu, v roku 1887 vznikla Stredná priemyselná škola a v roku 1895 Vyššia obchodná škola. V roku 1876 vznikla prvá plnohodnotná univerzita Uhorská alžbetínska vedecká univerzita. Od roku 1884 sa začali zakladať verejné učňovské školy.
Vývoj predškolského vzdelávania po roku 1948
21. apríla 1948 bol prijatý Zákon o základnej úprave jednotného školstva, ktorý zaviedol deväťročnú školu. Týmto zákonom sa zavŕšil proces zoštátnenia predškolských inštitúcií a zaviedol sa jednotný názov materská škola. V roku 1960 boli stanovené jednotné osnovy pre prácu v celom štáte. Predškolská výchova sa stala súčasťou jednotného výchovno-vzdelávacieho systému, kde na seba jednotlivé stupne nadväzujú a tvoria jednotný celok. Predškolská výchova sa vzťahuje na deti do 6 rokov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola