Prvé kroky dieťaťa sú dôležitým míľnikom v jeho vývoji. Rodičia sa často zameriavajú na zabezpečenie bezpečného prostredia pre dieťa, ale rovnako dôležité je aj správne obúvanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako správne obuť dieťa, od prvých topánočiek až po výber obuvi pre staršie deti.
Kedy začať s prvými topánočkami?
Prvé topánočky majú zmysel kupovať až vtedy, keď dieťa začína reálne chodiť, teda nie len sa stavať, ale už aj chodiť. Pre ľudskú nohu je prirodzená chôdza naboso, a preto je ideálne, ak si dieťa môže prvé kroky precvičovať bez topánok. Ak začína robiť prvé kroky v lete, nechajte ho chodiť bosé aj po nerovných terénoch, v záhrade po tráve, na pieskovisku. Samozrejme, záleží od toho, či má rodič možnosť zabezpečiť bezpečný priestor, nielen z hľadiska ochrany pred vonkajšími vplyvmi, ale aj pred možnou infekciou. Je dôležité si uvedomiť, že jednoliate a tvrdé povrchy nie sú vhodné pre správny vývoj chodidiel. Nôžku dostatočne ochránia kožené capačky, ktoré zároveň umožnia prirodzený a voľný pohyb, nohu neobmedzujú a v prípade chladných povrchov poskytnú ochranu.
Dôležitosť správneho merania nohy
Základom pri výbere barefoot obuvi, vhodnej barefoot obuvi pre daný typ nožičky, je poznať rozmery nôh. Barefoot obuv nájdete v rôznych šírkach a preto je veľmi dôležité okrem dĺžky nohy poznať aj jej šírku, ideálne aj výšku priehlavku či typ päty a členku. Vtedy aj my vieme na 90 % identifikovať, ktorá topánočka Vášmu dieťatku či Vám sadne. Uľahčia nám to aj fotky nožičiek v stoji. Zvyšných 10 percent je tu preto, že vždy je lepšie vidieť osobne, vyskúšať a s určitosťou povedať: “Áno, táto topánočka sadla perfektne!”
Tipy pre jednoduchšie meranie
- Malé deti: Ak má dieťa problém postáť na mieste, požiadajte niekoho druhého, aby ho zabával, zatiaľ čo vy sa budete venovať iba nôžkam.
- Papier: Papier, na ktorom stoja deti, môžete prilepiť v rohoch o zem.
- Ceruzka: Najlepšie sa obkresľujú nohy s čo najkratšou ceruzkou, vyhnite sa perám a hrubým fixkám.
- Alternatívne miesta: Ak dieťa nechce stáť na papieri, nôžku mu môžete obkresliť aj na parapete, stole alebo kuchynskej linke, kde mu dovolíte robiť to čo má inokedy zakázané, napr. stáť na parapete a pozerať von oknom.
- Opakovanie: Ak si nie ste istí meraním, opakujte ho viac dní po sebe, ideálne k večeru, kedy sú nôžky prekrvené.
- Meranie pre seba: Ak chcete zistiť vlastné rozmery nôh, požiadajte niekoho, nech vám ich obkreslí, aby ste sa vyhli odchýlkam.
- Zaťaženie: Nohy meriame vždy zaťažené, lebo noha v záťaži má aj o centimeter viac ako “navoľno”. To overíme tak, že skontrolujeme či sú kolienka prepnuté.
Postup merania
Na meranie postačí papier, ceruzka, pravítko s uhlomerom a kopec trpezlivosti. Potrebujete zistiť hlavne dva údaje - dĺžku a šírku nôh.
- Dĺžka nohy: Dieťa sa postaví na papier nohami vedľa seba, nesmie sa o nič opierať. Zhora jemne nôžku zatlačíte a ceruzkou obkreslíte nôžku. Ceruzku sa snažte viesť kolmo, čo najbližšie k nohe. Pozor na prsty, aby sa nedostali medzi ceruzku a nohu. Pršteky pri obkresľovaní pritlačíme, aby sa vystreli. Ak je dieťatko netrpezlivé, obkreslite len prvé dva prsty, boky v prednej časti v okoli pod prstami do polky chodidla a oblasť (obluk) za pätou. Dĺžku odmerajte od stredu päty po stred najdlhšieho prsta - palec alebo druhý prst (pokiaľ je druhý prst dlhší ako prvý ). Výsledná hodnota je dĺžka nohy. Rovnako postupujte aj pri druhej nohe.
