Ťažkosti s výslovnosťou sú jedným z najčastejších dôvodov, prečo rodičia vyhľadávajú logopéda pre svoje deti. Aj keď sa nám, dospelým, ktorí nemáme problém s rečou, môže zdať učenie sa novej hlásky jednoduché, pre dieťa to tak nemusí byť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako dieťa naučiť správne vyslovovať sykavky, a to od prípravy až po upevňovanie správnej výslovnosti v bežnej reči.
Úvod
Rečové problémy detí pri výslovnosti niektorých hlások sú pomerne bežné. Časté sú aj poruchy plynulosti reči a rozprávanie cez nos. Tento článok má slúžiť ako cesta k porozumeniu, prečo a ako sú dané kroky pre nácvik výslovnosti dôležité. Vždy je lepšie obrátiť sa na logopéda, ktorý má svoje osvedčené postupy ako docieliť, aby sa hláska artikulovala správne a aby ju dieťa vedelo hovoriť aj v bežnej reči. Veríme, že po prečítaní tohto článku zistíte, že všetko do seba krásne zapadá a všetko má svoj čas, zmysel a logiku.
Diagnostika a príprava na nácvik artikulácie
Prvým krokom pri riešení ťažkostí s výslovnosťou je vyšetrenie u logopéda, tzv. (čiastočná) diagnostika. Táto diagnostika pomôže určiť, v čom presne spočívajú problémy dieťaťa a aký je najvhodnejší postup na ich nápravu.
Príprava na nácvik artikulácie zahŕňa:
- Sluchové rozlišovanie: Schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou (napr. myška/miska, rampa/lampa).
- Oromotoriku: Cvičenia na posilnenie jazyka (napr. ilustrovaná logopedická rozcvička Rozcvičme si jazýček).
Tieto cvičenia sa realizujú na každej z úrovní nácviku a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť. Pomôcť vám môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov.
Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa
Úrovne nácviku správnej výslovnosti
Nácvik správnej výslovnosti prebieha postupne cez niekoľko úrovní:
1. Úroveň hlásky (izolovaný zvuk)
Na tejto úrovni sa dieťa učí výslovnosť hlásky ako izolovaného zvuku, napr. S, R, F. Vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si, ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez zrakovej opory v zrkadle. Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť, ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe).
2. Úroveň slabiky
Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne.
3. Úroveň slova
Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. Upevňovanie slov vie byť zábavné! Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním). Napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok.
4. Úroveň vety
Na tejto úrovni spája dieťa slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou). Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska. A pozor - nie každá básnička, kde sa opakujú trénované slová je logopedická! Napr. Volám sa Soňa. Spomínam si na jednu slávnostnú sobotu. Vonku sa sypal sneh. Oslavovala som meniny. Dostala som sane, pastelky a sukňu. Utekal so mnou aj Sultán. Sultán je môj psík. Sánkovala som sa dolu svahom a Sultán veselo poskakoval. Potom som postavila sane pod okno. Neďaleko sídliska deti stavali snehuliaka. Aj ja som im pomáhala. Postavili sme spolu osem malých a sedem veľkých snehuliakov. Veselo sme si spievali. Potom sme sa chceli sánkovať, ale moje sane pod oknom neboli. Hľadali sme ich celú hodinu. Sultán hľadal stále s nami. To bolo smiechu a veselosti. Viete, kam sa podeli? Schoval ich sypký sneh.O soveSedí sova na sosne,sedí si a sníva.Usmievavá v polosnesama sebe kýva.Stavia syseľsynom dom,sedem sýpokbude v ňom.Vstávaj Samochystaj sane,sane sú už prichystané.Vstávaj, Soňa, sneh sa sype,stretneme sa na násype.Kým sneh, fujakbude viať,sýte sysle musia spať.
Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu
5. Úroveň textu
Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna. Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy ho môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napr. keď vám bude hovoriť čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári). Nepoukazujte na chyby pred ostatnými (napr.
Dôležité aspekty pri nácviku výslovnosti
- Netreba preskakovať úrovne: Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“.
- Nezačínať vždy od úrovne hlásky: Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia.
- Postupnosť: Jedna hláska sa postupne posúva po úrovniach smerom hore. Môže sa stať, že ak začínate v terapii naraz s viacerými hláskami (napr.
- Zábava a radosť: A najmä - všetko, čo ste si doteraz prečítali si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz.
Špecifiká výslovnosti sykaviek
Sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ) sú v slovenčine veľmi špecifické hlásky. Volajú sa tak preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“. Pre správny vývoj sykaviek je dôležitá sluchová diferenciácia, fonematický sluch.
Delenie sykaviek
- Ostré sykavky: C, S, Z - kútiky úst sú roztiahnuté do úsmevu.
- Tupé sykavky: Č, Š, Ž - pery špúlime.
- Polotrené sykavky: C, Č, DZ, DŽ - skladajú sa z dvoch hlások (C = T+S, Č = T+Š, DZ = D+Z, DŽ = D+Ž).
Časté problémy pri výslovnosti sykaviek
- Deti zamieňajú hlásky C, S, Z za Č, Š, Ž (napr. nepovedia zebra, ale žebra) alebo naopak (napr. nepovedia žaba, ale zaba).
- Deti vyslovujú hlásky Z, Ž neznelo (namiesto zebra povedia sebra).
- Deti nahrádzajú hlásku C hláskou S (napr. namiesto cibuľa povedia sibuľa) alebo naopak (namiesto snehuliak povedia cnehuliak).
- Častým problémom je aj "šušlanie", teda chybná výslovnosť sykaviek.
Ako precvičovať sykavky
Pred samotným cvičením správnej výslovnosti je potrebné zistiť, či deti sluchom dobre rozlišujú sykavky. Deťom môže pomôcť zraková opora: rozdelíme si slovo na slabiky, pre každú slabiku nakreslíme na papier jeden štvorec. Slabika, v ktorej sa nachádza sykavka C, S alebo Z, bude označená vodorovnou čiarkou - pretože pri artikulácií týchto hlások sú naše pery vodorovne roztiahnuté do úsmevu. Slabika, ktorá obsahuje sykavku Č, Š alebo Ž, dostane značku krúžok o pretože pri výslovnosti špúlime ústa akoby do kolieska. Takže napríklad slovo Saša bude mať značky - o , štetec o - , sušienka -o/ , vysávač /-o . (Znak / znamená, že v danej slabike sa neobjavuje sykavka, dieťa môže polohovať pery ľubovoľne.
Výslovnosť hlásky S
- Ako správne nastaviť rečové orgány:
- Kútiky úst zaostríme do úsmevu.
- Konček jazyka dáme za dolné rezáky.
- Zuby priblížime k sebe.
- Jazyk nevysúvame medzi zuby.
- Cvičenia:
- Začať s precvičovaním slabík SI, SE a slov, kde sa nachádzajú.
- Až keď sa dieťa naučí správnej výslovnosti, pridávame slabiky SA, SO, SU a slová.
- Potom nasledujú slová, ktoré majú S na konci a v strede slov.
- Pri základnom nácviku môžeme začať syčaním ako hus.
Výslovnosť hlásky Š
- Ako správne nastaviť rečové orgány:
- Pery našpúlime.
- Konček jazyka zdvihneme hore a zatlačíme za horné rezáky.
- Zuby priblížime k sebe.
- Jazyk nevysúvame medzi zuby.
- Pri správnej artikulácii hlásky š cítime na chrbte ruky teplý vzduch.
- Cvičenia:
- Našpúľ pery ako pri puse.
- Vláčik sa pomaly rozbieha, napodobni jeho zvuk šŠŠŠŠŠ.
- Vláčik je v pohybe: ši-ši, ši-ši.
- Vláčik brzdí: 芊ŠŠŠ.
Výslovnosť hlások Z a Ž
Hlásky Z a Ž sú znelými pármi k hláskam S, Š. Tvoria sa rovnako, jediným rozdielom je, že hlasivky pri ich vyslovení kmitajú. Pri hláske Z máme ústa roztiahnuté do úsmevu, jazyk je za dolnými zubami. Keď si priložíme ruku na hrdlo, cítime vibráciu (hlasivky kmitajú). Jazyk sa posúva mierne dozadu a dohora. Hlasivky kmitajú, na hrdle cítime vibráciu. Počas artikulácie S pridať hlas a prstom rozhýbať dolnú peru do strán. Začať s precvičovaním slabík ZI, ZE a slov, v ktorých sa nachádzajú. Až po osvojení správnej výslovnosti pridať slabiky ZA,ZO, ZU + slová. Počas artikulácie Š pridať hlas a prstom rozhýbať dolnú peru do strán. Začať s precvičovaním slabík ŽO, ŽU a slov, v ktorých sa nachádzajú. Až po osvojení správnej výslovnosti pridať slabiky ŽE, ŽA, ŽI + slová.
Výslovnosť hlások C, Č, DZ, DŽ
Hlásku C tvorí T+S. Skúste si rýchlo po sebe povedať TS, ozve sa C. Hlásku Č tvorí T+Š. Hláska T je výbuchová, sykavky S,Š sú trené. Preto sa C a Č označujú ako polotrené. Podobne je to aj s hláskami DZ, DŽ, ktoré sa však v slovenčine vyskytujú oveľa zriedkavejšie v porovnaní s hláskami C, Č. DZ je tvorené hláskami D+Z, DŽ hláskami D+Ž. Hláska D je výbuchová, sykavky Z,Ž sú trené. Preto aj DZ, DŽ sú polotrené hlásky. Často sa stáva, že dieťa, ktoré namiesto C hovorí S (napríklad nepovie "capko", ale "sapko"), bude nahrádzať aj hlásku DZ hláskou Z (nepovie "dziny, dziny, dziny, mám prasiatko z hliny" ale len "ziny ziny ziny, mám prasiatko z hliny").Pri hláske C sú ústa roztiahnuté do úsmevu, podobne ako pri hláske S.
Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity
Kedy vyhľadať logopéda
Ak vaše dieťa nevyslovuje niektoré hlásky správne, alebo ich nevyslovuje vôbec, iste vás zaujíma, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda. Kedy „Ešte je zavčasu…“ a kedy „Mohli ste prísť skôr!“.
Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…) tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.
Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie a môžeme čakať niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom nepovolí. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá.
V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu. Rodičia začínajú tlačiť na výslovnosť dieťaťa („Povedz rrrryba!“) a dieťa začne „špekulovať“ nad tým, ako sa vlastne to „rrrryba“ hovorí.
V mnohých prípadoch sa mu hlásku podarí povedať nesprávne, ale je to konečne R, tak ho začne postupne používať v bežnom rozprávaní. Nesprávne tvorené R je vlastne ako zlozvyk. Je omnoho ľahšie a rýchlejšie dieťa naučiť niečo, čo nevie, ako odúčať ho od „zabehnutého“ nesprávneho spôsobu artikulácie. Preto, ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší.
Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole, alebo sa nesprávna výslovnosť odhalí až pri logopedickom vyšetrení, ktoré sa prikladá k prihláške na niektoré vysoké školy. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám. žiadne komolenie slov, dieťa by malo byť schopné správne zopakovať aj dlhšie cudzie slová (napr.
Faktory ovplyvňujúce vývin reči
Vývin reči ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane:
- Sluch: Dieťa musí mať dobrý sluch, aby mohlo správne počuť a rozlišovať hlásky.
- Motorika: Dieťa musí mať dostatočne vyvinutú motoriku jazyka, pier a iných rečových orgánov.
- Prostredie: Dieťa potrebuje podnetné prostredie, v ktorom sa s ním veľa rozpráva a kde má možnosť počúvať správnu reč.
- Zdravotný stav: Niektoré zdravotné problémy môžu ovplyvniť vývin reči.
Čo robiť, ak dieťa rozpráva viacerými jazykmi
Ak jeden z rodičov rozpráva iným jazykom, bude sa reč ich dieťaťa vyvíjať inak ako v slovensky hovoriacich rodinách?Áno. Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa uňho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 - 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné „deti často prechádzajú tzv. obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 - 6 mesiacov“ (Statpedu, 2021). Porozumenie novému jazyku je určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. Vtedy je vhodné na dieťa netlačiť. Môže sa tiež zdať, že dieťa nové naučené slová z niektorého jazyka „zabúda“. Môže ísť o prechodné obdobie, ktoré podporíte častejším opakovaním novonaučených slov. Po treťom roku si už dieťa osvojí slovníky oboch jazykov a dokáže plynule odpovedať jednému rodičovi v jednom a druhému rodičovi v druhom jazyku.
Ako rozpráva predškolák?
Po piatom roku života by dieťa bez poruchy reči malo správne vyslovovať a používať všetky hlásky, aj sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R. Správna výslovnosť L a R sa môže ustáliť do siedmich rokov. Zároveň by všetky mali byť tvorené správne (teda nie tzv. „francúzske R“ či jazyk vybiehajúci medzi zúbky pri vyslovovaní sykaviek). Reč je zrozumiteľná pre každého a slová nie sú skomolené.
Dieťa má dobre rozvinutú rozprávačskú schopnosť - rozpráva príbehy, ktoré majú nielen úvod, jadro a záver, ale aj príčinu a pointu. Chápe a vie presne pomenovať „čo sa prečo stalo“. Tieto udalosti majú správne logické poradie (najprv sa umyjem, až potom sa oblečiem, nie naopak). Používa pri tom i súvetia a hovorí gramaticky správne. Správne používa minulý a budúci čas, predložky, správne časuje a skloňuje. Má bohatú slovnú zásobu (až 2000 slov). Neznámu rozprávku si pomerne presne zapamätá a prerozpráva. Nebojí sa komunikácie, pozerá sa vám do očí, samo iniciuje otázky. Dokonca si aj overí, či vám porozumelo správne. Správne rozumie i zložito povedanej inštrukcii, napríklad: Obuj si topánky, vezmi batoh a počkaj ma pri dverách. Dotkni sa nosa alebo ucha! Ukáž, ako mama umýva bábo! a pod. Zvládne tiež vyslabikovať niekoľko slov, počuje i prvú hlásku v slove, ak ju zvýrazníte, a často pozná i niekoľko písmen. Zopakuje po vás bez chyby i ťažké, dlhé či vymyslené slovo, dlhšiu vetu, zapamätá si tri-štyri čísla za sebou. Rovnako po vás bez zaváhania správne zopakuje niekoľko pohybov jazykom, napr. vyplaziť, dať ho za horné zuby, striedavo ho dávať rýchlo do pravého a ľavého kúta pery, usmiať sa, našpúliť pery a i. Dýcha nosom, zúbky majú správny zhryz a jazyk v pokoji ani pri reči netrčí von z úst. Hlas znie prirodzene, je zvučný, jasný, v primeranej výške a sile, bez chripotu. Nezajakáva sa - neopakuje slová či ich časti. Dokáže sa 15 - 20 minút sústrediť aj na činnosť, ktorá ho nebaví, ale dostalo ju za úlohu.