Príchod dieťaťa na svet je krásne obdobie plné zmien a nových výziev. Rodičia sa tešia na spoločné prechádzky v prírode a výlety, no nie vždy je všetko ideálne. Mnohé bábätká totiž kočík odmietajú, čo môže byť pre rodičov frustrujúce. Ako teda naučiť dieťa na kočík a užiť si spoločné chvíle vonku?
Kedy začať so športovým kočíkom?
Nejedna mamička si kladie otázku, kedy je ten správny čas na výmenu hlbokého kočíka za športový. Rodičia sa nevedia dočkať toho, kedy ich ratolesť podrastie, aby mohli pravidelne vyraziť na výlety do prírody, a to nielen v rámci svojho mesta. Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, nakoľko každé dieťa je jedinečné - niektoré sa narodí predčasne a dlhšie trvá, kým sa mu správne vyvinie chrbtica.
Dieťa by malo byť v hlbokom kočíku dovtedy, kým nie je schopné držať hlavičku a vytrvať v sede. Vo všeobecnosti všetci výrobcovia kočíkov tiež uvádzajú, že športové kočíky sú vhodné až pre deti od polroka. Faktom je, že sa nemáte kam ponáhľať, no nemusíte sa tejto méty držať zubami-nechtami. Všetko závisí od toho, ako rýchlo sa vyvíja vaše dieťatko. Pediatri sú často na preventívnych prehliadkach svedkami toho, že už štvormesačné dieťa je schopné sedieť bez nutnosti podopretia chrbtice, no u predčasne narodených detí s tým nemožno počítať.
Kým dieťa nedokáže sedieť samo bez toho, aby padalo zo strany na stranu, nesilte to a dajte mu čas. Napriek tomu ho neobmedzujte v objavovaní svojich pohybových možností, buďte svedkami jeho spontánnych aktivít, no nerobte nič na silu.
Aký kočík vybrať?
Možností máte skutočne veľa. Ide o praktické riešenie pre tých, ktorí hľadajú 3 v 1 a nemajú doma veľa miesta na jeden hlboký a športový kočík. Nedá sa jednoznačne povedať, či táto možnosť bude vyhovovať všetkým. Jednotlivé modely sa od seba líšia a viaceré kombinované kočíky nedisponujú možnosťou otočenia. Tú vám ponúkne športový kočík otočný v oboch smeroch.
Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa
Prečo dieťa plače v kočíku?
Veľa rodičov si ešte pred narodením potomka maľuje, ako s ním budú po narodení jazdiť po parku v kočíku, ako si budú užívať tie dlhé prechádzky a namiesto toho im bábätko v kočíku plače akoby ho na nože brali. Čo s tým? Možno sa s tým žiadna vaša kamarátka nestretla a vy si pripadáte ako z inej planéty, ale nebojte takých bábätiek je veľa, len práve nie je žiadne vo vašom okolí. Stačí sa pozrieť na internet, sú toho plné diskusné fóra.
Novonarodené bábätká v kočíku väčšinou neplačú, spia takmer celý deň a zatiaľ toľko nereagujú na okolité zvuky a vnemy. Keď sa však prehupne šestonedelie, môže sa stať, že bábätká začnú v kočíku plakať a vy neviete prečo, keď všetko robíte rovnako a nič sa teda nezmenilo.
Dôvody plaču v kočíku:
- Preťaženie a únava: Určite sa to stalo nejednému rodičovi, že neustrážil správny čas na uloženie dieťaťa k spánku a to namiesto zaspania začalo až hystericky plakať, pretože sa mu do tela vyplavil hormón kortizol, ktorý sťažuje zaspávanie a dieťa tak plače, plače, plače až po nejakej dobe zaspí (hormón sa vyplaví). V tomto prípade sa skúste zamerať na časy uspávania, strážte si takzvané bdelé okná (dobu, kedy je dieťa hore), aby k preťaženiu nedošlo.
- Plná plienka: Sú bábätká, ktoré vôbec nevnímajú, či je plienka plná alebo nie a naopak sú bábätká, ktoré neznesú plnú plienku a dajú vám to jasne najavo. Bábätká, s ktorými rodičia praktizujú bezplienkovú komunikačnú metódu, potom môžu plakať práve z dôvodu, že potrebujú cikať alebo kakať a do plienky to robiť nechcú.
- Nevhodné oblečenie: Pri malých bábätkách môže byť náročnejšie vychytať, čo obliecť na von. Všade sa dočítate, že máte obliekať o jednu vrstvu viac ako sebe, lenže každý sme iný, ako dospelí, tak aj deti. Je teda potrebné vyskúšať, čo bude vášmu drobčekovi vyhovovať a kontrolovať ho, či nemá studený zátylok alebo naopak spotený.
- Fóbia z malého priestoru: Toto vás najskôr ani nenapadne, ale ak u svojho dieťaťa pozorujete, že plače v menších miestnostiach, ako je napríklad kúpeľňa alebo výťah, potom možno ide o fóbiu z malého priestoru. V tomto prípade vám nezostane nič iné, než prejsť na nosenie v šatke alebo v nosiči, ono je to pre dieťa aj v prvých mesiacoch života prirodzenejšie ako kočík.