- Šírka nohy: Pred zisťovaním šírky si narysujte os chodidla od stredu päty do stredu druhého prsta. Na túto os urobte kolmicu na úrovni pod malíčkom. Dĺžka tejto kolmice, ktorá sa pretína s obkresom je šírka nohy. Rovnako postupujte aj pri druhej nohe.
Nadmerok
K nameraným hodnotám je potrebné prirátať nadmerok - priestor navyše potrebný na prácu prstov a rast nôh. Ide o akúsi rezervu, ktorú potrebujú nohy, aby sa mohli pri chôdzi rozšíriť, prsty rozprestrieť a tiež nejaké miesto do dĺžky pre prípad rastu nôh. Rozlišujeme teda nadmerok do dĺžky a do šírky.
Prečítajte si tiež: Príčiny odmietania topánok u detí
- Nadmerok do šírky: Mal by byť aspoň 2mm. Tu je však potrebné povedať, že niektoré topánočky pusita do šírky oproti nameraným hodnotám eshopu, a to v závislosti od výšky priehlavku či poddajnosti materiálu.
- Nadmerok do dĺžky: Pre menšie deti a začínajúcich chodcov by mal byť maximálne 0,8 - 1cm. Pre väčšie deti a skúsenejších chodcov maximálne 1,2cm. Aj tu však platí výnimka - do letných sandál, papučiek, gumákov a obuvi s vonkajším švom odporúčame maximálne 0,8-0,9cm. Niekedy sa však pri vhodnom type topánočiek netrafíte presne do rozmeru vúrobcu, vtedy by som výber čísla konzultovala s predajcom, ktorý to už má v oku a poradí, čo bude lepšie pre daný typ nožičky.
Meradlo +12 meria s nadmerkom 1,2cm. Ak meriame s meradlom +12, je potrebné dbať nato, aby najväčší prštek (vo väčšine prípadov je to palec na nohe, no nevylučuje sa ani druhy prst), zapadol presne do žliabku na meradle. Palček pred odčítaním hodnoty na meradle zatlačte, aby sa vyrovnal. Tu Vám meradlo odmeria nôžku už s odporúčaným nadmerkom 1,2cm. Takže ak chcete reálny rozmer nožičky, odpočítajte 1,2 cm. Ak má dieťatko najdhlší druhý prst, do žliabku nasmerujeme ten. Pozor, aby sa meradlo pod záťažou nohy pod ňou neskrútilo a nezvlnilo, výsledok môže byť potom nepresný. Tiež je potrebné zohľadniť tvar nožičiek a vek dieťatka.
Výber správnej obuvi
Tvar špičky je spolu s vhodnými vnútornými rozmermi najdôležitejšie kritérium pri výbere vhodnej obuvi. Obuv vyberáme až keď je dieťatko chodec. Teda dokáže prejsť samostatne pár krokov, vie sa zastaviť, otočiť sa v priestore, čupnúť si, vstať a pokračovať ďalej v chôdzi. Doma je detským nôžkam najlepšie naboso alebo v dostatočne prispôsobivých ponožkách, max. koženej capačke. Úplne naboso pracuje detská nožička najlepšie.
Malé detičky a prvé kroky
Toto obdobie je veľmi dôležité pre ďalší vývin nožičiek, aby nôžky neboli obmedzované topánkami. Na prvé krôčky v exteriéri sú najideálnejšie capačky s koženou podrážkou, ktoré neobmedzujú nôžky a prstíky v pohybe. Ak je vonku vlhko, dobre poslúžia topánočky s úplne mäkkou gumenou podrážkou, napr. Froddo Prewalkers, Old Soles Bambini či Cheer, Bobux Xplorer v jemnučkou podrážkou alebo návleky Stonz, ktoré využijete aj v zime. Alternatívy a obuv s tvrdou podrážkou nie sú vhodné.
Taktiež z fyziologického hľadiska odporúčame nenútiť deti chodiť pokiaľ nie sú nato pripravené, nepomáhať im v chodzi a určite ich nevodiť za ručičky. Obúvame dieťa až keď vie chodiť samo. Obuv by mala mať čo najtenšiu podrážku, ktorá je ohybná ľahko do všetkých smerov, tiež ohybnú pätu a oblasť okolo členku. Nemali by byť vyššie nad členok. Je to dôležité z dôvodu, aby svaly mohli zostať aktívne a neboli obmedzované a tvarované topánkou.
Väčšie deti a skúsenejší chodci
V tejto kategórii už nie sme „obmedzovaní“ kritériami na prvé kroky. Vhodnú obuv vyberáme na základe rozmerov nôh. Ponuka je veľká, vyberať si môžete z obuvi pre rôzne typy a tvary nôh. V zimnom období môžu deti nosiť aj vyššie čižmy, zvládnu už aj gumáky, tuhšie podrážky. Tu pozor, gumák nikdy nebude barefoot a chôdzu v nich odporúčame obmedziť na potrebné minimum.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyvíja trojročné dieťa?
Barefoot vs. Klasická obuv
Je správne nosiť barefoot topánky alebo naopak topánky s vytvarovanou podporou klenby? Čo je pri výbere podstatné? Iba 1 % detí sa rodí s vadou nohy. V roku 2015 bol pracoviskom ortopedickej protetiky v Hamzovej odbornej liečebni pre deti a dospelých zahájený projekt „Zdravá detská noha“. Zúčastnilo sa ho 818 detí zo základných a materských škôl. Vady nôh boli diagnostikované u 437 detí, čo je 53 %. Je dobré si taktiež uvedomiť, že postavenie nôh pôsobí na postavenie kolenných kĺbov, bedier, panvy a chrbtice.
Najčastejšie sú získané vady u detí spôsobené voľnosťou väzivového aparátu a svalovou ochablosťou. Tu je treba zdôrazniť, že najdôležitejšia je dĺžka pohybu denne. Malo by ísť nie len o pohyb, kedy sa dieťa nezadýcha, ale aj o taký, kedy sa zadýcha. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pre deti od piatich do sedemnástich rokov minimálne 60 minút strednej až intenzívnej pohybovej aktivity, pri ktorej za zadýchajú, denne. Väčšina odborníkov sa prikláňa hlavne k rozmanitosti obúvania.
- Barefoot obuv: Spojenie slov BARE a FOOT v preklade znamená bosé chodidlo. Ide o obuv s tenkou podrážkou s dostatkom priestoru tak, aby sa v nich mohli pohybovať čo najprirodzenejšie. Princíp barefoot topánok funguje tak, že noha má určité otlakové zóny, a tie by sme mali intuitívne (podvedome) používať správne. Vychádza z toho, že ľudská noha je prispôsobená pre chôdzu naboso po mäkkých povrchoch. Neodporúča sa v topánkach s minimálnou podrážkou chodiť po tvrdých podkladoch. Barefoot obuv nie je pre tých, ktorý majú voľné väzivo, deformity nohy, akútne bolesti a zápaly v nohách a pre ľudí, ktorý potrebujú nápravnú, ortopedickú nohu.
- Klasická detská obuv: Vhodná dĺžka v prednej časti topánky má mať pre priestor na prsty rezervu 1-1,5 cm a dostatočnú výšku. Podrážka by mala byť rovná, tenká a ohybná, zvlášť v prednej časti, a to pre zaistenie plynulého odvíjania chodidla od zeme pri odpichu. Tvar topánky má zodpovedať prirodzenému tvaru nohy používateľa. Má mať priestornú špičku, dostatok miesta pre prsty. Opätok, to je časť, ktorá drží pätu, má byť dostatočne pevný a dlhý. Drží a fixuje pätu. Zosilňovanie svalstva a väziva prebieha najintenzívnejšie do 5.-6. roku dieťaťa a po celú dobu od prvých krôčikov je nosenie obuvi s pevným opätkom veľmi dôležité. Do veľkosti topánok cca 27-28 by podstielka mala byť rovná. Dieťa má na nôžke tukový vankúš a klenok nohu deformuje. Ak rodičia kupujú topánky väčším deťom, nemali by sa obávať topánku vyskúšať už v obchode, nechať deti prebehnúť sa, zabrzdiť, topánka by sa mala v prednej časti čiastočne ohnúť, ale nie zlomiť, za to zadná časť okolo päty musí byť pevná.