- Separácia od matky: Možno počúvate od okolia, že keď budete bábätko neustále nosiť, potom bude rozmaznané a že by ste ho mali už od narodenia učiť samostatnosti. Lenže toto ide tak trochu proti prírode. Minimálne prvé tri mesiace by malo byť bábätko ako jedno telo s mamičkou, aby sa takzvane dopieklo a z mamičkinej blízkosti spoznávalo svet. Bábätko môže teda v kočíku plakať z dôvodu separácie, pretože vás potrebuje mať v kontakte.
Tipy, ako naučiť dieťa na kočík:
- Postupná adaptácia: Začnite s krátkymi prechádzkami a postupne ich predlžujte. Dieťa si tak zvykne na kočík a prostredie.
- Používajte obľúbené hračky: Dajte dieťaťu do kočíka jeho obľúbenú hračku alebo cumlík, aby sa cítilo bezpečnejšie.
- Vytvorte príjemné prostredie: Uistite sa, že je dieťa pohodlne oblečené a že mu nie je príliš teplo alebo zima.
- Napodobňujte prostredie z domu: Do kočíka môžete pridať nejaké použité tričko alebo napríklad nočnú košeľu, z ktorej bábätko ucíti vôňu mamičky.
- Biely šum: Biely šum pomáha bábätku odfiltrovať okolité zvuky a zároveň pôsobí ako taká uspávanka, ktorá navodzuje spánok.
- Uspávanie pred prechádzkou: Mnohým rodičom funguje metóda uspať dieťa doma a dať do kočíka už spiace.
- Kombinácia metód: Je možné, že vám jednotlivé tipy fungovať nebudú, ale keď ich skombinujete, tak to pôjde. Môžete napríklad bábätko uspať doma v nosiči, preložiť ho už spiace do kočíka, kde mu dáte k hlavičke vaše tričko, ktoré ste celý deň nosili a zapnete ešte biely šum.
- Nosič alebo šatka: Možno vám bábätko neplače v kočíku na každej prechádzke, ale len niekedy alebo občas. Pre tieto prípady môžete so sebou v kočíku voziť šatku alebo nosič a dieťa si v prípade potreby dať na seba. Prípadne v teplejších dňoch môžete dieťa v šatke alebo nosiči uspať a potom preložiť do kočíka, pokiaľ plače práve pred zaspaním.
- Zmena polohy: Ak má dieťa rado výhľad, skúste ho posadiť do športového kočíka s možnosťou otočenia, aby videlo na okolie.
- Spievajte alebo rozprávajte: Počas prechádzky dieťaťu spievajte alebo rozprávajte, aby sa cítilo v bezpečí a vedelo, že ste nablízku.
- Zastavte a upokojte: Ak dieťa začne plakať, zastavte sa a pokúste sa ho upokojiť. Niekedy stačí len pohladenie alebo prítomnosť rodiča.
- Pozorujte okolie: Keď sa jei začalo páčiť pozorovať okolie.
- Korytkové sedenie: Čo tak vyskúšať kočík s korytkovym sedení, kde môžu byť takto malé deti v medzipolohe? Nás bol v korytku od troch mesiacov, spokojný. Prešli aj koliky a reflux ktorý bol najvyššieho stupňa.
- Vajíčko na kočík: K lekarovi, alebo siel manzel, tak som dala na kocik vajicko a tam na rozdiel od auta cca polhodku dala, kedze sa mohla pozerať po svete…sportiak az ked vedela sediet. Ku kociku sme sa vratili okolo 9 mesiacov, ked sa jei zacalo pacit pozorovat okolie.
Čo robiť, ak dieťa stále odmieta kočík?
Pokiaľ vaše bábätko nie je v kočíku z akéhokoľvek dôvodu spokojné a vy už neviete, kadiaľ kam, potom to prestaňte riešiť a prijmite to tak, ako to momentálne je. Uvidíte, že budete menej pod tlakom a že sa spanie bude postupne meniť, takže na kočík určite raz dôjde. No a ak nie, potom nájdete určite nové priateľstvá v nosiacej komunite.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné tempo. Ak vaše dieťa odmieta kočík, neznamená to, že robíte niečo zle. Skúste rôzne metódy a buďte trpezliví. Niekedy stačí len čas a dieťa si na kočík zvykne.