Čo si všímať u detí od cca 3 rokov?
Problém môže byť, keď Vaše dieťa:
- Stáča špičky dovnútra
- Má spadnuté kotníky dovnútra
- Má koleno do „X“
- Vytáča špičky von
- Má ploché nohy
- Chodí po špičkách
- Postavenie piet pri pohľade zozadu.
Ako správne skúšať topánky v obchode
Téma ako skúšať deťom topánky je veľmi dôležitá. Bohužial sa často zákazníci pripravia o možnosť vrátenia tovaru len pre to, že topánky pri skúšaní poškodia, prípadne nevedia doma určiť, či topánky dieťaťu sadli, alebo nie. Ako vybrať topánky v e-shope už asi viete; základom je nôžku poriadne premerať a porovnať s tabuľkou. Určite je vhodné, ak prídete s premeranou nôžkou aj do kamennej predajne, hlavne ak si chcete byť naozaj istí správnou šírkou, ktorú pri bežnej prevádzke nejde merať, najlepšie to spravíte obkreslením doma. Menšie deti si často nedajú nami zmerať ani dĺžku, a tak je potom výber topánok skôr o odhade, čo je škoda. Zo skúseností vieme, že dieťa zvykne najviac spolupracovať hneď ráno, keď je najmenej unavené. Vtedy býva aj lepšie svetlo, a budete aj vedieť výsledok najlepšie posúdiť.
Nové topánky vždy skúšajte na čisté ponožky, nikdy nie naboso. Keď idete novú topánku nazúvať, vždy ju otvorte úplne na maximum (rozšnurujte, prípadne rozlepte všetky šnúrky a suché zipsy). Ak to aj nespravíte, nikdy topánku na nôžku netlačte násilím. Prvý znak toho, či topánka sedí alebo nie je to, akým spôsobom sa obúva. Topánka musí na nôžku vkĺznuť úplne bez odporu. Keď už je topánka obutá, treba zhodnotiť, či nelieta okolo členku, prípadne či tam nie je príliš úzka - nedajú sa dotiahnuť sucháče, topánka sa vrýva do pokožky, …prosím Vás, zabudnite na pravidlo, že topánka sedí, ak sa dá za pätu strčiť prst. Práve naopak! Ak tam viete strčiť celý prst, topánka určite v oblasti členku nesedí. Šírku a priehlavok, ak to nemáte premerané, skúste zhodnotiť aspoň vizuálne a hmatom. Ak je topánka úzka, vo väčšine prípadov vidíte, že tá nôžka je tam na doraz „narvaná“ a nie je tam žiadne miesto.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Keď je všetko ako má byť, nechajte dieťa v topánočkách pochodiť. Ideálne hore-dole po miestnosti, aby ste videli štýl chôdze, či sa dieťa nepotkýna, nezvyčajne nevytáča, či topánočky sedia. Nikdy však nenechajte dieťa v nových topánkach štvornožkovať, loziť, preliezať, sadať si na nohy, či nebodaj na niečom jazdiť. Dieťa nechajte v topánočkách nanajvýš pár minút. Ak budete Vy používať sedliacky rozum, pozorovať chôdzu dieťaťa, jeho správanie, keďže ho poznáte najlepšie, nôžku zmeráte a porovnáte s tabuľkou, mali by ste kúpiť dobre.
Aký je typ nohy má Vaše dieťa? No úplne laicky - je nôžka totálne bacuľatá, tučnučká? Tak bude zrejme širšia s vyšším priehlavkom. Je skôr chudučká, kostnatá, ako slížik? Zrejme pôjde o úzku nôžku. Je päta úzka a v predu viditeľne široká? Tak ide o plutvičku. Je palec fakt že viditeľne dlhý, o dosť dlhší ako ostatné prsty? Tak má dieťa dominantný palec.
Kedy uvažovať nad kúpou prvých topánočiek?
Prvé topánky dieťa potrebuje už v období, keď sa začína dvíhať na špičky, prípadne stavať, vyťahujúc sa ručičkami, napr. v postieľke, ohrádke a pod. Topánočky pre toto obdobie by mali byť mäkké s veľmi ohybnou podošvou. V tomto období je dôležité, aby boli zabezpečené správne tlakové podnety medzi podložkou a chodidlom dieťaťa, čo má vplyv na správny vývoj drobných svalov nohy a dieťatko sa zároveň učí udržiavať rovnováhu v rôznych polohách. Vhodné sú topánočky z mäkkej prírodnej kože členkového strihu na šnurovanie, prípadne na upínanie pásikom so suchým zipsom. Táto obuv ešte nemusí spĺňať funkciu ochrany pred chladom a mechanickým poškodením.
Práve obdobie, kedy sa dieťa učí chodiť, je teda najdôležitejším na výber topánok v tom ohľade, aby sa dostatočne včas podchytili rôzne defekty nôh a chyby v chôdzi. Podľa lekárskych štúdií sa viac ako 99 % detí rodí so zdravými nohami, ale už asi tretina prváčikov prichádza do školy s nohami rôzne poškodenými v dôsledku nosenia nesprávnej, resp. nevhodnej obuvi. To svedčí o tom, že veľa rodičov nevie, ako sa správne starať o nohy svojich detí. Pre správny vývoj nohy dieťaťa a následne celého pohybového aparátu je jedným z rozhodujúcich aspektov dodržiavanie aspoň základných ortopedických a hygienických požiadaviek na správnu obuv už od samého začiatku, kedy sa dieťa začína stavať a učiť sa chôdzi.
Aká by mala byť prvá detská topánočka?
Dieťa, ktoré samostatne chodí a behá, potrebuje už pevnejšiu obuv. Obuv by mala byť ľahká s dostatočne priestornou guľatou špičkou, ktorá poskytuje dostatok miesta pre prsty. S pohľadu dobrej fixácie nohy v obuvi je vhodná obuv členkového strihu na šnurovanie alebo na upínacie pásiky so suchým zipsom a s dostatočne tuhým opätkom (opätok -vnútorná výstuž v časti obuvi obopínajúcej pätu). Takáto obuv zabezpečí ochranu päty pred nežiadúcim vychyľovaním do strán (valgózne „X“ päty alebo varózne „O“ päty).
Zvršok obuvi vrátane podšívky a povrchu stielky by mal byť výhradne z prírodných materiálov ako je prírodná koža, bavlna a podobne, ktoré sú mäkké, priedušné, dobre absorbujú vlhkosť a optimálne sa prispôsobujú anatomickému tvaru detskej nohy. Stielka by mala byť pružná a svojím tvarom by mala simulovať 3D povrch, na ktorý je chodidlo detskej nohy anatomicky a funkčne prispôsobené. Optimálne je, keď má obuv stielku vkladaciu, teda takú, ktorá sa dá vybrať. Detská noha sa dosť potí, takáto stielka sa dá vysušiť, prípadne skontrolovať, či nie je jej povrch pokrčený alebo zhrnutý, čo dieťa môže tlačiť. Zvýšený komfort detskej nohe zabezpečí mäkko vypodložený jazyk a aj to, keď oblasť „achilovky“ chráni mäkký golierik na hornom okraji obuvi.
Podošva by mala byť dostatočne pružná a ohybná s dobrým protišmykovým dezénom, ohýbať by sa nemala pod klenbou, ale v časti prstových kĺbov.
Dokedy brať ohľad na ortopedický charakter topánočiek?
Keď dieťa začne samostatne chodiť, chodidlá sa zaťažujú úplne novým spôsobom. Kosti, svaly, väzy a šľachy sa vyvíjajú a prispôsobujú záťaži. Kosti nohy dieťaťa sú dlho chrupavkovité, mäkké, a teda schopné sa rýchlo deformovať nesprávnou obuvou alebo nadmerným zaťažením. Kosti „skostnatejú“ až niekedy okolo 8. roku a rast chodidiel je ukončený okolo 15. roku, takže je optimálne dodržiavať základné ortopedické a hygienické požiadavky na správnu obuv od prvých krokov až do dospelosti. Okrem toho je pre správny vývoj nohy dôležité, aby deti nosili obuv podľa účelu, na ktorý bola vyrobená.
V súčasnosti má veľa detí problémy s nožičkami, či už s klenbou (ploché nohy), výrastkami a podobne. Môžu kvalitné topánky zbaviť dieťa tohto problému? Pri vrodenej alebo získanej forme plochej nohy nejaká terapia „nosením kvalitných topánok“ nebude účinná, takéto niečo má skôr preventívny charakter. Pri diagnóze plochej nohy je nevyhnutná spolupráca rodičov s odborným lekárom, ktorý podľa stupňa a závažnosti plochonožia odporučí buď nosenie voľnopredajných ortopedických vložiek, alebo predpíše špeciálne ortopedické vložky, prípadne ortopedickú obuv. Svojvoľné používanie ortopedických vložiek bez porady rodičov s odborným lekárom môže dieťaťu skôr uškodiť ako pomôcť.
Ako presne odmerať nôžku dieťaťa a akú veľkosť topánok kúpiť?
Pre výber správnej veľkosti obuvi je optimálne poznať dĺžku chodidiel dieťaťa. Obidvoch, pretože nemusia byť úplne rovnaké. Dá sa to jednoducho zmerať tak, že dieťa voľne postavíte na vhodný hárok papiera a tenkou ceruzkou kolmo označíte pätu a najdlhší prst a túto vzdialenosť zmeriate pravítkom. Obuv by mala mať vnútornú dĺžku pred prstami dlhšiu o 10 až 12 mm. Niekde uvádzajú až 15 mm, ale obzvlášť u detí, ktoré začínajú chodiť je to podľa našich skúseností už príliš, deťom potom obuv dobre nesedí, môžu sa potkýnať, prípadne ľahko zakopnú, čo ich môže v začiatkoch od samostatnej chôdze skôr odradiť. Tento voľný priestor pred prstami sa volá nadmerok. Polovica nadmerku slúži ako rezerva pre voľný pohyb prstov pri predĺžení nohy pri chôdzi, polovica ako rezerva pre rast. Iná možnosť je zmerať deťom nohy na meradlách v špecializovaných predajniach, alebo ak má obuv vyberateľnú stielku, dieťa na ňu postaviť a skontrolovať, aký priestor zostane na stielke pred prstami.
Na test strčením prstu do obuvi za pätu alebo tlakom na špicu obuvi sa určite nedá spoľahnúť, deti často reflexívne pokrčia prsty, navyše deti majú zníženú hranicu citlivosti na tlak a bolesť, preto nám nevedia s určitosťou potvrdiť, že im obuv nesedí, prípadne že ich tlačí. Treba si zapamätať, že obuv do dĺžky nikdy nepovolí, do šírky čiastočne povolí v prípade obuvi z kvalitných prírodných materiálov.
Je vhodné, aby deti nosili obnosené topánky?
Každý človek má svoj vlastný pohybový vzorec, každý si „vychodí“ topánky podľa svojej nohy a podľa svojho typu chôdze. Nie je teda vhodné nosiť obuv po starších súrodencoch, pokiaľ je už dlhšie nosená a viditeľne opotrebovaná.
Starostlivosť o detskú nohu
- So starostlivosťou o nohu je nutné začať hneď po narodení dieťaťa.
- Noha dieťaťa potrebuje k svojmu vývoju úplnú voľnosť pohybu a možnosť precvičovania svaloviny nôh.
- Detská noha rastie, obuv nie. Kontrolujte pravidelne, či dieťa z obuvi nevyrástlo.
- Nové topánky kupujte včas, keď je to potrebné. V súlade s rastom nohy platí - čím menšie dieťa, tým viac párov obuvi za rok.
- Stará Ševcovská zásada znie : " Radšej dlhšie a užšie ". Pritom " užšie " sa týka objemu cez prstové kĺby, nie v špici.
- Dbajte na to, aby deti nosili obuv podľa účelu, ku ktorému bola vyrobená.
- Detskej nohe neprospeje ani nosenie opotrebovanej obuvi so zošľapanými podpätkami a pätníkmi, s prešľapanými podrážkami a devastovanými podšívkami a stielkami.
- Prehľadávajte pravidelne, ako dieťa obuv opotrebováva.
- Nepodceňujme prezúvanie.