Skúsenosti mamičiek:
- „Mali sme to isté…neurobis s tym nic - teda nenaucis -- v kociku mi zaspal..kocik musel vzdy ist, nesmel ani zastat, lebo rev..takze som citala knihu v pohybe a robila okruhy okolo jazera ci sidliska…nikdy nie zastat, nikdy nie sadnut..akonahle sa zobudil - rev na cele sidlisko…hadam aj sanitku prehlusil…zo zaciatku sme z toho stresovali, este viac manzel ked siel pokocikovat a siel z vrestajucim kocikom domov…potom som to riesila tak, ze som chodila len v blizkosti domu..neskor ale uz to bolo lepsie, lebo po prve - spaval priblizne v rovnakom case a rovnako dlho - teda som vedela, ze napriklad kocikujem 2 hodiny, lebo potom vstava, takze som uz bola blizko domu vtedy..a druha vec - zacala som so sebou nosit nosic-manducu….pospal v kociku a ked sa zobudil a zacal vrieskat, tak som ho supla do nosica a tak sme sli domov..tlacila som pred sebou prazdny kocik a dieta v nosici..ale tak to fungovalo..u nas ale ani s nosicom sa potom nedalo zastat, doma musel dole..neexist s nim sediet alebo len tak v kuchyni stat..chodit a chodit…..Takze vela stastia..nezmeni sa to len tak…aj ked u deti sa vela veci meni, tvoje je este malicke, neskor moze mat ine zvyky a ritualy, ale ked je uz teraz take, tak nemyslim, ze sa to vyrazne zmeni..u nasho to trvalo asi do roka a pol..odvtedy uz v kociku nespaval..“
- „Používateľ cicamica1980 je nedôveryhodnýJe možné, že nejde o reálnu osobu, ale o profil alebo viacej profilov vytvorených za účelom propagovať konkrétne výrobky/služby alebo účelovo manipulovať diskusiu. Možeš skúsiť zatiaľ tú šatku a potom, ked už bude sedieť vyskúšaj znovu kočík, možno sa jej zapáči, ked bude vačšia a bude viac vnímať. Dieťa začne vnímať seba a mamu ako dve bytosti až okolo 7-9. mesiaca života, čiže ak nie si pri nej, chýba jej podstatná časť jej bytosti. Šatka alebo nosič sú skvelá vec, určite sa ti to zapáči, hlavne ak bude babuľka spokojná. a cumlík rovno zahoď, malinká chce byť s tebou, preto sa utíši na prsku a s cumlom nie. Al je volne? 😉 A naozaj vyskúšaj baby šatku, super vec. 😉“
- „Skuste sa vzit do situacie babatka. Je v kociku. Vsade len latka a nejaka buda nad nim. Nevie, kde je, preco tam je a neciti matku, co je pre neho najdolezitejsie na svete. Samozrejme, ze tam nechce byt. Ja sa mu vobec nedivim. Male babatko potrebuje byt pri mame. Ja mam tri deti. Posledne ma teraz 3,5 mesiaca. Nosim ju aj v satke alebo nosici. Pouzivam aj kocik, ale len vtedy, ked v nom spi. Ani jedno z mojich troch deti nebolo v tak nizkom veku v kociku, ked bolo hore. Ine je, ked si uz bude vediet sadnut, dat do sportiaka a vtedy uz moze pozorovovat svet okolo seba, hrat sa s hrackami a je uz vyspelejsie na to, aby sa mu taka jazda pacila. Ale po tak malom babatku chcete, podla mna, nemozne. Trochu sa mu prisposobte, zasluzi si to. K babatkam sa, vseobecne, chovaju matky velmi casto dost necitlivo.ozaj a v noci spi so mnou v posteli. Viete si predstavit macku, ktora ma maciatka, ze ich ma v jednom kute dvora a spava v inom kute? Ze ich chodi len nakojit? Mysleli by ste si, ze je vadna? Ja tak trochu hej. Proste,mladata su pri matkach, len clovek je daky pomyleny, chudak. Uplne najviac chudata babatka.“
- „5 týždnové bábätko je naozaj velmi maličké, iste ho treba ponosiť, počičíkať, potrebujete sa spoznať a ,,nastaviť,, na nejaký rytmus. Určite to chce aj čas. Ak uprednostnuješ kočík alebo potrebuješ mať dieťatko v kočíku tak skus zavinovačku, ak v nej nie je. Ak ti to vyhovuje tak skus šatku, nosič - mne ako jediný zdroj prenosu nevyhovuje,v rámci prechádzky idem často aj do obchodu a to by som potom išla ako vianočný stromček ovešaná. Bolí ma z toho krčná chrbtica a potom hlava a vobec celkovo som v šatke akási nemotorná takže mám sice tu ddidymos šatku ale nedavala som tam deti non stop. Občas mi dcera proste revala v tom kočíku aj bez pričiny niekolko minut, ona bola celkovo viac uplakana ako syn, vtedy 2 ročný a musela som sa aj jemu venovať plus domacnost, varenie, nakupy na všetko sama takže nemohla som malu zvláčať ako opica, žial niekedy aj porevala. Takze nosic spolu s kocikom, a ked zaspala,tak presun do kocika…tiez sibpamatam na tie preplakane prechadzky nez sme si pozicali od susedy nosic..Az ked bola starsia a trosku pevnejsia,tak som ju davala v kociku do takej vyvysenej polohy- trosku som zdvihla na nom opierku,to uz bola spokojnejsia a postupne prisla na chut kociku aj ona.."
Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu
Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity